Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Cb-21-2015.pdf
PDF · 115.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 846, proti žalovanému v 1. rade: Marián Šulik TATRADACH, s miestom podnikania Hviezdoslavova 4052/61, Poprad, IČO: 32 855 591, žalovanej v 2. rade: M. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXXX/XX, S., právne zastúpená: Mgr. Maroš Ježík, advokát, AK so sídlom Okružná 871/65, Stará Ľubovňa, pracovisko Murgašova 86/1, Poprad, v konaní o zaplatenie 32.786,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v I. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.116,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.116,49 eur od 4.10.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný v I. rade a žalovaná v II. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.670,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.7.2012 do 11.9.2012,
- 8,75 % ročne zo sumy 23,77 eur od 12.9.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.9.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.10.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.11.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.12.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.1.2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.2.2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.3.2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.4.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.5.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.6.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.7.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.8.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.9.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.10.2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.11.2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.12.2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.1.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.2.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.3.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.4.2014 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.5.2014 do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.6.2014 do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.7.2014 do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.8.2014 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.9.2014 do zaplatenia,
- 8,05 % ročne zo sumy 10.706,49 eur od 4.10.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.7.2015 domáhal od žalovaného v 1. rade zaplatenia sumy 32.786,49 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ zo dňa 29.10.2014 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 20.7.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5029900937 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky žalobcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému v 1. rade prevádzkový preklenovací splátkový úver vo výške 24.848,- eur. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 ObZ. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 35.820,32 eur, ktorá pozostávala z istiny 24.684,81 eur, riadneho úroku 8.101,68 eur, úroku z omeškania 2.878,83 eur a poplatkov 155,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje istinu vo výške 24.684,81 eur a riadne úroky 8.101,68 eur, teda celkom sumu 32.786,49 eur ako aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 26.7.2012, t. j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti prvej splátky. Mimoriadna splatnosť úveru nastala v súlade s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňom 3.10.2014. Poskytnutý úver mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 690,- eur vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca.
2. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2015 sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaného v 1. rade v tom smere, že predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky špecifikovaný v žalobe a postúpená pohľadávka nie je určitá, čím je otázna aktívna vecná legitimácia žalobcu. Zo žaloby ani zo Zmluvy o postúpení nie je zrejmé, z čoho vychádza výpočet rozdielu výšky nesplatenej istiny, či bola a kedy bola zaplatená splátka a od nej sa odvíjajúce úroky z omeškania. Zmluva o splátkovom úvere nešpecifikuje výpočet úrokov a poplatkov vyplývajúcej z úverovej zmluvy, či ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zároveň vytkol, že žalobca a ani poskytovateľ úveru nesplnili povinnosť podať správu osobe, ktorá v zmysle zmluvy poskytla zabezpečenie záväzku. 3. Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015 právny zástupca žalobcu rozšíril žalobu o žalovanú v 2. rade, a to M. Š.V.. Zároveň uviedol, že dňa 20.7.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou v 2. rade v súlade s ust. § 533 OZ Dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej pristúpila žalovaná v 2. rade k pohľadávke žalovaného v 1. rade vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca teda žiadal, aby súd do konania pripustil žalovanú v 2. rade a zároveň požiadal o zmenu žalobného petitu. Podaním právneho zástupcu žalobu zo dňa 14.1.2016 doplnil svoje predošlé podania v tom zmysle, že žalovaný v 1. rade čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 24.848,- eur, pričom z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 666,23 eur dňa 12.9.2012. Z úhrady žalovaného v 1. rade bola na istinu započítaná suma 163,19 eur, na riadny úrok suma 428,01 eur, na poplatky suma 60,- eur a na úrok z omeškania suma 15,03 eur. Pokiaľ na istinu bola započítaná z úhrad žalovaného suma v celkovej výške 163,19 eur, tak na istine zostala neuhradená suma 24.684,81 eur. Zároveň v tomto podaní sa vyjadril k výške uplatneného riadneho úroku vo výške 8.101,68 eur a k spôsobu jeho výpočtu, pričom uviedol, že riadny úrok predstavoval sumu 8.529,69 eur a po započítaní úhrady žalovaného, ktorá bola započítaná na riadny úrok v celkovej výške 428,01 eur tak na riadnom úroku zostala neuhradená suma 8.101,68 eur. Preto nezaplatená istina a nezaplatené riadne úroky tvoria žalovanú sumu. Poplatky a kapitalizované úroky z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podaním doručeným súdu 9.5.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že čiastočne berú žalobu späť v časti istiny a v časti úrokov z omeškania od 26.12.2011 do 25.7.2012 a požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu.
