Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-180-2017.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Subarea
27P/180/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: O. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. N., nar. XX.XX.XXXX obe deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, S., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel CHOVANEC, s.r.o., Čajakova 25, Bratislava a S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Klincová 5, Bratislava o rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.08.2017 zamieta.
odôvodnenie:
Predmetom konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 27P/16/2017 je rozhodnutie súdu o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na ktorých sa ich rodičia nevedia dohodnúť. Konkrétne sa otec domáha, aby súd určil, že obe maloleté deti budú v školskom roku 2016/2017 navštevovať Základnú školu na Ž.L. X. Č.. X S. N. a miestom ich trvalého pobytu bude Z.Á. X..Č.. X v Bratislave.
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.08.2017 sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd určí, že mal. O. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. N., nar. XX.XX.XXXX budú v školskom roku 2017/2018 navštevovať Základnú školu Ž., N. a ich trvalým bydliskom bude Z. X..Č.. X v Bratislave. V návrhu uviedol, že vo veci starostlivosti o maloleté deti prebieha pred tunajším súdom množstvo konaní, z ktorých vzišiel veľký počet súdnych rozhodnutí upravujúcich práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, avšak súd pri rozhodovaní o maloletých deťoch nijakým spôsobom nezisťoval názor samotných detí a rozhodoval len na základe vyjadrení matky, ktoré si nijakým spôsobom neoveroval. Poukázal na to, že maloleté deti boli neodkladným opatrením zverené do osobnej starostlivosti matke a taktiež bol upravený styk otca s deťmi. Vďaka množstvu rozhodnutí súdu prvej inštancie v prospech matky boli matke nepriamo vytvorené podmienky na presťahovanie detí z miesta ich obvyklého pobytu do Volkoviec, zmenu trvalého bydliska detí, zmenu ich škôl. Otec vytýkal súdu, že doposiaľ nevykonal žiaden úkon smerom k účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu a blížiaceho sa
začiatku školského roka 2017/2018 otec podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec citoval vyjadrenia detí prednesených na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, kde maloletá O. uviedla, že by chcela opäť bývať v Bratislave, k návrhu pripojil listy písané mal. O. v ktorých sa vyjadruje nasledovne: „od školského roka 2017/2018 chcem byť v starostlivosti otca nie s maminou. Otec býva v Bratislave, kde mám viac kamarátiek a cítim sa tam lepšie. Keďže doposiaľ nebolo možné byť s tatinom pol na pol, chcela by som byť budúci rok s ním. Maminu mám rada, ale chcela by som aby bývala tiež v Bratislave a mohla som sa vídať s tatinom aj s ňou rovnako“ . Keď som mamine povedala , že by som chcela byť v Bratislave s tatinom mama ma včera donútila napísať na papier list, ktorý mi ona sama nadiktovala. List som musela napísať lebo mám z mamy strach, inak by na mňa mama veľmi
kričala. Celý list mi nadiktovala mama. Musela som ho napísať aj keď s ním nesúhlasím. Vadí mi, že to čo mi diktovala mama nie je pravda a núti ma písať to, čo chce ona. V máji nás mama chcela donútiť aby sme nešli k tatovi. Keď tato prišiel pre nás, mama nás nútila aby sme ostali doma. Vyhrážala sa mi, že keď poviem že chce ísť s tatom tak nepôjde na vystúpenie ani na sväté prijímanie. Ja mám tata rada a chcela by som byť tento školský rok s ním, pretože vo S. sa mi moc nepáči a dosť sa tam nudím, najviac mama nám bráni sa s tatom stretávať a telefonovať s ním. Tato mi sľúbil, že nám nebude brániť aby sme sa mohli vidieť aj s mamou keď budeme chcieť.“
Z obsahu vyjadrenia mal. O. je zrejmé, že sa chce vrátiť späť do Bratislavy. Otec poukázal aj na Dohovor o právach dieťaťa, usmernenie Výboru ministrov rady Európy o súdnictve priateľskom k deťom , v zmysle ktorých je potrebné poskytnúť možnosť aby sa deti k veci vyjadrili priamo alebo prostredníctvom zástupcu ale bo príslušného orgánu, pričom prvoradým hľadiskom je najlepší záujem dieťaťa.
Maloletá O. navštevuje Základnú školu S. a maloletá O. je žiačkou Základnej školy- U. S. D.. Takýto stav pretrváva od 01.09.2016, s čím otec vonkoncom nesúhlasí. Deti sa vyjadrujú v tom zmysle, že v škole nemajú žiadne kamarátky, chýbajú im kamaráti z Bratislavy, chceli by navštevovať školy v Bratislave. Otec tiež nesúhlasí aby jeho dcéry mali trvalé bydlisko vo S., matka bez jeho súhlasu opustila Bratislavu a odsťahovala sa do S. k svojim rodičom bez jeho súhlasu. Deti mali od narodenia trvalý pobyt na adrese Z. X, Bratislava na základe dohody ich rodičov. Matka úmyselne a účelovo vyňala maloleté deti z ich prirodzeného prostredia a premiestnila ich do iného prostredia, v ktorom nemajú vybudované žiadne sociálne väzby. Matka svojím konaním prekračuje bežné rodičovské limity. Bez toho, aby zisťovala názor maloletých detí, ich násilným spôsobom presťahovala, zmenila im trvalý pobyt a v neposlednom rade ich prihlásila na iné školy. V období, kedy sa rodičia maloletých detí rozvádzajú, sú takého zásadné zmeny v rozopre so záujmom maloletých detí. Tí by mali mať najmä v období, kedy sa ich rodičia rozchádzajú, istoty, ako v mieste bydliska, tak aj v mieste škôl, ktoré navštevujú. Otec má za to, že má pre maloleté deti v Bratislave vybudované lepšie a vhodnejšie podmienky na ich zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. Presťahovanie maloletých detí do Bratislavy a navštevovanie základnej školy v Bratislave je v najlepšom záujme detí.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 22.08.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XX Y.-XXX V. XX Y. zo dňa 27.02.2017 boli obe maloleté deti neodkladným opatrením zverené predbežne do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na deti nevyhnutné výživné v sume 100 € na každé dieťa a bol upravený styk otca s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod do nasledujúcej nedele do 19.00 hod tak, že otec si deti preberie a odovzdá v mieste bydliska matky, matka je povinná v určenom čase a na určenom mieste deti riadne pripravené odovzdať otcovi a otec je povinný po ukončení styku v určenom čase a na určenom mieste deti odovzdať matke. Rodičia detí sú v rozvodovom konaní a domáhajú sa aj úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Je pravdivé tvrdenie otca, že matka sa spolu s deťmi bez jeho súhlasu odsťahovala z Bratislavy do S. k svojim rodičom. Nemožno však nespomenúť, že jej odchodu zo spoločnej domácnosti s otcom detí predchádzal konflikt, ktorý vyvrcholil podaním trestného oznámenia matky detí na otca pre spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť otec detí tým, že ju citovo vydieral, vyhrážal sa, že ak sa z bytu odsťahuje a zoberie si deti neumožní jej stretávať sa s nimi. Stalo sa tiež, je ju spolu s deťmi zamkol v byte, zobral jej kľúče, kým on bol sledovať zápas na štadióne. V súčasnosti sa trestné konanie vedie pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. XT/XXX/XXXX. Súd mal ďalej preukázané, že rodičia maloletých detí toho času už spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ktorú viedli spolu s deťmi v Bratislave. Matka bez súhlasu otca odišla s deťmi bývať do obce S. kde žijú jej rodiča. Matka pritom deklaruje záujem v tomto meste aj s maloletými deťmi trvale zotrvať, o čom svedčí aj jej konanie (prihlásenie mal. do základnej školy, zmena adresy trvalého pobytu maloletých detí). S týmto rozhodnutím matky však otec zásadne nesúhlasí a práve s ohľadom na túto významnú zmenu výchovného prostredia maloletých detí, v konaní o rozvod manželstva žiada zveriť deti do svojej starostlivosti, dôvodiac pritom tým, že maloleté deti nechcú zmeniť bydlisko, v obci S. podľa otca nemajú adekvátne podmienky, pričom matka tieto názory detí nerešpektuje. Je teda zrejmé, že medzi rodičmi je nezhoda v otázke spôsobu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, s čím je za daných okolností (keď matka realizuje kroky smerujúce k zotrvaniu v obci S. ) nerozlučne spojená zmena bydliska maloletých detí, zmena školského prostredia, či zmena okruhu osôb, s ktorými deti prichádzajú do úzkeho kontaktu. Súd preto pri svojom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musel nevyhnutne zohľadniť nielen predpoklady rodičov na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, ale
