Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-40-2017.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXXX/X, I., t.č. bytom R. XXX/X, W., a otca: M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. I. XXXX/X, I., právne zastúpený: JUDr. Milan Štúrik, advokát, so sídlom R. XX, I., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 23P/68/2017-48 zo dňa 25. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletej T. D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, ako aj spravovať jej majetok ( výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 150 eur mesačne počnúc od 28.03.2017 so splatnosťou vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 28.03.2017 do 31.05.2017 v celkovej výške 319,50 eur povolil zaplatiť otcovi v splátkach, a to po 30 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (výrok III.). Upravil stretávanie otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas prvých troch mesiacov nasledujúcich po dni právoplatnosti napadnutého rozsudku počas každého nepárneho víkendu v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozsudku každý nepárny víkend v kalendárnom roku, a to v čase od soboty od 9,00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite. Dňa 25. decembra v každom kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočného piatku v každom kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. (výrok IV.). Upravil vzájomné povinnosti matky a otca pri preberaní a odovzdávaní maloletej a povinnosť vzájomne sa informovať o závažných dôvodoch, pre ktoré by sa nemohlo stretnutie realizovať (výroky V., VI.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania ( výrok VII.).
2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletou zo spoločnej domácnosti odišla v mesiaci marec 2017. O zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke rozhodol okresný súd v súlade s návrhom matky, keď otec aj kolízny opatrovník s takouto úpravou súhlasili. Rodičia sa o úprave styku dohodnúť nevedeli. Matka otcovi v kontakte s dcérou nebránila. Poukázala však na to, že doteraz maloletá bola prakticky iba s ňou a je na ňu naviazaná. Otec uviedol, že s maloletou ma krásny vzťah
a vie sa o ňu postarať, opateru o jej osobu vykonával v čase, keď bývali s matkou maloletej v spoločnej domácnosti. Okresný súd pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z toho, že právo osobného styku je v porovnaní s ostatnými rodičovskými právami výnimočné, nakoľko prostredníctvom neho možno realizovať samostatné rodičovstvo. V súdenej veci mal preukázané, že otec má záujem zabezpečovať výchovu maloletej, pričom na starostlivosti o jej osobu sa aj podieľal, hoci v obmedzenom rozsahu, keďže pracoval v zahraničí. Napriek tomu, že rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti, otec sa naďalej o maloletú zaujíma a snaží sa s ňou stretávať. Citová väzba medzi nimi je vytvorená, čo ani matka nespochybňovala. Zobral do úvahy vek maloletej a jej potrebu blízkosti matky. Zároveň však prihliadal na to, že v čase, keď rodičia spolu žili, maloletá bola zvyknutá aj na prítomnosť otca, domácnosť otca je jej dobre známa, nejde pre ňu o cudzie prostredie. Úprava styku na každý nepárny víkend zodpovedá súčasným pomerom rodičov, keďže otec pracuje počas týždňa v zahraničí. Súd upravil styk počas 3- mesačného adaptačného obdobia bez prespania maloletej u otca, pričom podľa jeho názoru obdobie troch mesiacov by malo postačovať k tomu, aby si maloletá zvykla byť bez matky dlhší čas.
3. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Na základe zistenia schopností, možností, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov a prihliadajúc na to, že matka si plní vyživujúcu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletú, rozhodol o povinnosti otca platiť výživné vo výške 150 eur mesačne.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Nesúhlasila s rozsahom úpravy styku otca s maloletou. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku zmenil tak, že otec je oprávnený počas prvých troch mesiacov nasledujúcich po dni právoplatnosti rozsudku stretávať sa s maloletou počas každého nepárneho víkendu v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky, po uplynutí tejto doby ďalších 6 mesiacov v sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a po uplynutí 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny víkend v kalendárnom roku od soboty od 9.00 hod. do nedele 16.00 hod., dňa 25.decembra v každom kalendárnom roku v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. V prípade, že nedôjde k navrhovanej zmene rozsudku, žiadala napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť. Uviedla, že v častejších intervaloch stretávania nechce otcovi brániť, avšak maloletá je výrazne naviazaná na jej osobu. Otca vídala len každý tretí týždeň vždy v jej prítomnosti, nikdy s ním nebola celý deň sama, nemusel ju ukladať spať alebo jej variť. Aktuálne býva s maloletou u svojej matky, ktorú maloletá veľmi dobre pozná, a aj tak s ňou nevie zaspať. Potrebuje dlhší čas na celkovú aklimatizáciu.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s jej návrhom nesúhlasí a to najmä z dôvodu, že v jej prítomnosti dochádza často medzi nimi k napätým situáciám a hádkam, čo môže mať negatívny vplyv na vývoj maloletej. Poukázal na to, že aj za cenu straty zamestnania v Nemecku sa chce aj naďalej stretávať s maloletou a nepretrhnúť rodičovské puto, z ktorého dôvodu každý víkend cestuje 800 km, len aby maloletú videl. V čase, keď žili s matkou maloletej v spoločnej domácnosti, túto bežne kŕmil, prebaľoval, kúpal či dával spať. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca (v tzv. replike) uviedla, že za rozvrat vzťahu s otcom maloletej sa necíti zodpovedná. Bol to práve otec, ktorý svojím majetníckym správaním spôsobil, že sa ich vzájomný vzťah narušil. Uviedla, že pri stretávaní otca s maloletou sedáva v kuchyni, robí si svoju robotu, maloletú k sebe nevolá a ani nepúta jej pozornosť. Naopak otec pri stretnutiach s maloletou nedovolí, aby táto išla k nej. Maloletá vyrastala najmä v jej prítomnosti a práve z toho dôvodu žiadala zmeniť úpravu styku ňou navrhovaným spôsobom.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355, § 357 písm. d/, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. V zmysle § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj
bez návrhu. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.
9. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke a o povinnosti otca platiť výživné neboli napadnuté odvolaním. Odvolací súd teda preskúmal rozsudok okresného súdu s prihliadnutím na ustanovenie § 65 a 66 CMP a dospel k záveru, že pokiaľ ide o výroky priamo odvolaním nenapadnuté, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 až 222 CSP, ktoré upravujú kritéria odôvodnenia rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. V nadväznosti na dôvody odvolania matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou, po preskúmaní veci mal odvolací súd preukázané, že odvolanie matky nie je opodstatnené. Otec vo vyjadrení k matkinmu návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností uviedol, že odkedy nebývajú s matkou v spoločnej domácnosti, t.j. od marca 2017, pravidelne každý víkend sa snaží skontaktovať s maloletou a túto navštevovať na jej novej adrese. Matka vo výpovedi pred okresným súdom uvedenú skutočnosť nerozporovala, potvrdila, že otec chodí na Slovensko každý víkend. Zároveň poukázala na to, že aj pred podaním návrhu umožňovala kontakt otca s maloletou počas dňa, a to nielen cez víkendy, ale aj cez týždeň.
11. Vychádzajúc z týchto zistení potom okresný súd dospel k správnemu záveru pri určení rozsahu styku otca s maloletou. Matka poukazovala na nízky vek maloletej a naviazanosť na jej osobu. Zároveň však z výpovedí oboch rodičov nevyplynuli žiadne okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že je v rozpore so záujmami maloletej stretávať sa otcom v takomto rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne veľkú zásluhu na tom, že maloletá nemá problém ísť k otcovi a s týmto tráviť určitý čas, má aj prístup matky, z ktorého je zrejmé, že sa táto nesnaží negatívne ovplyvniť vzťah maloletej k otcovi, čo pri deťoch tohto veku možno pôsobením blízkej osoby dosiahnuť. Zároveň je však nutné prihliadať na skutočnosť, že otec je biologickým rodičom maloletej a zároveň s matkou mal by byť jej najbližším človekom. Určite, vzhľadom na vek maloletej tým, že s ňou nie je v denno-dennom kontakte, citové puto nie je také intenzívne ako pri matke. Avšak vzhľadom k tomu, že ústretovým prístupom matky mala maloletá každý týždeň možnosť stretávať sa s otcom do času rozhodovania okresného súdu, tak už určitý čas dochádzalo k realizácii styku otca s maloletou za prítomnosti matky. Vzhľadom na to, doba ďalších troch mesiacov, kedy by styk otca s maloletou, podľa odvolacieho návrhu matky, mal prebiehať za jej prítomnosti nie je nutná. Ako už odvolací súd zdôraznil, otec je rodič maloletej, má záujem zabezpečovať jej výchovu a podieľať sa na starostlivosti o jej osobu, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti, maloletá bola na neho zvyknutá. Otec má úplne rovnocenné postavenie vo vzťahu k maloletému dieťaťu ako matka a je podľa názoru súdu v záujme maloletej, aby sa kontaktovala aj s otcom. Odvolací súd preto nevidel dôvod, aby obdobie, kedy bude môcť u otca tráviť aj bez prítomnosti matky víkend, bolo posunuté na neskoršie obdobie tak, ako to žiadala matka v podanom odvolaní.
12. Na základe uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. V odvolacom konaní nastala obdobná procesná situácia ako v konaní pred okresným súdom, preto aj o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nebol priznaný.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.