Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovanej O., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaniach Okresného prokurátora v Komárne, obžalovanej O. R. a poškodenej spoločnosti Z. XXXX s.r.o., proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28.02.2017 sp. zn. 2T/46/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 06.09.2017 takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná

O. R., narodená dňa XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J., I. XXXX/X, prechodne bytom J., T. 5,

uznáva za vinnú, že

v období od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci júl XXXX osobne v J. vylákala pod zámienkou platenia poistného a prevzala od štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., so sídlom Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky 17. 01. 2011 sumu vo výške 300,- eur za obdobie 11,12/2010, 16. 03. 2011 sumu vo výške 200,- eur za obdobie 02/2011, 07. 04. 2011 sumu vo výške 685,- eur za obdobie 3 mesiacov, 13. 05. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 04/2011, 07. 06. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 05/2011, 08. 07. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 06/2011, 20. 09. 2011 sumu vo výške 261,- eur za obdobie 08/2011, 11. 10. 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 09/2011, v mesiaci december 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2011, 13. 01. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 12/2011, 11. 04. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 03/2012, 16. 05. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 04/2012, 01. 06. 2012 sumu vo výške 431,44 eur za obdobie 05,06/2012, 09. 08. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 07/2012, 21. 09. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 08/2012, 13. 10. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 09/2012, 13. 11. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 10/2012, 06. 12. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2012, 23.01.2013 sumu vo výške 226,- eur za obdobie 12/2012, 12. 04. 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 03/2013, 19. 06. 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 04/2013, 19. 06. 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 05/2013 a presne nezisteného dňa za obdobie 06/2013 sumu vo výške 287,53 eur a ktoré prevzatie potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky do poisťovní neodviedla, prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX, s.r.o. vo výške 5.965,76 eur,

- od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci august XXXX v J. osobne vylákala pod zámienkou platenia cestnej dane a dane z príjmov právnických osôb a prevzala od štatutárneho orgánu

spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky v celkovej sume 3.199,35 eur, z čoho za účelom úhrady cestnej dane za roky 2010-2013 prevzala sumu vo výške 2.149,35 eur (v čiastkach dňa XX. XX. XXXX v J. sumu vo výške 230,03 eur za rok 2011, za rok 2012 sumu vo výške 272,58 eur, za rok 2013 sumu vo výške 298,37 eur dňa 23.01.2013, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 298,37 eur), napriek skutočnosti, že neprihlásila motorové vozidlá spoločnosti Z. k cestnej dani na príslušný daňový úrad a za účelom úhrady dani z príjmov právnickej osoby A. úradu R., pobočka J., za rok 2010-2011 prevzala celkovú sumu 1.050,- eur, napriek tomu, že daňové priznanie na daň z príjmov za roky 2010 a 2011 nepodala a v následných rokoch pokiaľ aj podala daňové priznania, vykázala v nich stratu spoločnosti, a ktoré prevzatie uvedených finančných súm potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla A. úradu R., pobočka J., ale prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu, čím spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX, s.r.o. vo výške 3.199,35 eur, čím spolu spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, vo výške 9.165,11 eur,

teda

na škodu cudzieho majetku obohatila seba tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

tým spáchala

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Za to sa jej ukladá:

podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností zaplatiť poškodenej spoločnosti Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad X spôsobenú škodu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaná zaväzuje k úhrade škody pre poškodenú spoločnosť: Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad 5, vo výške X.XXX,XX eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad X so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej O. Nagyovej z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bola obžalovaná O. R. (ďalej len obžalovaná) uznaná vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mala spáchať na tom skutkovom základe, že: v období od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci júl XXXX osobne v J. prevzala od štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., so sídlom Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky 17. 01. 2011 sumu vo výške 300,- eur za obdobie 11,12/2010, 16. 03. 2011 sumu vo výške

