Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/509/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu Geotechnika spol. s.r.o. „ v konkurze" so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951, zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: B.. B. D., U.. XX.X.XXXX, H. X, L., zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 21.941,18 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 36C/321/2010-488 z 14. júna 2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že konanie v časti zaplatenia príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.941,18 € od 1.3.2008 do 20.5.2010 zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.896,33 €, na účet JUDr. Martina Fabiána, advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal z toho, že žalobca podanom žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 21.941,18 € s 6 % ročným zmluvným úrokom od 1.3.2008 do 1.3.2009 a s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 2.3.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.3.2010 č. k.: 26K/2/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: Geotechnika spol. s r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951 a žalobca bol uvedeným uznesením ustanovený za správcu majetku úpadcu. Poukázal na to, že dňa 1.3.2008 bola podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o pôžičke v sume 661.000,- Sk, t.j. 21.941,18 € medzi dlžníkom - žalovaným a veriteľom - Geotechnika spol. s r.o. so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 589 951, zastúpenej konateľom B.. B. D.. Žalovaný sa zaviazal peňažnú pôžičku poskytnutú mu spoločnosťou, ktorej bol konateľom, vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok v lehote do 1.3.2009. Peňažná pohľadávka z uvedenej zmluvy o pôžičke, ktorú mala Geotechnika spol. s r.o. voči konateľovi B.. B. D., nebola do dnešného dňa napriek viacerým výzvam zo strany veriteľa vrátená.

3. Z dokazovania a hlavne zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobcom zo dňa 1.3.2008 súd zistil, že veriteľ - Geotechnika spol. s r.o. poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 661.000,- Sk, t.j. 21.941,18 € na dobu určitú do 1.3.2009. Dlžník sa zaviazal predmetnú pôžičku vrátiť veriteľovi do 1.3.2009, medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 6 % ročne. Zároveň boli aj dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z omeškanej sumy, pritom výzvami zo dňa

24.4.2009 a 11.6.2009 vyzval veriteľ - Geotechnika spol. s r.o. žalovaného na vrátenie požičanej sumy, avšak bezvýsledne. Na vrátenie dlžnej sumy vyzval žalovaného aj správca konkurznej podstaty dlžníka

- žalobcu písomným podaním zo dňa 14.5.2010, žalovanému bola predžalobná výzva doručená dňa 17.5.2010, na ktorú žalovaný nereagoval.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 26Cbi 12/2010 súd zistil, že žalobca podal voči žalovanému žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o poskytnutie peňažnej pôžičky zo dňa 1.3.2008, na základe ktorej poskytol úpadca Geotechnika spol. s r.o. v konkurze žalovanému sumu vo výške spolu 42.684,14 €. O žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 30.11.2012 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR-11/2014 zo dňa 25.9.2014. Z rozsudku Okresného súdu Košice 1 sp. zn. 35C 314/2011 zo dňa 9.2.2016 súd zistil, že vo veci žalobcu JUDr. Marek Radačovský, správca majetku úpadcu Geotechnika spol. s r.o. v konkurze proti žalovanému, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 27.976,21 € s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný po zániku funkcie konateľa, ktorú vykonával v spol. Geotechnika spol. s r.o. od 19.2.2005 do 3.6.2009, uskutočnil hotovostný výber z pokladne spoločnosti v celkovej sume 27.976,21 €, účelom ktorého mala byť úhrada starších záväzkov spoločnosti. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť (voči rozsudku je podané odvolanie - poznámka súdu).

5. Na riešenie vzťahu Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka preto treba využiť interpretačné pravidlo, ktoré je vymedzené v § 1 OBZ. Základnou, resp. východiskovou otázkou je, že záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy v Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka. Všeobecne totiž platí, že nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha vzťahu. Hoci právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, na tieto vzťahy nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania, t.j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 107 , a to aj napriek tomu, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v uvedenom prípade nemožno oprieť o § 1 ods. 2 OBZ, pretože absentuje v ňom ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Úprava premlčania má v Obchodnom zákonníku celistvý charakter a možno, resp. treba ju aplikovať aj na problematiku premlčania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia. Nič na tom nemení ani to, že Občiansky zákonník ustanovuje osobitnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu a aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. To znamená, osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy, a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje , a bude sa aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia aj napriek tomu, že neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aplikácia § 107 tu preto nemá miesto. Aplikáciu ustanovenia § 107 na obchodné vzťahy nemožno podporiť ani ustanovením § 379 OBZ. Z teoretického hľadiska, ako aj z výkladového a právnoaplikačného hľadiska treba akceptovať, že ak ide o vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, na vydanie bezdôvodného obohatenia sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní ( § 389 až 401). To znamená, že aj toto právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote a začiatok plynutia premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 391 OBZ, pokiaľ neustanovuje niečo iné.

