Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-592-2015.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/592/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobcu: M. Č., G.. XX.XX.XXXX, Z. L. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ján Segeč, s. r. o., Banská Bystrica, Skuteckého 26, proti žalovanému: M. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. G. V. XX, zastúpenému Mgr. Miroslavom Golianom, Bratislava, Budatínska 16, o zaplatenie 7.704 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného k zaplateniu 7.704 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok pôžičky, s ktorými mal byť žalovaný v omeškaní od decembra 2012 do novembra 2015 a k náhrade trov konania. Nárok odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 17.04.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 26.08.2010 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá finančná pôžička vo výške 25.680 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach po 214 eur, vždy k 15. dňu mesiaca od septembra 2010. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani sčasti, napriek viacerým výzvam. S prihliadnutím na to, že časť dlhu je premlčaná a časť dlhu nie je ešte splatná, žalobca si uplatnil voči žalovanému sumu 7.704 eur na splátkach splatných v období od 15.12.2012 do 15.11.2015. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.
(2) Súd vo veci vydal dňa 01.04.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že žalovaný a právna predchodkyňa žalobcu žili v minulosti v jednej domácnosti, ich vzťah nebol iba o spolužití, bol tiež previazaný majetkovo, resp. finančne, príjem žalovaného v čase ich spolužitia bol poukazovaný priamo na účet právnej predchodkyne žalobcu. Právna predchodkyňa žalobcu nemala žiadne úspory a pôžička uvádzaná v žalobe, aj v zmluve o pôžičke, mala byť od jej otca vykonávajúceho podnikateľskú činnosť, avšak ani on v tom čase nemal žiadne finančné prostriedky. Právna predchodkyňa žalobcu sa nedôvodne spoliehala na svojho otca, prisľúbila žalovanému poskytnutie pôžičky, tieto peniaze však boli určené na uspokojenie oboch, po zistení finančnej straty na strane otca právnej predchodkyne žalobcu nemohlo dôjsť k naplneniu jej záväzku požičať peniaze žalovanému a ani nedošlo. Žalovaný namietol zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že nie podpísaná právnou predchodkyňou žalobcu. Poukázal na text zmluvy o pôžičke, podľa ktorého právna predchodkyňa žalobcu odovzdá pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy a v zátvorke je uvedené, že pôžička bude poukázaná na účet dlžníka, pričom následne mal dlžník podpisom zmluvy potvrdiť prevzatie čiastky.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(4) Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 26. 8. 2010 uzavretej v písomnej forme s poukazom na § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka mala právna predchodkyňa žalobcu (v tomto spore vypočutá ako svedkyňa) žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť peňažnú čiastku vo výške 25.680 eur na dobu 10 rokov, ktorú mala dlžníkovi podľa čl. II. zmluvy odovzdať v hotovosti pri podpise zmluvy, následne sa konštatuje, že bude poukázaná v lehote 15 dní od podpisu zmluvy na určený bankový účet dlžníka a v ďalšej vete dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie čiastky. Dlžník mal svoj dlh zaplatiť v 120 pravidelných mesačných splátkach po 214 eur s tým, že pôžička je bez úrokov. Splatnosť mesačných splátok bola určená 15. dňom mesiaca na určený bankový účet veriteľa s počiatkom nasledujúceho mesiaca po podpise zmluvy. Žalovaný zmluvu podpísal overeným podpisom.
(5) Zmluvou o postúpení pohľadávky s poukazom na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 17.04.2015 právna predchodkyňa žalobcu postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v rozsahu splátok splatných od mája 2012 do konečnej splatnosti pohľadávky. Listom zo dňa 17.04.2015 (doručeným žalovanému dňa 09.09.2015) právna predchodkyňa žalobcu oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky. (6) Svedkyňa A. E. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným žili v partnerskom vzťahu a počas spolužitia zistila, že žalovaný má veľké dlhy v nebankových spoločnostiach, splátky spolu s telefónom predstavovali 700 až 800 eur mesačne. Preto mu navrhla, že zoberie úver, z ktorého si (žalovaný) vyplatí dlhy a svedkyni bude splácať mesačne po 200 eur. Peniaze z pôžičky mu poskytla, potom mu však z nich sama začala dlhy následne mesačne splácať. Svedkyni však pôžičku nesplácal. Medzičasom ukončil zamestnanie, sama mu zabezpečovala živobytie, 2-3 krát zaplatil 200 alebo 300 eur, čo však nepovažovala za splátky na pôžičke, pretože bývali spoločne, boli to výdavky na spolužitie. Potvrdila, že zmluvu o postúpení pohľadávky podpísala, takisto podpísala aj oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovanému poskytla pôžičku vo výške 12.000 eur z úverových prostriedkov, zvyšok úveru spotrebovala sama. V zmluve o pôžičke je uvedená vyššia suma z dôvodu, že tak sa navýšila suma aj s úrokmi a ďalšími výdavkami spojenými so splácaním úveru banke. Svoju výpoveď následne svedkyňa doplnila tým, že sama dlhy na úveroch nemala, iba leasing na auto, išlo o 3.000 eur, ktorú sumu vyplatila. Peniaze z poskytnutého úveru vybrala, sumu 12.000 eur odovzdala žalovanému a žalovaný jej ich následne vrátil na splácanie jeho dlhov. Platby vykonané o banke boli úhrady za žalovaného, boli vykonané práve z úverových prostriedkov zo sumy 12.000 eur. Žalovaný je odovzdával aj peniaze v hotovosti, mohlo ísť o sumu 500 až 700 eur asi v siedmych až ôsmych prípadoch do roka, tieto peniaze boli spotrebované na bežné výdavky a spoločnú dovolenku.
