Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CbHs/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpený: Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trnava, príspevková organizácia, Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o zaplatenie 12.173,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď žalovaného výpoveď žalovaného zo dňa 28.06.2013 zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 uzavretej so žalobcom dňa 29.01.2007 v znení jej dodatkov č. 1 až 29 je neplatná a zaviazal by žalovaného na náhradu škody spôsobenej neplatnou výpoveďou. Pre prípad, že by tomuto žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by uložil žalovanému povinnosť v lehote do 10 dní odo dňa predloženia návrhu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti takýto návrh prijal za podmienky, že tento bude identický so znením zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 uzavretej so žalobcom dňa 29.01.2007 v znení jej dodatkov č. 1 až 29.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 29.01.2007 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neskôr menená a dopĺňaná dodatkami číslo 1 až 29. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2014. Dňa 28.06.2013 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy.

3. Žalobca odôvodňoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, že vypovedaním zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj odmietnutím poskytovania uzatvorenia dodatku tejto zmluvy vystavuje žalovaný žalobcu riziku neexistencie platnej zmluvy so žalovaným po uplynutí výpovednej doby, ktorá môže byť posudzovaná, ako porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť svojim poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia a ústavnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov tak, ako je táto definovaná v zákone č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Neexistencia zmluvného vzťahu so žalovaným môže byť následne úradom pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou vnímaná ako dôvod na zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ďalšou skutočnosťou, ktorou žalobca osvedčoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede mal byť prebiehajúci proces implementácie zdravotného poistenia, t.j. procesu, ktorého výsledkom má byť zavedenie modelu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Dosiahnutie unitarizácie podľa žalobcu pravdepodobne vyústi do pokusu o vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, pričom v takomto prípade by bolo potrebné poskytnúť akcionárom zdravotných poisťovní primeranú náhradu. Výška takej náhrady sa bude odvíjať od hodnoty zdravotných poisťovní, ktorá sa odvíja okrem iného aj od počtu poistencov.

4. Riziko, že Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou by mohol žalobcovi zrušiť povolenie na vykonávanie zdravotnej starostlivosti, prípadne, že by voči nemu mohol vyvodiť iné významné opatrenia, predstavujú pre žalobcu významnú mieru právnej neistoty ohľadom jeho právneho postavenia s o tom, či bude môcť ďalej vykonávať verejné zdravotné poistenie.

5. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným vyplýva žalobcovi priamo zo zákona. Žalobca má preto oprávnený záujem na tom, aby žalovaný pokračoval v riadnom plnení svojich povinností podľa zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobca taktiež uviedol, že po uplynutí výpovednej doby dňa 30.09.2013 žalovaný prestane poskytovať pre poistencov žalobcu plánovanú zdravotnú starostlivosť. U viacerých poistencov to môže mať za následok zníženie kvality ich života. To bude mať za následok ohrozenie dobrej povesti žalobcu.

6. Za dôvod neplatnosti výpovede zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti označil žalobca jej neurčitosť. Žalovaný sa vo výpovedi odvolal na článok 8 ods. 2 zmluvy, ktorý preberá ustanovenie § 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z.z.). V zmysle ustanovenia § 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. poskytovateľ môže vypovedať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre uplynutím dohodnutej platnosti v prípade, ak má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou poisťovňou za výhodnejších podmienok, pričom žalovaný nijako nedoložil akýkoľvek výpovedný dôvod, napriek tomu, že mu jednoznačne patrí dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho existencie. Výpoveď neobsahuje žiadnu bližšiu informáciu o tom, či má žalovaný naozaj možnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu. Výpoveď zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola podľa žalobcu aj zakázaná ustanovením § 7 ods. 18 zákona č. 581/2004 Z.z.

