Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/317/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci žalobcu: D. bytom L. zastúpený advokátkou: JUDr. Andrea Tkáčová, Advokátska kancelária, Magurská č. 3, Košice, proti žalovanej: JUDr. Blanka Nagyová, advokátka, Košice, Štúrova č. 44, za účasti intervenienta Kooperativa poisťovňa, a.s.Vienna Insurance Group, Štefanovičová č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 22.245,29 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalobu o zaplatenie 18.316,37 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 4.8.2010 do zaplatenia z a m i e t a .

Konanie o zaplatenie 3.928,92 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Stranám v spore náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanej náhrady škody v sume 22.245,29 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 4.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako advokátka ho zastupovala v konaní na Okresnom súde Košice I ( správne má byť Košice II), sp. zn. 16C/289/2000 ( správne má byť 12C/168/2004) týkajúceho sa zaplatenia sumy 12.295,90 Eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalovaná ospravedlnila podaním zo dňa XX.X.XXXX, doručeným súdu XX.X.XXXX svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalobcu z dôvodu, že má neodkladné pracovné rokovanie mimo územia Slovenskej republiky. Pre pochybenie žalovanej si žalobca svoje práva nemohol riadne brániť na súde, žalovaná mala svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlniť v súlade so zákonom, ako to uviedol odvolací súd. Zároveň mala predložiť súdu list od žalobcu najneskôr spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania a tiež mala počas konania urobiť protinávrh, čím svojím neodborným konaním spôsobila žalobcovi škodu tým, že nepredložila súdu ako dôkaz list od žalobcu pod názvom ? Vymáhanie peňažného dlhu mimosúdnou cestou„ zo dňa XX.X.XXXX, ktorým by bolo preukázané, že A. o tom, že žalobca vybral peniaze z účtu a na čo ich použil, ktorý vymáhaný dlh bol a je premlčaný, žaloba nebola podaná včas. Žalobca si nevie vysvetliť, prečo tento list žalovaná súdu nepredložila. Okrem toho si žalobca v tomto konaní vyhotovil vyúčtovanie svojich výdavkov, ktoré mal v súvislosti s A., ktoré peniaze použil a vybral z účtu. Toto vyúčtovanie žalovaná predložila súdu prvého stupňa bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia, a preto ju súd na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyzýval, aby ozrejmila, či sa jedná o obranu voči žalovanému návrhu, prípadne iný význam. Žalovaná súdu uviedla, že zdôvodní toto podanie, napriek tomu však neurobila žiaden právny úkon, ktorým by uplatnila v mene žalobcu protinávrh

v rámci obrany. Týmto svojím konaním žalovaná jednoznačne žalobcu poškodila. Súd prvého stupňa dňa XX.X.XXXX rozhodol a žalobe vyhovel. Proti citovanému rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, ale odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok. V odôvodnení odvolacieho súdu sa konštatuje na strane 7 ods. 2, že C. mohla pred odvolacím súdom ( správne malo byť prvostupňovým súdom) realizovať svoje procesné práva, mohla predložiť dôkaz listinou zo dňa XX.X.XXXX a tiež podať protinávrh. Naviac, žalobca vo svojej žalobe uviedol, že o rozsudku Krajského súdu sa dozvedel v krčme od svojho suseda, ktorý každému rozprával, že prehral súd a povedal, že rozsudok našiel vo svojej poštovej schránke. Žalobca zistil, že žalovaná poslala žalobcovi rozsudok obyčajnou zásielkou, nie doporučene a poštárka ho hodila do susedovej schránky. Podľa neho, tým žalovaná porušila mlčanlivosť advokáta, porušila ochranu osobných údajov, dopustila sa konania v rozpore s etickým kódexom advokáta, poškodila žalobcovu osobu, najmä dobré meno a povesť. Žalobca preto pred podaním žaloby oslovil žalovanú a žiadal od nej náhradu škody, žalovaná však jeho nárok neuznala. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania, tak by bol žalobca v spore úspešný. Podľa žalobcu žalovaná pri poskytovaní právnych služieb nepostupovala tak, aby bol prvoradý záujem klienta, preto si žalobca v tomto konaní uplatnil náhradu škody, ktorá pozostáva : zo sumy 12.295,92 Eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 12.10.2005 do zaplatenia ( úrok 2.951 Eur ) zaplatený súdny poplatok v sume 746,50 Eur ( zaplatený dňa 7.5.2009), náhradu trov konania vo výške 4.995,64 Eur, náhradu trov štátu vo výške 91,31 Eur podľa rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 12C/168/2004, náhradu trov odvolacieho konania vo výške 277,50 Eur, trovy právneho zastúpenia v sume 132,78 Eur, ktoré zaplatil C. žalobca, náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Andrei Tkáčovej vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody v sume 754,64 Eur. Spolu si takto uplatnil žalobca náhradu škody vo výške 22.245,29 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.8.2010 do zaplatenia.

2. Žalobca ku svojej žalobe pripojil listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 19.2.2009, č.k. 12C/168/2004-317, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.3.2010, č.k. 11Co/170/2009-362, zápisnica o pojednávaní v konaní sp. zn. 12C/168/2004 zo dňa 3.4.2008, fotokópiu sprievodného listu a obálky o zaslaní rozsudku na vedomie žalovanou žalobcovi zo dňa 7.5.2010, výzvu na dobrovoľné plnenie pred podaním žaloby- uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3.8.2010, odpoveď žalovanej zo dňa 31.8.2010, doklady preukazujúce vyplatenie záloh za právne služby 2000 Sk zo dňa 17.12.2008, 2000 Sk zo dňa 14.10.2005 a doklad o zaplatení súdneho poplatku 746,50 Eur na adresu Okresného súdu Košice II zo dňa 7.5.2009.