(7) K výpovedi svedkyne žalobca cestou advokáta predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.08.2010 uzavretou medzi bankou a svedkyňou, ktorou bol svedkyni poskytnutý úver vo výške 15.300 eur s úrokom 10,9%, ktorý sa zaviazala svedkyňa splatiť v 119 splátkach od septembra 2010 do júla 2020, celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve vyčíslená na 25.652,44 eur. Ďalej predložil doklady o bezhotovostných úhradách (z účtu na účet) v sume celkom 4.460,89 eur podpísaných svedkyňou a vkladoch v hotovosti (na účet) v sume spolu 1.825,16 eur podpísaných žalovaným, všetky zo dňa 26.08.2010.
(8) Žalovaný naďalej trval na tom, že právna predchodkyňa žalobcu žalovanému nevyplatila žiadne peniaze z titulu pôžičky, pôvodne malo ísť o peniaze od otca právnej predchodkyne žalobcu a žalovaný ich mienil použiť na zaplatenie akontácie na kúpu nákladného vozidla - domiešavača s cieľom zahájiť podnikateľskú činnosť s ďalšou osobou. Potvrdil, že mal počas spolužitia dlhy, ale v tom čase aj riadne pracoval. Úhrady vykonané v banke boli vyplatené zo spoločných prostriedkov keďže počas spolužitia (trvajúceho 4 až 5 rokov) odovzdával celý príjem - pracoval v P. za asi 1.200 eur mesačne a k tomu mal ďalší príjem 250 eur mesačne. Úver, ktorý nadobudla právna predchodkyňa žalobcu bol použitý na vyplatenie jej pôžičiek, jej leasingu a pôžičiek žalovaného. Cestou advokáta ďalej uviedol, že príjem 250 eur mesačne mu bol poukazovaný na účet svedkyne, ktorý uviedol zamestnávateľovi, nakoľko vlastný účet zriadený nemal, pri príjme 250 eur mesačne to za obdobie od septembra 2010 do konca roka 2012 predstavuje sumu 7.000 eur.
(9) Žalobca cestou advokáta poukázal na to, že na účet svedkyne boli preukázateľne vkladané sumy okolo 266 eur od zamestnávateľa žalovaného, svedkyňa peniaze používala aj na úhrady dlhu žalovaného a chod spoločnej domácnosti. K doplneniu dokazovania žalobca predložil od svedkyne šekové ústrižky o splácaní peňažných súm v prospech nebankových spoločností a Sociálnej poisťovne, ako odosielateľ je uvedený vždy žalovaný.
(10) K veci sa vyjadril žalobca aj písomne podaním zo dňa 03.08.2017 s tým, že podľa výpisu z účtu svedkyne svedkyňa žalovanému za obdobie od 09.08.2010 do 26.08.2010 poskytla na pôžičke sumu 10.542,89 eur, podľa šekových poukážok mal žalovaný spotrebovať ďalšie finančné prostriedky poskytnuté svedkyňou na základe zmluvy o pôžičke v období od novembra 2010 do októbra 2011 v sume spolu 1.995,41 eur, z čoho je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu - svedkyňa preukázateľne poskytla žalovanému najmenej 13.450,88 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.08.2010.
(11) Podľa predloženého výpisu z účtu svedkyne za obdobie od 01.08.2010 bol svedkyni dňa 11.08.2010 z účtu banky poukázaný úver po odpočítaní poplatku uvedeného v zmluve (189,17 eur). V ďalšom období do konca mesiaca august vyplývajú z uvedeného účtu hotovostné výbery od 330 eur do 3.000 eur (5x), jednorazové príkazy (vyplývajúce z dokladov o bezhotovostných prevodoch zo dňa 26.08.2010 - 3x) a bezhotovostný výber svedkyne v sume 5.280,85 eur.
(12) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
(13) Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke predpokladá dohodu strán, ako aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke, k jej uzavretiu zákon vyžaduje teda i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi („prenecháva“). Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalobca, ktorý tvrdil, že pôžička bola poskytnutá a pohľadávka z nej mu bola postúpená, mal dôkaznú povinnosť, a teda (dôkazné) bremeno preukázať, či reálne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalobca však v priebehu celého konania existenciu takéhoto právneho úkonu (reálne odovzdanie peňazí) nepreukázal, napriek výpovedi svedkyne táto skutočnosť (čo i len v rozsahu svedkyňou tvrdenej čiastky 12.000 eur) nevyplýva ani z výpisu z jej účtu.
(14) Žalovaný jednoznačne poprel akékoľvek odovzdanie peňazí, v zmysle predložených listinných dôkazov išlo preukázateľne o plnenie z účtu svedkyne za žalovaného, čo je však iný právny titul, z ktorého pohľadávka svedkyne nebola postúpená na žalobcu. Podľa názoru súdu sa žalobcovi jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že žalovanému bola poskytnutá pôžička. Keďže súd nemal v konaní zo zisteného skutkového stavu preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu - svedkyňou a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke žalobu zamietol.
(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(16) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(17) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanému, ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu.
(18) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).