4. Uznesením z 26.1.2016 súd pripustil vstup žalovanej v 2. rade do konania ako aj zmenu žalobného petitu.
5. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že na podanej žalobe po jej úprave, t. j. po zmene žalobného petitu, trvajú ako aj na čiastočnom späťvzatí žaloby. Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade a posúdenie otázky ručenia a spotrebiteľského vzťahu k tomu právny zástupca žalobcu, že v súvislosti s Dohodou o pristúpení k záväzku nemožno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, nakoľko právny predchodca žalobcu neposkytoval žalovanej v 2. rade žiadne výrobky a ani žiadne služby pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov jej domácnosti. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, kedy „na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti“. Na Dohodu o pristúpení k záväzku sa nevzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Rovnaký právny názor vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci sp. zn. C 45/96 (Bayerische Hypotheken und Wechselbank proti Edgar Dietzinger) v ktorej uviedol, že za spotrebiteľa rozhodne nemožno považovať osobu, ktorej nie sú určené služby. Na poslednom pojednávaní vzhľadom na zistenie, že žalobca nezohľadnil čiastočnú úhradu zo strany žalovaného, navrhla právna zástupkyňa žalobcu upraviť petit v časti prvého úroku z omeškania tak, že žalobca požaduje úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 690,- eur od 26.7.2012 do 11.9.2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,77 eur od 12.9.2012 do zaplatenia a zvyšné úroky z omeškania tak ako sú uvedené v podaní, v ktorom žiadal žalobca pripustiť zmenu žalobného petitu.
6. Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa nariadených pojednávaní nezúčastnil z dôvodu, že ukončil právne zastupovanie žalovaného v 1. rade pre nespoluprácu. Žalovaný v 1. rade sa pojednávaní nezúčastnil, predvolania si neprezval v odbernej lehote, súd však v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP považoval predvolania pre žalovaného za doručené a pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Právny zástupca žalovanej v 2. rade rozporoval uplatnené príslušenstvo pohľadávky, pretože zmluva o úvere bola uzavretá 20.7.2012 a príslušenstvo si žalobca pôvodne uplatňoval od 26.12.2011, čo je v rozpore so samotnou zmluvou, pretože za toto obdobie nemohlo vzniknúť omeškanie, keď v tom čase zmluva ešte nebola uzatvorená. Zároveň vychádzal z toho, že určením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 3.10.2014 došlo k zmene splatnosti splátok úveru, teda je otázka, či sa nemá uplatňovať istina spolu s úrokom z úveru tak ako je uplatnená v konaní s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K príslušenstvu, tak ako je uplatnené po zmene žaloby vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o formu zabezpečenia, v zmluve sa uvádza, že zmluva o pristúpení k záväzku je zabezpečovacím inštitútom úverovej zmluvy. Túto dohodu podpísala žalovaná v 2. rade ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na takýto zabezpečovací právny inštitút treba aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ platného v tom čase, to zn., že aj právo premlčania k jednotlivým splátkam treba posudzovať podľa ust. OZ, teda v trojročnej premlčacej lehote. Existuje judikát Európskeho súdneho dvora, ktorý vymedzuje postavenie subjektov poskytujúcich zabezpečenie k úverovej zmluve, ktorá je absolútnym obchodom tak, že na nich treba hľadieť ako na spotrebiteľov, pokiaľ to nie sú osoby, ktoré majú blízky vzťah k úverovému dlžníkovi. Daná judikatúra tento blízky vzťah vymedzuje len dvomi spôsobmi, a to len žeby išlo o osobu, ktorá má priamy riadiaci vplyv na osobu úverového dlžníka alebo o osobu, ktorá má záujem na výsledku podnikania. Žalovanú v 2. rade nie je možné zahrnúť ani do jednej z týchto kategórií, a preto je potrebné na ňu hľadieť ako na spotrebiteľa. Poukázal na platné znenie § 53 ods. 9 OZ, ktorý hovorí