7. Výpoveď zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola podľa žalobcu neplatná aj z dôvodu porušenia noriem súťažného práva. Dňa 26.06.2013 sa uskutočnilo stretnutie všetkých najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú združení v Asociácii štátnych nemocníc. Z medializovaných informácii žalobca zistil, že predmetom stretnutia mal byť spoločný postup poskytovateľov vo veci dodatkovania zmlúv so žalobcom. Krátko po stretnutí v dňoch 26. júna, 27. júna a 28. júna boli žalobcovi doručené výpovede zo zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 16. poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V prípade troch ďalších poskytovateľov (Univerzitná nemocnica Bratislava, FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb) mal dohodnutý termín platnosti zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uplynúť 30.09.2013. K 30.09.2013 tak mala uplynúť platnosť zmlúv u takmer všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti združených v asociácii štátnych nemocníc. Všetky výpovede majú okrem spoločného načasovania aj spoločný výpovedný dôvod opierajúci sa o § 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach. Z verejne dostupných informácii sa žalobcovi javí, že stretnutie poskytovateľov bolo motivované ponukou zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Z medializovaných informácií verejne prezentovaných riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vyplývalo, že podstatou ponuky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. malo zvýšenie ceny za niektoré úkony zdravotnej starostlivosti za podmienky, že aj ostatné zdravotné poisťovne takto zvýšia zmluvné ceny. Tieto závery vyplývajú z článkov v uverejneného v denníku Hospodárske noviny zo dňa 28.06.2013 a v denníku Pravda zo dňa 03.07.2013. Dvaja poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zaslali žalobcovi aj znenie listu - cenovej ponuky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Z predmetného listu vyplýva, že zvýšenie cien bolo viazané na splnenie nasledovných podmienok:

- Poskytovateľ predloží záväzný návrh cien za ukončené hospitalizácie a špeciálne hradené výkony od ostatných zdravotných poisťovní.

- Záväzný návrh cien musí byť v rovnakej alebo vyššej výške s primeraným zohľadnením príplatkov a to u všetkých oddelení, na ktoré má poskytovateľ uzatvorenú zmluvu so zdravotnými poisťovňami.

- V zmluve s ostatnými zdravotnými poisťovňami nesmie byť dohodnuté ustanovenie o degresívnej cene za ukončené hospitalizácie v prípade úhrady výkonov nad dohodnutý rámec.

8. Porušenie noriem súťažného práva videl žalobca v tom, že uvedené konanie žalobcu je možné považovať za zosúladený postup podnikateľov, ktorý má za cieľ alebo môže mať za následok obmedzovanie súťaže, t.j., že ide o dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá je v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 136/2001 Z.z.). Podľa žalobcu sa žalovaný spolu s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti dohodli na spoločnom postupe voči žalobcovi ohľadom cenových podmienok ako aj o tom, že výpoveď zmlúv so žalobcom bola výsledkom a nástrojom realizácie zakázanej dohody, resp. zosúladeného postupu v snahe donútiť žalobcu, aby akceptoval neprimerané zmluvné podmienky. Žalobca sa domnieval, že už samotné stretnutie všetkých poskytovateľov za účelom diskusie ohľadom ich zmluvných vzťahov so žalobcom nasvedčuje tomu, že medzi poskytovateľmi došlo k výmene informácií a koordinácii správania. Už samotná účasť na stretnutí je podľa žalobcu zároveň spôsobilá slúžiť ako dôkaz účasti na dohode obmedzujúcej súťaž. Je neprijateľné, aby prerokovanie postupu pri dodatkovaní zmlúv so žalobcom bolo predmetom spoločného rokovania poskytovateľov. Za okolnosti preukazujúce, že došlo k dohode obmedzujúcej súťaž považoval žalobca okrem samotného stretnutia, ktoré sa konalo dňa 26.06.2013 aj doručenie výpovedí zmlúv okamžite po tomto stretnutí, identických obsah výpovedí a rovnaké výpovedné dôvody. Uvedené má svedčiť o tom, že obsahom stretnutia poskytovateľov bola diskusia ohľadom cenových, resp. iných podmienok, ktoré budú od žalobcu. Tento postup sa výrazne odlišuje od praxe zaužívanej v minulosti, kedy medzi žalobcom a poskytovateľmi vždy došlo k dosiahnutiu kompromisu. Výpovede boli žalobcovi doručené napriek tomu, že všetky otázky komerčného charakteru boli riešené v dodatkoch uzatvorených krátko pred doručením výpovedí. Konanie poskytovateľov smeruje iba proti žalobcovi, toto konanie je podľa názoru žalobcu súčasťou jednotného postupu nemocníc a je súčasťou projektu unitarizácie.

9. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný sa svojim konaním dopustil zneužitia svojho dominantného postavenia na relevantnom trhu. Záver o tom, že žalovaný má dominantné postavenie na relevantnom trhu žalobca dovodil z toho, že žalovaný je zaradený do verejnej minimálnej siete a prístup žalobcu k službám a k službám každého jedného poskytovateľa je absolútne nevyhnutný na to, aby žalobca mohol zotrvať na trhu zdravotného poistenia. Žalobca nie je schopný nahradiť služby žalovaného službami iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Spoločný podiel poskytovateľov zdravotnej starostlivosti presahuje 55% trhu, čo podľa žalobcu predstavuje bezpochyby spoločné dominantné postavenie. Zneužitia dominantného postavenia sa mal žalovaný spoločne s ostatným poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti dopustiť vypovedaním zmlúv a odmietnutím uzatvoriť nové zmluvy, ako aj následným podmienením podpisu novej zmluvy (resp. dodatku) dorovnaním cien ponúknutých Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a odstránením degresívneho mechanizmu sa poskytovatelia dopustili diskriminácie žalobcu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.

10. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný je príspevkovou organizáciou v zriadovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Hlavným zdrojom príjmov žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sú peňažné náhrady získavané od zmluvných zdravotných poisťovní za ústavnú a odbornú ambulantnú starostlivosť poskytovanú poistencom týchto poisťovní.

11. So žalobcom mal žalovaný uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od roku 2007. Zmluva bola priebežne menená dodatkami č. 1 až 29, v ktorých bola priebežne upravovaná výška poskytovaných peňažných úhrad za určité spravidla štvrťročné alebo polročne obdobie vopred. V priebehu prvého polroka 2013 žalovaný opakovane avizoval žalobcovi vyčerpanie peňažného limitu určeného na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti jej poistencom na obdobie január až jún 2013 so žiadosťou o doplnenie objemu finančných prostriedkov. Žalobca túto požiadavku žalovaného, ako aj obdobné požiadavky iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ignoroval. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode napriek tomu, že žalobca vedel, resp. musel vedieť, že nedostatočným plnením nebudú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti schopní udržať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre klientov žalobcu v požadovanom rozsahu. Deficit výdavkov žalobcu voči úhradám za služby

zdravotnej starostlivosti poskytované poistencom žalovaného bol najvýraznejšie spôsobený žalobcom zavedeným inštitútom degresívnej sadzby. V praxi sa nepriaznivý dopad tohto inštitútu prejavuje tak, že skutočná cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa vynásobí koeficientom 0,6. Súčin predstavuje faktické zníženie ceny úkonov zdravotnej starostlivosti, ktorú tak v prípade poistencov žalobcu znášali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

12. Napriek doručeniu výpovede dňa 28.06.2013, prebiehali medzi žalobcom a žalovaným rokovania, pričom zo strany žalovaného bolo deklarované okamžité zrušenie výpovede v prípade, ak dôjde medzi účastníkmi zmluvy k dohode o reálnej výške ceny úhrad za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ako aj k zrušeniu degresívnej doložky, ktorou sa významnou mierou dlhodobo znižuje cena poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

13. K časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaný uviedol, že tak ako vyplýva zo skutkového stavu, ako aj z obsahu samotnej žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov, žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na takomto určení. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.06.2017 žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podpisom dodatku č. 30 k zmluve akceptoval stiahnutie výpovede v dôsledku čoho nedošlo ku skončeniu zmluvy a zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zostala naďalej platná. Žalobca sa tak podľa žalovaného domáha určenia neplatnosti neexistujúceho právneho úkonu, čo znamená, že ani prípadný určovací výrok súdu o neplatnosti výpovede nemôže byť pre žalobcu a jeho právne postavenie významný a užitočný. Podaná žaloba v časti určenia neplatnosti právneho úkonu nie je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu a nemôže sa ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva (právo už nie je sporné). Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa svojou žalobou domáha nielen určenia neplatnosti výpovede, ale aj priznania nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená práve žalobou napadnutou výpoveďou. Ak žalobca nadobudol podozrenie o vzniku škody, ktorej nárok v súdnom konaní uplatňuje, nie je už podľa žalovaného daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

14. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.08.2017 ďalej uviedol, že popiera akékoľvek svoje protisúťažné konanie a tvrdenia žalobcu považuje za šikanózne účelové, bez opory v právnom poriadku, pričom žalobca sa iba pokúša zbaviť bremena podnikateľa niesť riziko za vykonávanú podnikateľskú činnosť. Žalobca pri posudzovaní konania žalovaného na trhu opomenul skúmať skutočnosť, že navýšenie cien za poskytovanie zdravotnej starostlivosti iba odzrkadľuje zvyšovanie počtu poistencov žalobcu a rast nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti (materiál, zvyšovanie platov pracovníkov v zdravotníctve, daňové a odvodové zaťaženie, atď). Bez zvýšenia ceny za jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti by bolo ohrozené poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu. Trend zvyšovania ceny za poskytované úkony zdravotnej starostlivosti je dlhodobo vysledovateľný aj v zmluve, ktorá je predmetom tohto konania s tým, že napriek tomuto trendu nie je väčšina zdravotníckych zariadení schopná pokryť svoje náklady z príjmov hradených z verejného zdravotného poistenia. Ďalej žalovaný v tomto vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal žalovanému naplnenie všetkých predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa svojou žalobou domáhal.

15. Nakoľko pôvodný žalobný petit tak, ako bol žalobcom formulovaný v žalobe doručenej súdu dňa 30.09.2013, bol neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný súd uznesením č.k. 26CbHs/4/2013-883 vyzval žalobcu, aby túto žalobu doplnil a opravil. Na základe uvedeného uznesenia doručil žalobca dňa 03.02.2014 súdu podanie označené ako doplnenie návrhu. V tomto podaní žalobca uviedol, že v snahe predísť vzniku väčšej ujmy bol nútený uzatvoriť so žalovaným dňa 01.10.2013 dodatok č. 30 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, na základe ktorého by malo byť garantované poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu aj po uplynutí výpovednej doby. Žalobca týmto podaním zároveň upravil svoj žalobný petit tak, že uviedol, že žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 11.751,- Eur. Táto suma mala predstavovať náhradu škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného a pozostávala z rozdielu medzi nákladmi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa pôvodnej zmluvy a nákladmi na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v znení jej dodatku č. 30. Pre prípad, že by súd žalobe o zaplatenie 11.751,- Eur nevyhovel, žalobca žiadal, aby súd určil, že výpoveď žalovaného zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 28.06.2013 zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 uzavretej so žalobcom dňa 29.01.2017 v znení jej dodatkov 1 až 29 je neplatná. V

časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcom novú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vzal svoju žalobu späť.

16. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie uznesením č.k.: 26CbHs/4/2013-898 zo dňa 25.06.2014 v späťvzatej časti zastavil. Súd zároveň uznesením č.k.: 26CbHs/4/2013-898 vydaným dňa 25.06.2014 pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako o ňu žalobca požiadal.

17. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.10.2016 žalobca opätovne upravil žalobný petit, keď uviedol, že navrhuje, „aby súd rozhodol o neplatnosti výpovede aj vtedy, ak by uložil žalovanému povinnosť uhradiť predmetnú čiastku“. Znenie žalobného petitu upravil žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016, v ktorom žalobca požiadal, aby súd vo veci vydal nasledovný rozsudok:

18. Výpoveď žalovaného zo dňa 28. júna 2013 zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 uzavretej so žalobcom dňa 29.01.2007, v znení jej dodatkov 1 až 29, je neplatná.

19. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.713,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne od 01.01.2014 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Súd pripustil zmenu petitu uznesením vyhláseným na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 06.09.2017.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

22. Z oznámenia o podozrení o dohode obmedzujúcej súťaž, resp. o zosúladenom postupe a zneužívaní dominantného postavenia zo dňa 16.08.2013 súd zistil, že žalobca doručil dňa 16.08.2013 Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky oznámenie o tom, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (vrátane žalovaného) sa dopustili a dopúšťajú konania, ktoré možno kvalifikovať ako uzavretie a plnenie dohody obmedzujúcej súťaž, resp. ako zosúladený postup podnikateľov v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z., ako aj konania, ktoré je možné kvalifikovať ako zneužívanie dominantného postavenia zo strany poskytovateľov v zmysle § 8 zákona č. 136/2001 Z.z.

23. Z výpovedí zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti súd zistil, že v dňoch 25. až 28. júna 2013 doručili žalobcovi výpovede zmlúv viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Dňa 28.06.2013 doručil žalobcovi svoju výpoveď aj žalovaný. V tejto výpovedi žalovaný oznámil žalobcovi zrušenie ich záväzkového vzťahu výpoveďou v súlade s čl. 8 bod 2 zmluvy.

24. Zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2001NFAL000106 súd zistil, že žalobca ako zdravotná poisťovňa a žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorili dňa 29.01.2007 túto zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov žalobcu. K tejto zmluve bolo postupne uzatvorených 29 dodatkov, ktorými bola menená a dopĺňaná.

25. Z dodatku č. 3 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 01.10.2013 dodatok k pôvodnej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2001NFAL000106, ktorým sa menili niektoré ustanovenia tejto zmluvy a to najmä ustanovenia o finančnom objeme objednanej zdravotnej starostlivosti. V čl. 2 tejto zmluvy žalovaný vyhlásil, že výpoveď zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2001NFAL000106 berie v celom rozsahu späť. Žalobca zároveň vyhlásil, že späťvzatie výpovede akceptuje.

26. Z prezenčnej listiny zasadnutia členskej schôdze Asociácie štátnych nemocníc, ktorá sa konala dňa 26.06.2013 v Bratislave súd zistil, že tejto členskej schôdze sa prostredníctvom svojho zástupcu zúčastnil aj žalovaný.

27. Zo stanovísk žalovaného k dodatku k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 03.09.2013 a 18.09.2013 súd zistil, že žalovaný v reakcii na žalobcov návrh na uzatvorenie dodatku k

zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uviedol, že žiada, aby bolo z textu dodatku vypustené ustanovenie o degresívnej sadzbe. Žalovaný v stanovisku zo dňa 18.09.2013 uviedol, že vzhľadom na narastajúci počet poistencov žalobcu by žalovaný, pri akceptovaní žalobcom navrhnutého znenia dodatku, nemal pokryté ani priame finančné náklady vynaložené na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

28. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

29. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

30. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

31. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

32. Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.

33. Podľa § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

34. Podľa § 42 ods. 2 Obchodného zákonníka nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.

35. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z.z. účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na a) podnikateľov, b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa,

39. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania, d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.

40. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva, c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody, d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

41. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.

42. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

43. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

44. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 136/2001 Z.z. v znení úrad vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu, vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa ustanovení osobitného predpisu, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav.

45. Podľa § 44d ods. 1 zákona č. 126/2001 Z.z. právne vzťahy vzniknuté do 30. júna 2014 sa spravujú podľa doterajších predpisov.

46. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.01.2007 zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106, ktorá bola neskôr menená a dopĺňaná dodatkami číslo 1 až 29. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2014. Dňa 28.06.2013 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy. Po podaní žaloby došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dodatku č. 30 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týmto dodatkom boli nielen zmenené podmienky zmluvy týkajúce sa najmä cien jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti, ale došlo aj k dohode ohľadom pokračovania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tieto skutočnosti nie sú medzi stranami sporu sporné.

