Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cpr-7-2016.pdf
PDF · 124.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cpr/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: C.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX B. proti žalovanému: ATec, s. r. o., so sídlom M. A. Beňovského 481/22, 922 03 Vrbové, IČO: 31 423 957 o zaplatenie 3.799,96 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.799,96 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 615,98 Eur od 01.02.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 405,50 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 309,53 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.157,21 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.799,96 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 615,98 Eur od 01.02.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 405,50 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 309,53 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.157,21 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.05.2006 uzatvoril ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.01.2007. Predmetom pracovnej zmluvy bol výkon práce - vedúci predajne výpočtovej a kancelárskej techniky na dohodnutom mieste výkonu práce - predajňa firmy ATec s. r. o. - Hlohovec. Do práce nastúpil dňa 15.05.2006. Neskôr uzatvoril so žalovaným ešte jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú a dňa 20.01.2008 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V roku 2010 nastali zmeny vo vedení u žalovaného. Jediný konateľ C.. I. U. začal vyplácať mzdy, stravné lístky a iné mzdové nároky oneskorene, pričom to dôvodil všeobecnou hospodárskou krízou. Prevzatie odovzdaných stravných lístkov sa potvrdzovalo vlastnoručným podpisom do zošita, ktorý označoval prevzatie za jednotlivé mesiace. Žalovaný vyplácal žalobcovi mzdu na bankový účet v termínoch od 12. dňa až po 30. deň v mesiaci spätne za odpracovaný mesiac. Vzhľadom na skutočnosti, že žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu za mesiac december 2014 do 15. februára 2015 a mzdu za mesiac január 2015 mu vyplatil až 20. marca 2015, t. j. nie v lehote splatnosti podľa pracovnej zmluvy, resp. nie v lehote 15 dní po uplynutí splatnosti mzdy, žalobca v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer u žalovaného dňa 31.03.2015, doručené žalovanému dňa 01.04.2015 listom označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru si žalovaný nesplnil povinnosti vyplatiť zmluvné a zákonné mzdové nároky, a to nasledovne: a) mzda za mesiac december 2014 v celkovej výške 615,98 Eur, mzda za mesiac február 2015 vo výške
405,50 Eur, mzda za mesiac marec 2015 vo výške 309,53 Eur; b) 15 mesiacov stravného od decembra 2013 až do marca 2015, čo predstavuje 248 kusov stravných lístkov v nominálnej hodnote 3,- Eur a 62 kusov stravných lístkov v nominálnej hodnote 3,15 Eur, v celkovej výške 939,30 Eur; c) náhrada nevyčerpanej dovolenky za rok 2014 v počte 9 dní, celkovo v sume 239,43 Eur; d) náhrada nevyčerpanej dovolenky za rok 2015 v počte 5 dní, celkovo v sume 133,01 Eur; e) náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce v sume 1.157,21 Eur, t. j. 2 x 578,61 Eur. Listom označeným ako Dohoda o mimosúdnom vyrovnaní žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 3.799,96 Eur, na ktorú žalovaný nereagoval. Podanou žalobou si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
3. V podaní doručenom súdu dňa 17.07.2017 žalobca špecifikoval výpočet v žalobe uplatnených nárokov. Výpočet odstupného počítal za štvrť rok, ktorý predchádzal skončeniu pracovného pomeru, vychádzajúc z premisy, že k skončeniu pracovného pomeru došlo doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru 01.04.2015, čiže predchádzajúci štvrť rok je mesiac január až marec roku 2015. V týchto mesiacoch bol priemerný hodinový zárobok podľa výplatných pások 3,3253 Eur a fond pracovného času pre rok 2015 bol po prepočte 174 hodín na mesiac, z čoho vyplýva suma uvedená v návrhu t.j. 174 x 3,3253 = 578,6022, pričom išlo o 2 mesiace teda 578,6022 x 2 = 1157,2044 Eur. Výpočet nevyčerpanej dovolenky je rozdelený do dovolenky za rok 2014 v počte 9 dní, čo je suma uvedená na výplatnej páske marec 2015. Sumu za dovolenku počítal zo sumy priemerného hodinového zárobku, ktorý bol v období, kedy by dovolenka bola čerpaná, resp. preplácaná, čiže 3,3253 a počet odrobených hodín na jeden deň bol stanovený na 8 hodín, z toho vyplýva 9 x 8 x 3,3253 = 239,4216 Eur. Výpočet nevyčerpanej dovolenky za rok 2015 vychádza z tej istej konštelácie, pričom 5 dní je počet dní nevyčerpanej dovolenky za január, február a marec 2015. Počet dovolenky za kalendárny rok je 20, z toho vyplýva 20 / 12 x 3 = 5 dní a teda 5 x 8 x 3,3253 = 133,012 Eur.
4. Súd vo veci vydal dňa 06.06.2016 platobný rozkaz č. k. 4Cpr/7/2016 - 20, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.
5. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd preto vydaný platobný rozkaz uznesením č. k. 4Cpr/7/2016 - 27 zo dňa 13.07.2016, právoplatným dňa 19.07.2016 zrušil v plnom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016, v ktorom uviedol, že so žalobcom bol dňa 20.04.2015 ukončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko hrubo porušil pracovnú disciplínu, závažným spôsobom poškodil spoločnosť a dané skutočnosti sú uvedené v pripojenej výpovedi. Žalobca dlhodobo nerešpektoval nariadenia zamestnávateľa, na ktoré bol permanentne upozorňovaný. Pri návšteve predajne bolo zistené, že pracovisko je uzatvorené a kompletne oblepené letákmi s textom „Servisné služby na notebooky a pokladnice sa presťahovali na: Pribinovu 17 (vedľa jašterky, kocková ulica) XXXX_XXX_XXX“, čo je telefónne číslo na žalobcu. Uvedený kontakt používa na svojej webstránke www.binari.sk. Týmto spôsobom zavádzal zákazníkov a spôsobil značné finančné škody. Opakovanými dennými kontrolami, ktoré prebiehali od 01.04.2015 do 20.04.2015 bolo zistené, že podvodné a klamlivé nápisy o presťahovaní predajne zamestnávateľa, ktoré konateľ vždy odstránil, boli znova nalepené na výklade predajne zamestnávateľa. Tým nerešpektoval nadriadeného a úmyselne poškodzoval majetok zamestnávateľa. Neskoršie bolo zistené, že od 06.03.2015 podnikal na základe živnostenského oprávnenia a úmyselne poškodzoval zamestnávateľa, čím porušil článok IV. bod 6 pracovnej zmluvy. Žalobca tiež zničil kamerový systém pre zmarenie dôkazov. Od 01.04.2015 do 20.04.2015 sa bezdôvodne nedostavil do práce, čím sa dopustil neospravedlnenej dlhotrvajúcej absencie. Na tieto dni bol započítaný zostatok dovolenky žalobcu, ako vidno z výplatnej pásky 4/2015. Tieto skutky znamenali závažné porušenie pracovnej disciplíny a 20.04.2015 bol so žalobcom ukončený pracovný pomer podľa § 68 ods. písm. b). Na základe týchto skutočností žalovaný považuje dvojmesačné odstupné za nežiaduce. Inventúrou bol navyše zistený schodok na zverených hodnotách.
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016. Vo vyjadrení uviedol, že je klamlivé, že výpoveď dal žalobcovi žalovaný, pretože výpoveď podal žalobca na základe § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce - okamžité skončenie pracovného pomeru. Prevzatie listu s výpoveďou žalobcu je signifikované aj listom - v liste poslanom žalovanému zo dňa 31.03.2015, v ktorom bol okrem iného aj kód od predajne, ktorý vedel iba žalobca a bez
informácie o kóde by sa do predajne žalovaný nedostal. De iure je úkon žalovaného o výpovedi, ktorú žalobcovi ani nedoručil, neplatný právny úkon a je očividné, že sa jedná len o špekuláciu na anulovanie zostatkovej dovolenky a nároku na vyplatenie odstupného. O tom svedčí aj fakt, že údajná výpoveď zo strany žalovaného trvala presne toľko dní, aby sa anulovala zostatková dovolenka. Žalovaný svojím správaním donútil žalobcu podľa výpoveď, keďže mzda mu nebola riadne vyplácaná. Žalovaný vôbec nepoprel dlžnú čiastku za stravné lístky. Žalobca poprel, že by čokoľvek z predajne odcudzil. K súbehu závislej a nezávislej činnosti uviedol, že ak mal žalovaný výhrady, mal konať v danom čase a tvrdenie o obohacovaní sa považuje za irelevantné.
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2017. Vo vyjadrení uviedol, že od žalobcu je zavádzajúce, že bola poštou zaslaná výpoveď. Žalobca zaslal do spoločnosti žalovaného balík, ktorý obsahoval kľúče od predajne, je nepravda, že zaslal v zásielke aj kód od predajne, nakoľko by sa do nej nedostali. Je to zavádzajúca informácia, pretože každý zabezpečovací systém má aj kód správcu. Žalovaný v období od 23.03.2015 do 31.03.2015 osobne navštívil predajňu, kde ho mohol žalobca informovať o výpovedi. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na ukončení pracovného pomeru 20.04.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
9. Žalobca v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že na podanej žalobe trvá. U žalovaného bol zamestnaný takmer 9 rokov. V posledných rokoch bola mzda vyplácaná oneskorene, stravné lístky vyplácané neboli. Situácia sa napokon stala neudržateľná, preto pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 31.03.2015, ktoré bolo doručené dňa 01.04.2015.
10. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k prednesu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že so žalobou absolútne nesúhlasí. Žalobca budovu, v ktorej prevádzkovali spoločnosť, oblepil plagátmi a podnikal tam vo svoj prospech. Aj tržby, ktoré prijal, mali byť evidované pre spoločnosť ATec. Zákazníkov žalovaného presmeroval na inú adresu, čím poškodzoval spoločnosť žalovaného. O tom, že budovu oblepil, sa dozvedeli od majiteľky budovy. Z uvedených dôvodov so žalobcom okamžite skončili pracovný pomer.
11. Žalobca pri výsluchu uviedol, že z predložených fotografií je zrejmé, že žalovanému bol doručený balíček, v ktorom im poslal nielen kľúče, ale aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Bola by hlúposť, keby im poslal iba kľúče bez skončenia pracovného pomeru, keďže mal na to nárok. Tak isto je pravdou, že im poslal aj PIN kód, pretože bol len jeden. Je potom irelevantné, čo sa dialo po skončení pracovného pomeru z jeho strany, teda či bola predajňa oblepená. Následne uvádzali, že chodili do predajne 20 dní predajňu kontrolovať, z čoho je zrejmé, že iba chceli anulovať jeho nárok na odstupné a dovolenku. Z výsluchu žalobcu súd ďalej zistil, že po 01.04.2015 nebol žalovaným vyzvaný, aby nastúpil do zamestnania a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.04.2015 zo strany žalovaného žalobcovi doručené nebolo.
12. Žalovaný, zastúpený konateľom, pri výsluchu uviedol, že súhlasí s vyplatením stravných lístkov vo výške 939,30 Eur. Absolútne nesúhlasí so zaplatením odstupného, pretože žalobca podnikal na pracovisku a z pracoviska odišiel. Čo sa týka dovolenky, tak táto bola vykompenzovaná s absenciou v mesiaci apríl. Z výsluchu žalovaného súd ďalej zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.04.2015 neposielali žalobcovi poštou, ale mailovou komunikáciou. Posielali to z mailu ich externého účtovníka. Žalovaný nevedel, prečo žalobca nenastúpil do práce dňa 01.04.2015 až do 20.04.2015, mal len kľúče a informáciu od správkyne budovy. V balíku s kľúčmi nebolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu, boli tam iba kľúče, on sám ten balík otváral. V ďalšom balíku potom prišlo mimosúdne vyrovnanie. K nevyplatenej mzde za december 2014 a február až marec 2015 sa žalovaný nevedel vyjadriť, sledoval len predmetné stravné lístky.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, pracovnou zmluvou zo dňa 20.01.2008, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.03.2015, podacím lístkom zo dňa 31.03.2015, Výsledkom reklamačného konania zo dňa 27.04.2015, dohodou o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 09.11.2015, výplatnými páskami za mesiace 12/2014, 02/2015, 03/2015, 04/2015, kópiou zo zošita prevzatých stravných lístkov, výpisom zo živnostenského registra, okamžitým skončením pracovného pomeru 20.04.2015, písomnými vyjadrenia žalobcu a žalovaného, fotografiami č. l. 72, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
14. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.01.2008 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.02.2008, druh práce (funkcia): vedúci predajne výpočtovej a kancelárskej techniky, miesto výkonu práce: predajňa firmy ATec s. r. o. - Hlohovec. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
15. Z listiny predloženej žalobcom, označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.03.2015 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti, že mzda za mesiac december 2014 nebola žalobcovi vyplatená a mzda za mesiac január 2015 mu bola vyplatená až 20. marca 2015, t. j. nie v lehote splatnosti podľa pracovnej zmluvy, resp. nie v lehote 15 dní po uplynutí splatnosti mzdy, v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobca okamžite skončil pracovný pomer. Zároveň v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce žiadal náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a výplatu mzdy za december 2014, mzdy za február 2015, mzdy za marec 2015, zostatkovej dovolenky a 15 mesiacov stravných lístkov ako súčasť mzdy, ktorá mu nebola vyplatená. Ako prílohy listu boli uvedené: 1. papier s popisom zanechaných vecí a PIN kódom od alarmu a 2. kľúče od predajne.
16. Podľa podacieho lístka zo dňa 31.03.2015 mala zásielka podacie číslo RP514163435SK. Z Výsledku reklamačného konania vyplýva, že reklamovaná zásielka podaná dňa 31.03.2015 s podacím číslom RP514163435SK adresovaná pre Atec, s. r. o., Teplická 78, 921 01 Piešťany, bola dodaná dňa 01.04.2015, prevzala splnomocnená osoba.
17. Z fotografií č. l. 72 predložených žalovaným je zreteľne vidieť, že zásielka, ktorá mu bola doručená, mala podacie číslo RP514163435SK.
18. Dohodou o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 09.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie výplaty za december 2014 v sume 615,98 Eur, výplaty za február 2015 v sume 405,50 Eur, výplaty za marec 2015 v sume 309,53 Eur, 310 kusov stravných lístkov v sume 939,30 Eur, dvojmesačného odstupného v sume 1.157,21 Eur, 14 dní dovolenky v sume 372,44 Eur, v súčte 3.799,96 Eur, s tým, že je ochotný nezapočítať si úroky z omeškania.
19. Z výplatnej pásky 12/2014 súd zistil, že na účet mala byť vyplatená mzda vo výške 615,98 Eur.
20. Z výplatnej pásky 02/2015 súd zistil, že na účet mala byť vyplatená mzda vo výške 405,50 Eur. Zostatok dovolenky za minulý rok bol 11 dní. Zostatok dovolenky za kalendárny rok bol 20 dní.
21. Z výplatnej pásky 03/2015 súd zistil, že na účet mala byť vyplatená mzda vo výške 309,53 Eur. Zostatok dovolenky za minulý rok bol 9 dní. Zostatok dovolenky za kalendárny rok bol 20 dní. 22. Z výplatnej pásky 04/2015 súd zistil, že k výplate bola suma 0,-. Zostatok dovolenky za minulý rok bol 0 dní (14-14 = 0). Zostatok dovolenky za kalendárny rok bol 0 dní (5 - 5 = 0).
23. Z listiny predloženej žalovaným, označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.04.2015 vyplýva, že žalovaný mal podľa § 68 ods. 1 písm. b) so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu, konaním podpísaným v bodoch 1. až 4. Medzi dôvodmi sa uvádza neospravedlnená absencia, keď v dňoch 01.04.2015 do 20.04.2015 sa bez dôvodu nedostavil do práce, ako aj porušenie článku IV. bod 6) pracovnej zmluvy tým, že vykonával bez predchádzajúceho písomného súhlasu konkurenčné podnikanie a oblepenie klamlivých nápisov o presťahovaní predajne žalovaného.
24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
27. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
28. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
29. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
30. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
31. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
33. Podľa § 152 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
34. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
36. Podľa § 116 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. 37. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
38. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.
39. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nevyplatenej mzdy, stravného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku z titulu trvania pracovného pomeru a zároveň nárok žalobcu na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca.
40. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.01.2008 ako vedúci predajne výpočtovej a kancelárskej techniky, a to na dobu neurčitú. V konaní bolo sporné, kedy a z koho strany došlo k skončeniu pracovného pomeru. Túto otázku musel súd skúmať v prvom rade. Žalovaný totiž namietal okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca a zároveň sám tvrdil, že došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Na tomto mieste súd uvádza, že v konaní neposudzoval platnosť, resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola žiadnou stranou uplatnená na súde v prekluzívnej dobe v intenciách ustanovenia § 77 Zákonníka práce. Súd si ako predbežnú otázku ustálil, že pracovný pomer skončil okamžitým skončením zo strany žalobcu ako zamestnanca dňom 01.04.2015. Súd mal totiž v konaní za preukázané, že žalobca listom zo dňa 31.03.2015 okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným z dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanému doručené dňa 01.04.2015. Uvedené bolo preukázané podacím lístkom zo dňa 31.03.2015 v spojení s Výsledkom reklamačného konania poštového podniku a podporené paradoxne fotografiou balíka doručeného žalovanému (č. l. 72), ktorú predložil žalovaný, keď podacie číslo zásielky na podacom lístku, Výsledku reklamačného konania a doručeného balíka sa zhoduje. Žalovaný síce tvrdil, že v balíku sa nenachádzalo okamžité skončenie pracovného pomeru, ale len kľúče, súd však tomuto tvrdeniu žalovaného neuveril a pokladal ho za účelové. Naproti tomu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z jeho strany listom zo dňa 20.04.2015. Pri výsluchu sám žalovaný potvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru posielali mailom od ich externého pracovníka. Napokon aj v listine žalovaného - okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.04.2015 sa uvádza, že zamestnanec nebol prítomný na pracovisku, preto mu zamestnávateľ nemohol odovzdať osobne okamžitú výpoveď. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 70 Zákonníka práce, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť urobené písomne a zároveň na ustanovenie § 38 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorých zamestnávateľ doručuje písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru zamestnancovi do vlastných rúk, a to na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, prípadne poštovým podnikom ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Žalovaný teda kogentné ustanovenia o doručovaní nedodržal. Ako už bolo vyššie uvedené, súd neposudzoval platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu, konštatuje, že to bol prvý úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu. Ak sa nepodala včas žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného prejavu vôle okamžite ho skončiť, aj keby to bol neplatný právny úkon; platnosť skončenia pracovného pomeru súd potom nemôže skúmať (R č. 40/1969). Následne už preto žalovaný nemohol svojím neskorším úkonom zvrátiť právne účinky vyvolané skorším právnym úkonom žalobcu (navyše, keď žalovaný ani svoje okamžité skončenie pracovného pomeru zákonom predpísaným spôsobom nezaslal). Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že pracovný pomer medzi stranami sporu založený pracovnou zmluvou zo dňa 20.01.2008 skončil okamžitým skončením zo strany žalobcu ako zamestnanca dňa 01.04.2015. Po ustálení tejto predbežnej otázky súd ďalej posudzoval oprávnenosť nárokov uplatnených žalobcom v žalobe.
41. Nespornou bola suma stravného vo výške 939,30 Eur, keď žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že súhlasí s vyplatením stravných lístkov v tejto výške. Z uvedeného dôvodu sa súd bližšie nezaoberal výškou uplatneného nároku na stravnom a žalobcovi sumu stravného v žalovanej výške 939,30 Eur priznal. Nevyplatenie mzdy za tri mesiace žalovaný počas celého konania, ani pri svojom výsluchu výslovne nepoprel, preto sa aj nevyplatenie mzdy za december 2014, február 2015 a marec 2015 považuje za nesporné. Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal nevyplatenú mzdu za uvedené mesiace v žalovanej sume, tak ako bola určená na výplatu podľa predložených výplatných pások, a to vo výške 615,98 Eur za 12/2014, vo výške 405,50 Eur za 02/2015 a vo výške 309,53 Eur za 03/2015.
42. V konaní zostalo sporným nevyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, so zaplatením ktorých žalovaný nesúhlasil. Žalovaný nerozporoval počet dní nevyčerpanej dovolenky ani sumu za ne požadovanú, len odmietal nahradiť mzdu za nevyčerpanú dovolenku dôvodiac, že na počet dní dovolenky započítal absenciu žalobcu v práci od 01.04.2015 do 20.04.2015, teda že náhrada mzdy za dovolenku bola vykompenzovaná s absenciou v mesiaci apríl. Podľa právneho posúdenia veci súdom však v týchto dňoch už absolútne nemožno hovoriť o neospravedlnenej absencii v práci, pretože pracovný pomer už netrval (keďže skončil dňa 01.04.2015). Žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 v počte 9 dní a za rok 2015 v počte 5 dní. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie nevyplatenej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 vo výške 239,43 Eur a za rok 2015 vo výške 133,01 Eur, podľa výpočtu žalobcu špecifikovaného v podaní zo dňa 17.07.2017. Keďže došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru medzi sporovými stranami zo strany žalobcu ako zamestnanca, podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce žalobca má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Táto náhrada mzdy má pre zamestnanca povahu satisfakcie za to, že skončil pracovný pomer okamžite bez výpovednej doby z vážneho dôvodu. Žalovaný požadovanú výšku tejto náhrady nerozporoval, odmietal však uvedenú náhradu zaplatiť dôvodiac, že je to nežiaduce, poukazujúc na závažné porušenia pracovnej disciplíny žalobcom. Vzhľadom na satisfakčnú povahu priznanú zákonom tejto náhrade mzdy súd považuje argument žalovaného za irelevantný. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie nevyplatenej náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov (2 x 578,61 Eur) v žalovanej výške 1.157,21 Eur, rovnako podľa výpočtu žalobcu špecifikovaného v podaní zo dňa 17.07.2017. Súd vyhodnotil výpočet priemerného zárobku žalobcom ako správny a z neho pri svojom rozhodovaní vychádzal, zdôrazňujúc, že samotnú výšku náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku ani za výpovednú dobu dvoch mesiacov žalobca nenamietal.
43. Záverom súd dodáva, že tvrdeniami žalovaného ohľadom konkurenčného podnikania žalobcu, údajného lepenia plagátov či údajného spôsobenia schodku na zverených hodnotách sa súd nezaoberal, nakoľko tieto tvrdenia boli pre konanie irelevantné a nemali by na výsledok konania žiaden vplyv.
44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 615,98 Eur od 01.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 405,50 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 309,53 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.157,21 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce, keď mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, mzda za december 2014 bola splatná najneskôr do konca januára 2015 a žalobca si správne uplatnil úroky z omeškania od 01.02.2015, mzda za február 2015 bola splatná najneskôr do konca marca 2015 a žalobca
si správne uplatnil úroky z omeškania od 01.04.2015, mzda za marec 2015 bola splatná najneskôr do konca apríla 2015 a žalobca si správne uplatnil úroky z omeškania od 01.05.2015. Úroky z omeškania z náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, keď pracovný pomer skončil 01.04.2015, si žalobca uplatnil od 01.05.2015. Ku dňu vzniku omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %). Súd žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú, pretože úroky z omeškania boli uplatnené v zákonnej výške, preto ich žalobcovi v celom rozsahu priznal.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).