Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_12C-65-2012.pdf
PDF · 223.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D. XXX/XX, N., zastúpený: prom. práv. Iveta Orlíková, advokátka, Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti označenej ako II. alternatíva petitu z a s t a v u j e .
II. U r č u j e s a , že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X - U. o výmere XXX m2, parcela registra „. v k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X, v súlade s Z. plánom č. XXX/ XXXX, vyhotoveným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
III. U r č u j e s a , že nehnuteľnosť - pozemok parc.č. XX/X - U. o výmere XXX m2, parcela registra „., v k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X patrí do dedičstva po zomrelom X. D., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v súlade s Z. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2012, pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalobca určený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenej pod parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra „. nachádzajúcej sa v k.ú. K., v podiele X/X a žalovaný by bol určený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenej pod parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela registra „. nachádzajúcej sa v k.ú. K., v podiele X/X, s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Uznesením č.k. 12C/65/2012-100 zo dňa 07.01.2014 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.04.2015 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že v zmysle poslednej zmeny žaloby ďalej rozhodoval o nasledovnom petite: "I. alternatíva petitu: Súd určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica a p. X. D., nar. XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica k
nehnuteľnosti vedenej pod parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra ". nachádzajúcej sa v k.ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny. Súd určuje, že p. N. D., nar.XX.X.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc. č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela registra "., nachádzajúcej sa v k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele X/X, vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny. alebo II. alternatíva petitu: I. určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica a p. X. D., nar. XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica, k nehnuteľnosti vedenej na parc. č. XX/X -. vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcely registra ". s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia (trovy právneho zastúpenia budú vyčíslené v súlade s priebehom konania)."
3. Rozsudkom č.k. 12C/65/2012-204 zo dňa 04.06.2015 tunajší súd rozhodol vo veci samej tak, že určil, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-ica a X. D., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, bol dňu svojej smrti vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-ica k nehnuteľnosti vedenej V. úradom T. - katastrálnym odborom, pre okres T., obec K., katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „. pod parcelným číslom XX/X - U. vo výmere XXXmX a určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej V. úradom T. - katastrálnym odborom, pre okres T., obec K., katastrálne územie K., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „. pod parcelným číslom XX/X - U. o výmere XXX m2 a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému.
4. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania podaného žalovaným zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/560/2015-228 zo dňa 18.10.2016 a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že žalobca bol povinný určite a jednoznačne uviesť, ako žiada v konaní rozhodnúť a v prípade, že sa domáha určenia vlastníctva nehnuteľností, ktorých výmery sú iné ako výmery uvedené v liste vlastníctva, bol povinný pripojiť ku svojej žalobe geometrický plán, ktorý by bol v prípade vyhovenia jeho žalobe súčasťou rozsudku. V uvedenom uznesení odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby v takom rozsahu, aby bol petit vykonateľný, v prípade zotrvania žalobcom na ním uvádzanom „alternatívnom petite“, keďže sa nejedná o alternatívny ani eventuálny petit, ale o dva samostatné petity, rozhodnúť o celom predmete konania. Odvolací súd v uvedenom uznesení dospel k záveru, že v danej veci nebola podaná kvalifikovaná úplná žaloba, keď nespĺňala zákonom stanovené náležitosti v čase podania žaloby a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravené v § 79 O.s.p. a nespĺňa ani náležitosti stanovené § 132 ods. 1, 2 a 3 C.s.p..
5. Uznesením č.k. 12C/65/2012-234 zo dňa 20.01.2017 tunajší súd vyzval žalobcu, aby svoju žalobu zo dňa 11.10.2012, doručenú súdu dňa 12.10.2012, v spojení s jej zmenou pripustenou uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.04.2015, doplnil a odstránil jej vady, a to tak, že uvedie presný, určitý a vykonateľný žalobný petit, z ktorého bude zrejmé, ako má súd rozhodnúť a pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa.
6. Žalobca doručil súdu dňa 10.03.2017 podanie zo dňa 08.03.2017, v ktorom odstránil vady petitu žaloby tak, že špecifikoval, že požaduje rozhodnúť petitom: I. Súd určuje, že p. C. D., nar. XX.XX.XXXX, je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra „., k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele X-ica, v súlade s Z. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným X.. O. H., dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX X.. O. H., na obnovenie pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/X a časti parcely s parc.č. XX/X. II. Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená pod parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parcela registra „., k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele X-ica, patrí do dedičstva po zomrelom p. X. D., nar. XX.XX.M., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v súlade s Z. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným X.. O. H., dňa XX.XX.XXXX,
autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX X.. O. H., na obnovenie pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/ X a časti parcely s parc.č. XX/X. III. V zostávajúcej časti žaloby sa konanie zastavuje. IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania prvej inštancie.
7. K uvedenému odseku 6. súd poznamenáva, že na základe podania žalobcu zo dňa 08.03.2017 nerozhodoval o zmene petitu žaloby, nakoľko v časti I. a II. nešlo o zmenu petitu, ale o odstránenie vady petitu v zmysle pokynu odvolacieho súdu.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti označenej ako II. alternatíva petitu (t.j. konkrétne v časti o určenie, že p. C. nar. XX.XX.XXXX., je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/2- vica k nehnuteľnosti vedenej na parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX mX,. parc. č. XX/X -. U. vo výmere XXX m2, parcely registra ". a I. s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny a p. X. D., nar. XX.XX.XXXX, ku dňu jeho smrti XX.XX.XXXX, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/X-vica, k nehnuteľnosti vedenej na parc. č. XX/X - U. vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcely registra ". a I. s. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX/X, k. ú. K., vpísanej na LV č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom V. úradom T., odbor katastrálny) vo výroku I. zastavil, keď žalobca v tejto časti v podaní zo dňa XX.XX.XXXX (označené ako III.) zobral žalobu späť, pričom žalovaný s uvedeným nevyjadril nesúhlas z vážnych dôvodov.
13. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola C. notárstvom spísaná J. zmluva formou R. zápisnice č. NZ XXX/XX, N XXX/XX, ktorou žalobca ako podielový spoluvlastník v podiele 1-ica spolu s podielovým spoluvlastníkom X. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho bratom, ktorý vlastnil rovnaký podiel l/X-ica, odpredal žalovanému nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX ako parc.č. XX/X - A. č. XX O. vo výmere XXX m2 podľa A 1/a. Preverovaním v archíve Okresného súdu T. bolo zistené, že informácie ohľadne výmery parc.č. XX/X poskytla notárovi I. geodézie a kartografie dňa XX.XX.XXXX, kde sa uvádza, že parc.č. XX/X (dom, dvor) má výmeru XXX m2. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice ako aj znalec pri určovaní ceny predávanej nehnuteľnosti postupoval v súlade s dokladmi predloženými strediskom geodézie. Preverovaním na I. katastra nehnuteľností v T. bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX zo strany Geodézie n.p. T. po predložení uvedenej Kúpnej zmluvy na zápis, bola zaslaná na Štátne notárstvo výzva s oznámením, že Kúpnu zmluvu R I XXX/XX vracajú z dôvodu, že parc.č. XX/X dom č. XX a dvor zapísaná v LV č. XXX má podľa evidencie výmeru XXX m2, a nie ako je uvedené v J. zmluve výmeru XXX m2, preto žiadajú výmeru opraviť, pričom LV č. XXX so správnym určením výmery parc.c. XX/X sa pripájal. Táto zásielka zo strany Z. n.p. T. sa však v spisovej agende Okresného súdu T. nenachádza, nebola doručená ani zmluvným stranám, a preto nemohlo dôjsť k žiadnej oprave či už formou dodatku k notárskej zápisnici alebo akéhokoľvek iného písomného prejavu vôle zo strany zmluvných strán. Podľa existujúcej spisovej agendy I. katastra T. bolo zistené, že bol vyhotovený dňa XX.XX.XXXX geometrický plán č. XXX-XXX-X/XX a bol schválený dňa XX.XX.XXXX I. geodézie a kartografie v D., stredisko geodézie v Trnave, ktorým sa dával do súladu stav reálny so stavom právnym založený uvedenou notárskou zápisnicou. Na základe takto vypracovaného geometrického plánu sa odčlenila z výmery parc.č. XX/X - záhrady (ktorú vlastnili žalobca a jeho brat ako podieloví spoluvlastníci) jej časť vo výmere XXX mX a tá sa pričlenila k parc.č. XX/X (ktorá bola predmetom predaja), čím parcela XX/X oficiálne nadobudla výmeru XXX m2 v súlade s obsahom Kúpnej zmluvy. Tento geometrický plán
