Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Cb-10-2016.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: PLAY Electronics, s.r.o., so sídlom Kragujevská 19, 010 01 Žilina 1, IČO: 36 719 927, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, proti žalovanému DIA s.r.o., so sídlom Bystrická 1, 966 81 Žarnovica, IČO: 44 189 362, o zaplatenie 1 386,28 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 386,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne:
- zo sumy 2 304,00 € od 10.01.2015 do 10.08.2015,
- zo sumy 1 052,00 e od 11.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 7,32 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 8,04 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 7,92 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 17,88 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 135,60 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 51,60 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 17,88 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16,20 € od 22.08.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 7,92 € od 26.09.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 7,80 € od 26.09.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6,12 € od 26.09.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 60,00 € od 26.09.2015 do 01.10.2015,
- zo sumy 50,00 € od 02.10.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia..
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.03.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1 386,28 € s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny v zmysle vystavených dobropisov. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami existoval obchodno- záväzkový vzťah, na základe ktorého žalovaný, ako predávajúci dodal žalobcovi ako kupujúcemu tovar, za ktorý žalobca zaplatil žalovanému riadne a včas kúpnu cenu. Keďže sa na dodanom tovare vyskytli vady, resp. dodaný tovar bol nefunkčný, dohodli sa sporové strany, že na tento tovar žalobca vystaví
žalovanému dobropisy (faktúra na opravu dane) a žalovaný ako predávajúci vráti žalobcovi ako kupujúcemu na základe týchto dobropisov kúpnu cenu tovaru. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné dobropisy: č. 214221343 zo dňa 10.12.2014 na sumu 2 304,00 € splatnú dňa 09.01.2015, neuhradená suma 1 052,00 €, č. 215220510 zo dňa 21.07.2014 na sumu 7,32 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 7,32 €, č. 215220511 zo dňa 21.07.2014 na sumu 8,04 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 8,04 €, č. 215220512 zo dňa 21.07.2014 na sumu 7,92 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 7,92 €, č. 215220513 zo dňa 21.07.2014 na sumu 17,88 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 17,88 €, č. 215220541 zo dňa 22.07.2014 na sumu 135,60 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 135,60 €, č. 215220542 zo dňa 22.07.2014 na sumu 51,60 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 51,60 €, č. 215220543 zo dňa 22.07.2014 na sumu 17,88 € splatnú dňa 21.08.2015, neuhradená suma 17,88 €, č. 215220544 zo dňa 22.07.2014 na sumu 16,20 € splatnú dňa 25.09.2015, neuhradená suma 16,20 €, č. 215220551 zo dňa 26.07.2014 na sumu 7,92 € splatnú dňa 25.09.2015, neuhradená suma 7,92 €, č. 215220552 zo dňa 26.07.2014 na sumu 7,80 € splatnú dňa 25.09.2015, neuhradená suma 7,80 €, č. 215220553 zo dňa 26.07.2014 na sumu 6,12 € splatnú dňa 25.09.2015, neuhradená suma 6,12 €, č. 215220554 zo dňa 26.07.2014 na sumu 60,00 € splatnú dňa 25.09.2015, neuhradená suma 50,00 €, spolu neuhradená suma 1 386,28 €. Žalovaný žalobcovi zaplatil len čiastočnú úhradu a to z dobropisu č. 214221343 dňa 10.08.2015 sumu 1 252,00 € a z dobropisu č. 215220554 dňa 01.10.2015 sumu 10,00 €. Žalovaný odmieta napriek uplynutiu lehoty na splnenie jeho záväzku voči žalobcovi dobrovoľne plniť svoj záväzok.