3. Žalobca v priebehu konania z dôvodu, že jeho otec A. zomrel, upravil nárok, ktorého sa domáha v tomto konaní a čiastočne svoju žalobu vzal späť. Z jeho písomného podania, ktoré predložil súdu na pojednávaní dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX vyplýva, že naďalej sa domáha voči žalovanej zaplatenia škody 12.295,92 Eur, úrokov z omeškania vo výške 6% za obdobie 10 rokov v sume 7.377,50 Eur, trov právneho zastúpenia 4.995,64 Eur, trov odvolacieho konania žalobcu 277,50 Eur, trov odvolacieho konania žalovaného v sume 746,50 Eur, predbežných trov exekúcie 1458,52 Eur, trovy právneho zástupcu v tejto veci 1000 Eur a odpočítal výšku svojho dedičstva po smrti A. mínusovou položkou 9.836,71 Eur a upravil výšku sumy, ktorej sa v tomto konaní domáha na 18.316,37 Eur. Uviedol, že čo sa týka úrokov z omeškania vo výške 9% ročne od 4.8.2010 sa naďalej domáha, rovnako aj náhrady trov konania. V prevyšujúcej časti svoju žalobu vzal späť.

4. Žalovaná so späťvzatím súhlasila, intervenient sa k späťvzatiu nevyjadril. Preto súd mal za to, že s týmto späťvzatím súhlasil konkludentne.

5. Žalovaná podala vo veci písomné vyjadrenie k žalobe dňa XX.X.XXXX a uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že žalobca vedel o tom, že sa dňa XX.X.XXXX nemôže zúčastniť pojednávania, oboznámila ho o tom telefonicky a žalobca sa vyjadril tak, že bez jej účasti sa nezúčastní tohto pojednávania ani on. Preto mimo ospravedlnenia, ktoré posielala súdu, upovedomila o tomto ospravedlnení aj protistranu JUDr. Petra Póra, zároveň ospravedlnila seba, aj žalovaného a odôvodnila neprítomnosť na pojednávaní pracovným rokovaním v zahraničí. Preto má žalovaná za to, že svoju neprítomnosť na pojednávaní XX.X.XXXX riadne ospravedlnila. Konajúci súd však ospravedlneniu nevyhovel a na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyniesol rozsudok v neprítomnosti účastníkov konania, ktorého výsledok bol v neprospech žalobcu.

6. Pokiaľ jej žalobca vytýka, že nepredložila súdu ako dôkaz jeho list od otca pod názvom Vymáhanie peňažného dlhu mimosúdnou cestou zo dňa XX.X.XXXX, ktorým by bolo preukázané, že otec žalobcu

vedel už dňa X.X.XXXX o tom, že žalobca, ako žalovaný v spore vedenom pred Okresným súdom Košice II vybral peniaze z účtu svojho otca a na čo ich použil, to je, že vymáhaný dlh otca by bol premlčaný a žaloba nebola podaná včas, s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí. Uviedla, že dňa XX.X.XXXX. zaslala rozsudok Okresného súdu Košice II vo veci 12C/168/2004 zo dňa 19.2.2009 žalovanému a oznámila mu, že voči uvedenému rozsudku je možné podať odvolanie. Žalobca dňa X.X.XXXX oznámil žalovanej, že si želá podať odvolanie, ku ktorému doložil tento doklad- list svojho otca, ktorý bol predložený Okresnému súdu Košice II v rámci podaného odvolania proti rozsudku. V tomto odvolaní žalovaná okrem iného s poukazom na ustanovenie § 205, ods. 2 písm. a/ uviedla, aby odvolací súd tento dôkaz akceptoval. Preto žalovaná tvrdila, že predmetný list jej bol žalobcom predložený k spísaniu odvolania. Ďalej uviedla, že všetky listinné dôkazy, ktoré jej žalobca predložil mu v rámci ukončenia právnych služieb vrátila v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí písomností zo dňa XX.X.XXXX.

7. Žalovaná, namietala proti tomu, že ona v konaní neuplatnila žalobcove výdavky, ako nárok na započítanie oproti tým nárokom, ktoré v konaní pred Okresným súdom Košice II uplatnil jeho oF.. Poukázala na to, že žalobca sám vyhotovil zoznam svojich výdavkov. Tieto boli predložené právnemu zástupcovi protistrany, aby sa k nim vyjadril v rámci návrhu na urovnanie, s čím však druhá strana nesúhlasila a tento postoj druhej strany JUDr. Peter Pór prezentoval na pojednávaní dňa XX.X.XXXX a následne aj X.X.XXXX. Po spracovaní výdavkov žalobcom žalovaná ho poučila o tom, že nebude možné vzniesť vzájomný návrh, nakoľko ním uvedené výdavky nebolo možné v jednotlivých položkách dostatočne preukázať, keďže predložil súpis výdavkov bez akýchkoľvek dokladov. Preto pre nedostatok dôkazov súdu uviedla, že jednotlivé položky týchto výdavkov špecifikuje sám žalobca, čo sa fakticky aj stalo na pojednávaní dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX. Preto na svojom podaní zo dňa X.X.XXXX pred súdom trvala a žiadala konajúci súd k uvedeným položkám prihliadnuť. Žalobca však napriek jej poučeniu, žiadne doklady súvisiace s jeho výdavkami voči svojmu otcovi, ani následne na pojednávania súdu nepredložil. Ďalej žalovaná tvrdila, že originál rozsudku Krajského súdu v Košiciach si žalobca prevzal v rámci ukončenia právnych služieb podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí písomností dňa XX.X.XXXX. Preto popiera, že by sa o rozsudku Krajského súdu v Košiciach mal dozvedieť v krčme od svojho suseda, ktorý otvoril jemu adresovanú zásielku. Pokiaľ sa tak aj stalo, potom jeho sused porušil zásadu mlčanlivosti a ochrany osobných údajov, keď tak konal. Žalovaná namietala aj proti vyčíslenej škode, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu skutočne takáto škoda aj vznikla, ako ani to, že túto škodu mala spôsobiť ona svojím úmyselným konaním. Žalovaná poukázala na to, že pri poskytovaní právnych služieb pre žalobcu mala vždy na zreteli jeho prvoradý záujem ako svojho klienta a jeho záujmy boli pre ňu smerodajné.

