Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 744, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Dvorskou so sídlom Vietnamská 48, Bratislava proti žalovaným: 1. C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Ul. H. Š. XXXX/XX, 2. U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O., W. XXXX/X, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno, o zaplatenie 6.050,87 s príslušenstvom

rozhodol:

Súd nepripúšťa zmenu žaloby v časti 8,5% úroku z omeškania ročne ako aj v časti 16,90% úroku ročne za obdobie od 16.8.2013 do 4.11.2014 vrátane.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.050,87 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.050,87 eur od 5.11.2014 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd žalobu v časti 16,90% úroku ročne zo sumy 6.050,87 eur od 5.11.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 54,12 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.8.2016 si žalobca voči obom žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 9.792,13 eur, s úrokom vo výške 16,90% ročne zo sumy vo výške 6.960,61 od 5.11.2014 do zaplatenia a s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy vo výške 7.034,83 od 5.11.2014 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými ako dlžníkmi dňa 25.1.2011 uzavrela Československá obchodná banka, a.s. (ďalej len ČSOB) ako veriteľ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca ako postupník dňa 4.11.2014 uzavrel s ČSOB ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postúpenie bolo oznámené žalovaným postupcom písomne dňa 3.12.2014. Postupca sa zaviazal žalovaným poskytnúť úver do výšky úverového limitu 10.000,- eur, ktorá suma bola poukázaná na špecifikovaný účet dlžníkov dňa 25.1.2011. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom vo výške 16,90% ročne v 60 mesačných anuitných splátkach najneskôr do 15.1.2016. Žalovaní svoj záväzok zo zmluvy nehradili riadne a včas, a tak ich žalobca prípisom z 21.4.2013 vyzval na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní na výzvu nereagovali, preto ČSOB vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 15.8.2013. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným ku dňa 4.11.2014 vo výške 9.792,13 eur pozostáva

z istiny vo výške 6.960,61 eur, úroku vo výške 1.895,88 eur, úroku z omeškania vo výške 861,42 eur a z poplatkov vo výške 74,22 eur. Žalobca za dôkaz označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkami, výpis z účtu preukazujúci čerpanie úveru, posledná výzva na zaplatenie z 21.4.2013, oznámenie o zosplatnení úveru z 16.8.2013 s doručenkami, mesačný a denný prehľad úverovej disciplíny žalovaných, sadzobník poplatkov.

2. Žalobca v podaní zo 17.2.2017 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že výška anuitnej splátky bola 246,96 eur, splatnosť jednotlivých splátok bola vždy 15. deň a prvá splátka bola splatná 15.2.2011. Predčasne zosplatnenými boli všetky splátky splatné od 15.8.2013, pričom ku dňu 8.8.2013 žalobca evidoval voči žalovaným dlžnú sumu vo výške 1.435,79 eur a poslednú úhradu žalovaní realizovali v apríli 2013. Súčasne oznámil, že žalobu v časti istiny, úrokov a úrokov z omeškania splatných pred 15.8.2013 a dlžných poplatkov, bez konkretizovania výšky, berie späť. Súčasne uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 6.050,87 eur, s úrokom vo výške 16,90% ročne zo sumy vo výške 6.050,87 od 16.8.2013 (pôvodne od 5.11.2014) do zaplatenia a s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy vo výške 6.050,87 od 16.8.2013 (pôvodne od 5.11.2014) do zaplatenia.

3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že spoludlžníkom úveru vo výške 10.000,- eur sa stala na žiadosť žalovaného v 1. rade, keď v tom čase bola zamestnancom jeho matky. Celú sumu úveru vo výške 10.000,- eur použil výlučne žalovaný v 1. rade, na účet ktorého bola suma úveru vyplatená. V podaní z 18.8.2017 žalovaná v 2. rade uviedla, že právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore s § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

4. Žalobca vo svojom stanovisku zo 6.9.2017 poprel skutkové tvrdenia žalovanej v 2. rade a uviedol, že ČSOB pri poskytnutí úveru postupoval v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a realizoval všetky úkony smerujúce k odbornému a starostlivému posúdeniu schopnosti žalovaných spotrebiteľov splácať úver. Súčasne predložil Potvrdenie zamestnávateľa žalovanej v 2. rade o priemernej výške jej príjmu vystavené Ing. Y. N., žiadosť žalovaného v 1. rade o čerpanie úveru vo výške 10.000,- eur, ale aj žiadosť žalovaného v 1. rade o čerpanie úveru vo výške 25.000,- eur, dve Potvrdenie zamestnávateľa žalovaného v 1. rade o priemernej výške jeho príjmu (u dvoch rôznych zamestnávateľov) vystavené Ing. Y. N., žiadosť žalovanej v 2. rade ako spolužiadateľa o čerpanie úveru vo výške 10.000,- eur.

5. Súd dňa 7.9.2017 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného v 1. rade.

6. Právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že z dôvodov uvedených v písomných vyjadreniach žalovanej v 2. rade navrhuje žalobu zamietnuť.