47. Zmluvný vzťah založený zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 tak pokračoval aj po uplynutí výpovednej lehoty, t.j. po 01.10.2013. Účinky výpovede nikdy nenastali nakoľko tieto boli odvrátené dohodou účastníkov zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti obsiahnutou v čl. 2 dodatku č. 30 k tejto zmluve. Žalobca aj napriek tomu, že si bol uvedených skutočností vedomý, trval aj po uzatvorení dodatku č. 30 na určení neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 28.06.2013.

48. Žalobca odôvodňoval existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede žalovaného aj po uzavretí dodatku č. 30 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti tým, že musí mať zo zákona uzatvorenú platnú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným. To má zároveň znamenať, že výpoveď zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným vystavuje žalobcu stavu právnej neistoty. Tento stav právnej neistoty má vyplývať z neistoty ohľadom podmienok pre platnú výpoveď zo zmluvy podľa § 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. Žalobca by tak mal byť následne nútený akceptovať podmienky nadiktované žalobcom a uzatvárať dodatky k zmluvám, resp. nové zmluvy napriek tomu, že výpoveď je neplatná. Zdrojom právnej neistoty je pre žalobcu fakt, že žalovaný sa dopustil zneužitia zákonného výpovedného dôvodu a zmluvu bezdôvodne vypovedal. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti výpovede je najefektívnejším prostriedkom ako eliminovať stav právnej neistoty v právnom vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý rámce, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. 49. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby akou je aj žaloba žalobcu v časti, v ktorej sa domáha určenia neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 28.06.2013 je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. 50. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. 51. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu je zároveň potrebné vychádzať zo skutkového stavu daného v čase rozhodovania súdu. To znamená, že aj v prípade, ak by v čase podania žaloby bol u žalobcu skutočne daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd žalobu zamietne, pokiaľ v čase kedy o žalobe meritórne rozhoduje, tento naliehavý právny záujem už zanikol. 52. Žalobca sa svojou žalobou (okrem nároku na náhradu škody) domáhal určenia neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 28.06.2013, ktorou vypovedal žalobcovi zmluvu o poskytovaní starostlivosti. Žalobca sa teda domáha určenia neplatnosti nulitného aktu, ktorého účinky nemohli nastať a to bez ohľadu na jeho platnosť alebo neplatnosť. Medzi stranami sporu nie je sporné, že predmetná výpoveď nespôsobila zánik zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 a to ani po uplynutí výpovednej lehoty, pričom ani jedna zo strán sporu nespája s touto zmluvou žiadne právne relevantné účinky. Výpoveď žalovaného zo dňa 28.06.2013 tak ani do budúcna nemôže predstavovať zdroj právnej neistoty a nemôže ani vyvolať žiadne nové spory medzi žalobcom a žalovaným.

53. Existencia naliehavého právneho záujmu ako základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby predstavuje záruku ochrany pred vedeným šikanóznych sporov pre spory alebo akademických sporov, ktoré nemôžu mať žiaden reálny vplyv na právne postavenie niektorej zo strán sporu. Tu považuje súd za potrebné poznamenať, že ani v prípade, ak by určovacej časti žaloby vyhovel, toto rozhodnutie by nijako nezmenilo právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Žiadnym spôsobom by nebránilo žalovanému opätovne využiť svoje právo vypovedať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré je mu dané priamo ustanovením § 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. a súd by pri rozhodovaní o platnosti, resp. neplatnosti takejto opätovnej výpovede nebol rozhodnutím vydaným súdom v tomto spore viazaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení, že výpoveď žalovaného zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 28.06.2013

zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 2001NFAL000106 uzavretej so žalobcom dňa 29.01.2017 v znení jej dodatkov 1 až 29 je neplatná.

54. Žalobca sa svojou žalobou domáhal aj náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená protisúťažným konaním žalovaného. Žalovaný sa mal tohto konania dopustiť tým, že sa zúčastnil členskej schôdze Asociácie štátnych nemocníc, teda na stretnutí organizácie združujúcej aj ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na tomto stretnutí malo dôjsť medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti k zakázanej dohode a žalovaný mal zneužiť aj svoje dominantné postavenie na trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Dôsledkom účasti na zakázanej dohode ako aj zneužitia dominantného postavenia, teda výsledkom konania v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, mala byť práve výpoveď, ktorú žalovaný doručil žalobcovi dňa 28.06.2013. V dôsledku tohto žalobcom tvrdeného protisúťažného konania žalovaného mala byť škoda, ktorú žalobca vo svojej majetkovej sfére utrpel. Táto škoda mala spočívať vo vyšších cenách za poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovaným pre poistencov žalobcu a teda aj vo vyšších úhradách žalobcu žalovanému, v dôsledku ktorých došlo k zmenšeniu majetkového substrátu žalobcu.

55. Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením pravidiel hospodárskej súťaže sú: protiprávny úkon spočívajúci v protisúťažnom konaní, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protisúťažným konaním.

56. Dodržiavanie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž a zákazu zneužívania dominantného postavenia je záujmom verejným. Hlavným účelom, ktorý súťažné právo sleduje, je udržanie otvoreného trhového prostredia pri zachovaní jeho konkurenčnej štruktúry a pri zabezpečení spravodlivosti na tomto trhu. Cieľom súťažného práva je tak vytvorenie dostatočnej miery konkurencie na to, aby hospodárska súťaž na danom trhu mohla naďalej plniť svoju hlavnú funkciu, ktorou je utváranie tlaku na účastníkov hospodárskej súťaže, vyúsťujúceho do snahy účastníkov hospodárskej súťaže udržať si zákazníkov, resp. získať nových, ponukou čoraz lacnejších a lepších výrobkov alebo služieb za stále nižšie ceny. Popri ochrane hospodárskej súťaže je tak druhotným cieľom súťažného práva podpora hospodárskeho rozvoja v prospech podnikateľov. Nakoľko uvedené záujmy sú záujmami verejnými, dodržiavanie noriem súťažného práva sa vynucuje predovšetkým verejnoprávnej metódy regulácie. Napriek tomu, že právo hospodárskej súťaže upravuje najmä vzťahy medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov, má všetky znaky verejného práva. Orgány, ktorým právo zveruje presadzovanie súťažného práva, disponujú zvrchovanou mocou voči účastníkom hospodárskej súťaže.

57. Z uvedených dôvodov aj ustanovenie § 22 zákona č. 136/2001 Z.z. zverilo právomoc autoritatívne rozhodovať o tom, či je činnosť podnikateľa zakázaná podľa tohto zákona, t.j. vydávať rozhodnutia o tom, či sa podnikateľ dopustil protisúťažného konania alebo nie, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky. Všeobecný súd preto v súlade s ustanovím § 3 C.s.p. poriadku nemá právomoc rozhodovať o „verejnoprávnych“ aspektoch ochrany protisúťažného práva. Porušenie noriem súťažného práva však nemusí mať za následok iba porušenie noriem verejného práva, ale môže sa negatívne prejaviť aj v majetkovej sfére jednotlivých súťažiteľov, ktorí boli protisúťažným konaním poškodení. Súd je tak bezpochyby v civilnom sporovom konaní oprávnený rozhodovať o nárokoch na náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže. 58. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje špecifickú právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenej porušením súťažného práva. Na náhradu tohto druhu škody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka. Právna úprava náhrady škody je koncipovaná na diferenciácii zohľadňujúcej porušenie povinnosti determinované vzťahom k právnemu základu jej vzniku. obsahuje špeciálnu právnu úpravu náhradu škody. Právnym základom zodpovednosti za škodu je ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú porušením záväzkového vzťahu druhej strane. Pôsobnosť § 373 Obchodného zákonníka rozširuje aj na mimozmluvné záväzky ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú aj vtedy, ak škoda vznikla porušením povinností ustanovených týmto zákonom.

59. V ustanovení § 41 Obchodného zákonníka sú obsiahnuté základné princípy fungovania a ochrany hospodárskej súťaže, ako aj okruh subjektov, na ktoré sa tieto princípy vzťahujú. zakotvuje nielen právo fyzických a právnických osôb, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu, ale aj právnu

povinnosť dodržiavať pri výkone týchto práv právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže. Ustanovenie § 41 Obchodného zákonníka zakazuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka sa za zneužitie účasti považuje nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravené osobitným zákonom. Je zrejmé, že osobitným zákonom na tieto účely je zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. To znamená, že aj žalobcom uplatnený nárok, je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody.

60. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Ak sa žalobca svojou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného, bolo jeho povinnosťou preukázať, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré možno kvalifikovať ako dohodu obmedzujúcu súťaž, alebo ako zneužívanie dominantného postavenia. Súd je pri rozhodovaní o následných žalobách viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt porušil normy súťažného práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 193 C.s.p. Viazanosť sa vzťahuje na dva aspekty a to skutočnosť, že bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie správneho deliktu a kto ho spáchal. Rovnako môže byť súd viazaný rozhodnutím aj prípadným rozhodnutím Európskej komisie o protisúťažnom konaní škodcu, ak by posúdenie súťažného deliktu spadalo do jeho právomoci, resp. ak by túto právomoc na seba atrahoval.

61. Žalujúca strana v priebehu konania uvádzala na podporu preukázania svojho nároku tvrdenie, podľa ktorého súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým súťažný orgán (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) konanie o porušení súťažného práva zastaví, resp. v prípadoch ak sa súťažný orgán odmietne zaoberať sťažnosťou na protisúťažné správanie. Podľa žalujúcej strany je súd v takýchto prípadoch oprávnený posudzovať otázku existencie, resp. neexistencie protisúťažného konania sám, ako otázku prejudiciálnu. Iným slovami podľa žalobcu súd je oprávnený rozhodovať ako prejudiciálnu otázku existenciu samotného protisúťažného konania, hoci o tejto otázke má inak právomoc rozhodovať Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

62. Tu je potrebné poznamenať, že v priebehu tohto konania nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V súlade s § 470 C.s.p. je potrebné tento zákon aplikovať aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda aj na toto konanie. Civilný sporový poriadok rieši otázku posudzovania prejudiciálnych otázok, ktorých rozhodovanie inak patrí do právomoci iných orgánov ako súdu odlišne od predchádzajúcej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. môže súd skutočne sám posúdiť otázku, o ktorej má inak právomoc rozhodovať iný orgán, avšak iba v prípade takých orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za orgán podľa § 193 C.s.p. Ustanovenie § 193 C.s.p. vymedzuje orgány, ktorých rozhodnutiami je súd viazaný. Konkrétne ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

63. V zmysle právnej úpravy prejudiciality vymedzenej § 194 C.s.p. súd v civilnom sporovom konanie nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých právomocou je riešiť spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu a to ani ako otázky prejudiciálne. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že otázku existencie protisúťažného konania (t.j. otázku spáchania správneho deliktu) nie je súd v sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 C.s.p. Ak by súd v civilnom sporovom konaní, napriek tomu, sám uzavrel, že žalovaný sa svojim konaním dopustil protisúťažného konania (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jednu zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to čo im je dovolené. Táto zásada našla svoje vyjadrenie v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

64. Žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný bol za konanie, ktoré žalobca označil ako protisúťažné akýmkoľvek spôsobom postihnutý a nepreukázal súdu ani to, že by súťažný orgán (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Komisia) svojim rozhodnutím označil jeho konanie za nedovolené. Žalobca dokonca súdu neposkytol ani skutkové tvrdenia o existencii takéhoto rozhodnutia. To znamená, že je možné jednoznačne konštatovať,

že žalobca nepreukázal existenciu protisúťažného konania na strane žalovaného, teda nepreukázal splnenie základnej podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu.

65. Nakoľko žalobca nepreukázal právne relevantným spôsobom existenciu protisúťažného konania žalobcu ako základného predpokladu existencie jeho zodpovednosti za žalobcom uplatnenú škodu, súd považoval za nadbytočné vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhovaného žalujúcou stranou, ktoré malo smerovať iba k preukázaniu samotnej výšky škody.

66. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

68. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).