Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-34-2016.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., o zaplatenie 196,12 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 82,-- € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 19.3.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 16,40%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 196,12 € s príslušenstvom. Dlžná suma pozostávala z neuhradených služieb vo výške 82,-- € a náhrady škody vo výške 114,12 €. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva č. A7994657, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Súčasne bol žalovanému odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Trend Plus black vo výške 114,12 € za akciovú kúpnu cenu 0,50 €, predajná cena 125,-- €. Žalovaný bol v zmysle dodatku, ktorý uzatvoril spolu k zmluve o poskytovaní telefónnych služieb si vedomý, že mu bol poskytnutý zľavnený mobilný telefón, ktorého výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať mobilný telefón po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Pri výpočte skutočne spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Pred podaním žaloby na súd žalobca vyzval žalovaného pokusom o pokonávku dňa 4.3.2015 na úhradu dlžnej sumy s tým, že lehotu na plnenie poskytol do 18.3.2015. Odo dňa nasledujúceho žiadal priznať aj úrok z omeškania.
2. Žalovaný sa v súčasnosti zdržiava na adrese W.. Postupom v zmysle ustanovení civilného sporového poriadku súd uverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu oznámenie o podanej žalobe v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 106 ods. 3 CSP. Následne po uverejnení oznámenia o podanej žalobe, prílohách a výzve na vyjadrenie súd oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke termín verejného vyhlásenia rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP.
3. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Podľa ustanovenia § 297, písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom k tomu, že sa vo veci jedná o spor s nízkou hodnotou bez právnej náročnosti a boli splnené zákonné podmienky vyžadované ustanoveniami civilného sporového poriadku súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, ale zákonným spôsobom oznámil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia. Pri rozhodovaní vychádzal z listín doložených žalobcom.
6. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi stranami sporu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mobilného zariadenia s prideleným telefónnym číslom, SIM kartou, účastníckym program Panter Pro 45 s osobitným roamingovým balíkom, dohodnuté služby, typ telefónu Samsung Galaxy Trend Plus black, pričom zmluva bola riadne zmluvnými stranami podpísaná. Súčasne bol podpísaný aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7994657, z ktorého bolo zistené, že bol odpredaný so zľavou mobilný telefón žalovanému za vopred dohodnutých podmienok upravených v dodatku ako práva a povinnosti zmluvných strán. Rovnako aj dodatok bol dňa 22.9.2014 stranami riadne podpísaný.
7. Výzvou zo dňa 4.3.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 18.3.2015.
8. Súčasťou žaloby sú daňové doklady - faktúry na sumu 144,-- € s tým, že v tejto je zahrnutý aj nedoplatok z predchádzajúceho obdobia 78,-- €, je tu mesačný poplatok za Panter Pro 45 splatný 22.11.2014 na sumu 143,33 €, mesačný poplatok splatný 22.10.2014 na sumu 65,-- €.
9. Súčasťou žaloby sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko účinných od 1.1.2014, na ktoré sa žalobca odvoláva pri uplatňovaní úrokov z omeškania článku 11, bod 14.
10. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvne strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Z predložených listín mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval v konaní dva nároky. Jednak nárok na úhradu dlžných telekomunikačných služieb vo výške 82,-- € hoci doložil do spisu doklady preukazujúce dlh na mesačných poplatkoch vo vyššej výške. Keďže je súd žalobou viazaný a žalobný návrh môže prekročiť len v zákonom stanovených prípadoch, bol viazaný žalobou a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžných poplatkov za služby poskytované žalovanému žalobcom vo výške 82,-- €. Okrem dlžnej istiny žiadal priznať žalobca aj úrok z omeškania, ktorý bol rovnako priznaný v zákonom prípustnej maximálnej výške s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 a 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku.
21. Ďalším z nárokov, ktorý v konaní žalobca uplatňoval bol nárok na náhradu škody vo výške 114,12 €, ktorú si uplatnil z dôvodu neplnenia dodatku v zmluve o pripojení s tým, že odpredal žalovanému mobilné zariadenie za vopred dohodnutých podmienok. Pre možnosť konštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené zákonné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, existencia alebo vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenie. Na vznik za zodpovednosť za škodu musia byť tieto predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru a majú skutkovú povahu, pričom dôkazné bremeno ohľadom ich preukázania leží na poškodenom, t.j. žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia sa vo forme nevedomej nedbanlivosti predpokladá a dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi, v tomto prípade žalovanom. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy v znení dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Bližšie nerozlišoval, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil a to či zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť riadne a na čas platiť cenu za poskytované služby. Súd mal však preukázané, že žalovaný porušil tieto povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytované služby, keď mu neuhradil faktúry, ktorými túto cenu faktúroval. Žiadne iné skutočnosti zo strany žalobcu uvádzané k tomuto predpokladu neboli a zo spisu nevyplývajú. Napriek existencie prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu je však potrebné konštatovať, že neboli splnené ďalšie a to vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu a to zmenšenie majetku poškodeného alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórie možno hovoriť vtedy ak k určitému zmenšeniu majetku dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného a ďalej to, či zmenšenie bolo vyvolané a teda v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného. Vzhľadom k tomu bolo potrebné vyriešiť, či suma 114,12 €, ktorú požadoval žalobca titulom náhrady škody ako zľavu z kúpnej ceny mobilného zariadenia predstavuje skutočnú škodu, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytované služby po celú dobu viazanosti v zmysle dodatku. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zavy z kúpnej ceny, ktorú
žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby riadne a včas, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti platiť riadne a včas cenu za poskytované služby, ale len na základe vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku, ktorého súčasťou bola aj kúpa mobilného zariadenia boli a mali vplyv mnohé faktory tak na strane jedného, ako aj druhého. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služieb po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve v spojení s dodatkom k nej odpredať žalovanému mobilné zariadenie so zľavou. Avšak jediným následkom takéhoto porušenia povinnosti za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb od žalovaného za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny tohto zariadenia takýmto následkom však nie je. Pre prípad porušenia tu bola dohodnutá zmluvná pokuta, avšak túto si žalobca neuplatňuje s poukazom na ustanovenie § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka s tým, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ bolo uplatňovanie zmluvnej pokuty vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rámci rozhodovacej činnosti súdov SR. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal potom súd za to, že žalobca nepreukázal vznik nároku na náhradu škody a v tejto časti žalobcu zamietol.
22. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší priznal podľa pomeru jeho úspechu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 16,40%. Žalobca žiadal priznať 196,12 €, úspešný bol len v časti 41,80%, neúspešný 58,20%. Potom pomer úspechu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súdom priznaných 16,40% (58,20-41,80). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).