8. Žalovaná ako dôkazy predložila fotokópiu svojho ospravedlnenia v konaní 12C/168/2004, zápisnicu z pojednávania z XX.X.XXXX, sprievodný list o zaslaní zápisnice z pojednávania XX.X.XXXX na adresu žalobcu, zaslanie rozsudku a príkazu na úhradu zo dňa XX.X.XXXX, kópiu odvolania, protokol o odovzdaní písomností zo dňa XX.X.XXXX, sprievodný list o predložení podkladov k mimosúdnemu vyriešeniu sporu zo dňa X.X.XXXX, zápisnicu z pojednávania zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok prvostupňového súdu zo dňa XX.XX.XXXX v konaní 12C/168/2004, zápisnicu z pojednávania z X.X.XXXX.

9. Na základe návrhu žalovanej a na základe svojho písomného oznámenia do tohto konania vstúpil dňa XX.X.XXXX vedľajší účastník Kooperativa Poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičová č. 4, Bratislava. Vstup vedľajšieho účastníka bol odôvodnený skutočnosťou, že žalovaná ako advokátka mala uzavretú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu z výkonu povolania.

10. Po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group oznámila listom, ktorý došiel súdu dňa XX.X.XXXX, že vzhľadom na ich právny záujem na výsledku konania, ktorý naďalej trvá, vstupujú do tohto konania ako intervenient v zmysle § 82 a nasl. CSP. Z písomného vyjadrenia intervenienta vyplýva, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie ( § 26 ods. 1 Zákona o advokácií) je zodpovednosťou založenou na súčasnom splnení týchto predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie b/ vznik škody c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané. Dôkaznú povinnosť má pritom v tomto smere poškodený ( žalobca). V tomto súdnom konaní však nebol žalobcom preukázaný vznik škody. Zároveň súhlasil s priebehom pojednávania bez jeho účasti. Vstup intervenienta do konania bol stranám v spore oznámený.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi nimi predloženými, vyžiadanými súdom, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 12C/168/2004, výsluchom svedkov O. správami Exekútorského úradu C. a zistil nasledujúci skutočnosti.

12. Žalobca vo svojej výpovedi predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná ho zastupovala v konaní sp. zn. 12C/168/2004, ktoré sa konalo na Okresnom súde Košice II, kde on bol žalovaný svojím otcom A. o zaplatenie 12.295,92 Eur s príslušenstvom. V tomto konaní ho zastupovala na základe plnej moci žalovaná. Uviedol, že za najdôležitejšie z jeho pohľadu považuje to, že dňa XX.X.XXXX. sa nezúčastnili pojednávania on a jeho právna zástupkyňa, pričom na tomto pojednávaní mal byť predložený listinný dôkaz, ktorý bol pre neho generálnym dôkazom, ktorý získal asi mesiac pred týmto pojednávaním. Práve tento listinný dôkaz mohol zvrátiť výsledok konania v jeho prospech, teda mal preukázať premlčanie nároku jeho otca. Dňa XX.X.XXXX sa stretol so svojou advokátkou, ktorá mu oznámila, že v deň pojednávania musí odísť do G., teda pojednávania sa nemôže zúčastniť, ale že už sa ospravedlnila a pojednávanie bude odročené. Preto bol spokojný a nemal žiadne podozrenie, že by súd mohol konať v ich neprítomnosti. Pokiaľ by bol predpokladal, že sa bude pojednávať v ich neprítomnosti, určite by sa na súd bol dostavil a odovzdal dôkaz, sám by sa bol obhájil. Za takýchto okolností však súd pojednával, pojednávania sa oni nezúčastnili a teda nebol predložený ani dôkaz, ktorý mohol zvrátiť výsledok konania. Dôkaz potom bol predložený až v odvolacom konaní, čo však zákon neumožňoval, preto už nebol vôbec vzatý do úvahy. Jedná sa o list, ktorý bol vlastnoručne napísaný jeho otcom vo W. Následne potom sa jedného dňa stalo, že prišiel jeho známy za ním a jednoducho mu oznámil, že prehral súdny spor. Z toho on bol veľmi prekvapený, lebo vôbec nič o tom nevedel, preto telefonicky kontaktoval svoju advokátku, ktorá povedala, že si myslela, že už celú vec skončil, a že sa vzdal. Tak ju išiel navštíviť a tam si prevzal rozsudok deň pred uplynutím lehoty na odvolanie a pripravili odvolanie, ktoré potom osobne odniesol na súd. Zároveň si zobral pôžičku za účelom zaplatenia súdneho poplatku. Nebyť toho kamaráta, od ktorého sa dozvedel o výsledku konania, možno by sa vôbec nedozvedel, že súd rozhodol a ako rozhodol. Bola by mu ušla odvolacia lehota a nemal by možnosť sa ani odvolať. Práve toto považuje za absolútnu právnu chybu a za nezodpovednosť žalovanej. Následne prebehlo odvolacie konanie a odvolanie bolo zamietnuté. Kópiu rozsudku mu poslala žalovaná obyčajnou poštou a zásielka bola vhodená do schránky susedovi - menovcovi, ktorý zásielku otvoril a oboznámil tretie osoby s rozsudkom. Túto skutočnosť zistil, keď našiel otvorenú obálku aj s obsahom položenú na hornej časti schránok a od toho času mu vo vchode ľudia nezdravia, čo pripisuje tomu, že zrejme jeho menovec oznámil obyvateľov s obsahom tejto obálky, teda s rozsudkom. V tom čase už lehota splatnosti bežala a pokiaľ by nebola takáto náhoda, zrejme by sa opäť nedozvedel o tom, že bol súd, a že opätovne tento súd prehral. Poukázal na exekučné konanie, na základe ktorého sa mu vykonávajú zrážky z jeho príjmu, avšak trovy konania zaplatil naraz. Exekúcia začala ešte v roku XXXX. Predložil súdu Exekučný príkaz zo dňa XX.X.XXXX v konaní sp. zn. EX 982/10, ktorý bol vydaný v súvislosti s vykonateľných exekučným titulom na peňažné plnenie v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 12 C/168/2004 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/170/2009 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/185/2009.

13. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu. Opätovne poukázala na to, že z pojednávania súdu dňa XX.X.XXXX sa riadne ospravedlnila. Žalobca vedel o tom, že má prekážku a žiadal, aby ospravedlnila aj jeho, takže tak aj konala. Poukázala na to, že takto vykonávala zastupovanie žalobcu so starostlivosťou, pretože všetky podania od protistrany, ako aj zápisnice z pojednávania mu riadne expedovala, o čom predkladala súdu aj dôkazy. Ani v jednom prípade sa jej žalobca nesťažoval, že by mu zásielka nebola doručená a ani v jednom prípade tieto zásielky mu nedoručovala doporučene. Originály si potom žalobca preberal u nej v kancelárií. Rozsudok prvostupňového súdu zo dňa XX.X.XXXX mu zasielala riadne poštou spolu so sprievodným listom dňa XX.X.XXXX, ktorý súdu predložila, v tomto sprievodnom liste upozorňovala na to, že je možné vo veci podať odvolanie. Nakoniec odvolanie na žiadosť žalobcu aj vyhotovila a odvolanie ona osobne odovzdala do podateľne Okresného súdu Košice II dňa 6.4.2009. Pokiaľ žalobca tvrdí, že listinný dôkaz, ktorý považuje za generálny dôkaz nepredložila spolu s ospravedlnením, uviedla, že tento dôkaz dostala až pred podaním odvolania. O tom, že takýto dôkaz existuje, vedela iba z telefonickej informácie od

žalobcu, ktorú od neho obdŕžala až X.X.XXXX ( neskôr opravila na X.X.XXXX), keď jej oznámil, že si želá spracovať odvolanie. O tom, že by mal žalobca nejaké finančné problémy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za odvolanie vôbec nevedela, pretože sám uviedol, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a už pri začatí zastupovania jej takto predložil vizitku. Čo sa týka rozsudku odvolacieho súdu, tento zasielala žalobcovi poštou spolu so sprievodným listom dňa X.X.XXXX. Podľa žalovanej, údajný generálny dôkaz žalobcu by nezvrátil výsledok súdneho konania, pretože otázku plynutia času odvolací súd už posudzoval vo svojom zrušovacom uznesení. Žalovaná uviedla, že považuje svoje ospravedlnenie, ktoré predložila Okresnému súdu Košice II za náležité. Doklad o rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v G. nevedela doložiť, pretože jednoducho takýto doklad nemala a preto tvrdila, že zastupovanie žalobcu realizovala s najväčšou starostlivosťou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu odporúčala vyhotoviť fotokópiu dokladu, ktorý sa mal predkladať na súd- listu otca žalobcu, na to si nepamätala aj napriek tomu, že právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že dátum overenia sa zhoduje s dátumom, kedy túto listinu predložil žalobca žalovanej za účelom predloženia tejto listiny na súd.

14. Zo správy súdnej exekútorky C. vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného A., zastúpeného JUDr. Petrom Pórom, proti povinnému M. boli vykonané zrážky zo mzdy povinného mesačne vo výške 8 Eur, celkovo 88 Eur, čo bolo započítané na trovy exekúcie. Právnemu zástupcovi oprávneného doposiaľ neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky.

15. Svedkyňa R. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca, je jej kolega z práce, ale zároveň je jej priateľom, pretože pestujú spolu rovnaký šport a teda sa spolu stretávajú. Uviedla, že pozná aj žalovanú, pretože ju stretla asi dvakrát. Pán M. ju poprosil, že nemá čas a preto žalovanej odnášala nejaké dôležité dokumenty pre súdne konanie. Svedkyňa uviedla, že pamätá sa na to, že bolo to vo W. predtým, než sa uskutočnilo to pojednávanie, ktoré žalobca považoval za rozhodujúce. Špecifikovala dokumenty, ktoré doniesla k žalovanej ako jeden list, ktorý jej pán M. aj ukázal. Jednak to bol originál listu, ako aj overená fotokópia. Svedkyňa ďalej tvrdila, že tento dokument aj čítala, preto zhruba obsah tohto dokumentu pozná. Podľa nej autor listu spomenul, že poveril pána M. kúpou domu na E. a nebol s tým spokojný. Dokument mal dve strany a bol podpísaný vlastnoručne pánom M. Dokument bol písaný na stroji. Dátum vyhotovenia tohto listu si však už nepamätala. Potvrdila, že to je dokument, ktorý sa nachádza na čl. 59 až 61 súdneho spisu. Tento dokument v kancelárií žalovanej na M. odovzdala priamo do rúk žalovanej. Svedkyňa tvrdila, že bola prítomná pri stretnutí pána M. s nejakým známym, ktorý uviedol, že v krčme sa dozvedel, že D. prehral súdny spor. D. potom telefonoval svojej advokátke, ktorá o ničom nevedela. Keďže sa to všetko udialo v práci, tak bola pri tomto telefonáte osobne prítomná. O odvolaní, ktoré sa potom podávalo proti rozsudku svedkyňa vedela to, že žalobca mal veľmi krátky čas na vyhotovenie odvolania. Sám na tom pracoval, pomohla mu aj D. bola posledná, ktorá mu s tým pomohla. Druhýkrát žalovanú stretla vtedy, keď opätovne niesla nejaký dokument žalovanej z poverenia D. tento dokument však bol zalepený, takže obsah nemohla poznať. Časovo to vymedzila tak, že to bolo ešte predtým, než niesla dokument, ktorý už popísala vo svojej výpovedi.