bol schválený I. katastra dňa XX.XX.XXXX, a to bez súhlasu žalobcu a jeho brata. Ďalej žalobca poukázal na to, že I. katastra T. ako správny orgán schválila tento geometrický plán, pričom sa ním však odoberala výmera z druhu pozemku - záhrada a pričlenila sa k druhu pozemku - U., čo je nesprávny postup zo strany správneho orgánu. Na základe uvedenej J. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca a jeho brat mali vôľu odpredať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. K., vedenú pod parc.č. XX/X dom. s.č. XX O. pričom výmera pre nich nebola podstatná, za uvedenie výmery zodpovedal správny orgán - Z. n.p. T. dnes I. katastra T., ktorý viedol evidenciu nehnuteľností. Podľa žalobcu je nesporné, že žalobca a jeho brat chceli odpredať parc.č. XX/X - dom s.č. XX a dvor, žalovanému, a to len vo výmere, ktorú mohli vlastniť. V žiadnom prípade nemali vôľu odpredať žalovanému časť z parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX . m2, ktorú v čase spísania Kúpnej zmluvy vlastnili v pôvodnej výmere XXXX m2. Vzhľadom k tomu, že neprišlo k vyhotoveniu žiadneho písomného Dodatku k Notárskej zápisnici do dnešného dňa, nie je možné formou vyhotovenia GP bez súhlasu dotknutých strán zosúladiť právny a reálny stav a odobrať vlastníkovi nehnuteľnosti časť jeho nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom predaja a kúpy. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca prostredníctvom svojho advokáta obrátil listom na I. katastra T. so žiadosťou o vykonanie opravy ohľadne výmery parc.č. XX/X - U. z ktorej bola neoprávnene odčlenená časť vo výmere XXX m2. I. katastra T. vydala dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte v k.ú. K., zamietla. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že vzniknutú situáciu môžu strany riešiť dohodou alebo súdnou cestou - žalobou o určenie vlastníctva spornej časti. Na osobnom stretnutí žalovaného a právneho zástupcu žalobcu žalovaný nemal záujem riešiť vlastnícke vzťahy, trval na tom, že kúpil parc.č. XX/X - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, tak ako je uvedené v Kúpnej zmluve a za toto aj zaplatil. Podľa jeho vyjadrenia nevie, kto dal vyhotoviť GP, ale súhlasil s ním. Žalovaný sa bránil, že oprávnene užíva nehnuteľnosť parc.č. XX/ X vo výmere XXX m2 a domáha sa jej oprávneného vydržania. Podľa názoru žalobca žalovaný vedel, že došlo k určeniu nesprávnej výmery nehnuteľnosti, a tak o jeho dobromyseľnosti nemožno hovoriť. Dôkaz o tom, že vedel o nesprávnej výmere nadobudnutej nehnuteľnosti a o vyhotovení GP, je ním pripravené potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré predložil žalobcovi. Toto prehlásenie žalobcu potom predložil I. katastra T. ako súčasť k vyhotovenému GP. Obsahom tohto potvrdenia však nie je súhlas žalobcu k tomu, že súhlasí s tým, aby sa GP odčlenila výmera XXX m2 z jeho vlastníctva z inej parcely. Obsahom tohto potvrdenia je len prehlásenie, že žalobca nemá žiadne nároky v súvislosti s vyporiadaním predaného majetku, tým mal na mysli majetku, ktorý odpredal. Rovnako musí dať žalobca do pozornosti, že bol len podielovým spoluvlastníkom nielen parc.č. XX/X, ktorá bola predmetom predaja a kúpy v súlade s uvedenou Notárskou zápisnicou, ale aj parc.č. XX/X - záhrady vo výmere XXXX m2. Podľa názoru žalobcu toto prehlásenie je irelevantné z hľadiska právneho a vykonania zápisu v katastri nehnuteľností, ktorým došlo k zmene vlastníctva na strane žalobcu ohľadne parc.č. XX/X - U. vo výmere XXXX m2, k.ú. K.. Žalobca ďalej uviedol, že doteraz od žalovaného neobdržal celú kúpnu cenu, kúpna cena bola vo výške XX.XXX,- Kčs, vyplatená bola iba v sume XX.XXX,- Kčs.
14. Opravu žaloby odôvodnil žalobca tým, že v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave žalobca dal vypracovať geometrický plán č. XXX/XXXX, vyhotovený X.. O. H., autorizačne overeným X.. O. H., zo dňa XX.XX.XXXX, pre k.ú. K., na obnovu pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/X a časti parcely s parc.č. XX/X. V súlade s týmto Z. plánom č. XXX/XXXX bola novovytvorená parc.č. XX/X - U. vo výmere XXXmX, ktorá ako diel č.2 bola odčlenená z dnes existujúcej parcely s parc.č. XX/X - U.. vo výmere XXX m2, pričom parcela č. XX/X - U. zostala vo výmere XXX m2. Na základe takto vypracovaného geometrického plánu sa má obnoviť evidovaný stav na LV č. XXX, a v súlade s takto obnoveným stavom by mal vlastniť žalovaný pozemok s parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX mX a parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX m2 (sčítaním výmer uvedených parciel 199 m2 + 149 m2 = XXX m2, čo predstavuje obnovenie stavu evidovaného na LV č. XXX ohľadne pôvodnej správnej výmery pozemku s parc.č. XX/X - dom, dvor vo výmere XXX mX k dátumu spísania R. zápisnice č. NZ 792/82, N 825/82 a ku dňu vyhotovenia Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX) a obnovenie časti parc.č. XX/X (pôvodne vedená ako druh pozemku - U. v celej výmere), z ktorej na základe Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX bola neoprávnene odčlenená časť výmery XXX m2 a pričlenená tak do parc.č. XX/X a došlo k zmene druhu pozemku na zastavanú plochu a nádvoria, a to tak, že dnes bola novovytvorená parc.č. XX/X - U. vo výmere XXX mX (ako diel č.2 odčlenený z parc.č. XX/X). Vzhľadom k tomu, že v rámci konania bola vykonaná i obhliadka zo strany konajúceho súdu spornej nehnuteľnosti priamo na mieste a jasne bolo vidieť, že časť neoprávnene odčlenenej výmery XXX mX z parc.č. XX/X ku dňu vyhotovenia Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, sa využívala a využíva doteraz ako záhrada, a preto je možné obnoviť stav časti parc.č. XX/X vytvorením novej parcely
s parc.č. XX/X ako druh pozemku - U. V súlade s vypracovaným a predloženým Z. plánom č. XXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, preto žalobca upravil petit žaloby.
15. V konaní sa ďalej žalobca vyjadril v tom zmysle, že žalovaný do dňa XX.XX.XXXX, t.j. do schválenia GP č. XXX-XXX-X/XX zo strany I. geodézie a kartografie v T., nemal zapísané žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnosti na liste vlastníctva, ktoré mal nadobudnúť podľa R. zápisnice NZ XXX/XX, R a až po zápise tohto GP (pričom nevieme kto ho dal vyhotoviť, kto podal návrh na jeho zápis, nie je žiaden súhlas vlastníkov k odčleneniu výmery z parc.č. XX/X) mu bol založený list vlastníctva F. Na základe tejto skutočnosti nemohol byť žalovaný dobromyseľný, pretože jeho vlastnícke právo na základe R. zápisnice č. NZ XXX/XX, N XXX/XX, nebolo zapísané viac ako 6 rokov. Preto žalobca popiera tvrdenia žalovaného, že bol dobromyseľný od momentu uzavretia Kúpnej zmluvy formou Notárskej zápisnice, pretože nemal založený žiaden list vlastníctva, ktorý by bol deklaroval jeho vlastnícke právo k parc.č. XX/X- zast.plochy a nádvoria vo výmere XXX m2. Žalovaný až do momentu vyhotovenia a overenia geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX zo strany I. geodézie a kartografie v T. dňa XX.XX.XXXX nemal na liste vlastníctva zapísané žiadne vlastnícke právo v súlade s uzavretou kúpnou zmluvou spísanou notárskou zápisnicou. Takže veľmi dobre vedel, že pri uzatváraní právneho úkonu došlo k zrejmej chybe ohľadne uvedenia výmery predávanej parcely, a to zo strany správneho orgánu. Žalovaný vedel, že správny orgán nesprávne uviedol výmeru parc.č. XX/X a musel vedieť, že správny orgán o tom poučil súd a žiadal vyhotoviť dodatok k spísanej notárskej zápisnici. Podľa názoru žalobcu tým nemohol byť v dobrej viere, že jeho vlastnícke právo je usporiadané a je vlastníkom i odčlenenej časti výmery XXXmX z parc.č. XX/l-U. Vyhotovenie GP je dôkazom o tom, že vedel o nezrovnalosti ohľadne výmery parc.č. XX/X, ktorá bola predmetom predaja a kúpy. Potvrdila to i výpoveď svedka X. Z., ktorý uviedol, že stránky si dávali vyhotovovať GP a nie z úradnej moci správny orgán, a položme si otázku, kto mal záujem na tom, aby mal zapísané vlastnícke právo k parc.č. XX/X - A. s.č. XX a dvor vo výmere XXX. m2, určite nie predávajúci - žalobca, ale kupujúci - žalovaný. Rovnako je potrebné poukázať na to, že kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností - časti pozemku, ktorý ešte nie je identifikovaný v katastri nehnuteľností, je určitá len vtedy, ak táto časť pozemku je označená na pripojenom geometrickom pláne, potvrdenom katastrálnym úradom, ktorý musí tvoriť s ňou jedinú listinu. Žalobca je toho názoru, že ak bola kúpna zmluva spisovaná vo forme notárskej zápisnice, potom zákonnej požiadavke, aby zmluvné prejavy účastníkov boli na tej istej listine, zodpovedá pokračovanie v notárskej zápisnici. V danom prípade žiaden dodatok k R. zápisnici nebol spísaný, a preto nemohol žalovaný nadobudnúť parc.č. XX/X vo výmere XXX m2 a katastrálny úrad nemohol týmto spôsobom založiť vlastnícke právo pre žalovaného odčlenením časti parc.č. XX/X, ktorá nebola predmetom Notárskej zápisnice ani dodatku k Notárskej zápisnici, chýbal prejav vôle účastníkov takto spísanej Kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice. Žalobca popiera dobromyseľnosť žalovaného (vykonaním obhliadky bolo zrejmé, že žalovaný si svoj „majetok“ ani neodčlenil od nehnuteľnosti žalobcu, podľa predloženého znaleckého posudku k notárskej zápisnici je zrejmé, že sa nachádzali stromy na pozemku parc.č XX/X, bol oplotený po ľavej strane, pozemok bol len zatrávnený, vlastne je možné skonštatovať, že žalovaný žiadnym spôsobom časť pozemku parc.č. XX/X neužíval, bolo vidieť i na samotnej nehnuteľnosti - A., že žalovaný žiadnym spôsobom nezhodnocoval nadobudnutý majetok, ten stál tak ako ho „kúpil“ - viď znalecký posudok zo dňa XX.XX.XXXX).
16. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Notársku zápisnicu NZ XXX/XX, N XXX/XX, Výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie geodézie č.l. 8, I. parciel XX/X č.l. 9, Geometrický plán č. XXX-XXX-X/XX, Rozhodnutie A. Výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie zo dňa 05.04.1988, Upovedomenie o začatí katastrálneho konania č. X XXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie I. katastra Trnava č. X XXX/XX-X zo dňa 8.7.2011, Rozhodnutie Štátneho notárstva v N. č. D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, List o prehliadke mŕtveho, Výpis z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Výpis z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Z. plán č. XXX-XXXX-XXXX/X-XX, Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Záznam podrobného merania zmien č. XXX. Žalobca ďalej navrhol doplniť dokazovanie dopytom na I. katastra T. (č.l. 60), neskôr Okresný úrad v Trnave - odbor katastrálny (č.l. 84, 270, 315), spisom D XXXX/XX.
17. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného notárska zápisnica ohľadom predaja a kúpy predmetnej nehnuteľnosti je správna v celom rozsahu, právny úkon je potrebné vykladať podľa toho, kto ho urobil. Vo výmere, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, je aj výmera, ktorú žalobca sporuje. Žalovaný je toho názoru, že zo strany oboch
účastníkov bola vôľa previesť výmeru tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici. Bola aj zaplatená kúpna cena za tú výmeru nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v notárskej zápisnici, a to na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ľudovítom Kalinayom. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, od predmetnej zmluvy počnúc zápisom do katastra nehnuteľností, t.j. od roku 1982 užíva žalovaný nerušene predmetnú nehnuteľnosť, považuje ju za vlastnú. Ďalej žalovaný uviedol, že nedostal žiadne oznámenie z katastra nehnuteľností, predtým z Z. n.p. T.. Poukázal na rozpor v tvrdení žalobcu, ktorý uvádza, že predmetnou zmluvou prevádzal iba vlastníctvo k domu a dvoru a nie k záhrade. Predložil súdu potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom konštatuje žalobca osobne a potvrdzuje, že dom spolu so záhradou, ktorého bol dedičom po zomrelom X., právoplatne odpredal synom C. D., K., okres T. a z tohto dôvodu si nenárokuje žiadne majetkové práva na pozemok, tento je už majetkom p. D.. Dáva týmto súhlas na majetkoprávne vyporiadanie v rodine pána D.. Toto potvrdenie vyjadruje prakticky názor žalobcu a ešte aj dodatočné prehlásenie, že odpredal žalovanému aj záhradu. Ďalej žalovaný poukázal aj na judikatúru, a to rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS 242/2007 zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle záverov ktorého neplatnosť zmluvy môže byť považovaná iba za výnimku a nie za zásadu. Ďalej uviedol, že žalovaný nemôže niesť následky a zodpovednosť za to, pokiaľ by bola chybne zameriavaná výmera nehnuteľnosti na strane či už geodeta alebo štátneho notárstva, alebo nastalo pochybenie na strane správy katastra. Žalovaný uviedol, že kúpna cena bola zaplatená za celú výmeru tak, ako je uvedená v notárskej zápisnici.
18. V odvolaní proti prvému rozsudku žalovaný ďalej uviedol, že od roku 1982 až do roku 2010 neexistovali žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného pokiaľ ide o užívanie pozemku parc. č. XX/X o výmere XXX m2 a žalobca ani jeho brat vlastnícke právo žalovaného k parc. č. XX/X o výmere XXX m2 nikdy nespochybňovali a ako susedia museli mať vedomosť o tom, akú výmeru pozemku žalovaný užíva. Za nie bezvýznamný považoval fakt, že od roku 1982 je predmetný stav evidovaný v katastri nehnuteľnosti, ktorého operát je verejne prístupný. Poukazoval na zásadu, že právo patrí bdelým. Považuje za mimoriadne nespravodlivé, ak žalobca po dobu 28 rokov toleruje užívanie nehnuteľnosti žalovaným, v stave ako je zapísaný v katastri nehnuteľnosti a následne s poukazom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva začne spochybňovať vlastnícke právo žalovaného. Súd sa má vysporiadať aj s charakterom výkonu práva žalobcu, a to najmä s ohľadom na §3 ods. 1 OZ. Pýta sa, prečo sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku v rozsahu, aký už 28 rokov neužíva? Aké boli dôvody, ktoré ho viedli k uplatneniu svojho nároku? A prečo toleroval iný stav 28 rokov? Ak aj pri uzatvorení kúpnej zmluvy v roku 1982 došlo k pochybeniu, Geodézia, n. p. vyzývala listom zo dňa 15.02.1983 Štátne notárstvo na zjednanie nápravy. Predmetná zásielka však nebola účastníkom nikdy doručená. Už z uvedeného je jednoznačné, že výmera pozemku bola a je nevyhnutnou súčasťou identifikácie pozemkových nehnuteľností. Skutočnosť, že predmetná zásielka Geodézie, n. p. nebola účastníkom doručená svedčí o tom, že výmeru parcely č. XX/X o veľkosti 656 m2 považovali za nespornú a teda, že držba žalovaného v tomto rozsahu bola jednoznačne dobromyseľná. Dôkazné bremeno ohľadom nedobromyseľnosti žalovaného pri vydržaní a užívaní pozemku s parc. č. XX/X s výmerou XXX . m2 zaťažuje žalobcu, nakoľko zápis údajov v katastri svedčí v prospech žalovaného.
19. Po oprave petitu žaloby žalobcom sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že geometrický plán žalobcom nebol predložený do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, preto má za to, že takéto dokazovanie už nie je možné v súčasnom štádiu konania pripustiť. Ďalej uviedol, že česká judikatúra nie je na Slovensku Najvyšším súdom SR plne nasledovaná, pričom citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/119/2007 zo dňa 30.06.2008. Žalovaný má za to, že je potrebné vychádzať zo zásady, že presvedčenie nadobúdateľa (žalovaného), že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, od roku 1982 až do roku 2010 neexistovali žiadne pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného pokiaľ ide o užívanie pozemku parc. č. XX/X o výmere XXXmX. Žalobca a ani jeho brat až do roku 2010 vlastnícke právo k parc.č. XX/X o výmere XXXmX žalovaného nikdy nespochybňovali a ako susedia museli mať vedomosť o tom, akú výmeru pozemku žalovaný užíva, napokon toto bolo jasné aj pri obhliadke nehnuteľnosti. Žalovaný bol dokonca bez akýchkoľvek pochybností od roku 1982 presvedčený o tom, že mu patrí aj časť pozemku parc.č. XX/X, ktorá bola fakticky pripojená k parc.č. XX/X a bola užívaná ako jeden celok o výmere XXX m2. S ohľadom na skutočnosť, že od okamihu nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1982 žalovaný užíval pozemok o výmere XXX m2 a nie v menšej výmere, nemožno mať žiadne pochybnosti, že jeho držba bola oprávnená a dobromyseľná. K tomu sa neskôr pripojila aj skutočnosť, že predmetný stav bol do katastra zaznačený na základe geometrického plánu z roku 1988. Žalobca predsa musel mať vedomosť o tom, aké nehnuteľnosti by
mal vlastniť a o akej výmere a nie bezvýznamným sa javí byť aj fakt, že od roku 1982 je predmetný stav evidovaný v katastri nehnuteľností, ktorého operát je verejne prístupný.
20. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008, Potvrdenie zo dňa 05.04.1988, fotografie č.l. 134-142, Potvrdenie Obecného úradu K. zo dňa XX.XX.XXXX, Príjmový doklad č: P2/2621, platobné výmery č.l. 177-185, rozhodnutia V. K. č. XX/XXXX, XXX/XXXX, potvrdenky a podacie lístky č.l. 189-194, fotokópie z archívu V. úradu K. č.l. 195-199, fotografie v prílohovej obálke, rozhodnutie Obce K. č. XXX/XXXX, potvrdenky a podacie lístky č.l. 291-300, fotografie č.l. 301-306, Dohodu zo dňa 09.08.1982. Žalovaný ďalej navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne K. H., svedka X.. S. Z., svedkyne U. D., a opätovným výsluchom žalobcu.
21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými alebo označenými stranami sporu, keď v súlade s § 120 ods. 3 veta posledná OSP v znení účinnom do 30.06.2016 doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, spismi Štátneho notárstva T. NZ XXX/XX, N XXX/XX a D XXX/XX, Kópiou z katastrálnej mapy k LV č. XXX a XXX, dopytom na V. úrad v T. - odbor katastrálny (č.l. 108), Pozemkovoknižnou vložkou č. XXX k.ú. K., LV č. XXX a XXX k.ú. K., W. D XXXX/XX - v.z. X/XX, J. zmluvou RI XXX/XX - v.z. XX/XX, X. vložky č. XXX v k.ú. K., Kópiou katastrálnej mapy grafickou identifikáciou, ohliadkou nehnuteľností, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
22. Z Notárskej zápisnice Nz XXX/XX, N XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6) vyplýva, že medzi žalobcom a jeho bratom X. D. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti, ktoré boli špecifikované ako nehnuteľnosti v k.ú. K. zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX/X - A. č. XX O. vo výmere XXX m2. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 43.003,- Kčs. Ako dôvod uzavretia tejto zmluvy účastníci uviedli, že podiely v prevádzaných nehnuteľnostiach predávajúci nepotrebujú a kupujúci takýmto spôsobom získa svoj vlastný rodinný dom.
