Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-109-2016.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: I. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. A. XXX/XX, XXX XX R. F. Q., o zaplatenie 3.038,20 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia 684,14,- eur z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.038,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.038,20 eur od 16.03.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 16.09.2008 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty R., I..J.., (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 20,40%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50,00 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.03.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06.03.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.038,20 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 3.038,20 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 06.03.2016, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15.03.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 16.03.2016 do zaplatenia.
3. Podaním zo dňa 28.04.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti uplatňovaných poplatkov a sankčných úrokov vo výške 584,14 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a taktiež v časti čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí konania vo výške 100,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 2.354,06 eur s príslušenstvom do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania.
4. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v časti istiny 684,14 eur a zároveň uviedol, že podľa neho je celý dlh už vyplatený, čo môže potvrdiť aj jeho manželka, ktorá žalobcovi volala a informovala sa o výške dlhu. Zo strany žalobcu jej bolo oznámené, že všetko je vyrovnané. Podľa jeho názoru je všetko vyrovnané, riadne splátky platil.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to Žiadosťou o aktiváciu karty Q.- E., Všeobecnými podmienkami, výpisom z karty Q. - E., návrhom na zmenu strán sporu na strane žalobcu s prílohami, uznesenie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 16.03.2017, ktorým súd pripustil zámenu na strane žalobcu, písomným podaním zást. žalobcu zo dňa 28.04.2017 - špecifikáciu žalovanej sumy, čiastočným späťvzatím návrhu a príprava petitu s prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný dňa 09.09.2008 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Karty Q. - E., (ďalej len „žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných R. Ú. T., I..J.. v spolupráci so spoločnosťou B. M. U., I..J.., platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty X. zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty R., I..J... Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 16.09.2008, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 pôvodný veriteľ R. Ú.R. T., I..J.. (spoločnosť B. M. U., I..J.. (správca pohľadávok spoločnosti)), ako postupca, postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
8. Uznesením, č. k. 3C/109/2016 - 37 zo dňa 16.03.2017, súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu R.T., I..J.., vstupuje spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., do konania vedeného na tunajšom súde.
9. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.04.2017 uviedol, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur so zmluvným úrokom vo výške 20,40 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 50,00 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 07.05.2009 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti transakcií. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú debetné transakcie vo výške 1.870 eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1.917,01 eur. Čo sa týka žalobcom uplatňovanej sumy 3.038,20 eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 3.038,20 eur pozostáva z istiny vo výške 1.488,50 eur, poplatkov vo výške 327,22 eur, štandardného úroku vo výške 965,56 eur a sankčného úroku 256,92 eur. Žalobca zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 584,14 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a v často 100,- eur, ktoré uhradil žalovaný piatimi splátkami, každá vo výške 20,- eur, a tak navrhli, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trvali naďalej.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
12. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
13. Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
23. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
24. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
25. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
27. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
28. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
29. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
30. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
31. Podľa § 145 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
32. Podaním zo dňa 28.04.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 684,14 eur, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Žiadosti o aktiváciu Karty Q.
- E., právny predchodca žalobcu poskytol (schválil) žalovanému úverový rámec vo výške 1.500 eur s pevnou mesačnou splátkou vo výške 50,- eur. Z výpisu karty (výpis kreditnej platobnej karty R., I..J..) vyplýva, že výška štandardnej úrokovej sadzby bola 1,70 % mesačne, 20,40 % ročne; výška sankčnej úrokovej sadzby vo výške 5,05% ročne a výška štandardnej splátky 50,00 eur mesačne. Deň splatnosti bol uvedený 15.03.2016.
34. Nakoľko súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, bolo nutné zaoberať sa jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
35. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 1.488,50 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver (úverový rámec) podľa Žiadosti vo výške 1.500 eur, podľa výpisu ku dňu 06.03.2016, to bolo vo výške 1.500 eur. Žalovaný celkovo vyčerpal 1.917,01 eur v období od 27.05.2009 - 21.04.2012. Posledný výber, resp. platba kreditnou kartou bol dňa 21.04.2012. Žalovaný celkovo uhradil sumu 1.914,01 eur. Súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo znamenalo, že žalovaný preplatil to, čo mu bolo poskytnuté zo strany žalobcu.
36. Súd musí brať do úvahy to, že spoločnosť R., I..J.. poskytla žalovanému kreditnú kartu s úverovým rámcom 1.500 eur, pričom uvedená zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (nie je v nej uvedený úrok, poplatky ani RPMN) a v tom prípade, keď spotrebiteľ začal úver čerpať, je táto zmluva síce platná, ale od spotrebiteľa nie je možné požadovať úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
37. Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie štandardného úroku vo výške 965,56 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu, štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 20,40% ročne. Súd sa preto zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol dojednaný. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (09/2008) činila úrok pre spotrebiteľské a ostatné úvery, s dohodnutou splatnosťou nad 5 rokov 8,86%. Súd vychádzal pri určení splatnosti úveru z toho, že vo výpise je uvedený deň splatnosti 15.03.2016, zmluva (resp. žiadosť) bola uzatvorená dňa 16.09.2008. Na základe týchto skutočností má súd za to, že išlo o úver nad 5 rokov. Z týchto súdom zistených informácií je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami sporu v danom prípade bol o 11,54% vyšší, ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.
38. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). V tomto prípade úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2,30 - násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.
39. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
40. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v H. sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci žalobcu H. B. J. J..S..Z.. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto
súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
41. Žalobca skutočne schválil žalovanému úverový rámec vo výške 1.500 eur, pričom žalovaný prečerpal tento rámec a rozsah čerpania bol vo výške 1.870,- eur a žalovaný uhradil sumu 1.917,01 eur, ktorú úhradu započítal na úhradu istiny, a preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru a vzhľadom k tomu, že žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalovaný uhradil celú žalobcom poskytnutú istinu a pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru súdu nezostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
42. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.