200,- eur za obdobie 02/2011, 07. 04. 2011 sumu vo výške 685,- eur na obdobie 3 mesiacov, 13. 05. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 04/2011, 07. 06. 2011 sumu vo výške 185,- eur za obdobie 05/2011, 20. 09. 2011 sumu vo výške 261,- eur za obdobie 08/2011, 11. 10. 2011 sumu vo výške 215,72 za obdobie 09/2011, v mesiaci december 2011 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2011, 13. 01. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 12/2011, 11. 04. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 03/2012, 16. 05. 2012 sumu vo výške 215,72 eur - obdobie 04/2012, v mesiaci jún 2012 sumu vo výške 431,44 eur za obdobie 05,06/2012, 09. 08. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 07/2012, 21. 09. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 08/2012, 13. 10. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 09/2012, 13. 11. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 10/2012, 06. 12. 2012 sumu vo výške 215,72 eur za obdobie 11/2012, 23. 01. 2013 sumu vo výške 226,- eur za obdobie 12/2012, 19. 06. 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 04/2013, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 287,53 eur za obdobie 05/2013 za účelom ich odvedenia do I. poisťovne, pobočky J., a ktoré prevzatie potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla do I. poisťovne, pobočky J., ale prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu, čím konala v rozpore s účelom zverenia týchto finančných prostriedkov a spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX, s.r.o. vo výške 5.205,70 eur,

- od XX. XX. XXXX do bližšie nestotožneného dňa v mesiaci august XXXX v J. osobne prevzala od štatutárneho orgánu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, finančné prostriedky v celkovej sume 1.578,40 eur, z čoho za účelom úhrady cestnej dane za rok 2010-2012 tvorí suma vo výške 528,40 eur (prevzatá v čiastkach dňa 11. 10. 2011 v Komárne sumu vo výške 230,03 eur za rok 2011, v mesiaci júl 2013 sumu vo výške 298,37 eur) a úhrady k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010-2011 v celkovej sume 1.050,- eur Daňovému úradu Nitra, pobočka Komárno, a ktoré prevzatie obvinená potvrdila svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, avšak prevzaté finančné prostriedky neodviedla A. úradu R., pobočka J., ale prevzaté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu, čím konala v rozpore s účelom zverenia týchto finančných prostriedkov a spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX s.r.o. vo výške 1.578,40 eur, čím spolu spôsobila škodu spoločnosti Z. XXXX s.r.o., Z. rad 5, J., X.: XX XXX XXX, vo výške 6.784,10 eur.

Za to jej bol podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. bola obžalovanej uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností zaplatiť spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad 5, škodu vo výške 6 784,10 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená spoločnosť Z. XXXX s.r.o., X.: XX XXX XXX so sídlom J., Z. rad 5, odkázaná so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie proti všetkým výrokom. Proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo odvolanie nezahlásila. Následne v zákonnej lehote podali odvolanie Okresný prokurátor v Komárne (ďalej len prokurátor) proti všetkým výrokom v neprospech obžalovanej a poškodená spoločnosť Z. XXXX s.r.o. (ďalej len poškodená spoločnosť) prostredníctvom svojho splnomocnenca proti výroku o náhrade škody.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že súd I. stupňa sa dopustil pochybenia v procese vyhodnocovania jednotlivých čiastkových útokov popísaných v obžalobe z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., a to aplikáciou § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na jednotlivé účtovné doklady preukazujúce odovzdanie finančných prostriedkov konateľom poškodenej spoločnosti O. obžalovanej. V dôsledku toho označil súd I. stupňa za neplatné tie účtovné doklady, ktoré neobsahovali niektorú z formálnych náležitostí uvedených vo vyššie uvedenom paragrafe zákona o účtovníctve. Celkovo išlo o účtovné doklady preukazujúce prevzatie finančnej hotovosti obžalovanou vo výške 1.452,50 eur. Rovnako nesprávne postupoval súd I. stupňa aj pri účtovných dokladoch preukazujúcich prevzatie finančných prostriedkov obžalovanou na účely úhrady cestnej dane. Súhrnne sa jednalo o účtovné