23. Z oznámenia geodézie (č.l. 8) súd zistil, že ním Geodézia, národný podnik vracia Kúpnu zmluvu RI XXX/XX a vyzýva k oprave výmery parc.č. XX/X dom č. XX a dvor zapísané na LV č. XXX, ktorá má výmeru XXX m2, a nie ako je v zmluve uvedené XXX mX..
24. Z Geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12), vyplýva, že bol vyhotovený za účelom vyznačenia skutočného stavu právne prevedeného listinou W. XXX/XX. Na základe geometrického plánu sa odčlenila z parcely č. XX/X - U. časť o výmere XXX m2, ktorá sa pričlenila k parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2, čím parcela č. XX/X nadobudla výmeru XXX m2.
25. Z Potvrdenia zo dňa 05.04.1988 (č.l. 17), podpísaného žalobcom, vyplýva, že ním žalobca potvrdzuje, že dom spolu so záhradou, ktorého bol dedičom po zomrelom X. D., právoplatne odpredal synom C. D., z toho dôvodu si nenárokuje žiadne majetkové práva na už spomínaný pozemok, nakoľko tento je majetkom rodiny D.. Uvedené potvrdenie dáva žalobca ako súhlas pri majetkoprávnom vysporiadaní v prospech rodiny D..
26. Z Výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 24) vyplýva, že v katastri nehnuteľností je k uvedenému dňu žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X, U. o výmere XXX m2. Z Výpisu z LV č. XXX pre k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 25) vyplýva, že v katastri nehnuteľností je žalobca evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/ X, U. o výmere XXX m2.
XX. Z V. V. úradu T. - katastrálneho odboru zo dňa 11.11.2013 (č.l. 84) vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX mala parcela č. XX/X - U. k.ú. K. výmeru XXX m2. N. č. XX/X bola evidovaná už v pozemkovej knihe
- vo vložke č. XXX. ako parcela č. XX/X - A. č. XX s dvorom o výmere XXX m2. Takto bola v r. XXXX zapísaná do listu vlastníctva č. XXX na podklade dedičstva č. D XXXX/XX pod položkou v.z. X/ XX. Ku dňu XX.XX.XXXX ani predtým od založenia evidencie nehnuteľností v r. XXXX nebol na danú parcelu robený žiadny geometricky plán za účelom zmeny jej výmery. V. úrad - katastrálny odbor nemá k dispozícii objednávku geometrického plánu č. XXX-XXX-X/XX, nie je v zbierke listín OÚ KO založená. V súčasnosti nemajú možnosť zistiť, kto geometrický plán objednal a kto žiadal o jeho zápis. Z V. V. úradu T. - katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 270) vyplýva, že na základe potvrdenia o stavbe vydané Obecným úradom K. zn. XXXX/XXXX registrované pod číslom konania Z XXXX/XX a doloženého Z. plánu č. XX/XXXX vyhotoveného geodetom K. H., autorizačne overený X.. S. Z. dňa XX.XX.XXXX
a úradne overený Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom X.. N. C. dňa XX.XX.XXXX pod číslom XXXX/XXXX sa na LV XXX v kat.úz. K. zapísal W.. č. XX postavený na parc. č. XX/X o výmere XXX m2, čím sa výmera parc.č. XX/X znížila na XXX . m2. Z V. V. úradu T. - katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 315) vyplýva, že LV č. XXX k.ú. K. pre vlastníka - žalovaného bol založený dňa XX.XX.XXXX pod č. zmeny XX/XX pri zápise Kúpnej zmluvy č. W. XXX/XX. Parcely č. XX/X a XX/X . boli pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. XXX o týchto výmerách: parc.č. XX/X - záhrada o výmere XXXX mX a parc.č. XX/X - dom, dvor o výmere XXX m2. K dedičskému konaniu č. A. boli identifikované ako: parc.č. XX/X - U. o výmere XXXX m2, parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2 a zbytok v užívaní organizácie. Do LV č. XXX boli zapísané pod č. zmeny X/XX dňa XX.XX.XXXX na podklade A.: parc.č. XX/X - záhrada o výmere XXXX m2, parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2. Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX, kde bola nesprávne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX m2. Z akého dôvodu došlo k tejto chybe, nie je známe. Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX, kde bola správne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX m2. Kúpnou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v T. dňa XX.XX.XXXX pod č. W. predali X. D. a C. D. parcelu č. XX/X - A. s.č. XX a dvor o výmere XXX m2 N. D.. Pri zostavení kúpnej zmluvy notár zrejme vychádzal z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX Strediskom geodézie v T. v ktorom bola chybne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX m2. V tom čase mala parcela č. XX/X výmeru XXX m2. V zmluve sa uvádza, že kúpna cena bola dohodnutá v súlade so znaleckým posudkom X. zo dňa XX.XX.XXXX. Predmet prevodu by mal byť podrobne popísaný v tomto znaleckom posudku, ktorý však Okresný úrad T., katastrálny odbor nemá k dispozícii. Kúpna zmluva bola stredisku geodézie - predchodcovi správy katastra a okresného úradu, katastrálneho odboru, doručená dňa XX.XX.XXXX. na zápis. Stredisko geodézie ju dňa XX.XX.XXXX vrátilo št. notárstvu s upozornením, že zmluva uvádza nesprávnu výmeru parcely č. XX/X - XXX mX namiesto XXX m2. Z tohto dôvodu bola zmluva nezapísateľná a stredisko geodézie ju žiadalo opraviť, resp. zosúladiť so stavom evidencie nehnuteľností. V r. XXXX bola kúpna zmluva č. W. znova doručená stredisku geodézie na zápis. Výmera parcely č. XX/X v nej bola naďalej XXX . m2. Prílohou bol geometrický plán č. XXX-XXX-X/XX na vyznačenie skutočného stavu právne prevedeného listinou W. ktorý upravil veľkosť parcely č. XX/X tak, aby jej výmera bola XXX m2. Výmera parcely č. XX/X bola zmenšená na XXX m2. Následne bola zmluva č. W. dňa XX.XX.XXXX zapísaná do katastra. Vo výpise z evidencie nehnuteľností LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX je uvedená parcela č. XX/X o výmere XXX m2. Tento výpis bol vyhotovený po zápise kúpnej zmluvy č. W. a Z.
28. Z Výpisu z LV č. XXX. pre k.ú. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 271) vyplýva, že v katastri nehnuteľností je žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - pozemok parc.č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemok parc.č. XX/X, U. o výmere XXX m2.
29. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX (v prílohovej obálke), vyplýva, že bol vyhotovený za účelom obnovenia pôvodnej parcely p.č. XX/X a časti p.č. XX/X (nové p.č. XX/X, XX/X, XX/X). Na základe geometrického plánu sa odčlenila z parcely č. XX/X - U. o výmere XXX m2 časť ako nová parcela č. XX/X - U. o výmere XXX m2, pričom parcela č. XX/X zostala o výmere XXX m2. Podľa geometrického plánu, parcela č. XX/X sa v novom stave uvádza ako U., lebo pozemok sa užíva ako U. a naďalej bude užívaný ako U.
30. Žalobca pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedol, že otec žalovaného býval vedľa nich blízko, jeden alebo dva domy, dosť sa poznali, chceli to kúpiť, predávali to vtedy D. dvom chlapcom, pani D. ešte neexistovala. Dohodli sa, zmluvu vypracovali na notárstve, v dome predtým býval otec žalobcu, žalovaného otec býval o dva domy ďalej. Do domu chodieval žalobca dosť často, pričom býval v N.. Nehnuteľnosť je dom, dvor - o výmere cca XXX m2 a záhrada o výmere cca XXXX m2. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli dom a dvor oplotené osve od záhrady, záhrada bola voľná. Pred podpisom zmluvy boli so žalovaným pozrieť na nehnuteľnosti. Ústne sa dohodli na mieste, že sa jedná o predaj domu a dvora. Boli tam prítomní žalobca, jeho brat a otec žalovaného, ktorý už nežije. O predaji záhrady sa nikdy nerozprávali. Vtedy nemal žiaden úmysel, čo so záhradou urobiť, teraz by ju predal. Pokiaľ ide o podpísanie kúpnej zmluvy, túto pred podpisom nevidel a nebol mu predložený ani znalecký posudok. Geometrický plán, ktorým bola odčlenená časť záhrady, nedával vypracovať, ani ho nikdy nevidel. Z kúpnej zmluvy mu kúpna cena nebola vyplatená. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 podpísal. Nevie, kto potvrdenie písal, on ho nepísal. Nepamätá si ani na to podpísanie, ale uznáva, že podpis je jeho.
