Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, a J. Q., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matky I.. V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, a otca N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX H. Z., K., J. E., J., DN XXU, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/305/2015-343 zo dňa 21.03.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného, o zročnom výživnom a o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/42/2010-30 zo dňa 10.05.2010 v časti o výživnom na maloleté deti Jána a Emíliu Fonad tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Jána zo sumy 90 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na mal. Emíliu zo sumy 70 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky počnúc dňom 01.01.2016. Zročné výživné na mal. Jána za obdobie od 01.01.2016 do 31.03.2017 vo výške 900 eur otca zaviazal uhrádzať v 3 splátkach po 300 eur mesačne a zročné výživné na mal. Emíliu vo výške 1.200 eur zaviazal otca uhrádzať v 3 splátkach po 400 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. V odôvodnení súd uviedol, že vyživovacia povinnosť bola určená predchádzajúcim rozsudkom č.k. 6C 42/2010-30 zo dňa 10.05.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a zároveň bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a o povinnosti otca platiť výživné na mal. Jána 90 eur mesačne a na mal. Emíliu 70 eur mesačne.

2. Súd konštatoval, že otec bol v čase poslednej úpravy na rodičovskej dovolenke a poberal rodičovský príspevok vo výške 253 eur. V súčasnosti je otec nezamestnaný, žije vo Veľkej Británii a nie je vedený v žiadnej evidencii nezamestnaných. Je 50% vlastníkom spoločnosti ALL IN 22 LIMITED, ktorá však zatiaľ nedosiahla žiadny zisk. Žije v prenajatom rodinnom dome so svojou manželkou, ktorá má príjem cca 1.400 eur (1.200 libier). Mesačné výdavky otca pozostávajú z úhrady nájmu vo výške 695

libier, dane mestu 145 libier, elektrickej energie 73 libier, vody 30 libier, koncesionárskych poplatkov 12 libier, plynu 101 libier, internetu 37,70 libry. Na potraviny a čistiace prostriedky mesačne spolu s manželkou vynakladajú 450 libier. Otec je vyučený stolár, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z daňového priznania otca za obdobie od apríla 2014 do apríla 2015 vyplynulo, že jeho čistý príjem za 12 mesiacov predstavoval 18.555,71 libry, čo predstavuje 1.546,30 eura mesačne. Za obdobie od apríla 2015 do januára 2016 bol jeho hrubý príjem 17.025 libier. Otec pracoval v Anglicku ako šofér približne dva roky a pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov výpoveďou dňa 16.01.2016. Je konateľom v spoločnostiach DANUBIA&COMPANY, spol. s r.o., FABO computer, spol. s r.o., Štúrovo, a BUSINESS CENTRUM Štúrovo, spol. s r.o., ktoré nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá z nich žiadny príjem. Matka od roku 1996 podnikala na základe živnostenského listu. V súčasnosti je v pracovnom pomere ako advokátska koncipientka a jej príjem je 360 eur. Živnostenskú činnosť má od 03.02.2017 do 03.02.2020 pozastavenú. Z daňového priznania za rok 2014 vyplynulo, že príjmy zo živnosti mala 2.384 eur, výdavky 953,60 eura a základ dane 1.430,40 eura. Tiež podala daňové priznanie za rok 2015, kde vykázala príjmy 5.936 eur, výdavky 2.374,40 eura a základ dane bol 3.561,60 eura. Matka je spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých podľa jej vyjadrení nemá žiadny príjem. Žije s deťmi v prenajatom trojizbovom byte s výškou nájomného 250 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na tri deti spolu v sume 70,56 eura a okrem dvoch vyživovacích povinností na mal. deti, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru Sofiu Šubínovú, ktorá je študentkou vysokej školy. Súd urobil záver, že od poslednej úpravy výživného sa príjem matky znížil a otcovi sa príjem zvýšil a ďalšia vyživovacia povinnosť im nepribudla. Čo sa týka maloletých detí, súd mal za preukázané, že od septembra 2016 navštevujú druhý ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské potreby a záujmovú činnosť. Za odôvodnené mesačné potreby u kaýdého dieťaťa súd považoval výdavky na stravu v škole 15 eur, za družinu 6 eur, plávanie 15 eur, stravu mimo školy cca 100 eur, oblečenie 20 eur, školské potreby a pomôcky 10 eur, lieky 10 eur, bývanie 100 eur mesačne.

3. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú už žiakmi druhého ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady týkajúce sa ich fyzického rastu (ošatenie, strava), ako aj školských potrieb a podobne. Napriek tomu, že otec je v súčasnej dobe nezamestnaný a podľa jeho vyjadrenia nemá žiadny príjem, rozhodol súd o zvýšení výživného na sumu 150 eur mesačne na každé dieťa. Pri určovaní výživného vychádzal z toho, že otec mal príjem cca 1.400 eur v čistom, ktorého sa vzdal, keď ukončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, avšak tieto hodnoverne nepreukázal. Súd zohľadnil nielen faktické príjmy otca, ale aj jeho objektívne možnosti, ktorými sú vek, zdravotný stav, kvalifikácia, odbornosť, vedomosti, pracovné skúsenosti, situácia na trhu a podobne. Otec je vyučený stolár a táto profesia je nepochybne žiadaná, preto mal za to, že ak by sa otec zamestnal, mohol by dosahovať príjmy, ktoré by mu umožňovali plniť si riadne vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Poukázal na zníženie príjmu matky od posledného rozhodovania a tiež na to, že matka sa o deti aj osobne stará. Uviedol, že matka je spoločníčkou a konateľkou vo viacerých spoločnostiach, a preto je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem. Pri zvýšení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí v súvislosti s ich výživou a výchovou. Vyživovaciu povinnosť zvýšil od 01.01.2016, teda nie od 01.09.2015, ako požadovala matka, ktorá návrh na súd podala dňa 15.12.2015, pretože nevidel žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle Zákona o rodine, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne. Zročné výživné za uvedené obdobie, t.j. od 01.01.2016 do 31.03.2017 vo výške 900 eur na mal. Jána (60 eur x 15 mesiacov) súd otcovi povolil splácať v 3 mesačných splátkach po 300 eur a zročné výživné na mal. Emíliu za rovnaké obdobie vo výške 1.200 eur (80 eur x 15 mesiacov) súd otcovi povolil splácať v 3 mesačných splátkach po 400 eur v súlade s ustanovením § 232 ods. 1,2,3,4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) na tom základe, že príjem otca ani jeho majetkové pomery neumožňujú otcovi zročné výživné splatiť naraz. Návrh otca na zníženie výživného na 50 eur na každé dieťa súd zamietol a o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zvýšení výživného a s tým súvisiacich výrokoch o zročnom výživnom a o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky zamietnuť. Namietal, že rozhodnutie nezohľadňuje jeho možnosti a schopnosti. Súdom určená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí. Na nákladoch za bývanie vo výške 300 eur mesačne by sa mali podieľať aj ďalšie dve deti matky, ktoré sú už plnoleté a študujú na vysokých školách, avšak bývajú s ňou v spoločnej domácnosti. Výdavky jednorazového charakteru, ako zabezpečenie dioptrickej pomôcky pre mal. Emíliu, výdavky na detské

letné tábory podľa neho neodôvodňujú potrebu zvýšenia výživného v takej výške. Súd podľa neho pochybil, keď nevychádzal z jeho aktuálnych majetkových a zárobkových pomerov, ale vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval v čase posledného zamestnania. Pracovný pomer neukončil dobrovoľne, ale zo zdravotných dôvodov, pretože si nechcel po zdravotnej stránke priťažiť a žiť pod vplyvom liekov. Úvahy súdu o možnosti zamestnať sa ako stolár a o dostatku pracovných príležitostí v tejto oblasti nie sú ničím podložené. Uviedol, že matka po dobu jeden a pol roka mala príjem z činnosti realitného makléra vo výške 800 eur a aj príjem advokátskej koncipientky, a figuruje ako konateľka spoločnosti WIWA group s.r.o., ktorej spoločníkom je jej syn I.V.. Tvrdenia matky o ukončení realitnej činnosti je účelové, čoho dôkazom je založenie tejto novej spoločnosti, v rámci ktorej pokračuje v realitnej činnosti aj naďalej. Žiadal aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že za obdobie od posledného rozhodovania v roku 2010 sa preukázateľne zvýšili výdavky na maloleté deti nielen na zabezpečenie každodenných základných životných potrieb, ale predovšetkým výdavky v súvislosti s nástupom detí do školy od septembra 2015, mimoškolskými aktivitami, oblečením, obuvou, stravou a dioptrickými okuliarmi pre maloletú Emíliu. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností je toho názoru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je aj v záujme detí z dôvodu, aby mohli byť uspokojované ich odôvodnené a základné potreby. Otec má možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem, z ktorého by si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zvýšil výživné na každé dieťa na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 01.01.2016. Poukázala na to, že od posledného schválenia rodičovskej dohody o výživnom v roku 2010 došlo k podstatnej zmene okolností. Výdavky na mal. deti sa zvýšili najmä v súvislosti s nástupom detí do školy od septembra 2015 a tiež v súvislosti s rozvojom ich osobnosti a záujmov. Zmenili sa aj pomery na strane otca, a to zlepšením jeho finančnej situácie. Posledný preukázaný príjem otca zo závislej činnosti bol 1.942,19 eura mesačne a tiež si založil novú spoločnosť ALL IN 22 LIMITED, ktorej sa darí, keďže za rok podnikania nadobudla hmotný majetok v hodnote 21.400 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec mal. detí má dlhodobo oveľa vyššiu životnú úroveň, ako tvrdí; má tiež dostatok finančných prostriedkov na cestovanie a návštevu reštauračných zariadení. Ona sa na rozdiel od otca o deti od narodenia stará. Je pravdou, že je konateľkou spoločnosti WIWA group, s.r.o., ktorej spoločníkom je jej syn I.V., no ona nepoberá žiadnu odmenu a nie je tam ani zamestnaná. V spoločnej domácnosti s ňou býva aj syn Michal, ktorý jej na bývanie neprispieva. Dcéra Sofia študuje v Bratislave a domov chodí len na víkendy. Jej návrh je dôvodný, pričom potreby detí presahujú súdom určené výživné.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 v spojení s § 2 ods. 1 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nutnosti doplniť alebo zopakovať dokazovanie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 v napadnutej časti potvrdil. Rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie, ktoré súd zaviazal otca uhrádzať v splátkach, a výroku o trovách konania, a na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Odôvodnené potreby maloletých detí sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške spolu s vyživovacou povinnosťou matky podľa jej možností a schopností nemôže postačovať na ich výživu v širšom slova zmysle. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 nastala

