Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/22/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov - členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. V. XXX, P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. mája 2017 č. k. 13P/44/2017-28 v časti určenia výživného, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie otca o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa zo dňa 11. mája 2017 č. k. 13P/44/2017-28 zveril maloletú V. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 90 eur mesačne od 01.03.2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca na maloletú V. P., za obdobie od 01.03.2017 do 30.04.2017 určil v sume 180,- eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V poučení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci konania sa vzdali práva podať odvolanie a to do zápisnice súdu o pojednávaní. Citoval ustanovenie § 221 písm. a) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , podľa ktorého písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej v časti určenia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že ho súd zaviaže prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným. Odvolanie odôvodnil tým, že je nezamestnaný, nepoberá sociálne dávky, robí príležitostné práce.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

4. Matka maloletej sa nevyjadrila k podanému odvolaniu otca.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané včas, či ho podala oprávnená osoba, či je odvolanie prípustné a či obsahuje všetky náležitosti, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť s poukazom na § 386 písm. b) ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže sa účastníci konania v konaní pred súdom prvej inštancie po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie odvolania.

6. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

8. Do dispozície účastníka patrí nielen odvolanie podať, ale pripúšťa sa ho aj vzdať. Vzdanie sa práva podať odvolanie je procesným úkonom subjekt konania, procesné účinky vzdania sa odvolania nastávajú len a až oznámením vzdania sa súdu. Vzdaním sa tohto práva subjekt prestáva byť legitimovaným na podanie odvolania. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j., aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom, ktoré možno rozdeliť na objektívne podmienky, ktorými sú prípustný predmet odvolania, včasnosť podania odvolania a náležitosti odvolania, a subjektívne podmienky, medzi ktoré patrí osoba oprávnená na podanie odvolania. V súvislosti so subjektívnou podmienkou týkajúcou sa osoby oprávnenej na podanie odvolania možnosť podania odvolanie prislúcha len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku od rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Meradlom pre posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý účastník urobil v konaní na súde prvého stupňa. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravným prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

9. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania. Odvolania sa môže oprávnená osoba vzdať len voči súdu a len po vyhlásení rozhodnutia. Vzdanie sa odvolania iným spôsobom a voči inému subjektu nemá právne účinky. Vzdať sa odvolania je možné od vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

10. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pre vzdanie sa odvolania zákon nepredpisuje žiadnu formu, preto ho možno urobiť v akejkoľvek forme. Znamená to, že vzdanie sa odvolania možno urobiť písomne, ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Účastník sa môže vzdať odvolania od okamihu vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia posledného dňa odvolacej lehoty. K vzdaniu sa odvolania nikdy nemôže dôjsť pred vyhlásením rozhodnutia. Až pri vyhlásení rozhodnutia sa totiž dozvie o výsledku konania o veci samej, je mu známe, ako bolo rozhodnuté a môže posúdiť, či má alebo nemá dôvod napadnúť vyhlásené rozhodnutie odvolaním. Ak sa účastník konania odvolania účinne vzdal, nemôže už neskôr odvolanie podať. Ak napriek tomu odvolanie podá, odvolací súd takéto odvolanie musí odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Vzdanie sa odvolania je procesným úkonom účastníka, ktorý už neskôr nemôže odvolať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 119/2011, zo dňa 19. júla 2011).

11. Odvolací súd v danej právnej veci mal z obsahu spisu za preukázané a to z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie o pojednávaní zo dňa 11.05.2017 (čl. 25 - 27 spisu), že pojednávania sa zúčastnili matka a otec maloletej, ako aj kolízny opatrovník. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie do zápisnice súdu, ktorú skutočnosť potvrdili svojim podpisom. Zápisnica je podpísaná tiež sudkyňou a zapisovateľkou.

12. Podľa § 52 ods. 1) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom

pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.

13. Podľa § 52 ods. 2) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená.

14. Podľa § 99 ods.1 ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

15. Podľa § 99 ods.2 ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

16. Podľa § 205 listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

17. Zápisnicu, ktorá obsahuje úkony dispozície konaním a predmetom konania (úkony procesných a hmotnoprávnych dispozícií), v záujme právnej istoty odporúča sa dať podpisovať tomu, kto taký úkon robí, aj keď by inak nemal túto povinnosť. Všetky typy zápisníc sú verejnými listinami a tvoria dôležitú súčasť súdneho spisu.

18. Zápisnica o pojednávaní, ak obsahuje ustanovené náležitosti podľa 99 je verejnou listinou podľa § 205 CSP. To znamená, že ak účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, je povinný svoje tvrdenia preukázať, to znamená, že na ňom spočíva dôkazné bremeno. Náležitosti zápisnice o pojednávaní okrem ustanovenia § 99 upravuje aj ustanovenie § 52 vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy.

19. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že zápisnica o pojednávaní súdu zo dňa 11. mája 2017 obsahuje ustanovené náležitosti podľa § 99 a je verejnou listinou podľa § 205 OSP. Otec maloletej netvrdil v podanom odvolaní, že na pojednávaní konanom dňa 11.mája 2017 sa nevzdal práva podať odvolanie, teda netvrdil opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, inak by bol povinný svoje tvrdenia preukázať, teda na ňom by spočívalo dôkazné bremeno.

20. V danom prípade teda podal odvolanie otec maloletej, ktorý by bol v zmysle vyššie uvedeného oprávnený podať odvolanie. Avšak v prípade, ak sa účastníci konania vzdali tohto práva, odvolanie podané otcom maloletej sa považuje za odvolanie podané neoprávnenou osobou, preto odvolací súd odvolanie otca maloletej odmietol v zmysle § 386 písm. b) CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .