Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11P-29-2017.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci navrhovateľky: TI. E., F.. XX.X.XXXX, T. I. XXX, Č., štátny občan SR proti druhému manželovi: H. E., F.. XX.X.XXXX, T. Z. Č., štátny občan SR, o r o z v o d manželstva úpravu práv a povinností k mal. deťom: M. E., F.. X.XX.XXXX, Š.. Z. J., S. E., F.. X.X.XXXX, Š.. Z. J. I. D. E., F.. XX.X.XXXX, Š.. Z. J., R. T. I. XXX, Č., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Q. E. S.. D. I. H. E., K. C. XX.X.XXXX v Š. J.Á., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Š. J.Ž., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á dz a.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:
„Pre čas po rozvode sa maloletý M., maloletý S. a maloletý D. zverujú do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaväzuje prispievať na ich výživu a to na maloletého M. sumou 70,- EUR mesačne, maloletého S. sumou 70,- EUR mesačne a maloletého D. sumou 70,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Matka je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 14.6.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo harmonické až do roku 2011. K vážnemu narušeniu ich vzťahov prišlo až po narodení najmladšieho syna Juraja , keď manžel začal vo väčšej miere hrať automaty a navštevovať pohostinstvá. Od tejto doby sa začal k nej správať agresívne a viac krát ju udrel. Začal tiež požívať alkoholické nápoje a prestal prispievať na domácnosť. Ona mala záujem o zachovanie ich manželstva za podmienky , že sa manžel podrobí protialkoholickému liečeniu , o čo však manžel nemal záujem. V roku 2015 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom od tej doby sa nestýkajú ako manželia.
2. Súd doručoval návrh, poučenie druhému manželovi žalovaného, ktorý nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov SR v zmysle § 106 ods.3, veta prvá CSP a to oznámením na úradnej tabuli súdu. V zmysle § 106 ods.3, veta druhá CSP považoval súd tieto písomnosti za doručené dňom 9.8.2017 ( po 15. dňoch od zverejnenia ). Predvolanie na pojednávanie prevzal osobne dňa 28.7.2017.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich sobášnym listom ,rodnými listami detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správami o príjmoch a výdajoch účastníkov , správami o pobyte druhého manžela a zistil tento skutkový stav veci:
4.Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX R. Š.- J.. U oboch sa jedná o manželstvo druhé, obaja sú slovenskí štátni príslušníci, posledné spoločné bydlisko mali na adrese : I. XXX, Č., kde doposiaľ býva navrhovateľka. Z manželstva sa narodili tri deti a to M., F.. X.XX.XXXX, S., F.. X.X.XXXX I. D., F.. XX.X.XXXX.
5.Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že títo uzatvorili manželstvo asi po 2. ročnej známosti. Spoločnú domácnosť si založili v byte matky navrhovateľky . Nezhody začali po narodení posledného syna v roku 2011, kedy manžel začal vo väčšej miere navštevovať pohostinstvá , kde hral automaty a požíval alkohol vo zvýšenej miere . O rodinu prestal javiť záujem a prestal pravidelne prispievať na domácnosť až napokon v 07/2015 spoločnú domácnosť opustil. Od tejto doby účastníci spolužitie neobnovili, intímne nestýkajú, nehospodária spoločne s finančnými prostriedkami , starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka.
6. Zo správ o príjmoch účastníkov súd zistil, že navrhovateľka má priemerný mesačný príjem v sume 780,75 € netto. Poberá rodinné prídavky na tri deti v sume po 23,52 € na každé dieťa. Druhý manžel poberá výsluhový dôchodok 450,05 € netto mesačne, iný príjem nemá, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
7.Zo správy od opatrovníka z prešetrenia pomerov súd zistil, že matka a s deťmi býva v 3- izbovom byte , ktorého vlastníkom je stará matka detí. V spoločnej domácnosti tu žije okrem matky s deťmi ešte priateľ matky , stará matka detí na a plnoletá dcéra matky H. Š.. Mesačné výdaje navrhovateľky sú cca 180 € mesačne( nájomné , elektrika , voda ) 13 € internet , 80 € TV pripojenie a cca 200 € exekúcie nadobudnuté počas manželstva. Otec detí býva v šope vo dvore bytovky. Mal. M. D. Ž. X. Q. W. Č. , dosahuje dobré vyučovacie výsledky , záujmové krúžky nenavštevuje. Mal. S. D. Ž. X. Q. W. Č.Á., dosahuje dobré vyučovacie výsledky . Chodí na futbalový krúžok a nosí okuliare. Mal. D. D. Ž. X. Q. W. Č..
8.Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ( ďalej len zákona o rodine ),súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9.Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine ,súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
10.Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 11.Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12.Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13.Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14.Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15.Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16.Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
19.Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
20.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22.Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. , účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne. ( z toho 30% je 27,13 € ).
23. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené už dlhšiu dobu, pričom od 07/2015 nežijú v spoločnej domácnosti, definitívne sa intímne nestýkajú, nehospodária spoločne s finančným prostrediami a starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka s tým, že otcovi detí v styku s deťmi nebráni. Navrhovateľka už má novú intímnu mužskú známosť .Ani jeden z nich nemá záujem na obnovení spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že vzťahy medzi nimi sú trvale a hlboko rozvrátené a vzhľadom na postoj oboch tu nie je predpoklad, že by títo niekedy v budúcnosti obnovili spolužitie s v súlade s hlavným účelom manželstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol.
24. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k mal. deťom súd schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu , podľa ktorej zveril deti do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 70 € na každé dieťa. Súd styk otca na žiadosť rodičov neupravil. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z úvahy , že životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 186/2012 Z.z., účinným od 1.7.2012 určené sumou 90,42 € mesačne, pričom aspoň túto sumu, by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho zakladené životné potreby. Na druhej strane však dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka má tiež povinnosť adekvátkou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výžive dieťaťa . Pretože jej príjem cca o 1/3- inu vyšší ako príjem otca a preto je táto povinná prispievať na výživu maloletých v sume po 90 € mesačne. Maloleté
deti tak budú mať mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 160 €, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky. Deti sa pri takto určenom výživnom budú aktívne podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Na druhej strane, otcovi po zaplatení výživného v sume 210 € zostane ešte suma cca 240 € a matke ešte suma cca 510 €, ktoré sumy tiež prevyšuju sumu, určenú vyššie citovaným zákonným opatrením na jednu plnoletú fyzickú osobu (198,09 €) mesačne. V neposlednom rade tu treba poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( životné poistky, sporenia, pôžičky, výlety a podobne ).
25.Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí v strate druhého manžela o manželské a rodinné spolužitie a v jeho požívaní alkoholických nápojov.
26.O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Voči výroku , ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom , nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( § 122 CMP) . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.