doklady vo výške 645,54 eur. V prípade prevzatia finančnej hotovosti obžalovanou na úhradu dane z príjmov právnických osôb, súd I. stupňa nesprávne za neplatný považoval iba jednej pokladničný doklad potvrdzujúci prevzatie finančnej hotovosti vo výške 1.475,- eur. S uvedeným postupom súdu nesúhlasil a uviedol, že nie je pre trestné konanie podstatné, či listinné dôkazy spĺňajú aj formálne náležitosti zákona o účtovníctve. Podotkol, že takýto postup súdu I. stupňa presahuje rámec trestného konania. Pokiaľ ide o argument obžalovanej, že konateľ poškodenej spoločnosti nebol nikdy zamestnancom tejto spoločnosti a z toho dôvodu nemal žiadne povinnosti voči sociálnej poisťovni, tento považuje za irelevantný. Konštatoval, že obžalovaná prevzala finančné prostriedky od konateľa poškodenej spoločnosti za dohodnutým účelom, avšak tieto použila pre vlastnú potrebu, čím naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Navrhol preto, aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. čo do výroku o vine a treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Obžalovaná v písomne podanom odôvodnení v zákonnej lehote uviedla, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Následne toto ešte písomne odôvodnila tak, že súd I. stupňa rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu. Namietla, že sa jednalo iba o formalizované pohyby peňažných prostriedkov s dvojstranným riešením, na čom sa s konateľom poškodenej spoločnosti vopred vzájomne dohodli. Obaja si boli vedomí, že uvedené príjmové pokladničné doklady nemajú figurovať ako účtovný alebo daňový doklad. Súčasne poukázala na príslušné ustanovenia zákona o účtovníctve a konštatovala, že tieto doklady nikdy v účtovníctve nemali figurovať, že ona účtovníčku nikdy nerobila a oficiálne účtovníctvo si mal konateľ poškodenej spoločnosti zabezpečiť sám. Nespájal ju s touto spoločnosť žiadny zmluvný vzťah, bola iba v priateľskom vzťahu ku konateľovi poškodenej spoločnosti. Uvedenými prevzatými finančnými prostriedkami bola odmeňovaná za svoje služby spočívajúce v správe, v spojovaní kontaktov, organizácii jeho prednášok, v tlmočníckych a manažérskych službách. Taktiež uviedla, že všetky riadne podávané daňové priznania bez daňovej povinnosti boli za uvedené roky prepracované inou osobou a podávané dodatočne. Okrem toho sa vyjadrením sociálnej poisťovne potvrdila pravdivosť jej tvrdenia o neexistencii poistnej povinnosti sociálneho zabezpečenia v systéme poistencov uvedenej spoločnosti. Konštatovala, že oboznámené nefiškálne doklady nie sú ani účtovnými ani daňovými dokladmi a nemajú vplyv na evidovaný finančný obraz podnikateľa. Slúžia iba na informatívne alebo poznámkové účely, pretože nespĺňajú všetky náležitosti. Vyplývajúc z vyššie uvedených skutočností, nemá voči poškodenej spoločnosti žiadne podlžnosti a podanú obžalobu voči nej odmieta. Cíti sa byť nevinná.

Obhajca obžalovanej v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom a je zaujímavé, prečo súd I. stupňa pri hodnotení činnosti konateľa poškodenej obchodnej spoločnosti nepoužil rovnaké kritériá ako na obžalovanú ohľadne jeho neznalosti legislatívy Slovenskej republiky. Pokiaľ by tak urobil, nemal konateľ poškodenej spoločnosti odovzdávať obžalovanej žiadne finančné prostriedky, najmä nie pokiaľ s ňou nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o účtovníctve. Taktiež je podľa neho pochybné, prečo súd I. stupňa akceptoval tie účtovné doklady, ktoré sa nachádzajú v skutkovej vete napadnutého rozsudku, keď ani tieto nespĺňajú všetky náležitosti účtovného dokladu v zmysle platného zákona o účtovníctve. Namietol tiež, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s obranou obžalovanej, že uvedené príjmové pokladničné doklady boli odovzdávané za iným účelom, ako je na nich uvedené, vychádzajúc v danom čase z priateľského vzťahu a dôvery medzi obžalovanou a konateľom poškodenej spoločnosti, ktorá zabezpečovala pre poškodenú spoločnosť prednášky, tlmočnícke a manažérske služby a spoločnosť konateľovi na jeho pracovných cestách. Pokiaľ ide o odvody do sociálnej poisťovne, obchodná spoločnosti ani jej konateľ neboli vedení v sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ, resp. zamestnanec. Okrem toho na príjmových pokladničných dokladov týkajúcich sa údajných odvodov do sociálnej poisťovne, je uvedené ako účel platby poistné a nie odvody do sociálnej poisťovni. Pokiaľ ide o platby ohľadne úhrady cestnej dane, trvá na tom, že poškodená spoločnosť nemala uhrádzať za predmetné roky žiadnu cestnú daň. Nemala totiž prihlásené za uvedené obdobie žiadne vozidlá. Čo sa týka úhrad k dani z príjmu právnickej osoby, zotrváva na stanovisku, že poškodená spoločnosť túto daň za uvedené obdobie neplatila, nakoľko za rok 2010 daňové priznanie podané nebolo a preto nebol ani dôvod daň odviesť a za rok 2011 bolo podané, avšak bola vykázaná strata. Poukazujúc na uvedené, obžalovaná nenaplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keďže si neprisvojila cudziu vec, ktoré jej bola zverená a preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a v

súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol tak, že obžalovanú oslobodí spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por.

Poškodená spoločnosť v písomnom odvolaní podanom prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedla, že podáva odvolanie voči výroku o škode, keďže v tejto časti považuje napadnutý rozsudok za nesprávny. V rozsudku bola obžalovaná zaviazaná k náhrade škody vo výške 6.784,10 eur, avšak poškodená spoločnosť preukázala počas konania, že jej vznikla škoda v celkovej výške 15.939,24 eur. Obžalovaná prevzala čiastku v celkovej výške 10.357,52 eur, aj keď nie všetky pokladničné doklady spĺňali predpísané náležitosti a niektoré neobsahovali podpis obžalovanej. Uplatnila si právo na náhradu škody aj pokiaľ ide o zaplatené pokuty daňovému úradu, resp. úroky z omeškania. Súčasne si uplatnila aj právo na náhradu škody vo výške 4.650,- eur, spočívajúcu v sume, ktorá bola vyplatená obžalovanej za vykonanie účtovníckych služieb. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a rozhodol sám tak, že poškodenej spoločnosti prizná nárok na náhradu škody vo výške 15.939,24 eur.

K uvedenému odvolaniu poškodenej spoločnosti sa písomne vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že sa necíti byť vinnou a poškodenej spoločnosti žiadnu škodu nespôsobila a preto nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou spoločnosťou v odvolacom konaní považuje za nepodložený a nedôvodný.

Verejné zasadnutie o odvolaní sa konalo na základe žiadosti obžalovanej v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 293 ods. 7 Tr. por. Súčasne sa na verejné zasadnutie nedostavil ani konateľ poškodenej spoločnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na písomne podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených a navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s tým, aby krajský súd sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Odvolania obžalovanej a poškodenej spoločnosti navrhla zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom odvolaní ako i na písomným dôvodoch v ňom uvedených. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby krajský súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Pokiaľ ide o odvolania prokurátora a poškodenej spoločnosti, tieto navrhol zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Splnomocnenec poškodenej spoločnosti na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a zaviazať obžalovanú k úhrade škody vo výške 15.939,24 eur. Odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť a s odvolaním prokurátora vyjadril čiastočný súhlas.

Krajský súd na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami, nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a poškodenej spoločnosti sú čiastočne dôvodné.