31. Žalovaný pri výsluchu strany sporu uviedol, že dohodnuté bolo, že sa predáva celá chalupa so všetkými pozemkami, čo tam boli. Takto sa dohodol žalobca s otcom žalovaného. Všetko sa malo previesť na žalovaného a na jeho brata. Pred uzavretím zmluvy sa bol žalovaný pozrieť na miesto predaja. Za domom bolo pletivo, oplotenie je hranicou medzi dvorom a záhradou. K fotografiám č.l. 134 a nasl. žalovaný uviedol, že všetko čo je na fotografiách malo byť podľa ústnej dohody predmetom predaja. Žalovaný ďalej uviedol, že nedával vypracovať geometrický plán. Prvýkrát počul o tom, že sú problémy s výmerou pozemku asi 2 roky pred začatím tohto konania, kedy za ním žalobca prišiel. Vtedy mu žalobca oznámil, že žalovaný kúpil len chalupu, ale nie záhradu. Kúpnu cenu za nehnuteľnosť žalovaný zaplatil, doklad o tomto nemá, kúpnu cenu platili rodičia. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 mu prišlo poštou, poslal ho žalobca jeho otcovi, otec zomrel asi pred 7 rokmi. Nehnuteľnosť aj so záhradou užíva asi 30 rokov, odkedy ju kúpil. Predmetom predaja mala byť podľa ústnej dohody celá záhrada, pričom o metroch štvorcových sa nerozprávali, cena bola odhadnutá podľa znaleckého posudku. Keď kupoval nehnuteľnosti, nevedel, že sú nejaké dve parcely. V čase, ešte keď žil otec žalovaného, hovoril mu, že boli vymeriavať na záhrade, pričom žalovaný prítomný nebol, nevie, prečo sa vymeriavanie uskutočnilo, po tomto zostali v zemi označenia. Žalovaný užíva záhradu v tom zmysle, že po začatí konania záhradu začal už len kosiť, aby sa susedia nesťažovali. Do začatia súdneho konania na uvedenom pozemku pestoval kukuricu. Takto to užíval, odkedy to kúpil od roku 1982. Z opačnej strany jeho záhrady má od cesty postavený dom jeho brat, ktorý vlastní asi XXX. m2. Žalovaný mal za to, že kúpil záhradu celú, nielen z nej odčlenenú časť XXXmX. On sa domnieval, že kupuje celú záhradu, z toho, že sa tak ústne dohodli. Vyvodil si, že sa to kupuje celé, teda dom, dvor a humno až po cestu, nakoľko v tom čase tam chalupa jeho brata ešte postavená nebola, zo znaleckého posudku. K vyznačeniu nejakých hraníc v teréne - k osadeniu stĺpikov došlo až v roku 1988. Stále sa rozprávalo, že sa to kupuje celé, jemu to stačilo. Žalovaný ďalej uviedol, že keď nehnuteľnosti kúpil, tak od roku 1982 platil aj dane, nevie, či vie o tomto predložiť aj doklady.
32. Svedkyňa K. rod. D., sestra žalovaného, na pojednávaní uviedla, že vie o tom, že jej rodičia mali peniaze, robili na družstve, dobre zarábali, pričom žalovaný bol krátko po vrátení sa zo základnej vojenskej služby. Nevie, koľko jej rodičia požičali bratovi na zaplatenie kúpnej ceny a ani nebola pri žiadnom úkone, kedy by žalovaný žalobcovi vyplácal peniaze. Vedela, že rodičia mali požičiavať peniaze jej bratovi na dom, vedela, že bude kupovať dom od Bajzových. Počula, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť 43.000,- Kčs. Malo to byť v auguste 1982. Ona sa o tomto všetkom dozvedela od jej rodičov. Nič bližšie o veci nevie.
33. Svedok X. znalec, pri výsluchu uviedol, že vypracoval geometrický plán v predmetnej veci v roku 1988. Pokiaľ si pamätá, geometrický plán mal byť vypracovaný k predmetnej zmluve medzi stranami sporu. Zrejme tam bola určitá závada, o ktorej nevie, a v predmetnom spise sa o nej nič nenachádza, prečo bol vypracovaný geometrický plán až následne. V roku 1988 sa potom zapísal stav vlastníctva ohľadom tej predmetnej konkrétnej zmluvy na Stredisku geodézie a kartografie v T. Predmetná zmluva mala číslo W. XXX/XX zo dňa 09.08.1982. K tejto zmluve bol dodatočne priložený geometrický plán, ktorý vypracoval v roku 1988. Nevie vysvetliť dôvod, akým spôsobom, a prečo bol vykonaný geometrický plán až následne po predmetnej zmluve. Geometrický plán sa v minulosti vypracovával na požiadanie stránky pred zápisom do katastra, je možné, že by sa zistila osoba, ktorá požiadala o vypracovanie geometrického plánu, v dokumentácii - meracom náčrte by sa mala uvádzať osoba, ktorá požiadala o vypracovanie geometrického plánu. Toto by sa malo nachádzať na Správe katastra. Nevie sa vyjadriť k námietke, že zameranie bolo vykonané na predmetnú nehnuteľnosť v roku 1986 a geometrický plán bol vypracovaný až v roku 1988. Nepamätá si na osobu žalovaného, ktorý sedí v pojednávacej miestnosti.
34. Svedkyňa U. manželka žalovaného, pri výsluchu uviedla, že žalobcu pozná od roku 2010, kedy sa u nich zastavil a vymáhal nejaké peniaze. Manžel kupoval dom so záhradou v roku 1982, v roku 1989 sa zobrali, odvtedy to užívali a platili dane. V roku 2010 bol u nich žalobca so synom, kedy sa dozvedeli, že to nie je vysporiadané. Manželovi rodičia medzitým zomreli, takže sa nemali ani koho opýtať. Na fotografii č. 6 ukázala, že pozemky užívali v rozsahu asi pol metra za marhuľou, pričom fotografia bola fotená s pohľadom smerom na ich dom. Ďalej uviedla, že záhrada sa musela kosiť, stromky ošetrovali, strihali, postrekovali vinič, naložili s tým, ako so svojim. Boli tam aj stromčeky, niektoré sa dávali preč. V roku 1982 ešte so žalovaným nebola, nevie sa vyjadriť ku kúpnej cene k nehnuteľnosti. V roku 2010 na Všech svätých sa u nich zastavil žalobca so synom, ktorý uviedol, že to nie je zaplatené celé, že ešte treba zaplatiť 7.000,- eur. Ona žalobcovi povedala, že by aj zaplatila a manžel povedal, že je to všetko vyplatené a ukázal jej zápisnicu. Bolo jej to divné, že dokiaľ žili svokrovci, neprišiel s tým, že to nie je v
poriadku. Svokra zomrela pred desiatimi rokmi a svokor pred jedenástymi rokmi. Je jej známe, že bola zaplatená kúpna cena, lebo keď sa s manželom zobrali, tak jej svokrovci povedali, že je to odkúpené a že je to jej a manželov majetok. Doklad o zaplatení jej nepredložili. Nevie, prečo bola daň z nehnuteľností zaplatená dňa 13.11.1990 za roky 1989-1990 spolu. V čase keď sa s manželom zobrali, nevidela list vlastníctva k nehnuteľnostiam, nemala dôvod to študovať. Svokor so svokrou im povedali, že odkúpené je to celé, až pokiaľ býva švagor. V roku 2010 potom zistili, že tam bol nejaký problém, žalobca povedal, že tam je čierna stavba u švagra, a že to je ešte žalobcove. S týmto oni nemajú nič spoločné, švagor to má odkúpené cez MNV. Oni to čistili, užívali, platili poplatky. Daň im bola vyrubovaná podľa výmery. K dohode zo dňa 09.08.1982 svedkyňa uviedla, že na základe tejto dohody má za to, že preukazuje vlastníctvo švagrove ako aj manželove. Oni tento doklad ukazovali žalobcovi a ten povedal, že to nie je pravdivé. Potvrdenie zo dňa 05.04.1988 prišlo manželovmu otcovi, oni ešte neboli manželia, manžel býval u rodičov. Toto ju potvrdzuje v tom, že majetok je ich, keď to ukazovali žalobcovi, uviedol, že toto nemá žiadnu váhu.
35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
36. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
37. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
38. Podľa § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.1991), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
39. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.03.1983), k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
40. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
41. Podľa § 6 ods. 2 veta druhá vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, (v znení účinnom od 01.04.1984 do 31.12.1992), ak je listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera.
42. Podľa § 132 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
43. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (1) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). (2) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (3) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. (4)
44. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (1) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. (2)
45. Podľa § 130 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.01.1992 doposiaľ), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
46. Podľa § 46 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
47. Podľa § 40 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
48. Podľa § 37 ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.04.1964 doposiaľ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
49. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
50. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (1) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. (2)
51. Podľa § 7 KZ, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
52. Podľa Čl. 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
53. Nakoľko žaloba podaná žalobcom je určovacou žalobou v zmysle určenia, či tu právo je alebo nie je, pričom naliehavý právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je potrebné ho preukazovať, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení jednak jeho vlastníckeho práva ako podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti, ako aj na určení, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po poručiteľovi - bratovi žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
54. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).
55. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je teda daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak sa žalobca v jednom z výrokov domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom (1/2) nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Rovnako má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 patrí do dedičstva po jeho zomrelom bratovi. Ak totiž takúto žalobu podala osoba, ktorá prichádza do úvahy ako dedič (či už povolaný dediť zo zákona alebo závetu), pričom žalobca takouto osobou (s prihliadnutím na rozhodnutie Štátneho notárstva v Poprade sp.zn. D 775/91) je, tak má naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pretože rozsudok sa stane dostatočným podkladom pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku.
56. K námietke žalovaného, že spoluvlastnícky podiel zomrelého X. D. nemôže byť zahrnutý do petitu vzhľadom na to, že nie je aktívne procesne legitimovaný, súd uvádza, že žaloby dedičov o určenie, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, súdna prax bežne akceptuje, nakoľko určenie vlastníckeho práva priamo žalobcovi bez dedičského konania nie je možné. Súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 30 Cdo 51/2007 zo dňa 13.03.2007, podľa ktorého „ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c) OSP určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva“. Ak v prípade spoluvlastníckeho podielu Imricha Bajzu neprichádza do úvahy petit o určenie vlastníckeho práva priamo žalobcovi a podľa názoru žalovaného nie je možný ani žalobcom navrhovaný petit, nastal by stav, kedy by žalobca nemal zákonné právne prostriedky, ako sa (ako dedič) domôcť svojich práv, pričom takýto stav by bol v právnom štáte neprípustný. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, v odôvodnení ktorého dovolací súd uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou praxou (porovnaj k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z 30. júna 2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007) nemení nič na závere o prípustnosti určovacieho návrhu, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. ... Nemožno napokon obísť, že výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne
rešpektuje úpravu zakotvenú v § 80 písm. c/ O.s.p. (porovnaj dikciu tohto ustanovenia: „či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“), t.j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). ... Záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), založený na názore, že „v sporovom konaní súd nie je oprávnený rozhodovať o tom, že predmetné nehnuteľnosti (pozemky) patria do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch navrhovateľov“, nie je preto správny.“
57. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na podanej určovacej žalobe, v tých požadovaných výrokoch, ktoré zostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby (a to ako v zmysle § 137 písm. c) CSP, tak aj v zmysle § 80 písm. c) OSP v znení do 30.06.2016), a v tejto časti prikročil k posúdeniu merita veci.
58. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a jeho bratom (neb. X.) ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva na nehnuteľnosti v k.ú. K. špecifikované ako parc. č. XX/X - A. a A. o výmere XXX m2. Údaj o výmere pozemku nebol v zmluve uvedený správne, pretože správna výmera mala byť XXX m2. Z odpovede V. úradu T. - katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 315) vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol vydaný výpis z evidencie nehnuteľností LV č. XXX, kde bola I. geodézie v T. nesprávne uvedená výmera parcely č. XX/X - XXX m2, pričom išlo o chybu, a z takejto výmery zrejme vychádzal notár pri zostavení kúpnej zmluvy. V konaní mal súd pritom za dostatočne preukázané, že k uvedeniu vyššej výmery v zmluve došlo len v dôsledku nesprávneho oznámenia strediska geodézie (výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 7), iný dôvod uvedenia vyššej výmery (konkrétne XXX m2) v konaní preukázaný nebol. Následne bola kúpna zmluva doručená I. geodézie dňa XX.XX.XXXX na zápis, pričom stredisko geodézie ju dňa XX.XX.XXXX vrátilo štátnemu notárstvu s upozornením, že zmluva uvádza nesprávnu výmeru parcely s požiadavkou na opravu zmluvy, ktorá oprava zmluvy však vykonaná nebola.
59. Keď žalovaný tvrdil, že predmetom prevodu mala byť celá záhrada a je na jeho ujmu, že si neskontroloval výmeru (ktorá je podľa neho uvedená nižšia), túto argumentáciu považuje súd za účelovú, pretože z ničoho v zmluve nevyplýva, že by bola predmetom prevodu aj záhrada. Jednak sa v zmluve parcelné číslo U. (parc.č. XX/X) vôbec neuvádza, a zároveň sa v zmluve uvádza, že kupujúci takýmto spôsobom získa svoj vlastný rodinný dom (predposledný odsek zmluvy), nie aj záhradu. Pozemok, ktorý bol okrem domu predmetom prevodu, bol identifikovaný parcelným číslom (XX/X) a jeho druhom (dom, dvor). Na základe uvedenej kúpnej zmluvy preto malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k W. súp.č. XX a k pozemku parc. č. XX/X A. o správnej výmere XXX m2 a takto malo byť i vlastnícke právo zapísané na list vlastníctva žalovaného. Ak došlo i neskôr k vypracovaniu geometrického plánu, tento nebol spôsobilý k vykonaniu iného ako vyššie uvedeného zápisu, nakoľko nebol technickým podkladom ani ku kúpnej zmluve, ani k jej dodatku, ani k inému scudzovaciemu právnemu úkonu. Pritom z vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 2 veta druhá vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. X3/1964 Zb. je zrejmé, že geometrický plán aj v tom čase mohol byť len prílohou listiny, ktorou sa prevádza reálne oddelená časť nehnuteľnosti, a nebolo možné ho zapísať samostatne. Uvedeným geometrickým plánom došlo dodatočne k odčleneniu výmery XXX m2 od parcely č. XX/X - U., a k jej pričleneniu k parcele č. XX/X tak, aby dosiahla pôvodne chybnú výmeru XXX m2 uvedenú v kúpnej zmluve. K takémuto postupu však chýbal prejav vôle zmluvných strán obsiahnutý v právnom úkone, keď z ničoho nie je možné odvodiť vôľu predávajúcich odčleniť od parcely č. XX/X - U. v ich vlastníctve akúkoľvek časť a previesť ju na žalovaného. Takáto vôľa nevyplýva z kúpnej zmluvy, kde sa záhrada vôbec neuvádza, a za taký právny úkon nie je možné považovať ani Potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX bez uvedených parcelných čísiel a podpísané z dvoch predávajúcich iba žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán sám o sebe nemohol byť podkladom pre zapísanie vlastníckeho práva žalovaného k parcele č. XX/X - A. o výmere XXX m2, ale malo dôjsť k zapísaniu vlastníckeho práva žalovaného okrem rodinného domu súp.č. XX k parcele č. XX/X o výmere XXX m2 (dom, dvor), pretože práve tieto nehnuteľnosti boli predmetom prevodu.
60. Súd mal za to, že tu došlo k zhode v prejavoch vôle medzi zmluvnými stranami v tom, že predmetom prevodu je dom a dvor ako druhové vymedzenie nehnuteľností, ktoré sú zároveň špecifikované súpisným (č. 44) a parcelným číslom (. pričom omyl vo výmere pozemku na uvedené vplyv nemá. Z kúpnej zmluvy je jednoznačne zrejmé, že predmetom prevodu je dom súp.č. XX a pozemok parc.č. XX/X, ktorý mohol
byť predmetom prevodu práve a len vo výmere, v ktorej skutočne jestvoval, t.j. o výmere XXX m2. Súd potom považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice za platne uzavretú v časti prevodu domu súp.č. XX a pozemku parc.č. XX/X - A. o výmere XXX m2, keď v tejto časti došlo medzi účastníkmi zmluvy v zhode v prejavoch vôle. Ak aj prípadne mal žalovaný vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu tiež na časť pozemku parc.č. XX/X o výmere XXX m2, žalobca poprel vôľu previesť na žalovaného čo i len časť parcely č. XX/X - U., pričom žalovaný existenciu takejto vôle žalobcu (príp. jeho brata) pri uzatváraní kúpnej zmluvy ničím nepreukázal. T. vôľu nepreukazuje ani N. zo dňa XX.XX.XXXX, keďže v ňom chýba identifikácia nehnuteľností, ani Dohoda zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá práve naopak výslovne hovorí o prenechaní záhrady iba do užívania žalovanému. Prítomnosť vôle žalobcu a jeho brata k prevodu časti parcely č. XX/X vyvracia aj skutočnosť, že nesprávna výmera parcely č. XX/X. bola spôsobená omylom Strediska geodézie, keďže nemôže ísť o zámer a súčasne o omyl. Hoci žalovaný poukazoval na to, že kataster uviedol, že nie je známe, prečo bol vydaný list vlastníctva dňa XX.XX.XXXX s výmerou parcely č. XX/X XXX m2 („čiže nie že omylom vydali tento LV, ale nie je známe, prečo bol takto vydaný“), v konaní žalovaný nepreukázal, aká iná príčina na oznámenie nesprávnej výmery bola, a preto nie je možné urobiť iný záver ako ten, že k oznámeniu nesprávnej výmery došlo práve omylom resp. chybou, čo nakoniec aj uvádza Okresný úrad v T., odbor katastrálny v oznámení zo dňa 21.07.2017 (č.l. 315). Keďže nebolo preukázané, že by došlo k zhode v prejavoch vôle všetkých účastníkov zmluvy k prevodu časti pozemku parc.č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, nemohlo ani dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom tejto časti nehnuteľnosti (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nej.
61. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na nález Ústavného súdu I. ÚS 242/2007 zo dňa 03.07.2008, z odôvodnenia vyplýva, že „doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy.“ S prihliadnutím na uvedené nie je tento nález aplikovateľný na tu prejednávaný spor, pretože v konaní nebola preukázaná zhodná (hoci aj nevýslovná) vôľa účastníkov kúpnej zmluvy previesť na žalovaného čo i len časť parcely č. XX/X.
62. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č. XX/X. - U. o výmere XXX. m2, tejto nie je možné priznať úspech z nižšie uvedených dôvodov.
63. V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Podmienkami vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania, sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, oprávnená držba a nepretržitosť oprávnenej držby po celú zákonom stanovenú dobu. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Otázku dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti treba hodnotiť nie iba zo subjektívneho hľadiska, ale objektívne, teda posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Pri ospravedlniteľnom omyle držiteľ postupuje s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom vzhľadom na všeobecne uznanú zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia iuris non excusat), právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010; rozsudok NS SR sp.zn. 3M Cdo 7/2010, 3M Cdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011).
64. Súd je názoru, že nie sú pochybnosti o tom, že žalovaný je spôsobilým subjektom držby a spoluvlastnícky podiel je spôsobilým predmetom vydržania. Avšak súd dospel k záveru, že pre záver
o vydržaní chýba ďalšia z podmienok, a to oprávnenosť držby, respektíve dobromyseľnosť žalovaného ako držiteľa v tom, že mu právo patrí.
65. Posúdenie toho, či žalovaný bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že nadobudol vlastnícke právo k záhrade parc. č. XX/X, či už v odčlenenej výmere XXX m2 alebo v celej výmere XXXX m2, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, teda že sa za vlastníka považuje. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia veci a svedčia o poctivosti uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa pritom nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, ale stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod. Dobrá viera teda musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Jeho dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či žalovaný pri zachovaní náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
66. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takýto domnelý právny dôvod chýbal, keď žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo k celej záhrade (parc.č. XX/X o pôvodnej výmere XXXX m2) iba z tvrdenej ústnej dohody so žalobcom, ktorú dohodu v konaní ani nepreukázal. Avšak ani preukázanie takejto dohody by neznamenalo, že by ju bolo možné považovať za moment, od ktorého by mohol žalovaný odvíjať svoju dobromyseľnosť. K jeho tvrdeniu, že tak usudzoval z ústnej dohody (v konaní nepreukázanej), ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. T. J. súd uvádza, že všeobecne platnou zásadou je zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. To znamená, že nemožno ospravedlniť omyl žalovaného vychádzajúci z neznalosti jednoznačných ustanovení § 46 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ, ktoré boli účinné už v dobe, kedy sa žalovaný ujal držby, a z ktorých je zrejmé, že zmluva o prevode nehnuteľností musí byť v písomnej forme, inak je neplatná. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 („právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný“) a je toho názoru, že i keby žalovaný o potrebe kúpnej zmluvy v písomnej forme nevedel, táto nevedomosť resp. neznalosť práva z neho nerobí dobromyseľného držiteľa, pretože o tom vedieť mal. Zároveň je súd názoru, že o potrebe uzavretia písomnej zmluvy v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaný v skutočnosti vedel, čo je zrejmé už len z toho, že sa zúčastnil uzatvárania písomnej kúpnej zmluvy na štátnom notárstve. Ak sa zúčastnil tohto procesu, ťažko by bolo uveriť, že sa domnieval, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (v tomto prípade k záhrade) stačí, ak sa s predávajúcimi na jeho predmete dohodne len ústne a nebude to potrebné výslovne uviesť v písomnej kúpnej zmluve, ktorú v tom čase uzatváral.
67. V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 2Cdon 568/96 zo dňa 10.02.1999, podľa ktorého „dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Obdobný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS ČR sp.zn. 22 Cdo 61/2001 zo dňa 02.02.2001.
68. Z celého procesu uzatvárania zmluvy na štátnom notárstve pritom vyplývalo, že záhrada nie je predmetom predaja. Žalovaný ako osoba spôsobilá na právne úkony podpísal notársku zápisnicu, ktorá mu bola predtým notárkou prečítaná a vysvetlená (viď posledný odsek notárskej zápisnice), a v ktorej sa ako predmet kúpy uvádza A. č. XX O. parc. č. XX/X, keď zároveň ako dôvod uzavretia zmluvy sa uvádza, že žalovaný ako kupujúci získa svoj vlastný rodinný dom. V kúpnej zmluve sa záhrada vôbec nespomína, pričom notárska zápisnica bola účastníkom prečítaná, vysvetlená a títo ju podpísali. Zároveň súd poukazuje na bod 3. Dotazníka a čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX obsiahnutého v pripojenom spise Nz XXX/XX, kde sa ako predmet prevodu uvádza parc.č. XX/X - A. („prevádzaná nehnuteľnosť“), kým v bode 5. sa výslovne uvádza („aké iné nehnuteľnosti vlastní prevodca“), že prevodcovia sú tiež vlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. XX/X U. Túto listinu žalovaný rovnako podpísal, teda muselo mu byť z textu zrejmé, že záhrada predmetom prevodu nie je, i keby bolo pravdou, že sa na tom s predávajúcimi predtým ústne dohodol a aj napriek tomu, že predmetom ocenenia v znaleckom posudku zo dňa XX.XX.XXXX boli obe parcely č. XX/X a č. XX/X.
69. K oceneniu nehnuteľností v Znaleckom posudku zo dňa 30.03.1982 pritom súd uvádza, že z neho vyplýva celková hodnota nehnuteľností 48.617,- Kčs. Pozemok parc.č. XX/X tu má uvedenú nesprávnu výmeru XXX m2 a pozemok parc.č. XX/X . správnu výmeru XXXX m2, spolu sú ocenené v sume 7.444,- Kčs, trvalé porasty nachádzajúce sa na parcele č. XX/X (záhrada). potom vo výške 794,- Kčs. Z uvedeného potom výpočtom súdu vychádza, že kúpna cena 43.003,- Kčs je cena po odčítaní hodnoty záhrady a porastov od celkovej hodnoty nehnuteľností (pri hodnote pozemkov 7.444 Kčs a ich výmere spolu 1.861 m2 je hodnota za 1m2 vo výške 4 Kčs, teda hodnota parcely č. XX/X je 4.820,- Kčs + hodnota porastov na nej je 794,- Kčs, čo je spolu 5.614 Kčs; potom 48.617,- Kčs mínus 5.614,- Kčs = 43.303,- Kčs, čo je kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve). Z uvedeného výpočtu jednoznačne vyplýva, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve zohľadňuje práve tú skutočnosť, že záhrada nie je predmetom prevodu (bez ohľadu na to, že vychádza z nesprávnej výmery parcely č. XX/X).
70. Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX podpísané žalobcom, v konaní nebolo jednoznačne preukázané, kto ho vyhotovil a za akým účelom. Obsah uvedeného potvrdenia nie je určitý (nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať, nie sú identifikované parcelnými číslami), a nie je preto spôsobilý vyvolať právne účinky. Okrem toho, ako súd už uviedol vyššie, žalovaný si mal a mohol byť (a súd má za to, že aj bol) vedomý potreby výslovného uvedenia záhrady v písomnej kúpnej zmluve, a preto od uvedeného potvrdenia nemohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť.
71. Súd vykonal ohliadku nehnuteľností v k.ú. K., pričom na mieste bolo zistené, že oplotenie sa ako v čase kúpy, tak aj v súčasnosti nachádza iba medzi dvorom a záhradou, t.j. medzi parcelou č. XX/X o pôvodnej výmere XXX m2 a parcelou č. XX/X, a teda v teréne sa nenachádzajú zostatky oplotenia, ktoré by mohli svedčiť o tom, že časť záhrady o výmere XXX m2 bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy od ostatnej záhrady opticky odčlenená a pričlenená k dvoru.
72. Okrem uvedeného, súd poukazuje aj na to, že žalovaný si sám odporuje v tom, čo malo byť predmetom prevodu podľa jeho mienky, nakoľko na jednej strane poukazuje na výmeru uvedenú v zmluve (656 m2), keď argumentuje, že bola vôľa previesť výmeru tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici, a na druhej strane v rozpore s tým uviedol, že predmetom predaja mala byť podľa ústnej dohody celá záhrada, pričom o metroch štvorcových sa nerozprávali, mal za to, že kúpil záhradu celú, nielen z nej odčlenenú časť XXX m2. Záhrada pritom v tom čase mala výmeru XXXX m2. Uvedené potom rovnako spochybňuje dobrú vieru žalovaného v to, čo malo byť predmetom prevodu.
73. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za výmeru v zmysle notárskej zápisnice, v konaní jej uhradenie v plnej výške ani svedeckými výpoveďami preukázané nebolo, nakoľko svedkyne neboli prítomné pri vyplácaní kúpnej ceny, keď zároveň, ako už súd vyššie uviedol, kúpna cena zohľadňovala, že záhrada nie je predmetom predaja. I keď výsledná kúpna cena vychádzala v dôsledku nesprávne oznámenej výmery z vyššej výmery pozemku parc.č. XX/X, a bola preto vyššia, uvedené nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné.
74. Žalovaný predložil na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX A. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že X. D. a C. D. (žalobca) dávajú do užívania U. pri dome č. XX, ktorá je na mene uvedených, N. D. (žalovaný) bezplatne, ktorý bude hradiť daň a užívací poplatok za túto záhradu. Ďalej sa v zmluve uvádza, že pri výstavbe domu pre W. D. (brat žalovaného), X. a C. D. prevedú pozemok bezplatne na meno W. D.. V prípade vyvlastnenia finančné prostriedky patria užívateľovi záhrady t.j. W. Uvedená dohoda je podpísaná X. D., C. D. a C. D. (otec žalovaného). Z uvedenej dohody vyplýva, že žalovaný dostal záhradu pri dome súp.č. XX iba do bezodplatného užívania, s tým, že bude platiť daň a užívací poplatok za túto záhradu. Dohoda bola podpísaná v ten istý deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice, preto ak sa v ten deň riešila aj otázka záhrady, táto sa vyriešila práve v uvedenej dohode (prenechaním žalovanému do bezodplatného užívania), a nebol dôvod ju zahrnúť do kúpnej zmluvy. Dodatočné vysvetlenie žalovaného, že predmetná dohoda zo dňa XX.XX.XXXX sa vzťahuje iba na časť humna, ktorá susedí s nehnuteľnosťami brata žalovaného, považuje súd za účelové, keďže z písomnej dohody uvedené vôbec nevyplýva, ale naopak v dohode sa výslovne uvádza, že ide o záhradu pri dome č. XX.
75. Súd nevykonal dokazovanie ďalším výsluchom žalobcu, keď tento už bol v konaní dvakrát vypočutý, a to na pojednávaní dňa 13.05.2013 a 09.12.2014, kde vypovedal k otázkam súvisiacim s vydržaním
nehnuteľnosti. Zároveň jeho výsluch k Dohode zo dňa 09.08.1982 by bol nadbytočný, nakoľko z dohody výslovne vyplýva danie záhrady pri dome č. 44 do bezplatného užívania žalovanému. Okrem toho tento návrh na doplnenie dokazovania nebol urobený včas, nakoľko mohol byť žalovanou stranou predložený už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP), a síce v rámci písomných vyjadrení k doplnenej žalobe (10.04.2017 a 21.05.2017). Pokiaľ ide o skutočnosť, že Dohoda zo dňa 09.08.1982 bola predložená až na pojednávaní dňa 11.07.2017, a o.i. aj k tejto dohode navrhol žalovaný vypočuť žalobcu, predmetnú dohodu predložila žalovaná strana, ktorá ju musela mať k dispozícii už od začiatku konania, a preto nebol dôvod predložiť ju až na pojednávaní dňa 11.07.2017. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca je po mozgovej porážke, jeho výsluch by bol vzhľadom k tomu, vzhľadom k jeho veku a vzdialenosti bydliska od tunajšieho súdu s najväčšou pravdepodobnosťou možný iba cez dožiadaný súd, čo by si vyžadovalo ďalšie úkony súdu. Aj z uvedeného dôvodu súd dokazovanie ďalším výsluchom žalobcu nevykonal (§ 153 ods. 2 CSP).