6. Akceptáciu uvedeného stanoviska možno v posledných rokoch pozorovať aj v súdnej praxi. Svedčia o tom judikáty, ktoré sa, či už nepriamo alebo aspoň sčasti, týkajú uvedenej problematiky (R 34/2002; ZSP č. 1/2003, s. 19 a nasl.). Jednoznačne je uvedené stanovisko akceptované v nepublikovanom rozsudku z 26. februára 2004, sp. zn. 4 Obo 57/03, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy, sa premlčuje v štvorročnej lehote podľa § 397 OBZ. Neúspešný účastník sa v tejto veci obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý však v náleze z 13. decembra 2005, sp. zn. IV. ÚS 214/04 akceptoval názor Najvyššieho súdu SR uvedený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého posudzovaný vzťah je obchodnoprávnym vzťahom. Ústavný súd zdôraznil, že obsahuje právnu úpravu odlišnú od Občianskeho zákonníka práve v

otázke premlčania. Vo svojom rozhodnutí potvrdil, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa preto bude spravovať Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka, t.j. bude sa spravovať Obchodným zákonníkom. Aj v ďalšom nepublikovanom rozsudku zo 6. októbra, sp. zn. 5 Obo 86/2005, sa Najvyšší súd SR stotožnil z uvedením názorom, že ak ide o obchodný vzťah, otázka premlčania v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bude posudzovať podľa § 391 a 392 OBZ.

7. Súd citoval §§ 388, 397 Obch. zák. a § 451 a dôvodil, že s poukazom na § 458 ods. 1 bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 . Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 . Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 . Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 .

8. V prejednávanej veci išlo o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku. Potom, čo súd uzavrel, že nárok nie je premlčaný, súd ďalej skúmal, či žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť čerpaním sumy 21.941,18 €, ktorú sumu mal dňa 1.3.2008 na základe neplatnej zmluvy o pôžičke poskytnúť žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi s dátumom vrátenia do 1.3.2009. Žalovaný naopak tvrdil, že žaloba žalobcu je nedôvodná, poukázal na to, že žalovaná suma neexistuje, táto bola zo strany žalovaného vrátená, poukázal na príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008. Zároveň poukázal aj na to, že listinné dôkazy doložené žalobcom - výbery z účtu nepreukazujú v danom prípade, že uvedené sumy mal vyberať on. V danom prípade sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného a má za to, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, ktoré doložil do konania, nakoľko tieto nepreukazujú, kedy boli robené výbery z účtu žalobcu ako úpadcu a kým tieto úkony boli robené. Napokon súd poukazuje aj na pokladničný doklad z 1.3.2008, z ktorého vyplýva, že žalovaná suma bola žalovaným žalobcovi vrátená. Žalovaný v tom čase ako konateľ spoločnosti - žalobcu uzatvoril nájomnú zmluvu ako tretia osoba, ako osoba fyzická, teda táto spoločnosť uzavrela so žalovaným ako treťou osobou - prenajímateľom zmluvu o nájme hnuteľných vecí iba za rok 2008, kedy však spoločnosť využívala predmet nájmu už oveľa dlhšiu dobu 4 - 5 rokov, spoločnosť vlastne postupne vyrovnávala svoju pohľadávku voči tretej osobe - veriteľovi len čiastočne, kedy naopak žalovanému by prináležalo právo žiadať nájomné za ostatné roky, na ktoré nebola uzavretá žiadna zmluva. Nájomná zmluva č. 1 z 1.1.2008 bola uzatvorená platne, platné sú aj ostatné príjmové či výdavkové doklady, t.j. aj príjmový doklad z 1.3.2008, z čoho vyplýva, že nárok žalovaného voči žalobcovi týmto zanikol. Zhodnotiac vyššie uvedený skutkový stav a vykonané dokazovanie poukazujúc na to, čo vyšlo najavo aj v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi 12/2010 a sp. zn. 35C 314/2011, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoj nárok voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, súd preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. So zreteľom na § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva, pričom o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci z hodnoty sporu po 386,74 € ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1písm. a/ účinnej do 30.6.2013, § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky 655/2004 Z.z. účinnej od 1.7.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 8.10.2012, 3 x účasť na pojednávaní konaných v dňoch 11.2.2016, 19.4.2016,14.6.2016 ) + paušál 1 x 7,63 € + 3 x 8,58 € = 33,37 € ( § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. ) + 20% DPH zo sumy 1.580,33 €, čo činí 316 € ( § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ). Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 1.896,33 € a ktorú sumu je v konaní neúspešný žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

9. V podanom odvolaní žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v časti II. a III. výroku tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania alebo, aby v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je podľa názoru žalobcu tá skutočnosť, že súd ako jednu z rozhodujúcich skutočností pre zamietnutie žaloby v rámci odôvodnenia napádaného rozsudku uvádza príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008. Tento doklad, ktorý je súčasťou súdneho spisu a na základe ktorého žalovaný uvádza, že došlo k vráteniu pôžičky - vráteniu pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vystavený za účelom: vrátenie pôžičky

- zápočet. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že k hotovostnému alebo bezhotovostnému odovzdaniu sumy, ktorej vydanie je predmetom sporu, nedošlo a samotný pokladničný doklad bol vystavený len na účtovné účely. Žalobca ďalej poukazoval na nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou výberov peňažných prostriedkov z účtu žalobcu, pričom ten predložil jednotlivé výpisy z účtov ako mu boli zaslané Slovenskou sporiteľňou, a.s., ale tieto následne doručil konajúcemu súdu podaním 24.5.2016, žalovaná suma predstavovala súhrn súm, ktoré boli vyberané z účtu žalobcu v priebehu rokov 2007 a 2008, išlo o zhodnosť predmetných súm ako aj výšku záväzku žalovaného voči žalobcovi a je zrejmé, že predmetné sumy boli vyberané z účtu žalobcu práve žalovaným. Zo znenia odôvodnenia rozsudku na str. 8 vyplýva, že samotný žalovaný vznik pohľadávky na vrátenie bezdôvodného obohatenia rozporoval.

11. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania 474,39 € z jeho správnych dôvodov. Skutočnosti a tvrdenia uvádzané v odvolaní žalobcu považoval za účelové a zavádzajúce. Žalobca mal preukázať svoje tvrdenie a ťarcha dôkazného bremena bola na jeho strane, lebo opieral svoje odvolanie o to, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2008 bol vystavený len na účtovné účely, čo je nepravdivé a účelové. Predmetné pokladničné doklady sú právne relevantným dokladom o úhrade nájomného ako aj o úhrade pôžičky, účelové tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho odvolaní žalobca pred súdom prvej inštancie žiadnym právnym relevantným spôsobom nepreukázal, počas celého konania na súde prvej inštancie uvedená skutočnosť nebola sporná a nebolo namietané z jeho strany tak platnosť ako aj hodnovernosť týchto listinných dôkazov - príjmových dokladov.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

13. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľný.

14. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorému zodpovedá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

15. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.

16. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania verejným vyhlásením rozsudku (zverejnené na úradnej tabuli súdu), vyhlásil rozsudok po preskúmaní napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch a tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP, odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

17. Je treba konštatovať, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 1.7.2016 musel prihliadať na základe úpravy § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie), podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a to už vzhľadom na časový horizont už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané 3.8.2016, avšak rozsudok sa doručoval v júni 2016 (vyhlásený bol 14.6.2016, poznámka odvolacieho súdu), podmienky jeho prípustnosti, či bolo podané oprávnenou osobou, bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p. a zároveň dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán sporu, ktoré síce začalo avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 ako aj o potrebe ústavne eurokomformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3. ods. 1 . S poukazom na uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia je treba doplniť, že o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd použije nesprávnu právnu normu na dané právne vzťahy alebo síce použije správnu právnu normu, ale nesprávne túto právnu normu vyloží.

18. K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).

19. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

21. K odvolacím námietkam ďalej je treba doplniť, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKr/11/2014 z 25.9.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I z 30.11.2012, sp. zn. 26Cbi/12/2010 v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to tak, že žalobu súdu prvej inštancie zamietnutú, Krajský súd v Košiciach potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

22. Keďže s odvolacími dôvodmi s poukazom na vyjadrenie žalovaného sa už súd prvej inštancie precízne vyrovnal vo svojom rozsudku, len k právnemu záveru a zistenému skutkovému stavu odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia a listinnými dôkazmi, ktoré doložil do konania, lebo oni nepreukazujú kedy boli robené výbery z účtu žalobcu ako úpadcu a kým tieto úkony boli robené, aj pokladničný doklad z 1.3.2008 o žalovanej sume, ktorá bola vrátená žalovaným žalobcovi vyplýva, že žalovaný v tom čase ako konateľ spoločnosti - žalobcu uzatvoril nájomnú zmluvu ako tretia osoba, ako osoba fyzická, teda táto spoločnosť uzavrela so žalovaným ako treťou osobou - prenajímateľom zmluvu o nájme hnuteľných vecí iba za rok 2008; táto zmluva je platná, spoločnosť však využívala predmet nájmu už oveľa dlhšiu dobu 4 - 5 rokov, lebo spoločnosť postupne vyrovnávala svoju pohľadávku voči tretej osobe - veriteľovi len čiastočne. Naopak, žalovanému by prináležalo právo žiadať nájomné za ostatné roky, na ktoré nebola uzavretá žiadna zmluva, nájomné zmluva č. 1 z 1.1.2008 bola vyhodnotená súdom prvej inštancie správne ako platná, platné sú aj ostatné príjmové či výdavkové doklady, t. j. aj príjmový doklad z 1.3.2008 a nárok žalovaného voči žalobcovi týmto zanikol, žalovanú sumu vrátil žalovaný.

23. Napokon na súde prvej inštancie vo veci 35C/314/2011 uvedený súd ako aj odvolací súd dospeli k záveru, že žaloba je nedôvodná, lebo žalobca v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné bremeno (žalobca nepreukázal kedy a kým boli robené výbery úpadcu z účtu žalobcu).

24. Správne je aj zistenie a posúdenie sporu súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je premlčaný a keďže príjmový pokladničný doklad z 1.3.2008 bol vystavený len na účtovné účely, skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcom sú nepravdivé a účelové. Účelové tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že bola uhradzovaná pôžička sú taktiež účelové a súd prvej inštancie správne v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zákonne rozhodol aj o náhrade trov konania.

25. Napokon žalobca k doručenému vyjadreniu žalovaného na podané odvolanie už nereagoval, lebo v podaní zo dňa 9.1.2017 uviedol, že trvá na podanom odvolaní v konaní o zaplatenie 21.941,18 € s prísl. ako aj na ďalších tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie.

26. Na základe uvedeného je aj nenáležitá obrana žalobcu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/257/2009 a odkaz na dobré mravy podľa § 3 ods. 1 OZ, lebo tu nejde o výkon daného subjektívneho práva v prospech žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a nie je možné poukazovať na § 3 ods. 1 OZ, ak je čiastočne žaloba zamietnutá (hľadisko odopretia právnej ochrany uplatňovaného práva pri neúspešnosti žaloby sa nepoužije).

27. Odvolateľ ani v odvolacom konaní so zreteľom na výzvy odvolacieho súdu, aby ponúkol ďalšie vyjadrenie k iným skutočnostiam a vyjadreniam žalovaného, už neponúkol nové dôkazy, preto rozsudok súdu prvej inštancie v zhode s dostatočne zisteným skutkovým stavom a so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, bol odvolacím súdom potvrdený ako vecne správny.

28. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 ods. 1 CSP.

29. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.