7. Súd s poukazom na § 294 v danej spotrebiteľskej veci nepripustil žalobcom navrhnutú zmenu žaloby v časti 8,5% úroku z omeškania ročne ako aj v časti 16,90% úroku ročne za obdobie od 16.8.2013 do 4.11.2014 vrátane.

8. Súd v súlade s § 181 ods. 2 určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie úverovej zmluvy a nie je sporné, že by obaja žalovaní uhradili svoj záväzok svojmu veriteľovi. V rámci predbežného posúdenia veci súd uviedol, že sa mu javí uplatnený nárok dôvodným, až na uplatnený nárok v časti zmluvného úroku za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom s poukazom na § 145 ods. 3 z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby pred jej doručením žalovaným súd konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. O vrátaní časti zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu súd rozhodne samostatným uznesením.

9. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý

je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis. Na danú právnu vec súd aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd postupom podľa § 295 preukázané, že medzi postupcom a žalovanými bola dňa 25.1.2011 uzavretá typová zmluva, a to Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004011945R, na základe ktorej ČSOB poskytol žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť 60 mesačnými anuitnými splátkami, pri ročnej úrokovej sadzbe 16,90%, RPMN (ročnej priemernej miere nákladov) vo výške 22,64% a priemernej hodnote RPMN vo výške 12,87%. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 15.2.2011 a poslednej anuitnej splátky na 15.1.2016, pričom 15. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých anuitných splátok, z ktorých prvá až predposledná splátka bola dohodnutá vo výške 246,96 eur a posledná anuitná splátka mala byť bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Žalovaní mali platiť aj poplatky za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne a poplatok za poistenie úveru vo výške 8,33 eur mesačne, pričom za spracovanie úveru mali zaplatiť v deň podpisu zmluvy poplatok vo výške 199,16 eur.

ČSOB po upozornení žalovaných na možné zosplatnenie úveru v poslednej výzve na zaplatenie z 21.4.2013 adresoval žalovaným Oznámenie o zosplatnení úveru z 16.8.2013, v ktorom žalovaným oznámil vyhlásenie celej pohľadávky v súvislosti so zmluvou č. 004011945R z 25.1.2011 za splatnú k 15.8.2013 a žalovaných vyzval na zaplatenie sumy vo výške 7.587,70 eur.

Podľa výpisu z účtu žalovaných, ČSOB v mesiaci júl 2013 evidovala dlh na istine vo výške 909,74 eur, na úroku vo výške 425,45 eur, na úroku z omeškania vo výške 23,18 eur, na poplatkoch vo výške 74,22 eur, pri trvaní dlhu 197 dní. V mesiaci august 2013 evidovala dlh na istine vo výške 6.960,61 eur, na úroku vo výške 523,48 eur, na úroku z omeškania vo výške 57,07 eur, na poplatkoch vo výške 74,22 eur, pri trvaní dlhu 228 dní. Keďže žaloba vo veci bola doručená súdu 8.8.2016, súd za dôvodne žalovaný považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 6.050,87 eur, keď žalobca zobral žalobu v časti (nepochybne do doručenia žaloby premlčanej) istiny vo výške 1.435,79 eur späť. Súd s poukazom na § 511 ods. 1 zaviazal oboch žalovaných dlžníkov na plnenie spoločne a nerozdielne, keď pre účely daného konania je bez významu, kto čerpaný úver spotreboval a žalobca oznámením ČSOB o postúpení pohľadávky doručenej obom žalovaným 10.12.2014 preukázal svoju aktívnu legitimáciu vo veci.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli pevnú úrokovú sadzbu 16,90% ročne, po predčasnom zosplatnení úveru k 15.8.2013 podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 16,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 5.11.2014 do zaplatenia, ako to žalobca uviedol v žalobe. Uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do splatnosti predčasne zosplatneného úveru ku dňu 15.8.2013. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 15.8.2013 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti osobitne žalovaného 16,90% úroku z istiny 6.050,87 eur od 5.11.2014 (vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby) do zaplatenia zamietol. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

12. Žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. K 5.11.2014 boli žalovaní naďalej v omeškaní s úhradou sumy vo výške 6.050,87 eur a žalobcovi

zotrval nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je úroková sadzba ECB. K 24.8.2013, kedy sa žalovaní s poukazom na § 563 nepochybne dostali do omeškania s úhradou predčasne zosplatnenej úverovej istiny, bola úroková sadzba 0,50 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na 8,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.050,87 eur, avšak s poukazom na nepripustenie zmeny žaloby a § 216 ods. 1, 2 až od 5.11.2014 do zaplatenia.

13. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (77,06%), pričom neúspech žalobcu v časti 16,90 % úroku ( po jeho vyčíslení do podania žaloby vo výške 1.801,45 €) je úspechom žalovaných (22,94%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 54,12% náhradu trov konania.

14. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej v 2. rade, ktorej priemerný mesačný čistý príjem je cca 400,- eur a po rozvode manželstva má zverené do osobnej starostlivosti maloleté dieťa, súd z dôvodov na strane žalovanej v 2. rade, s poukazom na § 511 ods. 1 OZ, povolil obom žalovaným plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.