o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti, kde podmienkou je, že toto právo je možné uplatniť po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania splátky, čo bolo splnené v tomto prípade, avšak veriteľ bol povinný upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vyhlásením splatnosti, že toto právo uplatní. Je nesporné, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 7.10.2014, čo prevzala v mene žalovaného v 1. rade žalovaná v 2. rade, avšak tomuto nepredchádzala uvedená výzva resp. upozornenie, ktoré malo byť doručené min. 15 dní pred dňom 3.10.2014. Súčasťou spisu síce je výzva pôvodného veriteľa z 8.9.2014, avšak k tejto výzve chýba doklad preukazujúci doručenie tejto písomnosti žalovanému v 1. rade, preto má za to, že každá splátka sa premlčuje samostatne s tým, že vzhľadom k tomu žalobca rozšíril návrh voči žalovanej v 2. rade až 23.12.2015, vzniesol vo vzťahu k splátkam splatným do 23.12.2012 námietku premlčania vrátane uplatneného príslušenstva. S čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
8. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2017 súd pripustil zmenu petitu žaloby v požadovanom znení.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: Zmluva o splátkovom úvere č. 5029900937 zo dňa 20.7.2012, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní podnikateľom, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014, Výzva k úhrade z 8.9.2014, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru SLSP, a.s. zo dňa 7.10.2014, Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu zo dňa 25.11.2014, kópia doručenky, Pokus o zmier zo dňa 14.7.2015, Dohoda o pristúpení k záväzku 20.7.2012, Pokus o zmier zo dňa 18.12.2015 adresovaný žalovanej v 2. rade, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 10. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 20.7.2012 so žalovaným v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 5029900937 (ďalej len „úverová zmluva“). V zmysle tejto zmluvy bol žalovanému v 1. rade poskytnutý prevádzkový preklenovací splátkový úver ako mikro podnikateľovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Úver bol poskytnutý vo výške 24.848,- eur, s tým, že žalovaný v 1. rade mal splácať úver v mesačných splátkach po 690,- eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.7.2012 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 25.6.2015. Výška úrokovej sadzby bola 6,60 % p.a.. Toho istého dňa t. j. 20.7.2012 tak ako predpokladá článok IV. bod 1 úverovej zmluvy, bola uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzku medzi SLSP, a.s. a žalovanou v 2. rade - M. na zabezpečenie pohľadávky banky voči žalovanému v 1. rade. Banka a pristupujúca dlžníčka uzatvorili túto dohodu podľa § 533 OZ v platnom znení za účelom splatenia pohľadávky banky tak, ako bola uvádzaná v článku II. bod 1 pod písm. a) až f) Dohody o pristúpení k záväzku. Žalovaná v 2. rade vyhlásila, že sa podrobne oboznámila s obsahom všetkých práv a všetkých povinností, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, s ekonomickou a finančnou situáciou pôvodného dlžníka a dôsledkami, ktoré pre ňu ako pristupujúceho dlžníka vyplynú z pristúpenia k záväzku pôvodného dlžníka. Pôvodný dlžník a pristupujúci dlžník sú zaviazaní voči banke splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy spoločne a nerozdielne. Podľa článku III. bod 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ. Žalovaný v 1. rade z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 666,23 eur, a to dňa 12.9.2012, to zn., že bol v omeškaní dvoch splátok, pričom táto suma bola započítaná na istinu vo výške 163,19 eur, na riadny úrok vo výške 428,01 eur, na poplatky vo výške 60,- eur a na úrok z omeškania vo výške 15,03 eur. Žiadna ďalšia úhrada žalovaným v 1. rade a ani žalovanou v 2. rade vykonaná nebola. Listom z 8.9.2014 bol žalovaný v 1. rade upozornený, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 7.9.2014 vo výške 28.324,76 eur. Listom zo 7.10.2014 bolo žalovanému v 1. rade oznámené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 3.10.2014. Zároveň bol vyzvaný k splateniu celej výšky pohľadávky ku dňu 3.10.2014 vo výške 35.820,32 eur. Uvedené oznámenie bolo doručené žalovanej v 2. rade ako splnomocnencovi dňa 18.10.2014. Dňa 29.10.2014 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1486/2014/CE. Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok bola Príloha č. 1, kde bolo uvedené, že poskytnutá suma úveru predstavovala 24.848,- eur a zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 35.820,32 eur. Táto suma pozostávala z istiny vo výške 24.684,81 eur, úrokov z omeškania vo výške 2.878,83 eur a riadnych úrokov vo výške 8.101,68 eur. Ostatné príslušenstvo tvorili poplatky vo výške 155,- eur. V prílohe bolo uvedené, že žalovaný v 1. rade je v omeškaní 824 dní, pričom dátum poslednej úhrady bol 12.9.2012 vo výške 666,23 eur. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. doručovala žalovanému v 1. rade oznámenie zo dňa 11.11.2014 o postúpení pohľadávky vo výške 35.820,32 eur s príslušenstvom na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak súd nemal preukázané, či aj došlo k doručeniu tohto oznámenia. Z podacieho hárku bolo zistené, že takéto oznámenie bolo zaslané na poštovú prepravu. Po postúpení pohľadávky bol žalovaný v 1. rade vyzvaný žalobcom k úhrade dlžnej sumy, a to listom z 25.11.2014. Obdobne žalovaná v 2. rade bola vyzvaná na úhradu pohľadávky listom datovaným 18.12.2015. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa bodu 7.6.1 VOP SLSP, a.s. ak dôjde k porušeniu akejkoľvej zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 ObZ premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 397 ods. 2 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
11. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavovala zostatok nesplateného úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaná v 2. rade uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Dohodu o pristúpení k záväzku a stala sa tak solidárnym dlžníkom popri žalovanom v 1. rade. Pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 OZ sa môže týkať peňažnej záväzkovej povinnosti, vždy však ide o pristúpenie individuálne určenej povinnosti a nie pristúpenie k záväzkovému vzťahu ako takému. Zákon okrem obligatórnej písomnej formy, ktorej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, nevyžaduje osobitné obsahové náležitosti takejto dohody. Musia byť však naplnené všeobecné predpoklady kladené na dvojstranný právny úkon, čo v danom prípade dodržané bolo. Aj v tomto prípade tretia osoba, ktorá sa zaväzuje záväzok vyplývajúci z daného záväzkového vzťahu splniť, môže uplatniť námietky, ktoré má pôvodný dlžník voči veriteľovi, avšak za predpokladu, že sa tieto námietky týkajú záväzku, ktorý je predmetom dohody. Solidárnosť záväzku znamená, že veriteľ sa môže domáhať plnenia nielen voči pôvodnému dlžníkovi ale aj voči tretej osobe, ktorá sa zaviazala, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Plnenie jednej z týchto osôb však má za následok v rozsahu plnenia zánik záväzku voči obom týmto osobám. Pristúpenie k záväzku nemá vplyv na trvanie zabezpečenia splnenia záväzku, avšak ak je záväzok splnený, má to za následok zánik zabezpečenia, a to bez zreteľa na to, kto dlh splnil. Vzhľadom na absenciu pevnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku je potrebné aplikovať ust. § 533 Občianskeho zákonníka aj na obchodnoprávne vzťahy. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú považoval za platnú. Žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení. Podľa rozsudku NS SR zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 4Obo 210/01: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval Zmluvou o postúpení postupník“.
12. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jeho podstatnou náležitosťou. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. Tieto sú v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky.
Dôvodom zosplatnenia úveru bolo porušovanie povinností dlžníkom, t. j. žalovaným v 1. rade, ktorý neplnil včas dohodnuté splátky úveru. Zosplatnenie úveru predstavuje svojím obsahom istý spôsob zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Rozhodujúcou nie je skutočnosť ako je právny úkon označený, prípadne na ktoré ustanovenia zákona sa odvoláva. Rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu a s ním spojené práva a povinnosti plynúce pre účastníkov. Pre odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, má Obchodný zákonník vlastný právny režim upravený vyššie citovaným ust. § 506 Obchodného zákonníka. Zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace. Veriteľ tak má oprávnenie spolu s odstúpením od zmluvy o úvere požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia zmluvy o úvere odlišným spôsobom ako je to upravené v ust. § 351 Obchodného zákonníka. Ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi predstavuje záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti.
13. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok NS SR z 18. mája 2000 sp. zn. 4Obo 115/99). Právny zástupca žalovanej v 2. rade trval na tom, že pokiaľ žalovaná v 2. rade ako fyzická osoba nepodnikateľ podpísala Zmluvu o pristúpení k záväzku, ktorá je zabezpečovacím inštitútom úverovej zmluvy, má sa na ňu aplikovať spotrebiteľské právo platné v tom čase, kedy došlo k podpisu zmluvy, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s čím súvisí skutočnosť, že došlo k premlčaniu časti pohľadávky voči žalovanej v 2. rade v trojročnej premlčacej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR z 27.3.2013 sp. zn. 6MCdo 4/2012, kde okrem iného je konštatované, že: „Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka“. V konkrétnom prípade nebola pohľadávka zabezpečená ručením, ale Dohodou o pristúpení k záväzku, na ktorú vyššie uvedené závery citovaného rozhodnutia možno bez výhrad aplikovať. Súd sa teda nestotožnil s námietkou právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, aby ju posudzoval ako spotrebiteľa a následne posudzoval aj premlčanie časti nároku, ktorý je voči žalovanej v 2. rade uplatnený priaznivejšie, teda, že došlo k premlčaniu v trojročnej premlčacej lehote. Žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver na podnikateľské účely. Celý zmluvný vzťah vrátane zabezpečenia sa tak spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (i keď Dohoda o pristúpení k záväzku je upravená len v Občianskom zákonníku), a to tak pri postavení žalovaného v 1. rade (dlžníka) ako aj postavení žalovanej v 2. rade. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 17.3.1998, a to vo veci Dietzinger (C-45/96), ktoré spomínal aj právny zástupca žalobcu, podľa ktorého rozhodnutia: „Zábezpeka resp. ručiteľský záväzok, ktoré poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“. Súdny dvor EÚ teda dlhodobo a celkom jednoznačne judikuje, že v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, sa na ručiteľa spotrebiteľská ochrana nevzťahuje, a to i napriek tomu, že v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba. V tomto kontexte bola teda posudzovaná aj vznesená námietka premlčania, kedy súd je toho názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať obchodnoprávnu úpravu premlčania a premlčacia doba je štvorročná.
14. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí, o ktorom súd rozhodol osobitným uznesením, je dôvodná a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 3.116,49 eur a žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.670,- eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške v súlade s nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú časť istiny vo výške 24.684,81 eur a kapitalizované riadne úroky vypočítané do dňa zosplatnenia vo výške 8.101,68 eur, pričom
bola zohľadnená úhrada jedinej splátky, ktorú žalovaný v 1. rade učinil 12.9.2012, keď na istinu bola započítaná suma 163,19 eur a na riadny úrok bola započítaná suma 428,01 eur.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení novely 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol pred 1.2.2013. Výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. 15. Keďže žalovaní boli s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nim nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to z jednotlivých dlžných splátok, ktoré boli splatné už od 26.7.2012 až do zaplatenia, pričom po zosplatnení úveru, ku ktorému došlo 3.10.2014 súd priznal úroku z omeškania od 4.10.2014 až do zaplatenia. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu resp. mal len nepatrný neúspech vo vzťahu k nesprávne žalovanému obdobiu omeškania, ktoré však na výšku priznanej istiny nemalo žiaden vplyv, preto mu súd priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.