16. Svedok N. uviedol, že sa dostavil vypovedať na súd, pretože ho D. poprosil, že bude potrebné, aby na súde vypovedal. Vedel o tom, že D. sa súdi so svojim otcom, a že sa súdi s tou pani, ktorá zastupovala jeho otca. So žalobcom sú priatelia. Uviedol, že bol prítomný H., kde sa obyčajne vodáci v nedeľu stretávajú. Mohlo tam byť pohromade asi šesť ľudí, keď prišiel D. ktorý je taktiež vodákom a povedal, že je veľká novina, že D. prehral súdny spor, a že je to vyriešené. Preto sa cestou domov zastavil vo W., skúsil či tam nie je a oznámil mu to, čo sa dozvedel. D. bol veľmi prekvapený, lebo o tom vôbec nevedel.

17. Žalovaná namietala proti výpovedi svedkyne O., ktorá bola podľa nej tendenčná, svedkyňa sa na niektoré skutočnosti pamätala veľmi dobre a na niektoré nie. Dokonca uvádzala aj skutočnosti, ktoré ona doposiaľ nevedela- nevedela o tom, že C. písala pre žalobcu odvolanie. Opakovane uviedla, že odvolanie pre žalobcu písala ona.

18. Žalobca súdu oznámil, že doposiaľ zaplatil trovy štátu v konaní sp. zn. 12C/168/2004, trovy právneho zastúpenia zaplatené nie sú.

19. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že v dôsledku neúspechu v súdnom spore 12C/168/2004 žalobcovi sa skomplikovala sociálna situácia, zhoršil sa mu aj zdravotný stav a v dôsledku prežitého stresu mu začalo O. a vlastne bolo to spôsobené aj tým, že nebol spokojný s

priebehom zastupovania, ktoré vykonávala žalovaná. Pokiaľ žalovaná mala taký dojem, že nedokáže zastupovať žalobcu v uvedenom konaní, alebo mala nejaké pochybnosti o výsledku sporu, stále sa tohto zastupovania mohla vzdať. To však neurobila a preto sa od nej odôvodnene očakávalo, že bude žalobcu zastupovať s odbornou starostlivosťou, podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, čo však neurobila.

20. Žalovaná namietala proti tomu, že pokiaľ žalobca nebol spokojný s jej službami, mohol jej kedykoľvek odvolať plnú moc, čo sa však nestalo. Keď preberala jeho zastúpenie, žalobca neprišiel za ňou s tým, že on ten súdny spor vyhrá, ale prišiel zrútený, pretože naňho vlastný otec podal trestné oznámenie, preto mu sľúbila, že mu pomôže. Aj pre ňu je tento spor stresujúci, preto sa nečuduje žalobcovi, že v strese je aj on. V tomto konaní si však uplatňuje celú náhradu škody, ktorá sa rovná sume v spore, ktorú prehral, a preto je to zo strany žalobcu špekulácia voči jej osobe a prístupom žalobcu je veľmi sklamaná.

21. Žalobca v ďalšom predložil kúpnu zmluvu, ktorou predal U. ako aj čestné prehlásenie svoje a G. doklad o zaplatení vkladu spoločníka do E. Ďalej predložil vyúčtovanie výdavkov z N. 22. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa XX.X.XXXX č.k. 18C/317/2010-137 bolo konanie prerušené z dôvodu úmrtia otca žalobcu a to až do ukončenia dedičského konania po tomto poručiteľovi. Z uznesenia Okresného súdu H. v konaní 25D/585/2013-78 súd zistil, že predmetom vyporiadania dedičstva nebola pohľadávka poručiteľa voči žalobcovi vyplývajúca z výsledku súdneho konania 12C/168/2004. Ako dedičia v dedičskom konaní vystupujú žalobca D. Reakciou žalobcu na výsledok tohto dedičského konania bola jednak úprava čiastky, ktorej sa v tomto konaní domáha na 18.316,37 Eur a čiastočné späťvzatie žaloby sčasti, o zaplatenie 3.928,92 Eur. Svoj podiel z pohľadávky žalobca odpočítal v sume 9.836,71 Eur, bez špecifikácie, z čoho táto sumu pozostáva.

