Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-64-2021.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48 proti žalovanému A. B., bytom v C., o zaplatenie 5.186,62 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15.06.2021 č.k. 10Csp/71/2021 -146 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka poskytla žalovanému úver vo výške 5.890 eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 07.01.2016. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver uhradiť v 95 mesačných splátkach po 106,68 eura s príslušenstvom. Treťou upomienkou zo dňa 04.01.2018 bol žalovaný právnou predchodkyňou upozornený na omeškanie s úhradou sumy 354,71 eura a zároveň bol upozornený na možnosť odstúpenia od zmluvy o úvere. Keďže žalovaný napriek písomnej výzve dlžné splátky neuhradil, právna predchodkyňa úver predčasne zosplatnila 06.02.2018 a vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 5.527,21 eura do 7 dní od doručenia výzvy. Právna predchodkyňa a žalobca uzavreli dňa 04.02.2020 rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Predmetom postúpenia podľa prílohy k zmluve bola pohľadávka pozostávajúca z istiny vo výške 5.186,62 eura, zmluvného úroku 1.882,64 eura, úroku z omeškania vo výške 536,57 eura, poplatku 51,60 eura.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a to vzhľadom na nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní.
Podľa názoru súdu z tvrdení žalobcu a ani z listinných dôkazov ním predložených vôbec nevyplynulo, že by postupca dodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca ani len netvrdil existenciu písomnej výzvy banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a v nadväznosti na ňu nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len sčasti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky, pričom uskutočnenie takejto výzvy je podľa názoru súdu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladom pre to, aby banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku mohla postúpiť inej osobe. Z listinných dôkazov podľa názoru súdu nie je zrejmé ani to, či pred vyhlásením predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka postupca dodržal lehotu podľa tohto ustanovenia, keď nie je zrejmý dátum odoslania upozornenia pred zosplatnením žalovanému.
Súd preto dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku vyplývajúceho zo žaloby, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda nenadobudol pohľadávku, ktorej zaplatenia, resp. jej časti sa v tomto konaní domáha. Žalobca pohľadávkou, ktorej zaplatenia sa domáha nedisponuje, a preto žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že úspech v spore mal žalovaný, avšak tomuto trovy konania v súvislosti s konaním nevznikli, preto náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni žalobcovi nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považuje za nesprávne tvrdenie súdu, že jeho právna predchodkyňa nesplnila podmienky požadované ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , čo sa týka doručenia upozornenia spotrebiteľa pri omeškaní so splatením splátok viac ako tri mesiace, a že v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatní právo na zosplatnenie úveru.
Súdu so žalobou bola doručená nielen tretia upomienka zo dňa 04.01.2018, ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci jej doručenie žalovanému, a to pod konkrétnym číslom. Z toho podacieho hárku je zrejmé, že predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu 04.01.2018, čo vyplýva z dátumu na ľavej bočnej strane hárku. Obe tieto listiny sú súčasťou spisu, preto považuje za nesporné, že bolo preukázané, že k zosplatneniu dlhu došlo platne a tvrdenie súdu, že nepreukázal doručenie predmetných výziev je nesprávne.
Jeho právna predchodkyňa preukázateľne postupovala v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , keď k zosplatneniu pristúpila po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky a zároveň preukázal upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je teda zrejmé, že preukázal splnenie oboch vyššie uvedených podmienok. Mal teda za to, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 veta prvá o bankách preukázal splnenie oboch uvedených podmienok, teda došlo k riadnemu a platnému postúpeniu pohľadávky. V konaní preukázal, že jeho právna predchodkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku, vrátane omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých nesplnenie bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. K postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu došlo riadne a platne, čím je daná jeho aktívna legitimácia v spore.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi.
Žalobca nepreukázal v konaní, že došlo k platnému zosplatneniu jeho právnym predchodcom, nakoľko nepreukázal, že jeho právny predchodca splnil zákonné predpoklady zosplatnenia pohľadávky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako má na mysli § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka . Žalobca predložil súdu prvej inštancie listinný dôkaz - 3. upomienku zo dňa 04.01.2018, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaného vyzval jeho právny predchodca na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere vo výške 354,71 eur a tiež ho upozornil o možnosti požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere v prípade neuhradenia tejto sumy. Žalobca však nepreukázal, že by túto výzvu doručil žalovanému, resp. že by sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ predložil súdu listinný dôkaz - poštový podací hárok obsiahnutý na č.l. 133 spisu, z ktorého vyplýva, že na pošte bola podaná zásielka adresovaná žalovanému pod č. D. XXXXXXXXXSK na adresu E. XXX/XX F. C., k tomuto dôkazu je potrebné uviesť, že nie je opatrený dennou pečiatkou pošty, nevyplýva z neho ani dátum podania zásielky a ani skutočnosť, že táto zásielka bola doručená žalovanému, prípadne že nebola ním v úložnej lehote prevzatá a teda, že sa dostala do jeho dispozičnej sféry.
Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca splnil podmienky zosplatnenia úveru tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a bez preukázania tejto skutočnosti nemožno dôjsť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky vyplývajúcej z daného úverového vzťahu právnym predchodcom žalobcu.
Pokiaľ nedošlo k platnému zosplatneniu, teda v súlade so zákonom pre jeho rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka , z toho vyplýva záver, že ani zmluva o postúpení pohľadávok, pokiaľ sa týka pohľadávky voči žalovanému, nie je platná. Právny predchodca žalobcu totiž zmluvou postúpil žalobcovi aj „nezosplatnenú“ pohľadávku, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 ,2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 ,2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ).