Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-184-2016.pdf
PDF · 97.38 KB
No categories available
10C/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom: 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému X. V., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom Q. O. XXX/XX, J. Z., o zaplatenie 1.012,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 517,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 517,50 eur od 27.1.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 2,26%, pričom o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto výroku rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 30.6.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.012,11 eur spolu s úrokmi vo výške 21,96% ročne zo sumy 903,56 eur od 17.1.2015 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.012,11 eur od 17.1.2015 do zaplatenia.
2. Uvedený žalobný návrh právny predchodca žalobcu odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 ako veriteľ uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom 5.6.2012 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“) a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „rámcová zmluva“.) Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve, a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Podľa úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru resp. služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom.
Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.050,01 eur. Žalovaný však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Do času spísania žaloby (16.6.2016) žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu len časť dlžnej sumy vo výške 1.532,51 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný vôbec nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil (v súlade s obsahom úverovej zmluvy) ku 16.1.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa tak stal splatným celý dlh žalovaného. V zmysle úverovej zmluvy od tohto okamihu právny predchodca žalobcu požadoval (v zmluve dohodnutej sadzbe) úroky z nesplatenej istiny revolvingového úveru, a to až do vrátenia tejto istiny, ako aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nesplatenej istiny revolvingového úveru až do jej zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal tak žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobcu (k dátumu spísania žaloby) neuhradené záväzky (po lehote splatnosti) v celkovej výške 1.012,11 eur (903,56 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 95,05 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, a 13,50 eur z titulu dlžného poistného z úveru.) Okrem tohto bol žalovaný povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu úroky a úroky z omeškania uvedené v petite žaloby. Pokiaľ ide o otázku doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu žalovanému ku 16.1.2015 z 22.1.2015, ktoré obsahovalo aj výzvu pre žalovaného na zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy, ktoré však nebolo prevzaté žalovaným, keďže sa zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou na doručenke adresát neznámy, právny predchodca žalobcu požadoval, aby sa uplatnila fikcia doručenia tejto zásielky žalovanému v zmysle ako bola dojednaná v zmluve, teda dňom vrátenia nedoručenej zásielky právnemu predchodcovi žalobcu.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy: vyššie uvedenú úverovú zmluvu, výpis z úverového účtu žalovaného, výpis z obchodného registra preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so spoločnosťou žalobcu, a predžalobnú výzvu - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 22.1.2015 (s potvrdením o jej nedoručení žalovanému - zásielka vrátená s poznámkou adresát neznámy.)
4. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám (napriek výzve súdu) nijako nevyjadril.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom v žalobe navrhnuté dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol vykonať.) Predvolaný zástupca žalobcu ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť nijak neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.
6. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bol k 30.6.2016 ex offo vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia, a jeho právnym nástupcom sa stal žalobca konajúci prostredníctvom vyššie uvedenej pobočky zahraničnej banky na území SR. Spoločnosť právneho predchodcu žalobcu teda zanikla v dôsledku zlúčenia.
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 5.6.2012 č. 263408727067204 súd zistil, že (v jej 2. časti) sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Výška úverového rámca je v tejto zmluve uvedená vo výške 5.000 eur a aktuálny výška úverového rámca vo výške 600 eur. Výška mesačnej splátky je v tejto zmluve stanovená ako minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a chýba v nej tiež uvedenie priemernej hodnoty RPMN.
8. Z priloženého výpisu z úverového účtu žalovaného z 15.1.2015 vyplynulo, že v prospech právneho predchodcu žalobcu bola poskytnutá suma 2.050,10 eur, pričom žalovaný k času vystavenia tohto výpisu uhradil 1.532,51 eur.
9. Takto zistený skutkový stav, súd následne podrobil právnemu posúdeniu.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
13. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Vyššie uvedená zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 5.6.2012 spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svoje podnikateľskej činnosti, spotrebiteľovi (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
20. Predmetná zmluva je neurčitá v základnej náležitosti, ktorou je výška úverového rámca, keďže v zmluve sa uvádza suma 5.000 eur ako úverový rámec, ale aj suma 600 eur ako aktuálny výška úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je preto možné ustáliť aký úverový rámec si účastníci zmluvy dohodli. Vzhľadom na uvedené možno celú zmluvu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú pre jej neurčitosť. V zmluve tiež chýba konkrétna výška mesačnej splátky. Formulácia v zmluve, že je to minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur je jednak nezrozumiteľná, ale súčasne opäť neurčitá, čo takisto spôsobuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej neplatnosť. Navyše (v rámci zmluvy) musí byť v splátke aj rozlíšenie koľko zo splátky pripadá na istinu, koľko na úroky, a koľko na poplatky,
ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úverov, čo tu takisto chýba. Uvedené by (ak by nebola celá zmluva absolútne neplatná pre neurčitosť) malo za následok (v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch), že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. Súd poznamenáva, že prípadné neskoršie uvedenie týchto údajov (po uzavretí zmluvy) v rámci napríklad výpisu z účtu žalovaného nie je postačujúce. Uvedenie takýchto údajov by nebolo postačujúce ani ak by sa dokonca uskutočnilo síce k dátumu uzavretia zmluvy, avšak mimo rámca spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vyslovene požaduje uvedenie tohto údaju v zmluve o spotrebiteľskom úvere. A nakoniec v zmluve chýba aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo by (ak by nebola celá zmluva absolútne neplatná pre neurčitosť) malo za následok (v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch), že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku. V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje tiež na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/121/2015 z 27.10.2016, v ktorom je vyslovený obdobný právny názor.
21. Z právneho záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy vyplýva, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi právnym titulom bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho zákonníka) len sumu, ktorú mu právny predchodca žalobcu reálne poskytol, teda sumu 2.050,01 eur, a keďže žalovaný doposiaľ žalobcovi (resp. predtým jeho právnemu predchodcovi) vrátil sumu 1.532,51 eur, jeho dlh činí 517,50 eur. V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje tiež na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/121/2015 z 27.10.2016, v ktorom je vyslovený obdobný právny názor. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe iba v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy úvere, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z (podľa neho) dlžnej sumy (ktorá zahŕňala aj súdom priznanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia) od 17.1.2015 (ako dňa nasledujúceho po dni, ktorý je v oznámení jeho právneho predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému z 22.1.2015 uvedený ako deň ku ktorému je vyhlasovaná mimoriadna splatnosť) do zaplatenia. Vzhľadom na to, že z právnym predchodcom žalobcu priloženej fotokópie doručenky, vyplynulo, že oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré obsahovalo aj výzvu právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného na plnenie dlžnej sumy, nebolo žalovaným prevzaté (doručenka na vrátenej zásielke obsahovala poznámku adresát neznámy), súd mal za to, že k naplneniu podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, teda k doručeniu žiadosti (výzvy) právneho predchodcu žalobcu na plnenie žalovanému (ako základnému predpokladu pre určenie času splatnosti dlžnej sumy) došlo na základe fikcie doručenia dojednanej v úverovej zmluve (bod 7., časť 3. úverovej zmluvy) dňom vrátenia nedoručenej zásielky právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou adresát neznámy, teda v zmysle doručenky dňom 27.1.2015. Uvedené je aj v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Prejav vôle treba chápať ako akýkoľvek adresovaný hmotnoprávny úkon. V danom prípade z doručenky vyplýva, že predmetné oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, preto vyvolalo zamýšľané účinky. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 27.1.2015 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia v úrokovej sadzbe o osem percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba A. D. O. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (27.1.2015), teda v sadzbe 8,05% ročne z vyššie uvedenej priznanej dlžnej sumy bezdôvodného obohatenia.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo stráne nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,26%. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 1.012,11 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal istinu vo výške 517,50 eur s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný na 51,13% a žalovaný na 48,87%. Súd preto náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,26% (51,13% - 48,87%).
30. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Vzhľadom na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn.: 6Cdo/222/2016, v zmysle ktorého len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti, súd túto skutočnosť zahrnul aj do výroku o náhrade trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.