23. Súd sa oboznámil s listinným dôkazom, ktorý bol predložený v tomto konaní žalobcom a ktorý on považoval za generálny dôkaz v konaní sp. zn. 12C/168/2004. Je to list - Vymáhanie peňažného dlhu mimosúdnou cestou adresovaný D.. V tomto liste otec žalobcu ho žiada, aby mu poslal výpis z účtu H. z dôvodu, že účet si založil výlučne pre vlastnú potrebu pre prípad trvalého pobytu na E. Z obsahu listu vyplýva, že podľa A. bol žalobca oprávnený predbežne jednať v jeho mene ohľadne kúpy domu, ale neoprávňovalo ho to na uzatváranie akejkoľvek zmluvy v jeho mene. Preto navrhuje svojmu synovi vzniklé problémy riešiť dobrovoľne, mimosúdnou cestou tak, aby vzal na vedomie ponúkané možnosti a peňažnú čiastku, ktorú svojvoľne využil vo vlastný prospech, vrátil na jeho účet v plnom rozsahu a v čo najkratšom čase asi po dobu cca jedného mesiaca, alebo vrátil dlh s rovnakými výhodami uvedenými v bode a/, v mesačných splátkach po XX.XXX L.. Ďalej žiadal otec od svojho syna výpis z účtu za celý rok XXXX a prehlásenie o tom, že sa zaväzuje spreneverené peniaze vrátiť na účet konta, z ktorého si ich svojvoľne zobral. Jeho podmienka bola, že ak do XX.X.XXXX neobdŕži odpoveď, postúpi celú záležitosť na občianskoprávne konanie vo veci trestnej. Do uzavretia sporu vyslovil svojmu synovi zákaz manipulácie s jeho osobným majetkom a vecami uloženými H., zároveň mu ruší právo disponenta a ostatné výhody, ktoré v priebehu kauzy nadobudol.

24. Z pripojeného spisu sp. zn. 12C/168/2004 vyplýva, žalovaná zastupovala žalobcu v tomto konaní na základe dohody o plnomocenstve, podpísanej oboma stranami dňa XX.XX.XXXX. V tomto konaní bola žaloba žalobcu A. rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.10.2006, č.k. 12C/168/2004 pôvodne zamietnutá, ale v odvolacom konaní bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2007, č.k. 5Co/150/2007-199 zrušený. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ návrh žalobcu bol zamietnutý z dôvodu vznesenej námietky premlčania, kedy prvostupňový súd dospel k tomu záveru, že nárok žalobcu, aj keď dôvodný je premlčaný, tento záver súdu prvého stupňa nebol správny a preto bola vec zrušená, vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bolo povinnosťou súdu posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku a zistiť jeho výšku, vykonať navrhnuté dôkazy a všetky vykonané dôkazy opätovne vyhodnotiť. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej doby nesprávne stotožnil s dňom, kedy žalobca podľa neho musel získať vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, vychádzajúc pritom z objektívnej okolnosti, kedy žalobca nadobudol štátne občianstvo( X.X.XXXX.), ktorá pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nemá žiadny právny význam. V danom prípade sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že žalovaný nepoužil finančné prostriedky vybraté z jeho účtu dohodnutým spôsobom a konal v rozpore s jeho príkazom až dňa X.X.XXXX, kedy žalovanému aj zrušil dispozičné oprávnenie L. a žalobu na súde žalobca podal XX.X.XXXX, stalo sa tak pred

uplynutím subjektívnej premlčacej doby, preto žalovaný sa nemôže s úspechom dovolať premlčania uplatneného nároku.

25. Z čl. 306 pripojeného súdneho spisu vyplýva ospravedlnenie, ktoré podala súdu dňa XX.X.XXXX žalovaná, ktorým ospravedlnila neúčasť svoju a žalovaného, svojho klienta na pojednávaní dňa XX.X.XXXX o XX:XX hodine z dôvodu neodkladného pracovného rokovania právnej zástupkyne mimo územia SR a žiadala pojednávanie odročiť. Toto ospravedlnenie neobsahovalo žiadnu písomnú prílohu.

26. Z rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.2.2009, č.k. 12C/168/2004- 317 vyplýva, že súd zaviazal žalovaného D. zaplatiť žalobcovi 12.295,92 Eur so 6% úrokom z omeškania od 12.10.2005 do zaplatenia, trovy konania 4.995,64 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, nahradiť trovy štátu v sume 91,31 Eur na účet Okresného súdu Košice II a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd dospel k tomu záveru, že medzi otcom žalobcu A. bola uzavretá neplatná príkazná zmluva, na základe ktorej žalobca vybral z účtu svojho otca celkovú sumu 12.295,92 Eur, v ktorej časti bol nárok dôvodný. Prvostupňový súd posudzoval aj námietku premlčania nároku žalobcu, pričom vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom o tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný. V danom prípade sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že žalovaný nepoužil finančné prostriedky vybraté z jeho účtu dohodnutým spôsobom a konal v rozpore s jeho príkazom až dňa X.X.XXXX, kedy žalovanému aj zrušil dispozičné oprávnenie. Žalobu na súde podal XX.X.XXXX, teda konal tak pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo fakticky a keďže k prvému výberu došlo XX.X.XXXX, nedošlo k uplynutiu ani objektívnej premlčacej doby. Právne bol rozsudok odôvodnený poukazom na ust. §107 ods.1,2 OZ.

27. Z pripojeného spisu súd zistil, že žalobca D. podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II dňa 29.3.2009 v časti výroku o trovách konania. Dňa XX.X.XXXX podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.3.2009, ktorým súd rozhodoval o neodpustení zmeškania lehoty na vyčíslenie trov konania. Dňa X.X.XXXX. podávala odvolanie proti rozsudku aj s odôvodnením právna zástupkyňa JUDr. Blanka Nagyová a toto odvolanie bolo podané osobne na Okresnom súde Košice II dňa 6.4.2009. V odvolaní sa poukazuje na dôkaz, ktorý sa predkladal spolu s odvolaním a to list Vymáhanie peňažného dlhu mimosúdnou cestou zo dňa X.X.XXXX, v ktorej súvislosti právna zástupkyňa poukázala na to, že z listu vyplýva, že už X.X.XXXX žalobca žalovanému všetky dispozičné práva odňal. Dňa X.X.XXXX bolo podané doplnenie odvolania podpísané D. z toho dôvodu, že konanie prvostupňového súdu považuje za odmietnutie spravodlivosti v súvislosti s tým, že neúčasť na pojednávaní nebola súdom ospravedlnená a pojednávanie XX.X.XXXX nebolo odročené. Poukázal na to, že dňa XX.X.XXXX bol ošetrený u stomatológa G., ktorá mu vykonala invazívny zákrok v ústnej dutine, ktorý bol bolestivý a sprevádzaný teplotami, preto požiadal telefonicky svoju advokátku, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie a požiadal ju, aby dala odročiť pojednávanie, lebo sa chce osobne na pojednávaní zúčastniť. Zároveň doložil súdu aj lekárske svedectvo o tomto zákroku.