3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 12Cb/10/2016-28 zo dňa 05.05.2016 súd žalovanému uložil povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 1 386,28 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
4. Dňa 25.05.2016 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu o spolupráci pre roky 2014 a 2015 a žalobca mu napriek tomu naďalej fakturoval služby Listing produktov a Leták Play vyplývajúce z bodu 11.1. a nasl. Všeobecných podmienok spoločnosti PLAY Electronics, s.r.o. pre dodávanie tovarov (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria prílohu zmlúv o spolupráci v celkovej výške 1 198,80 €. Žalovaný uvedené faktúry žalobcovi uhradil aj napriek skutočnosti, že si dané služby u žalobcu neobjednal. Na základe uvedeného žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1 198,80 €, ktorú započítal dňa 23.05.2016, čím došlo k zníženiu dlžnej sumy na 187,48 €.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 uviedol, že nie je obchodným zástupcom žalovaného. Vystupuje na trhu ako samostatný podnikateľský subjekt, ktorý sa zaoberá maloobchodným a veľkoobchodným predajom elektroniky. Obchody uzatvára vo vlastnom mene a na vlastný účet. Žalovaný je len dodávateľom žalobcu, s ktorým uzatvoril zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorá má len rámcový charakter. Na základe tejto zmluvy a konkrétnych objednávok odoberal žalobca od žalovaného tovar, ktorý ďalej predával a distribuoval na trh. Listing produktov a leták Play sú bežnými prostriedkami marketingu, podporujúcimi fungovanie trhu a uvádzanie tovaru na trh. Jedná sa o časť obchodnej spolupráce v oblasti marketingu, pre ktorú zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje. Nejednalo sa o služby poskytované žalobcom na objednávku, ako túto zmluvnú povinnosť prezentuje žalovaný. Žalovaný s výškou marketingového príspevku súhlasil a dobrovoľne ho uhrádzal. Žalovaný nemohol platne započítať pohľadávku uplatnenú žalobcom voči pohľadávke predstavujúcej uhradené sumy marketingového príspevku. Samotný právny úkon zo dňa 23.05.2016, na základe ktorého malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, žalovaný nepreukázal. Započítať možno len existujúce pohľadávky. Žalobca nepovažuje žalovaným uplatnenú pohľadávku voči žalobcovi za existujúcu, neuznáva ju, žalovaný jej existenciu nepreukázal. Navyše k započítaniu došlo až po podaní žaloby a teda žaloba bola podaná dôvodne.
6. Súdne pojednávanie sa dňa 070.92017 uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaná pohľadávka je existujúca a kompenzačná námietka, ktorá bola vznesená v rámci podaného odporu je podľa nej nedôvodná, nakoľko existencia pohľadávky žalovaného tak, ako bola vymedzená v odpore je neurčitá a žalobca pohľadávku žalovaného neuznáva ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Medzi účastníkmi tohto konania existoval obchodno-záväzkový vzťah od roku 2013 na základe, ktorého žalobca odoberal od žalovaného tovar za tým účelom, že v rámci svojho predmetu podnikania tento tovar ďalej dodával svojim obchodným partnerom alebo prostredníctvom internetovej stránky konečným
spotrebiteľom. V danom prípade bola medzi účastníkmi na obdobie roku 2013 uzavretá písomná zmluva o obchodnej spolupráci pre rok 2013, ktorá bola medzi zmluvnými stranami aj vzájomne podpísaná. Po uplynutí tejto doby medzi účastníkmi konania prebiehala ďalšia obchodná spolupráca v tom istom štandarde, aj keď nebola medzi nimi uzavretá osobitná písomná zmluva o obchodnej spolupráci. Zmluva o obchodnej spolupráci pre rok 2013 má charakter rámcovej kúpnej zmluvy, t.z. vymedzuje základné práva a povinnosti na jednej a druhej strane. Sama osebe však nevytvára právny základ žalovanej pohľadávky. Medzi účastníkmi dochádzalo k uzatváraniu jednotlivých zmlúv, kde žalovaný vystupoval ako predávajúci a žalobca ako kupujúci, na základe jednotlivých objednávok. VOP, ktoré sú zverejnené aj na internetovej stránke spoločnosti žalobcu a sú dostupné všetkým obchodným partnerom spoločnosti žalobcu sa vzhľadom na ich právnu povahu považujú za záväzné, pokiaľ strana ktorá vstupuje do obchodného vzťahu so spoločnosťou žalobcu neuvedie osobitnú špecifikáciu alebo osobitnú požiadavku na inú úpravu, tak ako je uvedené v týchto VOP. Po uplynutí roku 2013 medzi sporovými stranami prebiehala spolupráca na základe objednávok, na základe ústnej dispozície, avšak spravovali sa tieto vzťahy medzi nimi tým, ako bolo aj v predchádzajúcom období medzi nimi zavedené, čiže