Okresný súd Komárno v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 28.02.2017 sp. zn. 2T/46/2015 uznal obžalovanú vinnou zo skutku právne kvalifikovaného v zmysle podanej obžaloby ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov s povinnosťou v zmysle § 50 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uhradiť poškodenej spoločnosti v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností spôsobenú škodu. Taktiež ho zaviazal k úhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr. por. vo výške 6.784,10,- eur, pri súčasnom odkázaní poškodenej spoločnosti so zvyškom jej nároku na civilný proces.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako uvádzal prokurátor v podanom odvolaní, že súd I. stupňa náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a súčasne

vykonal všetky dostupné dôkazy, keď vypočul obžalovanú, konateľa poškodenej spoločnosti a oboznámil všetky potrebné listinné doklady nachádzajúce sa v spise, ale vyvodil z nich nesprávne skutkové a právne závery.

Nesprávne súd I. stupňa vypustil zo skutkovej vety tie účtovné doklady, ktoré preukazovali odovzdanie finančných prostriedkov konateľom poškodenej spoločnosti O. K. obžalovanej a ktoré neobsahovali niektorú z formálnych náležitosti uvedených v § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Tieto označil súd I. stupňa za neplatné a preto ich nezahrnul do skutkovej vety napadnutého rozsudku.

Rovnako ako prokurátor, aj nariadený súd zistil, že tento postup súdu I. stupňa nebol správny, nakoľko z trestnoprávneho hľadiska nie je relevantná skutočnosť, že predložené príjmové pokladničné doklady podpísané obžalovanou, na základe ktorých prevzala finančnú hotovosť na nich uvedenú za účelom tam vpísaným, formálne nespĺňajú náležitosti zákona o účtovníctve. Takého konštatovanie presahuje rámec trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej. V prejednávanej veci je pre trestné konanie rozhodnou skutočnosťou to, či obžalovaná prevzala uvedené finančné prostriedky, za akých okolností, na aký účel mali byť použité a ako s nimi obžalovaná naložila.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, jednak výpoveďou samotnej obžalovanej, ako aj výpoveďou konateľa poškodenej spoločnosti O. K. a v neposlednom rade i samotnými listinnými dôkazmi (jednotlivými príjmovými pokladničnými dokladmi), že obžalovaná prevzala od konateľa poškodenej spoločnosti finančné prostriedky vo výške na jednotlivých príjmových pokladničných dokladoch uvedených. S výnimkou príjmových pokladničných dokladov, na ktorých chýbal podpis obžalovanej, potvrdila prevzatie týchto súm i samotná obžalovaná. Z týchto dôvodov nadriadený súd po zhodnotení vykonaných dôkazov, upravil skutkovú vetu na rozdiel od podanej obžaloby a napadnutého rozsudku tak, že do tejto zahrnul všetky prevzaté finančné prostriedky obžalovanou vyplývajúce zo všetkých príjmových pokladničných dokladov, na ktorých bol podpis obžalovanej, vrátane tých, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti príslušných ustanovení zákona o účtovníctve.