76. Súd uzavrel, že v konaní žalobca účinne spochybnil dobromyseľnosť žalovaného, pričom zo strany žalovaného nebol preukázaný ani domnelý právny dôvod, od ktorého by mohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť, že nadobudol vlastnícke právo k záhrade parc.č. XX/X v k.ú. K. a to ani k jej odčlenenej časti. V konaní teda žalovaný nepreukázal existenciu (aspoň domnelého) právneho titulu, na základe ktorého by mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Samotné užívanie sporných nehnuteľností žalovaným od roku 1982 do roku 2010 (ktoré v konaní sporné nebolo) bez súvisiaceho právneho úkonu, ktorým by mohlo dôjsť (aspoň domnele) k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného, a vyvodzovanie dobromyseľnosti žalovaného len s poukazom na dlhodobé nerušené užívanie sporných častí nehnuteľností a dlhodobé platenie daní z nehnuteľností, je v rozpore s platnou právnou úpravou upravujúcou inštitút vydržania. Vzhľadom na uvedené, námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržal v súlade s § 132 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ nebola dôvodná. Akékoľvek boli predchádzajúce ústne dohody medzi predávajúcimi a kupujúcim, prípadne jeho otcom, nepostačujú k tomu, aby od nich bolo možné odvodzovať dobromyseľnosť žalovaného, ako už súd uviedol vyššie, nakoľko z procesu uzatvárania kúpnej zmluvy musel žalovaný vedieť, že je potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti písomne. Rovnako dobromyseľnosť žalovaného nemôže zakladať skutočnosť, že pozemok, ktorý mal podľa jeho názoru vydržať, sa nachádza v zastavanom území, ku ktorému nie je možné sa dostať, keďže pre posúdenie splnenia podmienok pre vydržanie je táto skutočnosť bezpredmetná. Súd tiež poukazuje na to, že subjektívny pocit žalovaného ako držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008). Pokiaľ ide o rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/119/2007 zo dňa 30.06.2008, na ktorý poukazoval žalovaný, uvedené rozhodnutie je na prejednávanú vec neaplikovateľné, nakoľko rieši otázku prerušenia vydržacej doby. Keďže však súd nemal za preukázané, že žalovaný bol od počiatku dobromyseľný, je nadbytočné sa zaoberať otázkou prerušenia vydržacej doby.
77. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel k záveru, že prejavom vôle účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo previesť vlastnícke právo zo žalobcu a jeho brata ako predávajúcich na žalovaného ako na kupujúceho, a to pokiaľ ide o W. a N.k parc. č. XX/X - U. (vtedy A.) o skutočnej výmere XXX m2, a teda že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy platne len v tejto časti a vo zvyšnej časti (t.j. v časti výmery XXX mX z parcely č. XX/X - U.) bola kúpna zmluva uzavretá neplatne pre nedostatok vôle na strane predávajúcich (§ 37 ods. 1 OZ). V konaní pritom nebolo preukázané, že by došlo k vydržaniu parcely č. XX/X - U. a to ani vo výmere XXXX m2, ani vo výmere XXX m2. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vyhovieť žalobe v časti, ktorá zostala predmetom konania a v znení jej doplnenia, pričom súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej pod parc.č. XX/ X - záhrada o výmere XXX m2, parcela registra „., k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/ X (výrok II.), ako aj že nehnuteľnosť vedená pod parc.č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcela registra „. k.ú. K., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/X patrí do dedičstva po zomrelom X. D., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX (výrok III.), a to v súlade s Z. plánom č. XXX/ XXXX, vyhotoveným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeným X.. O. H. dňa XX.XX.XXXX, na obnovenie pôvodnej právnej parcely s parc.č. XX/X a časti parcely s parc.č. XX/X. Geometrický plán bol pritom nevyhnutný za účelom identifikácie pozemku, ktorého sa týka určenie vlastníckeho práva žalobcu a určenie, že patrí do dedičstva, nakoľko tento sa stal súčasťou pozemku parc.č. XX/X. Z. plánom č.
XXX/XXXX sa pritom odčlenila z parcely č. XX/X - U. o výmere XXX mX (pozn. pred rozhodnutím vo veci samej sa na základe Z. zapísal rodinný dom so súp. č. XX postavený na parc. č. XX/X o výmere XXX m2, čím sa výmera parc.č. XX/X znížila zo XXX m2 na XXX m2 - viď odpoveď OÚ T. zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 270) časť ako nová parcela č. XX/X - U. o výmere XXX m2, pričom parcela č. XX/X zostala o výmere XXX m2. Parcela č. XX/X sa v novom stave uvádza ako záhrada, pretože pôvodne išlo o záhradu, a tento pozemok je s poukazom na ohliadku na mieste zachytenú v zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 157), fotografie nehnuteľností (č.l. 134-142, 304-306), ako aj výpoveď svedkyne U. D. aj užívaný ako U. Z. č. XXX/XXXX sa stáva týmto neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a bude spolu s rozhodnutím vo veci samej podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti.
78. K námietke žalovaného, že geometrický plán žalobcom nebol predložený do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, preto má žalovaný za to, že takéto dokazovanie už nie je možné v súčasnom štádiu konania pripustiť, súd uvádza, že je viazaný právnym názorom, ako aj pokynom odvolacieho súdu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, avšak v prípade zmeny výmer pozemku vždy musí byť súčasťou rozsudku i geometrický plán, pričom zároveň uložil súdu prvej inštancie povinnosť vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby v takom rozsahu, aby bol petit vykonateľný. Z uvedeného vyplýva potreba akceptovať geometrický plán predložený žalobcom spolu s odstránením vád žaloby.
79. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na potrebu aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 OZ (s tým, že žalovaný považuje za mimoriadne nespravodlivé, ak žalobca po dobu 28 rokov toleruje užívanie nehnuteľnosti žalovaným, v stave akom je zapísaný v katastri nehnuteľnosti a následne s poukazom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva začne spochybňovať vlastnícke právo žalovaného), súd uvádza, že v konaní nebol preukázaný dôvod na zohľadnenie uvedeného ustanovenia.
80. V zmysle § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti, pričom pri premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
81. Citované ustanovenie umožňuje súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a ak tomu tak nie je, môže odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť, ale upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Záujem vlastníka na určitosti a nespornosti právnych vzťahov k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a na zosúladení v katastri evidovaného stavu so stavom právnym, je záujem všeobecne akceptovateľný. Z uvedeného dôvodu takýto výkon vlastníckeho práva sám o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nebolo možné žalobu zamietnuť z dôvodu výkonu práva žalobcu ako priečiaceho sa dobrým mravom, resp. ako šikanóznu žalobu. (viď rozsudok NSSR sp.zn. 3 Cdo 144/2010 zo dňa 30. marca 2011)
82. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako predávajúcim a Československým štátom ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva na časť parcely č. XX/ X (č.l. 162), ku ktorej bol priložený geometrický plán (č.l. 163), pri ktorom sa v prípade parcely č. XX/ X vychádzalo z výmery v pôvodnej veľkosti XXXX m2. Žalobca si tak po predaji časti pozemku Čsl. štátu (parc.č. 30/3) bol vedomý toho, že mu zostal pozemok parc.č. XX/X o výmere XXX. m2. Žalobca zároveň poukazoval na to, že je z N., len jeho rodičia pochádzajú z K., preto sa o vlastníctvo spornej nehnuteľnosti ani nezaujímal, pretože mal za to, že pozemok záhrada je v užívaní rodiny D., ktorej argumentácii je možné uveriť, a to aj s poukazom na dohodu zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný tak v konaní neuviedol žiaden taký dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať žalobu za šikanóznu, a to nielen s poukazom na uvedené rozhodnutie NSSR sp.zn. 3 Cdo 144/2010 zo dňa 30.03.2011 (ktoré aplikáciu tohto ustanovenia v prípade určenia vlastníckeho práva v podstate vylučuje), ale ani s prihliadnutím na prípadné správanie sa žalobcu.
-
83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
84. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
85. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti dvoch určovacích výrokov, ktoré boli predmetom konania po oprave pôvodného petitu (určenie, že žalobca je vlastníkom a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva), a zároveň zavinil zastavenie konania v časti označenej ako II. alternatíva petitu (ktorá, obdobne ako úspešná časť žaloby, zahŕňala dva určovacie výroky, a to určenie, že žalobca je vlastníkom a určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom). Zavinenie zastavenia konania žalobcom sa pritom pre účely rozhodovania o náhrade trov konania posudzuje ako úspech žalovaného a neúspech žalobcu v tejto časti konania. Z uvedeného potom vyplýva, že úspech aj neúspech oboch strán v konaní bol rovnaký (žalobcovi bolo vyhovené v dvoch určovacích výrokoch, pričom v dvoch určovacích výrokoch zavinil zastavenie konania), a preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
88. Podporne súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č.k. č.k. 26Co/560/2015-228 zo dňa 18.10.2016, ktorým je prvostupňový súd viazaný, a síce, že v prípade pôvodného žalobcom uvádzaného petitu sa nejedná o alternatívny ani eventuálny petit, ale o dva samostatné petity. S uvedeným potom priamo súvisí aj spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.