Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/63/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : RIS GmbH, s.r.o., so sídlom 911 05 Trenčín, Hanzlíkovská 1672/18A, IČO: 46 057 269, zastúpeného advokátom : JUDr. Ľubomír Poruban, Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému : Pawel Piotr Losak, s miestom podnikania 073 01 Hlivištia č. 34, IČO: 45 708 347, zastúpenému advokátom : JUDr. Miroslav Bachynec, Podbiel 177, 027 42, o zaplatenie istiny 10.000 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 7.2.2014 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť čiastku 10.000 Eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti dohodnutej v zmluve o dielo zo dňa 20.12.2012.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluvná povinnosť, za porušenie ktorej požaduje žalobca zaplatenie zmluvnej pokuty je neplatným právnym úkonom.

3. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o dielo uzavretou medzi účastníkmi dňa 20.12.2012, ako aj s ďalším obsahom spisu, zistil nasledovný skutkový stav :

4. Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 20.12.2012, v ktorej žalobca ako objednávateľ si objednal u zhotoviteľa ako žalovaného vykonanie prác, výroba a montáž kovových konštrukcií potrubí, dymovodov, nádrží miestom plnenia v Hamburgu v Nemeckej republike. V článku 3 bol dohodnutý termín začatia diela 7.1.2013 a termín ukončenia diela 29.3.2013.

5. V článku 9, bod 9.1. bola dohodnutá konkurenčná doložka, v ktorej je uvedené : Zhotoviteľ sa zaväzuje, že neuzavrie 3 roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva a ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky je zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Eur.

6. Žalobca v článku III. žaloby uviedol, že žalovaný dňa 2.1.2014 uzatvoril zmluvu s obchodným partnerom žalobcu a začal vykonávať práce na stavbe Blohm&Voss Repair GmbH v Hamburgu v Nemecku, čím porušil zmluvné dojednanie zakladajúce nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo vyššie uvedenom článku 9, na základe ktorého porušenia žalobca požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000 Eur.

7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.4.2014 /č.l. 28-30/ uviedol, že konkurenčnú doložku obsahuje podľa obchodného práva iba zmluva o obchodnom zastúpení. Poukázal na to, že konkurenčná doložka nesmie byť v rozpore s právom, v rozpore s dobrými mravmi krytá neúmerne vysokou zmluvnou pokutou a musí byť vyvážená. Podľa názoru žalovaného, konkurenčná doložka, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo je v rozpore s právnymi predpismi, porušuje článok Ústavy SR, právo slobody podnikania, ako aj ust. § 39 občianskeho zákonníka, lebo neobsahuje vymedzenie teritória, na ktoré by sa mala vzťahovať a taktiež je krytá neúmerne dlhou dobou trvania, ako aj neúmerne vysokou pokutou.

8. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok titulom zaplatenia zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tento jeho postup nie je správny, keďže inštitút zmluvnej pokuty je samostatne upravený v obchodnom zákonníku na rozdiel od občianskeho zákonníka tak, že ide o osobitnú právnu úpravu, ktorá je využívaná v oblasti záväzkového práva, ako zabezpečovací inštitút s moderačným právom súdu, t.j. oprávnenosťou súdu znížiť zmluvnú pokutu.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2014 /č.l. 39-40/ uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta bola síce formálne označená ako tzv. konkurenčná doložka, to však nemení nič na tom, že sa jedná o klasickú zmluvnú pokutu. Tvrdenie žalovaného v odpore je nesprávne, keď tvrdí, že sa jedná o konkurenčnú doložku, keďže toto ustanovenie obchodného zákonníka o konkurenčnej doložke podľa § 672a Obchodného zákonníka plní iný účel. Taktiež poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi a u žalovaného ako podnikateľ sa predpokladá vyššia odborná zdatnosť a profesionálna úroveň. Podľa názoru žalobcu predmetná zmluvná pokuta je vymedzená čo do predmetu, podmienok a doby, po ktorú sa uplatňuje a je spravodlivá a primerane plní svoj účel, keď chráni know-how žalobcu pri získavaní stavebných zákaziek na náročných trhoch v zahraničí, ako aj svoje nadobudnuté obchodné kontakty, ktoré neseriózni podnikatelia, vrátane žalovaného zneužívajú vo svoj prospech. Samotné dojednanie tejto zmluvnej pokuty nepopiera ani právo na slobodné podnikanie žalovaného. Samotná výška zmluvnej pokuty nepresahuje rámec potrebnej ochrany žalobcu, keďže žalovaný za mesiac zhotovovania diela fakturoval čiastku 2.500 až 3.000 Eur, z čoho je zrejmé, že čiastka 10.000 Eur je primeraná.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.7.2014 /č.l.42,43/ zotrval na svojom stanovisku, že bola dohodnutá konkurenčná doložka, ktorú možno dohodnúť aj v iných typoch zmlúv, avšak táto doložka nesmie byť v rozpore s právom, v rozpore s dobrými mravmi a krytá neúmerne vysokou zmluvou pokutou. Je toho názoru, že v danom prípade táto konkurenčná doložka je v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatným právnym úkonom, keďže neobsahuje teritórium, na ktoré by sa mala vzťahovať a je krytá neúmerne dlhou dobou trvania a taktiež aj vysokou zmluvnou pokutou. Postup samotného žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, s poctivými obchodnými zvyklosťami, pokiaľ žalobca tvrdí, že neuzatvoril konkurenčnú doložku, ale zmluvnú pokutu.

11. Žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obdo/17/2016, zo dňa 30.9.2016 /č.l.90-106/, ktorý riešil obdobný prípad dojednanej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi, ktorým dovolací súd dovolanie žalobcu spoločnosti EUROTIM GmbH s.r.o. odmietol.

12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13. Podľa ods. 2 citovaného zákona, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Podľa ods. 3 citovaného zákona, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

15. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že jedným zo zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohoda účastníkov o peňažnej sume, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Nie je vylúčené, že dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzatvorená až po uzatvorení zabezpečovanej zmluvy. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom stanovená, nemôže byť však v rozpore s ust. 3 Občianskeho zákonníka.

16. Osobitná úprava zmluvnej pokuty je upravená v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie doplňuje ustanovenie Občianskeho zákonníka v § 544 až 545 Občianskeho zákonníka. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu. Zatiaľ čo občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil /§545 ods. 3 Občianskeho zákonníka/, uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu /§ 300/.

17. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

18. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimeranú vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..

19. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má vedľajší charakter, to znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má aksesorický charakter a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným bez existencie, ktorého by dojednania o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel.

20. Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Ak totiž nevznikla povinnosť plniť, nemôže byť ani porušená a teda nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

21. Súd skúmal, aká povinnosť medzi účastníkmi bola zabezpečovaná, za porušenie ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu.

22. Je nesporné, že vzťah medzi účastníkmi je obchodnoprávnym vzťahom, keďže obaja sú podnikatelia a zmluva o dielo a týka sa ich podnikateľskej činnosti, jedná sa o relatívny obchod v súlade s ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

23. Podľa § 35 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka /ktoré platí aj pre obchodnoprávne vzťahy/, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

24. Podľa ods. 2, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

25. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že právny úkon, ktorý je vyjadrený slovami, treba vykladať podľa jazykového vyjadrenia a podľa obsahu toho, čo je na tejto listine zaznamenané, pričom vôľa účastníkov nesmie byť v rozpore s ich jazykovým prejavom.

26. V samotnom článku 9 zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi, zo dňa 20.12.2012 je uvedené doslovne :“ Konkurenčná doložka.“ Z obsahu znenia tejto konkurenčnej doložky, ktorá je konkretizovaná nižšie, kde je uvedené : „Zhotoviteľ sa zaväzuje, že neuzavrie 3 roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi“, je zrejmé, že účastníci uzatvorili konkurenčnú doložku, ktorá je upravená v obchodnom zákonníku, konkrétne v ust. § 672a obchodného zákonníka. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2014 /č.l.39/uviedol, že daná zmluvná pokuta bola síce formálne označená ako tzv. konkurenčná doložka, to však nemení nič na tom, že sa jedná o klasickú zmluvnú pokutu.

27. Podľa § 672a Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

28. Z citovaného ustanovenia obchodného zákonníka je zrejmé, že samotná konkurenčná doložka sa musí dohodnúť v písomnej forme, je obmedzená obdobím najviac 2 rokov a vzťahuje sa len na určitú územnú oblasť. Citované ustanovenie obchodného zákonníka ma kogentný charakter, keďže je uvedené v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka.

29. Za daného stavu je zrejmé, že konkurenčná doložka, ktorá je v rozpore s vyššie citovanými pravidlami uvedenými v ust. § 672a, je neplatná pre rozpor so zákonom. Pri výklade tohto ustanovenia zákona súd nemá pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi bola dohodnutá konkurenčná doložka podľa ust. § 672a obchodného zákonníka, čo je priamo uvedené v texte zmluvy o dielo .

30. Z obsahu tejto konkurenčnej doložky je však nesporné, že jej súčasťou je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20.000 Eur, v prípade, keď žalovaný ako zhotoviteľ nedodrží podmienky vyššie uvedené, ktorými sú :“ neuzavrie 3 roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu“.

31. Tak, ako je to vyššie uvedené, podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute, je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná pokuta zabezpečovať. Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť. Ak totiž nevznikla povinnosť plniť, nemôže byť ani porušená, teda nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Z dojednania zmluvnej pokuty, ktorá je súčasťou dohody o konkurenčnej doložke je zrejmé, že povinnosť /neuzatvorenie zmluvy 3 roky/ je v rozpore so zákonom s ustanovením § 672a obchodného zákonníka a z tohto dôvodu toto dojednanie povinnosti je neplatné a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

34. Podľa názoru súdu nič nebráni, aby táto konkurenčná doložka bola dohodnutá v inej zmluve než v zmluve o obchodnom zastúpení, ako je to v konkrétnom prípade, kde táto doložka bola dohodnutá v zmluve o dielo. Pokiaľ však táto konkurenčná doložka je dohodnutá v inom type zmluvy upravenom v obchodnom zákonníku, táto dohoda musí spĺňať náležitosti konkurenčnej doložky, ktorou okrem iného je aj vymedzenie územného rozsahu, ktoré vymedzenie v danej doložke v dohodnutej zmluve vôbec nebolo dohodnuté. Taktiež vymedzenie času ,najdlhšie na 2 roky, bolo v danom prípade porušené, keďže v dohodnutej konkurenčnej doložke bola dohodnutá doba 3 roky.

35. Je potrebné uviesť, že rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v rozsudku 13Cob/274/2015, zo dňa 17.2.2016 /č.l.64-68/ v obdobnom prípade, predmetom ktorého bolo taktiež zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutého v článku zmluvy o dielo rovnakého znenia, ako je to v tomto prípade.

36. Z vyššie uvedeného dôvodu, keďže nevznikla platne povinnosť, za porušenie ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.