Takto nadriadený súd (na rozdiel od súdu I. stupňa) zahrnul do skutkovej vety pokiaľ ide o prevzatie finančných prostriedkov obžalovanou na účely platieb poistného vo výške 5.965,76 eur za obdobie od 17.01.2011 do mesiaca jún 2013 vrátane, pokiaľ ide o finančné prostriedky na účely platby cestnej dane, pojal do skutkovej vety prevzatie finančnej hotovosti obžalovanou spolu vo výške 2.149,35 za obdobie rokov 2011 až 2013 a na účely platenia dane z príjmov právnických osôb vo výške 1.050,- eur za roky 2010 a 2011, t.j. celkove vo výške 9.165,11 eur. Ostatné príjmové pokladničné doklady predložené konateľom poškodenej spoločnosti, ktoré neboli podpísané obžalovanou, krajský súd vypustil zo skutkovej vety. Jedná sa o nasledovné platby zo dňa 15.08.2011 vo výške 261,- eur za obdobie 07/2011, zo dňa 16.02.2012 vo výške 215,72 eur za obdobie 01/2012 a zo dňa 20.03.2012 vo výške 215,72 eur za obdobie 02/2012 na účely odvodov do sociálnej poisťovne a ďalej bola zo skutku vyňatá platba v mesiaci august 2013 vo výške 74,59 eur, ktorá mala slúžiť k úhrade cestnej dane a z úhrad k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 a 2011, ktorá bola v obžalobe uvedená v celkovej sume 2.525,38 eur, bolo z tejto sumy zahrnuté do skutkovej vety iba 1.050,- eur z vyššie uvedeného dôvodu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovanej spočívajúcu v tvrdení, že finančné sumy uvedené na jednotlivých príjmových pokladničných dokladoch od konateľa poškodenej spoločnosti prevzala a došlo z jej strany súčasne k vypísaniu uvedených príjmových pokladničných dokladov, resp. k ich podpísaniu, ale finančné prostriedky prevzala za iným účelom ako bolo na nich uvedené, táto nebola v konaní ničím preukázaná. Je potrebné uviesť, že ani sama obžalovaná sa presne nevyjadrila, na čo konkrétne mali jednotlivé finančné čiastky ňou prevzaté slúžiť. Naopak výpoveďou konateľa poškodenej spoločnosti bolo preukázané, že peniaze odovzdával poškodenej vždy potom ako si ich ona vyžiadala, a to vo výškach na príjmových pokladničných dokladoch uvedených, teda vždy v prepočítaných sumách zodpovedajúcich výške odvodov na poistné a na splnenie daňových povinností. Ak by jej mal konateľ poškodenej spoločnosti platiť za služby, ktoré pre neho vykonávala, je krajne nepravdepodobné, aby tak platil v sumách vyjadrených v príjmových pokladničných dokladoch na centy a nie zaokrúhlených na celé eurá. Okrem uvedeného listinnými dokladmi bolo preukázané, že konateľ poškodenej spoločnosti obžalovanej odovzdával finančné prostriedky mesačne vo výške 100,- eur aj za účelom jej odmeny za

účtovnícke služby, ktoré pre poškodenú spoločnosť vykonávala, avšak tieto správne nie sú súčasťou skutkovej vety. Z uvedených dôvodov ani krajský súd obrane obžalovanej neuveril.

Z vykonaných dôkazov mal krajský súd za nepochybne preukázané, že poškodená požadovala od konateľa poškodenej spoločnosti vyplatenie súm uvedených na jednotlivých príjmových pokladničných dokladoch argumentujúc, že tieto potrebuje na vyplatenie odvodov na sociálne poistenie a k úhrade cestnej dane a dane z príjmov právnických osôb a až na základe jej požiadavky, jej tieto sumy konateľ poškodenej spoločnosti odovzdával. Súčasne bolo preukázané, že konateľ poškodenej spoločnosti obžalovanej poskytoval finančné prostriedky na vyplatenie odvodov do sociálnej poisťovne napriek skutočnosti, že obžalovaná ho ako zamestnanca do poisťovne nenahlásila, teda poškodenej spoločnosti nevznikla zákonná povinnosť platiť poistné a ani toto poistné z prevzatých peňazí obžalovaná neplatila. Taktiež napriek tomu, že od konateľa poškodenej spoločnosti vyžiadala a následne prevzala finančné prostriedky na účely platby cestnej dane za roky 2011 až 2013, daňové priznanie k cestnej dani, že poškodená spoločnosť užíva motorové vozidlá na podnikateľské účely nepodala a rovnako tak prevzala od neho finančné prostriedky na účely zaplatenia dane z príjmov právnických osôb za roky 2010 a 2011, hoci za tieto roky žiadne daňové priznanie za uvedenú spoločnosť nepodala a ani daň nezaplatila.

Z vyššie uvedené vyplýva, že prvotným úmyslom obžalovanej bolo vylákať od konateľa poškodenej spoločnosti finančné prostriedky za účelom údajného platenia odvodov do sociálnej poisťovne a úhrady cestnej dane a dane z príjmov právnických osôb, vediac o tom, že tieto sumy nie je dôvod príslušným úradom platiť.

Preto pokiaľ ide o obranu obžalovanej a jej odvolacie námietky čo do viny, krajský súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento má znaky trestného činu a tento spáchala obžalovaná O. R.. Súčasne však bolo z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že obžalovaná týmto popísaným konaním uviedla konateľa poškodenej spoločnosti do omylu, keď úmyselne od neho vylákala finančné prostriedky na platby, ktoré nebolo treba zrealizovať, tieto platby ani nezrealizovala na uvedený účel a finančné prostriedky si ponechala pre svoju osobnú potrebu.

Keďže finančné prostriedky jej neboli vopred zverené, aby s týmito hospodárila v mene spoločnosti, ale jej boli postupne odovzdávané konateľom poškodenej spoločnosti až na jej vyžiadanie pod uvedenými zámienkami, resp. za účelom uvedeným na jednotlivých príjmových pokladničných dokladoch, nemožno právne posudzovať konanie obžalovanej ako prečin sprenevery podľa ustanovenia § 213 Tr. zák., ktorého sa môže dopustiť iba páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola vopred zverená a spôsobí tak na cudzom majetku aspoň škodu malú.

Obžalovaná v prejednávanom prípade s finančnými prostriedkami takto vopred nedisponovala, ale tieto až pod uvedenými zámienkami vylákala od konateľa tejto spoločnosti vediac, že ich nepoužije na dohodnutý účel, nakoľko platby deklarované v príjmových pokladničných dokladoch nie je povinná poškodená spoločnosť uhradiť. Týmto aktívnym konaním obžalovaná uviedla konateľa tejto spoločnosti do omylu, a to už v momente vylákania a prevzatia uvedených finančných čiastok, keď predstierala určité okolnosti (v danom prípade nutnosť zaplatenia odvodov a daní), ktoré boli v rozpore so skutočným stavom veci. Z uvedeného dôvodu je krajský súd názoru, že síce nebolo možné posúdiť konanie obžalovanej ako prečin sprenevery, ale súčasne bolo nutné toto jej konanie (a to už v čase podania obžaloby prokurátorom na súd I. stupňa) právne posúdiť ako prečin podvodu podľa § 221 Tr. zák.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že trestný čin podvodu je možné spáchať aj vo vzťahu k právnickej osobe, ak majetkové hodnoty (peniaze), o ktoré sa obžalovaná obohatila a prevzatím ktorých spôsobila právnickej osobe škodu, vylákala od fyzickej osoby vystupujúcej v mene tejto spoločnosti, ktorá s nimi disponovala a ktorú za týmto účelom uviedla do omylu, prípadne v danom prípade využila jej omyl, resp. neznalosť podstatných skutočností a právnych predpisov Slovenskej republiky. Iba ak by obžalovaná s danými finančnými prostriedkami disponovala a nemusela by si ich prisvojiť podvodným konaním voči inej fyzickej osobe, čím sa na jej úkor obohatila, dopustila by sa trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. Súčasne pre rozlíšenie, či konanie obžalovanej je trestným činom podvodu alebo trestným činom sprenevery, je podstatný moment, kedy obžalovaná konala v úmysle seba obohatiť, čo bolo jednoznačne už v čase vylákania finančných čiastok pod uvedenými zámienkami, kedy získala faktickú moc nad vecou vyvolaním omylu.

S poukazom potom výšku spôsobenej škody poškodenej spoločnosti, t.j. na súčet postupne vylákaných finančných prostriedkov od konateľa poškodenej spoločnosti na uvedené účely v celkovej preukázanej sume vo výške 9.165,11 eur, bolo potrebné konanie obžalovanej právne posúdiť podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, t.j. podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zák., keďže spôsobená škoda presiahla malú škodu uvedenú v ustanovení § 125 ods. 1 Tr. zák., t.j. sumu 2.660,- eur.

Pokiaľ ide o úmysel obžalovanej, krajský súd konštatuje, že už vylákaním peňazí patriacich poškodenej spoločnosti za iným účelom než na aký boli použité, je dostatočne vyjadrený úmysel uviesť iného do omylu a spôsobiť mu tak škodu na jeho majetku.

Na základe uvedeného krajský súd zistil, že v konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by dokázali spochybniť výpoveď konateľa poškodenej spoločnosti, prípadne pravdivosť a pravosť jednotlivých príjmových pokladničných dokladov potvrdzujúcich výpoveď O. K. a vzhľadom k takto vykonanému dokazovaniu obžalovanú O. nevyvinili spod skutku kladenému jej za vinu. Z vyššie uvádzaných dôvodov možno jednoznačne vyvodiť záver, že skutok sa stal, spáchala ho obžalovaná a preto považoval krajský súd obhajobu obžalovanej za nedôvodnú.

Prihliadnuc k vyššie uvedeným skutočnostiam po zistení, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho postupom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, nadriadený súd preskúmavajúc všetky výroky napadnutého rozhodnutia zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. a keďže súčasne bolo možné urobiť nové rozhodnutie na podklade zisteného skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že napravil uvedené pochybenie súdu I. stupňa.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej O. R., pri preskúmavaní veci odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistil, že napriek nesprávnej právnej kvalifikácii skutku súdom I. stupňa, tento nepochybil pri ukladaní trestu, keď uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, keďže zákonom stanovené trestné sadzby pri prečine sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečine podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sú totožné.

Z uvedeného dôvodu ponechal krajský súd obžalovanej rovnaký trest, ako jej bol uložený súdom I. stupňa, keďže tento správne pri rozhodovaní o treste prihliadal na základné zásady pre ukladanie trestu uvedené v ustanovení § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne tým výchovne pôsobí aj na ostatných členov spoločnosti, aby týchto odradil od páchania trestných činov, čím súčasne vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaná nebola v minulosti pred spáchaním trestného činu súdne trestaná (z odsúdení, na ktoré je možné prihliadať). Z lustrácie v registri priestupkov bolo zistené, že sa nedopustila ani žiadnych priestupkov.

Z miesta bydliska obžalovanej vyplýva, že táto nebola prejednávaná pre žiadny priestupok. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno zo dňa 14.11.2014 vyplýva, že od novembra r.2012 nie je registrovaná v informačnom systéme sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno vyplýva, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.02.2012 a od novembra 2012 poberá dávky v hmotnej núdzi.

S poukazom na uvedené hodnotenia, správne súd I. stupňa zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedla riadny život. Rovnako správne nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Tr. zák., v dôsledku čoho postupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a znížil jej hornú hranicu trestnej sadzby, pri zákonom stanovenej trestnej sadzbe 1 až 5 rokov, o 1/3, t.j. na 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Vychádzajúc z vyššie uvedenej trestnej sadzby aj nadriadený súd považoval uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby obžalovanej za spáchanie predmetného skutku v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za primerané a spravodlivé.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd prihliadol na osobu obžalovanej, povahu spáchaného skutku, mieru jej zavinenia a konania, spôsobený následok, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie, pričom najmä s ohľadom na jej doterajšiu bezúhonnosť zistil, že je možné pri zákonom stanovenej trestnej sadzbe uvedenej v § 221 ods. 2 Tr. zák. uložiť obžalovanej trest odňatia slobody s podmienečným odkladom aj bez nariadenia jeho výkonu.

Nakoľko však protiprávnym konaním obžalovanej bola spôsobená poškodenej spoločnosti väčšia škoda, spolu vo výške 9.165,11 eur, bola obžalovanej súčasne, s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák., uložená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností zaplatiť poškodenej spoločnosti Z. XXXX s.r.o. spôsobenú škodu.

Súčasne bola obžalovaná podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaná k úhrade škody podľa upravenej skutkovej vety vo výške 9.165,11 eur. Zo zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená spoločnosť podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaná na civilný proces, keďže dokazovanie ohľadne oprávnenosti zvyšku škody presahuje rámec trestného konania a bolo by potrebné pre jej priznanie vykonať ďalšie dokazovanie.

Krajský súd tak na podklade vyššie uvedeného vyhovel odvolaniu prokurátora a čiastočne aj odvolaniu poškodenej spoločnosti. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, toto krajský súd zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné poukazujúc na v konaní vykonané dôkazy. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.