dá sa to charakterizovať ako prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Pokiaľ sa na tovare, ktorý bol dodaný od žalovaného vyskytli vady, žalobca tieto vady uplatnil v rámci reklamačného konania voči žalovanému. Postup v danom prípade bol vždy taký, že zamestnanec žalovaného sa dostavil pre reklamovaný tovar na predajňu žalobcu. Tento tovar odviezol a sám žalovaný potom posúdil, ktorú reklamáciu uzná a ktorú reklamáciu neuzná. Následne ak bola reklamácia uznaná, na tieto reklamácie sám žalovaný vystavoval dobropis, ktorým opravoval pre účely vedenia účtovníctva a účely dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, daňové doklady. Žalovaný vystavoval tzv. dobropisy, t.z. že pohľadávka, ktorá je žalovaná, vyplýva z daňových dokladov, ktoré boli produkované samotným žalovaným v rámci, ktorých uznal reklamácie uplatnené žalobcom. V danom prípade teda pokiaľ došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy titulom uplatnenia nárokov z vád dodaného tovaru, tak žalobca si splnil svoju povinnosť vydať plnenie prijaté od žalovaného (tovar), nakoľko tento si on sám vždy preberal prostredníctvom svojho zamestnanca, na druhej strane vznikla povinnosť žalovaného vrátiť kúpnu cenu, čiže ide tu o vzájomné plnenia, kde si žalobca svoju zákonnú povinnosť splnil, ale žalovaný svoju zákonnú povinnosť, vydať plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená nesplnil. Ďalej je zrejmé, že medzi účastníkmi existoval obchodno-záväzkový vzťah, v rámci ktorého si žalobca uplatňoval voči žalovanému mesačný paušálny poplatok vo výške 56,40 €, ktorý spočíval v tom, že žalobca požiadal vždy žalovaného o dodanie určitého tovaru, pričom prílohou VOP bol vzor tabuľky, ktorý mal žalovaný v prípade záujmu dodať tovar žalobcovi vyplniť. Keďže žalovaný takto neučinil v takom prípade je štandardný postup všetkých dodávateľov elektroniky taký, že zamestnanec žalobcu si musel jednoducho sadnúť za počítač a tieto údaje sám vyplniť do svojich databáz. Jednalo sa o prácu navyše pre zamestnanca žalobcu, s čím teda bol žalovanému štandardne vyrubovaný poplatok. Zo strany žalovaného tieto boli pravidelne uhrádzané už od mesiaca januára 2014, avšak do doby podania žalobného návrhu žalovaný nikdy nenamietal, že by tieto faktúry zo strany žalobcu boli účtované nedôvodne, bez právneho dôvodu. Cena listingu bola zverejnená aj na internetovej stránke. Faktúry boli žalobcom vystavované od mesiaca január 2014, ešte aj v priebehu roku 2015 a zo strany žalovaného nikdy nebola vznesená nejaká požiadavka, alebo námietka že by s touto výškou ceny nesúhlasil. Tento návrh bol zo strany žalovaného akceptovaný a bol aj v takejto výške uhrádzaný, a právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že aj z jeho strany sa jednalo o uznanie záväzku aj čo do základu, aj čo do výšky. Vzhľadom na to, že v tomto prípade dôkazné bremeno na žalovanom, právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že neuniesol, dôkazné bremeno a preto je jeho pohľadávka neexistujúca. Preto nemohlo dôjsť ani k započítaniu vzájomných pohľadávok. Je potrebné, aby takýto úkon bol jednoznačne učinený, aby sa jednalo o určitý právny úkon, ktorý sa dostal do dispozície žalobcu, avšak žiaden takýto žalovaný nepredložil a žalobca takýto ani neeviduje. Ku kompenzačnej námietke žalovaného ešte právna zástupkyňa poukázala aj na listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise a to, keď žalovaný k odporu predložil listinné prílohy, jednak faktúry vystavené žalobcom ako aj dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, kde sa kompenzujú pohľadávky, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odpore s pohľadávkami, ktoré sa však netýkajú predmetu konania. V prípade kompenzačnej námietky uplatnenej v odpore, by sa jednalo o duplicitnú kompenzáciu a preto mala za to, že aj v tomto smere je námietka žalovaného nedôvodná.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 23.03.2016, výpisom žalobcu z obchodného registra, výpisom žalovaného z obchodného registra, splnomocnením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.09.2015, faktúrami - oprava základu dane č. 214221343, 215220510, 215220511, 215220512, 215220513, 215220541, 215220542, 215220543, 215220544, 215220551, 215220552, 215220553, 215220554, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.04.2016, odporom
žalovaného podaným 25.05.2016, e-mailom zo dňa 20.05.2016, Zmluvou o obchodnej spolupráci pre rok 2013 zo dňa 22.02.2013, Všeobecnými podmienkami spoločnosti PLAY Electronics, s..r.o., pre dodávanie tovarov, faktúrou žalobcu č. 4551505851, 4551504855, 4551503657, 4551502353, 4551501265, 4551417021, 455141349, 4551412382, 4551410943, 4551409714, 4551408968, 4551407537, 4551407529, 4551406114, 4551404831, 4551403710, 4551400003, Výpisom z účtu žalovaného zo dňa 10.11.2015, 21.09.2015, 10.03.2015, 145400066, Interným dokladom žalovaného č. 155400007, 14500093, 145400077A, 145400066A, 145400056, 145400049, 145400049, 145400041, 145400036, 145400025A, 145400019, 145400019, Dohodou o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. 4V01500073, 4V01401269, 4V01401080, 4V01400994, 4V01400936, 4V01400814, 4V01400737, 4V01400737, 4V01400584, 4V01400471, 4V01400340, 4V01400267, 4V01400267 a Vyjadrením žalobcu k podanému odporu zo dňa 12.12.2016, zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný sú právnické osoby - podnikatelia, ktorý vzájomne spolupracujú od roku 2013. V období od 22.02.2013 do 31.12.2013 na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci pre rok 2013 a VOP. Sporové strany vo vzájomnej spolupráci pokračovali aj po ukončení platnosti Zmluvy o obchodnej spolupráci pre rok 2013, bez toho aby uzatvorili novú písomnú zmluvu, a to za nezmenených podmienok v zmysle VOP. V rámci tejto spolupráce žalovaný, ako dodávateľ, dodával žalobcovi, ako odberateľovi, na základe záväzných objednávok žalobcu tovar určený na ďalší predaj v rámci jeho maloobchodne a veľkoobchodnej siete. Žalobca v súlade s praxou, ktorú strany medzi sebou zaviedli, po odstúpení od kúpnych zmlúv uzatvorených na základe jeho objednávok odovzdal žalovanému reklamovaný tovar a vystavil dobropisy (faktúry - oprava základu dane) č. 214221343, 215220510, 215220511, 215220512, 215220513, 215220541, 215220542, 215220543, 215220544, 215220551, 215220552, 215220553, 215220554, na vrátenie kúpnej ceny reklamovaného tovaru žalobcovi. Žalovaný z uvedených dobropisov čiastočne uhradil žalobcovi len dobropis č. 214221343 vo výške 1 252,00 € a dobropis č. 215220554 vo výške 10,00 €. Žalobca v rámci zvyklostí pri dodávkach tovaru a zavedenej praxe medzi sporovými stranami poskytoval žalovanému marketingové službu Listing produktov, spočívajúci v zalistovaní žalovaným dodaného tovaru a službu leták Play, ktorých cenu vyfakturoval žalovanému faktúrami č. 4551505851, 4551504855, 4551503657, 4551502353, 4551501265, 4551417021, 455141349, 4551412382, 4551410943, 4551409714, 4551408968, 4551407537, 4551407529, 4551406114, 4551404831, 4551403710, 4551400003. Faktúry č. 4551505851, 4551504855, 4551503657, 4551502353, 4551501265. Žalovaný žalobcovi uhradil faktúry č. 4551505851, 4551504855, 4551503657, 4551502353, 4551501265, pohľadávky žalobcu vzniknuté na základe faktúr žalobcu č. 4551417021, 455141349, 4551412382, 4551410943, 4551409714, 4551408968, 4551407537, 4551407529, 4551406114, 4551404831, 4551403710, 4551400003 zanikli započítaním v zmysle Dohôd o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. 4V01500073, 4V01401269, 4V01401080, 4V01400994, 4V01400936, 4V01400814, 4V01400737, 4V01400737, 4V01400584, 4V01400471, 4V01400340, 4V01400267, 4V01400267.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
9. Vzhľadom na povahu sporových strán, ktoré sú podnikateľmi, predmet ich činnosti a okolnosti vzniku záväzku, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, jedná sa o obchodno-záväzkový vzťah sporových strán. Práva a povinnosti sporových strán v tomto vzťahu nie sú upravené písomnou zmluvou, ale spravujú sa praxou, ktorú sporové strany medzi sebou zaviedli v roku 2013 na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci pre rok 2013 a VOP. Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný dodával žalobcovi tovar na základe záväzných objednávok žalobcu, ani to, že v prípade reklamácie vád tovaru žalobca odstupoval od kúpnych zmlúv vzniknutých na základe objednávok a vystavoval dobropisy na vrátenie žalovanému už zaplatenej kúpnej ceny reklamovaného tovaru. Odporca v odpore nemietol spornosť žalobcom uplatneného nároku vzniknutého na základe faktúr č. 214221343, 215220510, 215220511, 215220512, 215220513, 215220541, 215220542, 215220543, 215220544, 215220551, 215220552, 215220553, 215220554. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný svoju obranu založil na kompenzačnej námietke, v zmysle ktorej proti pohľadávke žalobcu započítal svoju pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť na základe úhrady faktúr žalobcu č. 4551505851, 4551504855, 4551503657, 4551502353, 4551501265, 4551417021, 455141349, 4551412382, 4551410943, 4551409714, 4551408968, 4551407537, 4551407529, 4551406114, 4551404831, 4551403710, 4551400003, ktorými žalobca žalovanému vyfakturoval služby Listing produktov a leták Play, ktoré žalovaný podľa jeho názoru uhradil bez právneho dôvodu, nakoľko medzi sporovými stranami nebola uzatvorená Zmluva o obchodnej spolupráci na roky 2014 a 2015. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaným uplatnená kompenzačná námietka nie je dôvodná a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalobcovi v celkovej výške 1 198,80 € ani právny úkon započítania pohľadávok zo dňa 23.05.2016. Medzi sporovými stranami existovala od roku 2013 prax, v zmysle ktorej žalovaný dodával tovar žalovanému a prípade, ak žalovaný porušil svoju povinnosť zabezpečiť zalistovanie nových výrobkov u žalobcu a vyplniť zalistovaciu tabuľku (povinnosť pôvodne žalovanému vyplývajúca z čl. II. bod. 2.6 VOP), žalobca zalistovanie vykonal sám a žalovanému tento úkon spoplatnil dohnutou paušálnou sumou. Rovnako medzi sporovými stranami vznikla prax aj v oblasti marketingovej spolupráce (pôvodne upravenej v čl. XI. VOP), pri ktorej žalobca za dohodnutý príspevok tovar dodávaný žalovaným zaraďoval do letáku Play. Žalovaný platenie ceny uvedených služieb do začatia tohto súdneho konania nenamietal, túto uhrádzal a uznával, dokonca pohľadávky vzniknuté na základe faktúr žalobcu č. 4551417021, 455141349, 4551412382, 4551410943, 4551409714, 4551408968, 4551407537, 4551407529, 4551406114, 4551404831, 4551403710, 4551400003 zanikli započítaním v zmysle Dohôd o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov č. 4V01500073, 4V01401269, 4V01401080, 4V01400994, 4V01400936, 4V01400814, 4V01400737, 4V01400737, 4V01400584, 4V01400471, 4V01400340, 4V01400267, 4V01400267, pričom tieto pohľadávky žalobcu sám žalovaný uznal za spôsobilé na započítanie. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohatenie v dôsledku žalovaným uskutočneným úhradám faktúr, ktorými boli žalovanému fakturované marketingové služby Listing produktov a leták Play a teda žalovanému ani nevznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 1 198,80 €, ktorú by mohol započítať so pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto súdnom konaní. Započítanie je jednostranný právny úkon, to znamená že musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenie o započítaní pohľadávok zo dňa 23.05.2016 nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je dôvodný a vo výroku tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1 386,28 €.
10. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 365, veta prvá, Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
11. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Keďže ich výška nebola stranami sporu určená zmluvne, boli určené podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. V období od 10.09.2014 do 15.03.2016 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % a preto súd žalobcovi priznal uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2 304,00 € od 10.01.2015 do 10.08.2015, zo sumy 1 052,00 e od 11.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 7,32 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 8,04 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 7,92 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,88 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 135,60 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 51,60 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,88 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,20 € od 22.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 7,92 € od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 7,80 € od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 6,12 € od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 60,00 € od 26.09.2015 do 01.10.2015 a zo sumy 50,00 € od 02.10.2015 do zaplatenia. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po sni splatnosti jednotlivých faktúr, rep. odo dňa nasledujúceho po dni čiastočných úhrad uskutočnených žalovaným.
12. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
13. Súd žalobcovi vo výroku tohto rozhodnutia žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, ktorých výška bola stanovená na základe § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca dosiahol v konaní plný úspech a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).