aj dôsledky zmeny výchovného prostredia, preto neodkladným opatrením boli deti predbežne zverené do starostlivosti matky (uznesenie, sp. zn. XXP/XX/XXXX). Vzhľadom na diametrálne odlišné názory rodičov, ktoré výchovné prostredie je pre deti vhodnejšie ustanovil súd v konaní o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností znalca na posúdenie tejto otázky, pričom znalecký posudok doposiaľ vypracovaný nebol. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 365 CMP, ak je priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania ako aj po ukončení konania. Neodkladné opatrenie môže účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom (majúcim sa ochrániť) vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo všetko sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali naopak nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka všeobecne (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2015/160/>), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahojiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia. Toľko k námietke otca ohľadne výsluchu maloletých detí. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prvá veta starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Podľa § 20 ods. 2 prvej vety z.č. 45/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“) a o doplnení niektorých zákonov, zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Podľa § 20 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z.z. žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode (§ 8 ods. 1 zák.č. 596/2003 Z.z.) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
Za situácie, keď citované zákonné ustanovenia CMP neupravujú nariadenie neodkladných opatrení ohľadne úpravy týkajúcej sa súhlasu na prihlásenie na plnenie povinnej školskej dochádzky a určenie trvalého bydliska maloletých detí, je potrebné vychádzať z citovaného § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právo rozhodovať o záležitostiach dieťaťa patrí zásadne obom rodičom. Pokiaľ sa však títo nedohodnú v podstatnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností týkajúcej sa mal. dieťaťa je namieste, aby na návrh jedného z rodičov (či oboch) rozhodol súd o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Keďže v preskúmavanej veci je nesporné, že rodičia navzájom vyslovili každý svoj nesúhlas so zotrvaním detí v Bratislave/ S., s ktorou otázkou súvisí aj návšteva školského zariadenia, sú dané podmienky pre postup podľa ust. § 35 Zákona o rodine, pretože niet sporu o tom, že otázka vzdelávania dieťaťa a plnenia si povinnej školskej dochádzky/trvalého bydliska je vecou podstatnou. Avšak vzhľadom na predchádzajúce neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané pod č.k. XXP/XX/XXXX-XX, ktorým boli maloleté deti predbežne zverené do starostlivosti matke, a skutočnosť, že už v školskom roku 2016/2017 navštevovali školu/predškolské zariadenie vo S. nepovažoval za potrebný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. V konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva prebieha znalecké dokazovanie na zistenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné, sociálne a i. predpoklady na zdravý fyzický, psychický vývoj maloletých detí, resp. či by bolo v záujme maloletých detí nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v akom režime. Do času, kým nebude ukončené znalecké dokazovanie je súd toho názoru, že nie je v záujme maloletých detí meniť ich výchovné prostredie ani prostredie školského zariadenia, ktoré doposiaľ navštevovali.
Poučenie:
: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až