28. V odvolacom konaní bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený a na strane 8 rozsudku odvolacieho súdu bola opätovne posudzovaná námietka premlčania uplatneného nároku a bol prijatý záver, že žalobca podal žalobu na súde včas pred uplynutím premlčacej doby, pretože ani po vykonanom dokazovaní v ďalšom konaní nedošlo k žiadnej zmene skutkového základu, pokiaľ ide o okolnosti, na základe ktorých bol tento záver urobený, bol tento právny názor odvolacieho súdu pre súd prvého stupňa záväzný.

29. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny základ pre uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanej je nárok žalobcu na náhradu škody z titulu zodpovednosti advokáta podľa § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácií v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o plnomocenstve, podľa ktorého advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom, alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Podľa § 26 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

30. Podľa účinnej právnej úpravy sa právny vzťah medzi advokátom a klientom- fyzickou osobou, založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou podľa zákona o advokácií subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej ( § 724 a nasl. . Advokát môže byť subjektom záväzkovej zodpovednosti iba v prípade, ak existuje platný záväzkový vzťah medzi ním a klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb. V takom prípade sa zodpovednosť advokáta posudzuje podľa citovaného § 26 zákona o advokácií. Otázky neupravené zákonom o advokácií sa riadia občianskym zákonníkom.. Táto zodpovednosť advokáta je objektívna, čo znamená, že zodpovednosť advokáta je budovaná na princípe prezumovaného zavinenia ( zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti). V prípade objektívnej zodpovednosti predpokladmi jej vzniku je: 1/ určitá právne kvalifikovaná udalosť vo forme porušenia právnej povinnosti 2/ vznik škody 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zavinenie advokáta sa teda neskúma a neprichádza do úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Jediný liberačný dôvod pre advokáta je uvedený v § 26, ods. 4 zákona o advokácií. Splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu advokáta preukazuje žalobca.

31. Podľa § 18ods.1,2 citovaného zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

32. V tomto konaní bolo nesporné, že medzi stranami v spore bol založený vzťah advokáta a klienta tak, ako to predpokladá zákon o advokácii v zmysle vyššie uvedených zásad, na základe zmluvy o plnomocenstve ( príkaznej zmluvy). Žalobca v tomto konaní tvrdil, že žalovaná ako jeho advokátka nevykonávala advokátsku činnosť a jeho zastupovanie s dostatočnou starostlivosťou, čím porušila svoje právne povinnosti predovšetkým tým, že riadne neospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, že nepredložila list zo dňa X.X.XXXX najneskôr spolu s ospravedlnením, čím by sa preukázalo, že jeho otec už X.X.XXXX vedel o tom, že vybral peniaze z účtu a v dôsledku toho nepreukázala premlčanie nároku a táto skutočnosť mohla spôsobiť, že mohol byť v konaní úspešný, že nevyúčtovala jeho výdavky riadne, s riadnym odôvodnením a mala urobiť protinávrh v rámci obrany žalobcu, že poslala rozsudok obyčajnou poštou, čím porušila zásadu mlčanlivosti a že ho nepoučila o tom, že môže požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov.

33. Žalobca v tomto konaní bol povinný preukázať predovšetkým porušenie právnej povinnosti, alebo zanedbanie povinností na strane advokátky, ďalej škodu, ktorá mu vznikla, ako aj príčinnú súvislosť medzi konaním, alebo opomenutím advokátky a škodou.

34. Pri posúdení otázky zodpovednosti žalovanej za škodu súd sa nemohol vyhnúť posúdeniu súvislostí a priebehu konania ako aj rozhodovania v konaní sp. zn. 12C/168/2004, v ktorom sa mala advokátka dopustiť porušenia povinností advokáta alebo opomenutia, ktoré sa jej vytýka. Vzhľadom na to, že protiprávnosť konania advokáta je súd v tomto konaní oprávnený posudzovať v súvislosti s rozhodovaním o náhrade škody samostatne, je súd toho názoru, že je zároveň oprávnený a povinný dokazovaním ustáliť odpoveď na otázku, či konanie advokáta bolo alebo nebolo protiprávne, a či teda zanedbanie tých povinností, ktoré sa jej vytýkajú mohli ovplyvniť výsledok konania 12C/168/2004. Pokiaľ žalobca považuje za dôležité nepredloženie listu zo dňa X.X.XXXX v konaní pred súdom prvého stupňa ako dôvod pre jeho neúspech v konaní, resp. že v dôsledku tejto okolnosti a zanedbania povinnosti žalovanej prvostupňový súd nedospel k premlčaniu nároku jeho otca v konaní, súd dospel k tomu záveru, že pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej skôr, než od X.X.XXXX, nie je postačujúci tento dôkaz. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery odvolacieho súdu, ktorý dátum X.X.XXXX potvrdil ako dátum začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo vtedy zrušil otec žalobcu oprávnenie svojho syna na nakladanie s účtami. Do toho času tu bol právny titul pre nakladanie s finančnými prostriedkami jeho otca a preto až od X.X.XXXX tento právny titul zanikol. Na tejto skutočnosti podľa zváženia súdu list zo dňa X.X.XXXX nič nemení. Naviac námietku premlčania je možné vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania a súd sa ňou musí zaoberať. Preto sa touto otázkou opätovne zaoberal aj odvolací súd a opätovne ju aj posúdil v neprospech žalobcu.

35. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 107 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení. (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Na základe citovaných ustanovení súd poukazuje na to, že pokiaľ by súd neuzavrel posúdenie premlčania podľa § 107 ods.1,2 tak, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku sp. zn. 12 C/168/2004, potom by musel aplikovať ustanovenie § 107 ods.3 OZ, pretože medzi A. a jeho synom bola uzavretá neplatná príkazná zmluva z ktorej boli povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Na premlčanie by sa prihliadali iba vtedy, keby túto námietku mohol vzniesť aj otec žalobcu, inak by sa na námietku premlčania nemohlo prihliadať. Teda aj v takom prípade by bol žalobca v konaní neúspešný. Pokiaľ by súd uzavrel, že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou advokáta v prípade, že svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX riadne neospravedlnila a nepredložila list otca žalobcu, ktorý už mohla mať v tom čase vo svojej dispozícii, a v dôsledku toho sa týmto listom súd prvého stupňa nezaoberal, nebola by medzi týmto jej opomenutím a vznikom škody, v zmysle vyššie uvedeného právneho posúdenia príčinná súvislosť, teda neboli by ani za takýchto okolností splnené predpoklady jej zodpovednosti za škodu. Nárok A. by nemohol byť premlčaný.

36. Pokiaľ žalobca v tomto konaní poukazoval na ostatné pochybenia žalovanej, ktoré mali viesť ku vzniku škody, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a zanedbaním povinností žalovanou, ani v prípade porušenia mlčanlivosti, alebo toho, že žalobca nebol údajne ňou poučený o tom, že môže požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto skutočnosti žiaden vplyv na žalobcom uplatňovanú škodu nemali a žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ktorého by žalovaná niečo vo vzťahu k nemu zanedbala. Naviac, žalobca medzi jednotlivé položky, ktoré podľa neho predstavujú jeho škodu, zahrnul aj trovy tohto konania, ktoré by mu patrili iba, ak by v tomto konaní uspel.

37. Pokiaľ sa jedná o výdavky žalobcu, ktoré mala jeho advokátka uplatniť vo forme obrany pred prvostupňovým súdom je zrejmé z predložených zápisníc, ako aj z listinných dôkazov, že tieto nároky uplatnené boli, boli súdu predložené, avšak neboli dostatočne zdokladované, a preto na ne súd vo svojom rozhodnutí prihliadnuť nemohol. To však nebolo zavinením právnej zástupkyne žalobcu, ale nedostatkom dôkazov predložených žalobcom.

38. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik škody, bez preukázania vzniku škody na strane žalobcu nemôže byť daná ani zodpovednosť advokáta za škodu. Vznik tejto škody preukazuje žalobca. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je napr. aj škoda spočívajúca v tom, že klient zaplatil súdny poplatok za podanie žaloby, prípadne, že musel nahradiť protistrane trovy konania, alebo suma proti klientovi uplatneného nároku protistranou, ktorú uhradil a o tieto sumy sa jeho majetok zmenšil. Súd v tejto súvislosti zistil, že žalobca z istiny 12.295,92 Eur ani z príslušenstva- úrokov z omeškania do smrti svojho otca nezaplatil nič. Žalobca preukázal zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie 746,50 Eur na účet Okresného súdu Košice II dňa 7.5.2009, trov štátu v sume 91,31 Eur Z mailovej správy súdnej exekútorky C. z exekučného spisu sp. zn. Ex 982/2010-J zo dňa X.X.XXXX. vyplýva, že doposiaľ bolo vo veci vymožených 907 Eur, zrážkami zo mzdy povinného po 9 Eur mesačne a právnemu zástupcovi JUDr. Pórovi bolo vyplatených 633 Eur. Teda škoda, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha voči žalovanej nebola v plnej výške preukázaná. Z uvedeného vyplýva, že doposiaľ žalobcovi vznikla škoda v sume 1.744,81 Eur.

39. Súd ďalej poukazuje na výsledok dedičského konania po U., z ktorého vyplýva, že pohľadávka poručiteľa voči D. v sume 12.295,92 Eur s prísl. nebola predmetom dedičského konania, teda dedičia sa ohľadne tejto pohľadávky nevysporiadali. Napriek tomu žalobca z uplatneného nároku odpočítal sumu 9.836,71 Eur, zrejme ako svoj podiel na pohľadávke. Tvrdil, že inicioval mediačné konanie v ktorom by sa táto pohľadávka mala s druhou dedičkou vysporiadať. Právna zástupkyňa žalobcu v tejto súvislosti žiadala o prerušenie konania.

40. Podľa § 162 súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

41. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, pretože nezistil zákonný dôvod na prerušenie konania, pričom prihliadal aj na predpokladaný výsledok tohto konania.

42. Súd po posúdení všetkých týchto okolností zodpovednosti za škodu žalovanej ako advokátky, dospel k tomu záveru, že jej zodpovednosť preukázaná v tomto konaní nebola a preto súd žalobu zamietol. Súd konanie zastavil v sume 3.928,92 Eur, v súlade s § 145 ods.1 v zmysle späťvzatia zo strany žalobcu a so súhlasom žalovanej a intervenienta.

43. V tomto konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však žiadne trovy konania nevznikli a preto súd rozhodol tak, že stranám v konaní náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .