Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/122/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, a.s. Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. T., F.. XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/X, T. Š., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 1 467,55 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 467,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 209,65€ od 21.6.2010 do 20.12.2010, zo sumy 209,65€ od 21.7.2010 do 20.12.2010, zo sumy 209,65€ od 21.8.2010 do 20.12.2010, zo sumy 209,65€ od 21.9.2010 do 20.12.2010, zo sumy 209,65€ od 21.10.2010 do 20.12.2010, zo sumy 209,65€ od 21.11.2010 do 20.12.2010, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 467,55 € od 21.12. 2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.6.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.467,55 € z titulu neuhradených splátok úveru. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 21.12.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností žalovaných boli bližšie upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Podľa názoru žalobcu predmetná zmluva obsahuje všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere uzavretej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka ako aj Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal na to, že podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto sa všetky vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to povahu účastníkov a záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravené v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu uzavretú podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola pritom upravená len v Obchodnom zákonníku. To znamená, že práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Pokiaľ nie sú práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami v tomto špeciálnom predpise upravené, tak je ďalej potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.12.2010 v celkovom počte 7 a v celkovej výške 1467,55 €. Žalobca v žalobe ďalej žiadal priznať úroky z omeškania z jednotlivých splatných splátok úveru až do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C/122/2014-80 zo dňa 08.01.2015 tak, že uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č.k. 12Co/396/2016-120 zo dňa 30.03.2017 zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňovému súdu uložil, aby vychádzal z premisy, že Zmluvu o úvere je nutné klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a zmluvu podrobiť ex offo súdnej kontrole a zistiť, či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, posúdiť plynutie premlčacej doby v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu opakovaným oboznámením zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.12.2005, Všeobecných obchodných podmienok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 spolu s prílohou, prehľadom čerpania a splácania úveru, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára, výsluchom svedkyne E. J. ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ (ako dlžníkom) bola dňa 21.12.2005 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému 1/ úver vo výške 280 000,-Sk (t.j. 9294,30 €), ktoré právny predchodca žalobcu pripísal v prospech účtu dlžníka v deň podpisu zmluvy. Jednalo sa o spotrebný úver bez udania účelu. Žalovaný 1/ sa zaviazal predmetný úver splácať mesačnými splátkami vo výške 6 316,-Sk (t.j. 309,65 €), vždy k 20.dňu v mesiaci počnúc od 20.1.2006 s dátumom konečnej splatnosti úveru 20.12.2010. V ten istý deň uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným 2/ Dohodu o ručení, na základe ktorej žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa v prípade, že dlžník (žalovaný 1/) neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne včas. Podľa prehľadu splácania úveru poskytnutého žalobcom, žalovaní z poskytnutého úveru uhradili právnemu predchodcovi žalobcu celkom sumu vo výške 4 374,37 €. Ďalšie splátky žalovaní na úver nepoukázali. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 postúpil právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku na žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.12.2010 v celkovom počte 7 a v celkovej výške 1.467,55 €, zvyšné splátky úveru žalobca v konaní nežiadal priznať.

5. Dňa 13.05.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej obsahom bolo v bode 2. uznanie záväzku, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 21.12.2005. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 11 248,33€, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- € a príslušenstva pohľadávky. V bode 3. predmetnej dohody bol dojednaný splátkový kalendár, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť predmetný úver splátkami vo výške 150,-€ mesačne s dátumom splátky vždy k 15-temu dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol dojednaný k 15.06.2012. V bode 4. Tejto dohody bola medzi zmluvnými stranami dojednaná rozhodcovská doložka.

6. Svedkyňa E. J. v konaní pred súdom uviedla, že pracovala ako obchodná zástupkyňa žalobcu a uzatvárala so žalovaným Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. K uzatváraniu predmetných dohôd dochádzalo vo všeobecnosti tak, že od zamestnávateľa obdržala adresy a mená ľudí, ktorých mala vyhľadať. Za dlžníkmi chodila priamo do domáceho prostredia a vysvetlila im čo je predmetom dohody, ukázala im zmluvy, ktoré mali uzatvorené s pôvodným veriteľom, oboznámila im ich práva a povinnosti ako aj obsah daného úkonu. Výšku splátok ponechávala na vôli ľudí. V prípade žalovaného 1/ bola prekvapená, že si splátku nastavil na 150,-€, avšak domnievala sa, že si bol vedomý, že bude spôsobilý takéto splátky na ich účet poukazovať. Každého z klientov poučila na začiatku o obsahu danej dohody, mali možnosť k dohode nepristúpiť. Na ľudí nátlak nevyvíjala, ako žena by si to nemohla ani dovoliť. Pokiaľ dlžníci neplatili riadne a včas na základe danej dohody, vždy ich následne kontaktovala a informovala ich, že im neprišli splátky. Pokiaľ neplatili ďalej, pristúpili k súdnemu vymáhaniu dlhu.

7. V priebehu konania (po rozhodnutí odvolacieho súdu) zobral žalobca písomným podaním zo dňa 15.06.2017 svoj žalobný návrh späť voči žalovanému 2/ bez uvedenia dôvodu, preto súd so súhlasom žalovaného 2/ konanie voči nemu uznesením č. k 19C/122/2014-143 zo dňa 08.06.2017 v súlade s § 145 zastavil a v konaní pokračoval už len so žalovaným 1/.

8. Podľa § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

11. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Súd mal za nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bola dňa 21.12.2005 uzatvorená zmluva, ktorá má nepochybne spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je daný tak predmetom zmluvy ako aj samotnými účastníkmi zmluvného vzťahu, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako veriteľ - dodávateľ, ktorý poskytuje úvery obdobnou formou bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov, pričom poskytovanie úverov je predmetom jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, ktorý čerpal úver na uspokojovanie svojich spotrebiteľských potrieb. Vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý jednou z foriem uvedených v § 2 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda prevodom na účet žalovaného, súd má za to, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby sa predmetná zmluva riadila ustanoveniami tohto špeciálneho predpisu koncipovaného na poskytovanie úverov spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu súd podrobil predmetnú zmluvu prieskumu a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy vyžaduje, pričom zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, či dojednania, ktoré by spôsobovali hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu súd danú zmluvu o splátkovom úvere považoval za platne uzavretú a nezistil absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

13. V ďalšom mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a žalovaným na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému oznámením zo dňa 12.04.2011. Z uvedeného dôvodu mal súd v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh vo čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Pokiaľ ide o samotnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.05.2012, súd túto dohodu podrobil súdnemu prieskumu v nadväznosti na súdnu ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Súd má za to, že predmetná dohoda jasným spôsobom vymedzuje práva aj povinnosti zmluvných strán, je z nej jasné, že je uzatvorená medzi veriteľom na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, pričom zrozumiteľným spôsobom v piatich bodoch uvádza základné časti tejto dohody, ktorými sú jednak uznanie záväzku, splátkový kalendár ( forma splatenia záväzku ) a v poslednej časti rozhodcovská doložka. Pokiaľ ide o samotné uznanie záväzku, súd vychádzal vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský charakter pôvodnej zmluvy z toho, že na predmetné uznanie záväzku je potrebné aplikovať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom tento článok dohody obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré zákonodarca vyžaduje pre platnosť takéhoto uznávacieho prejavu žalovaného. Z uznania je zrejmé, z akého dôvodu vznikla pohľadávka žalobcu, pohľadávka žalobcu je v nej presne vymedzená číslom zmluvy, dátumom uzavretia zmluvy ako aj výškou zostatku úveru. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalovaný mal možnosť, pokiaľ by venoval predmetnému dokumentu aspoň minimálnu pozornosť, oboznámiť sa s obsahom tohto článku zmluvy, z ktorého mu muselo byť zrejmé, o aký dlh sa jedná, preto nemožno hovoriť o tom, že uvedené uznanie záväzku si nevšimol a nebol si vedomý čo podpisuje. Pokiaľ by tomu tak bolo, túto skutočnosť nemôže pripisovať na vrub samotného žalobcu, nakoľko predložená dohoda je koncipovaná len na jednom liste, spísaná písmom primeranej veľkosti, a je formulovaná jasným a určitým spôsobom, pričom každý bod zmluvy je osobitne označený a väčším písmom je napísaný predmet právneho úkonu, ktorý spotrebiteľ uzatvára s veriteľom. Žalovaný navyše túto listinu podpisoval v čase, keď mu muselo byť bezpochyby zrejmé, že nesplácal už dlhšiu dobu svoj splatný dlh voči veriteľovi (predtým Slovenská sporiteľňa, a.s.). To isté platí aj o uzatvorenom splátkovom kalendári, kde je presne v bode 3. tejto dohody uvedená výška splátky ( 150,- €), dátum splátky v mesiaci ( 15-ty deň v mesiaci) ako aj dátum prvej splátky dňa 15.06.2012. Súd k okolnostiam spisovania danej dohody v konaní vypočul obchodnú zástupkyňu žalobcu, ktorá v konaní potvrdila, že k podpisu dohody došlo po predchádzajúcom kontakte žalovaného, ktorého dostatočným spôsobom oboznámila s obsahom daného právneho úkonu a jeho následkami. Preto súd dospel k záveru, že uvedený úkon nevykazuje známky nekalého konania, ktoré by malo byť sankcionované jeho neplatnosťou. Súd uznáva, že je potrebné venovať uzatváraniu zmlúv so spotrebiteľmi náležitú pozornosť ako aj tú skutočnosť, že je potrebné vykonávať prieskum zmluvných podmienok, ktoré sú uvádzané v zmluvách so spotrebiteľmi, ktoré sú neraz koncipované v rozpore so spotrebiteľskými predpismi, to však neznamená, že je potrebné a priori akékoľvek znenie zmluvy, ktoré bolo vopred naformulované dodávateľom (prijateľným spôsobom) považovať automaticky za neprijateľné. Ako už bolo konštatované súdom vyššie, predmetom konania sú splátky úveru splatné od 21.06.2010 do 20.12.2010, pričom dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola medzi stranami podpísaná dňa 13.05.2012. K uvedenému dátumu tak nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku pôvodného žalobcu, a žalovaný tak neuznával premlčaný dlh, nakoľko na premlčaciu dobu pri splátkovom úvere sa vzťahuje všeobecná premlčacia lehota ustanovená v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, pričom plynie individuálne pri jednotlivých splátkach od ich splatnosti. Keďže v konaní ide o splátky splatné od 21.06.2010 do 20.12.2010, ani jedna z daných splátok nemohla byť ku dňu podpisu spornej dohody (13.05.2012) premlčaná. Žalovaný teda týmto úkonom neuznal premlčaný dlh.

17. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

19. Súd sa v ďalšom ex offo zaoberal premlčaním nároku žalobcu v súlade s § 5b zák. č. 250/20007 o ochrane spotrebiteľa. Keďže súd posúdil predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 13.05.2012 za platný právny úkon, následne na premlčanie aplikoval premlčaciu dobu v súlade s § 110 ods. 1 druhá veta, keďže dlžník písomne uznal dlh čo do dôvodu aj výšky. V danom prípade sa dlh sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Keďže k uznaniu došlo dňa 13.05.2012 a žalobca podal žalobu na súd dňa 02.06.2014, nedošlo tak k uplynutiu desaťročnej premlčacej doby, žaloba žalobcu bola tak podaná v rámci plynutia premlčacej doby, a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nároku.

20. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 280 000,- Sk (9294,30€), pričom žalovaný žalobcovi vrátil len čiastku vo výške 4 374,37 €. Žalobca však v konaní požadoval len zaplatenie čiastky vo výške 1467,55 €, preto súd posúdil jeho nárok za dôvodný v celom rozsahu a tento mu priznal.

21. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platím svojho splatného záväzku, súd súčasne priznal žalobcovi aj právo na účtovaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tento je účtovaný v súlade s kogentnou zákonnou úpravou. Pokiaľ ide o moment omeškania, žalobca správne žalobou žiadal priznať úrok z omeškania z jednotlivých splatných splátok úveru odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti v zmysle úverovej zmluvy a z čiastky 1467,55 € odo dňa konečnej splatnosti úveru, preto ho súd priznal v plnom rozsahu.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol v konaní plne úspešný. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.