zmena pomerov, pretože deti od septembra 2015 navštevujú prvý ročník základnej školy, v súvislosti s čím sa zvýšili ich náklady na ošatenie, stravovanie, školské potreby a podobne. Matka sa o deti osobne stará a okrem nich má ešte vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére Sofii. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a na osobnej starostlivosti maloletých detí sa nepodieľa; stretáva sa s nimi len sporadicky. Zhoršenie zdravotného stavu otca, ktorým odôvodňoval ukončenie pracovného pomeru, v konaní hodnoverne nepreukázal. Z predložených lekárskych správ totiž nevyplýva, že by mu jeho zdravotný stav bránil pracovať, zamestnať sa, alebo že by ho obmedzoval v možnosti zamestnať sa v určitom druhu zamestnania. Za daných okolností, keďže otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že pracovný pomer ukončil z objektívnych dôvodov (zlý zdravotný stav, znemožňujúci výkon dovtedajšej práce v pracovnom pomere), súd prvej inštancie pri určení výšky výživného správne vychádzal z jeho naposledy dosahovaného príjmu ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré preukázateľne od posledného rozhodnutia vzrástli. Vzhľadom na zdravotný stav otca, ktorého zhoršenie nemal súd za preukázané, jeho doterajšie pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce, je daný priestor na možnosť takého zárobku, aby mohol platiť výživné v súdom zvýšenej miere. Rovnako tak na strane matky videl súd možnosť vzhľadom na jej doterajšie podnikateľské aktivity, aby si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich životných potrieb, ako aj životných potrieb detí, ktoré budú aj v budúcnosti narastať. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom otca, že jednorazové výdavky neodôvodňujú zvýšenie výživného. Aj keď ide o jednorazový výdavok (okuliare, letný tábor, a pod.), uspokojujú sa ním odôvodnené životné potreby detí, a preto sa na týchto výdavkoch majú podieľať obaja rodičia, t. j. aj otec v rámci platenia výživného. Pokiaľ sa jednorazový výdavok alikvotne premietne do mesačných výdavkov, ktorými sú uspokojované životné potreby detí, je logické, že nastane zvýšenie finančných prostriedkov, ktoré musí rodič v rámci mesiaca na výživu detí vynakladať.

9. Je zrejmé, že na strane otca, ktorý podal odvolanie proti rozsudku v časti zvýšenia výživného pre maloleté deti, sú dané možnosti a schopnosti na to, aby si zabezpečil dostatočné príjmy pre svoju výživu ako aj výživu svojich maloletých, u ktorých ide o prioritnú povinnosť. Pomery na strane maloletých detí sa s nástupom na základnú školu zmenili a už len na základe tejto skutočnosti bol daný dôvod na zvýšenie výživného. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec musel predpokladať, že s nástupom detí na základnú školu vzrastú aj potreby maloletých detí, že spolu s fyzickým a duševným vývojom detí vzrastú aj výdavky na uspokojovanie týchto potrieb a že bude potrebné prispievať na ich výživu postupne vyššou sumou. Obaja rodičia sa majú vyvinúť maximálne úsilie nájsť si vhodné zamestnanie, aby si mohli vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom riadne plniť. Odvolací súd stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, o zročnom výživnom a o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .