Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-20-2016.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/20/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: S.. D. Y., so sídlom P., J. I. XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu: M&M reality holding, a.s., so sídlom Bratislava, Gessayova 20, IČO: 44 598 181, proti žalovanému: S.. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom L. V. B., X. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 923,21 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.10.2015 pod č. k. 13Cb/67/2014-84, takto
rozhodol:
Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť na zaplatenie 923,21 eur s prísl.. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému iné trovy konania v sume 55,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 923,21 eur s príslušenstvom, dôvodiac, že uznesením Okresného súdu P. S.. sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa 20.2.2014 bol vyhlásený konkurz na dlžníka: M&M reality holding, a.s., Bratislava, Gessayova 20, IČO: 44 598 181 (ďalej len „úpadca“). Zároveň bol žalobca ustanovený do funkcie jeho správcu konkurznej podstaty. Do súpisu majetku úpadcu boli spísané aj neuhradené pohľadávky, ktoré eviduje úpadca voči žalovanému na základe predložených neuhradených faktúr. Keďže žalovaný neuhradil splatné faktúry aj napriek výzve zo dňa 15.7.2014, žalobca uplatnil proti nemu nárok na súde.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože nárok žalobcu považuje za nedôvodný, pričom neeviduje vo svojom účtovníctve voči žalobcovi žiaden dlh, a preto jeho nárok čo do dôvodu a výšky neuznáva. Ďalej uviedol, že žalobný návrh je podložený na neoprávnene vystavených faktúrach, pričom faktúry podľa dohody so štatutárnym orgánom úpadcu vystavené ani byť nemali. Fakturované služby pritom neužíval, resp. boli uhradené žalobcovi iným spôsobom - zápočtom.
4. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 488, § 489 Obč. zákonníka a § 269 ods. 2 Obch. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nároku ním požadovaného. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 923,21 eur s prísl., ktorý nárok pôvodne preukazoval súpisom majetku, pretože voči žalovanému evidoval neuhradené faktúry. V priebehu konania, až po výzve súdu, žalobca predložil Zmluvu o poskytovaní služieb a Internú smernicu, v zmysle ktorej mal byť oprávnený vykonať zápočet záväzkov voči žalovanému ako poskytovateľovi služieb, následne odoslať v prospech spoločnosti Orange, a.s., ako aj vo vzťahu k ďalším subjektom uvedeným v Internej smernici. Ohľadom ďalších požadovaných listinných dôkazov, na ktoré bol žalobca súdom vyzvaný, uviedol, že ich nemá k dispozícii, a navrhol, aby ich súd vykonal priamo v spoločnosti Orange a u štatutárov spoločnosti úpadcu. Poukázal na príslušné
ustanovenia ZKR, ktoré vymedzujú a priznávajú žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty také oprávnenia, že ním navrhované dokazovanie zabezpečením listinných dôkazov nespĺňa podmienku takých listinných dôkazov, ako to predpokladá ustanovenie § 79 ods. 2 O.s.p., a z tohto dôvodu okresný súd navrhované dôkazy nevykonal. Žalovaný nepoprel, že by bol s úpadcom v záväzkovom vzťahu titulom Zmluvy o poskytovaní služieb, no pokiaľ sa týka Internej smernice, táto nebola súčasťou Zmluvy, nie je ním podpísaná, a ani nemá vedomosť o tom, že by ju podpisoval. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že len samotné predloženie predmetnej Zmluvy o sprostredkovaní, ktorou vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, a Internej smernice, ktorá nebola žalovaným podpísaná, pričom žalobca nepreukázal, že by sa s ňou žalovaný akýmkoľvek iným spôsobom oboznámil, a za súčasného nepredloženia listinných dôkazov, na základe ktorých mali byť žalobcom vystavené faktúry, na základe ktorých si uplatňuje nárok, žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia a oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti predmetného nároku. Pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje jednotlivými faktúrami, z tohto dôvodu okresný súd žalobu zamietol.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný v zákonom stanovenej lehote si trovy konania nevyčíslil, boli mu priznané iba trovy vyplývajúce zo súdneho spisu, a to náhrada iných trov konania v sume 55,- eur za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Má za to, že napadnutý rozsudok nevychádza zo správne zisteného skutkového stavu a okresným súdom zistený skutkový stav bol následne nesprávne právne posúdený (§ 205 ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p.). Predovšetkým súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy, teda nepožiadal spoločnosť N. T., D..T.., o predloženie zmlúv s úpadcom, o predloženie ktorých súd žiadal práve žalobcu. Predloženie uvedeného dôkazu SKP nemohol súdu predložiť bez vlastnej viny, pretože uvedená zmluva sa nenachádza v dokumentácii úpadcu, odovzdanej SKP, a úpadca ju nemal k dispozícii. Žalovaný používal služobnú SIM kartu a náklady za telefonické služby boli mobilným operátorom fakturované úpadcovi, ktorý ich faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX prefakturoval žalovanému. K prefakturácii nedochádzalo každý mesiac, v niektorých mesiacoch bol namiesto prefakturácie vykonaný zápočet vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Záväzky žalovaného z vystavených faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX nezanikli započítaním, ako uvádza žalovaný, a preto dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia zaťažuje práve žalovaného. Predložil súdu Zmluvu o poskytovaní služieb ako aj Internú smernicu pre odmeňovanie maklérov, vedúcich pobočiek a management úpadcu. Uvedená zmluva obsahuje odkaz na predloženú Internú smernicu, a to v čl. III./ 3.1, kde sa uvádza „... poskytnutá odmena, jej výška a spôsob výpočtu, vrátane platobných podmienok je stanovená na základe internej firemnej smernice ...“. Teda odvolateľ má za to, že predložená Zmluva a Interná smernica, spolu s riadne vystavenými a žalovaným neuhradenými faktúrami za služby spoločnosti N. T., D..T.., sú dostatočným podkladom preukazujúcim žalobou uplatnený nárok. Pokiaľ ide o školenie, ktoré žalovaný absolvoval v J. a ktoré mu bolo fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX, žalovaný nespochybnil, teda že sa uvedeného školenia zúčastnil a že malo byť odplatné, avšak uviedol, že mu konatelia spoločnosti povedali, že ho hradiť nemusí. Toto tvrdenie žalovaného nespochybňuje nárok žalobcu na úhradu uvedenej sumy, nárok žalobcu nezanikol ani započítaním, ani odpustením, ani iným obdobným právnym úkonom. Žalobca eviduje uvedenú pohľadávku v majetku a účtovníctve úpadcu. Preto má za to, že okresný súd uvedenú vec nesprávne právne posúdil. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel čo do sumy 329,88 eur, s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
7. Žalovaný k odvolaniu žalobcu sa vyjadril podaním zo dňa 12.2.2016, ktorým žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že ani jedna skutočnosť tvrdená žalobcom nenasvedčuje tomu, aby bol povinný zaplatiť mu žalovanú dlžnú sumu s príslušenstvom.
8. Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
9. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „Zmluva“), čím následne došlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.
10. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi úpadcom (M&M reality holding, a.s., so sídlom Bratislava, Gessayova 20, IČO: 44 598 181) a žalovaným právne posúdil ako tzv. zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, podľa ktorého, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
11. Na č. l. 59 spisu je založená Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa XX.X.XXXX, uzavretá medzi účastníkmi konania, v ktorej sa uvádza, okrem iného, že sa uzatvára v zmysle § 261 Obch. zákonníka. V čl. II./2.1 a 2.2. Zmluvy sa uvádza, že zmluvné strany sa týmto dohodli, že Poskytovateľ (žalovaný) pre M&M reality, na základe pokynov M&M reality, v mene M&M reality a na účet M&M reality zariadi požadované obchodné záležitosti. Poskytovateľ sa predovšetkým zaväzuje konať na základe pokynov M&M reality úkony smerujúce k vyhľadaniu vhodných záujemcov o kúpu, predaj, nájom, prenájom, podnájom, zmenu, leasing, či inú transakciu týkajúcu sa nehnuteľností, aj práv a povinností v bytových družstvách. Poskytovateľ sa taktiež zaväzuje zisťovať na základe pokynov M&M reality skutočný a právny stav nehnuteľností, ktorých sa majú transakcie uvedené v predchádzajúcej vete týkať. V čl. II./2.3 a 2.4 sú obsiahnuté ďalšie povinnosti Poskytovateľa (žalovaného), pričom stále v mene M&M reality. V čl. III. Zmluvy (ODMENA POSKYTOVATEĽA A ĎALŠIE VÝHODY) sa uvádza, že Poskytovateľovi je na základe tejto dohody poskytnutá Odmena, jej výška a spôsob výpočtu, vrátane platobných podmienok je stanovená na základe Internej smernice „Tabuľka odmeňovania Poskytovateľov“ tzv. kariérna tabuľka SK, ktorá je zverejnená v E. S. Y. I..
12. Z uvedeného zistenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zákonníka, ale uzavretá Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti Mandátnej zmluvy v zmysle § 566 a nasl. Obch. zákonníka, v zmysle ktorého, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. V súvislosti s právnym posúdením vzťahu medzi účastníkmi súdu prvej inštancie zrejme ušlo pozornosti ust. § 263 ods. 2 Obch. zákonníka, podľa ktorého, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a konkrétnu právnu normu aplikuje na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybná abdikácia práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ten však nesprávne vyložil alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že o takýto stav v posudzovanej veci v odvolacom konaní sa jedná. Inými slovami, nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi v posudzovanej veci je dôvodom iba na zrušenie rozhodnutia vo veci samej a jej vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
14. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ v odvolaní, okrem iného, poukazuje aj na nesprávny zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, v tomto smere je jeho odvolacia námietka dôvodná, a to najmä čo sa týka unesenia dôkazného bremena z jeho strany ohľadom dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku.
15. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uzatvára, že žalovaný nepoprel, že by bol s úpadcom v záväzkovom vzťahu titulom Zmluvy o poskytovaní služieb, no pokiaľ sa týka Internej smernice, táto nebola súčasťou Zmluvy, nie je ním podpísaná a ani žalovaný nemá vedomosť o tom, že by ju podpisoval. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje najmä na už vyššie citovaný čl. III. Zmluvy (ODMENA POSKYTOVATEĽA A ĎALŠIE VÝHODY). Teda, ak sa v tomto článku uvádza spôsob a výška Odmeny
prislúchajúcej žalovanému ako Poskytovateľovi, zároveň musel byť aj oboznámený s Internou smernicou pre odmeňovanie maklérov, vedúcich pobočiek a management M&M reality. Na tomto konštatovaní odvolacieho súdu nič nemení ani zistenie, že Interná smernica (č. l. 51) nie je žalovaným podpísaná. Absencia jeho podpisu totiž ešte neznamená, že s touto Internou smernicou oboznámený pri podpise Zmluvy nebol. To znamená, že v súvislosti s odmeňovaním žalovaného ako Poskytovateľa žalobca dôkazné bremeno uniesol.
16. Taktiež, po vrátení veci okresnému súdu, odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie čl. IV./4.2 Zmluvy, podľa ktorého, zmluvné strany sa výslovne a neodvolateľne dohodli, že Poskytovateľ je oprávnený započítať akékoľvek svoje pohľadávky za M&M reality iné než vzniknuté na základe tejto Zmluvy proti pohľadávkam M&M reality s Poskytovateľom z tejto Zmluvy výlučne na základe samostatnej písomnej dohody. Teda pokiaľ súd prvej inštancie nezistí samostatnú písomnú dohodu ohľadom prípadného započítania pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu titulom uplatnených faktúr, tvoriacich predmet tohto konania, bude v tejto súvislosti potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného ohľadom jeho tvrdení o vzájomnom započítaní.
17. Keďže v tomto štádiu konania neboli dané dôvody pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani na jeho zmenu (rozhodnutie okresného súdu vo veci samej je bez ďalšieho dokazovania predčasné), odvolací súd zrušil rozsudok a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
18. O prípadných trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).