Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-9-2017.pdf
PDF · 134.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. H., P.. XX.X.XXXX, D. H., P.. X.XX.XXXX a U.P. H., P.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: D. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. U. XX, U., zast. JUDr. Jaroslava Plažáková, advokátka so sídlom Košice, Hlavná 40 a otec: G. H., P.. XX.X.XXXX, bytom W. X, U., zast. JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokátka so sídlom Bajzova 2, Košice, za účasti plnoletej Gabriely Seligovej, nar. 22.6.1999, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 25.4.2016 žiadal, aby znížil výživné na maloleté deti určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.3.2013 vo veci sp. zn. 21P/99/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2016 sp. zn. 7CoP/177/2015 na mal. C. H., P.. XX.X.XXXX zo sumy 230 Eur mesačne na sumu 27,13 Eur, na mal. D. H., P.. X.XX.XXXX na sumu 27,13 Eur a na mal. U. H., P.. XX.X.XXXX zo sumy 150 Eur na sumu 27,13 Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane.
2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 2.12.2016. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu uviedol, že zníženie výživného na maloleté deti na základe ich odôvodnených potrieb nie je v ich záujme a navrhol návrh zamietnuť.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 21P 99/2014 zo dňa 24.3.2015, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. C. sumou 230 Eur mesačne, mal. D. sumou 230 Eur mesačne a mal. U. sumou 150 Eur mesačne. Súčasne bolo upravené stretávanie sa otca s maloletými deťmi.
5. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 7CoP/177/2015 zo dňa 25.2.2016 Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že na čas po rozvode určil výživné pre mal. C. vo výške 180 Eur, mal. D. 170 Eur a mal. U. sumou 150 Eur mesačne.
6. Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/99/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/177/2015 nadobudol právoplatnosť čo do výroku o výživnom dňa 18.4.2016. Ostatné výroky rozsudkom nadobudli právoplatnosť dňa 23.5.2015.
7. Otec v čase poslednej úpravy pracoval ako dispečer poruchových liniek SPP distribúcie a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 1.200 Eur až 1.300 Eur mesačne. V prípade preplácania nadčasov má príjem vyšší aj o 500 Eur. Otec mal nasledovné mesačné výdavky: stavebné sporenie 100 Eur, poistky pre deti 80 Eur, platby za spoločenstvo 50 Eur, platby, elektrina, byt č. 2 vo výške 11 Eur, plyn za byt č. 2 vo výške 43 Eur, plyn za byt č. 4 vo výške 27 Eur, elektrina 52 Eur, hypotéka vo výške 317 Eur mesačne, strava 100 Eur mesačne, cestovné 10 Eur, telefón 10 Eur, oblečenie 50 Eur polročne, športové aktivity 10 Eur mesačne. Vlastní dva byty, byt č. 2 bol na prízemí a byt č. 4 na prvom poschodí. V byte č. 4 bývala matka spolu s deťmi. Matka v čase poslednej úpravy pracovala vo firme CBA komfos s priemerným mesačným zárobkom 350 Eur až 470 Eur.
8. Výdavky matky sa týkali v čase poslednej úpravy zabezpečenia školských potrieb a pomôcok pre maloleté deti, ktoré boli nasledovné: poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu u mal. D. a mal. U. 20 Eur, u C. 30 Eur. Mal. C. a U. sa stravovali v školskej jedálni, kde za obedy platila 26 Eur mesačne. Mal. D. sa nestravoval v školskej jedálni, matka zabezpečovala jeho celodenné stravovanie doma. Okrem iného toto zabezpečuje aj ostatným deťom. Mal. C. a D. platila mesačne cestovný lístok. Mal. U. chodila do školy blízko bydliska. Všetky tri deti mali mobilný telefón. Najstaršia dcéra C. 10 Eur paušál, ostatným dvom deťom dobíjala matka kredit vo výške 10 Eur mesačne. Najmladšia U. chodila na hip-hop, za čo platila mesačne 20 Eur. Okrem toho kúpila oblečenie. Mal. D. chodil do športovej školy, pričom musela zabezpečovať športové potreby. Mal. C. chodila domov neskoro, pomáhala matke v domácnosti. Najstaršej dcére C. pravidelne mesačne dávala 75 Eur na stravu a 25 Eur na školské obedy. V priemere 50 Eur oblečenie a obutie, 30 Eur hygienické potreby, 10 Eur cestovný lístok, 10 Eur mobilný telefón, 10 Eur vreckové. Mal. C. mala zdravotné problémy so žalúdkom, lieky mesačne 30 Eur, ročné poplatky do školy 30 Eur, iné akcie v škole od 130 Eur do 140 Eur, učebnice 80 Eur. Mal. D. platila za ošatenie, obuv 50 Eur, hygienické potreby 20 Eur mesačne 10 Eur, vreckové 10 Eur, telefón 10 Eur, halová obuv polročne 30 Eur, kopačky polročne 50 Eur. Okrem toho chodili na futbalové zápasy, za ktoré platila 10 Eur až 20 Eur mesačne. Školné 200 Eur ročne a učebnice 50 Eur. Mal. U. uhrádzala za stravu 75 Eur, obedy 25 Eur, družina 11 Eur, ošatenie, obuv 30 Eur, hygienické potreby 20 Eur, zdravotné náklady 30 Eur, ZRPŠ 20 Eur, učebnice 40 Eur, hip-hop 20 Eur, škola v prírode, lyžiarsky zájazd 160 Eur.
9. Otec uviedol, že od poslednej úpravy došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z vykonaného dokazovania, na základe ktorého ustálil, že jeho mesačný príjem mu umožňuje prispievať na výživu detí súhrnne sumou vo výške 610 Eur. V mesiaci marec 2016 bol však nútený uzatvoriť so zamestnávateľom SPP distribúcia, a.s., u ktorého bol zamestnaný, dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 17.3.2016. Zamestnávateľ z dôvodu nadbytočnosti prepustil dvoch zamestnancov spoločnosti vrátane neho. Pretože s kolektívom ako aj s nadriadenými pracovníkmi vychádzal veľmi dobre, dohodli sa, že sa pracovný pomer skončí formou dohody. Od 18.3.2016 bol hospitalizovaný na oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice pre akútne zhoršenú poruchu sluchu. Z dôvodu zdravotných komplikácií od 19.3.2016 bol práceneschopný. Po kontrole u odborného lekára dňa 13.4.2016 mu bol termín predĺžený a ďalší vývoj bol závislý od lekárskych kontrolných vyšetrení. Od 4.4.2016 je hlásený na Úrade práce soc. vecí a rodiny. Toho času preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí v súdom stanovenom rozsahu.
10. Otec uviedol, že jeho príjem nepostačuje ani na zabezpečenie základných potrieb. Pravidelné mesačné výdavky, ktoré je povinný hradiť súhrnne sú vo výške 900 Eur a pozostávajú z : platieb SIPO 29,74 Eur, platba SVP za byt 49,25 Eur, komunálny odpad 31,43 Eur ročne, daň z nehnuteľností 42 Eur ročne, strava 150 Eur, cestovné 10 Eur, hygienické potreby 10 Eur, poistka na auto 81,65 Eur ročne, kapitálové životné poistenie 42,95 Eur, splátka úveru, výška úveru 28.000 Eur, výška mesačnej splátky 321,94 Eur. Od 26.11.2013 od 6.11.2015 303,08 Eur, poistenie bezstarostný dom splátka 19,56 Eur, platba do fondu 50 Eur, stavebné sporenie pre syna D. 100 Eur, poistenie pre všetky deti 61,05 Eur a úrazové poistenie ALLIANZ 23,57 Eur. Jeho mesačné výdavky sú vo výške presahujúcej jeho reálny príjem. Svoje deti má nadovšetko rád. Vždy keď to bolo v jeho možnostiach, prispel im aj nad rámec určenej vyživovacej povinnosti. V súčasnosti ale jeho príjem neumožňuje uhrádzať sumu vo výške 610 Eur, preto nedokáže uspokojiť ani len svoje základné životné potreby.
11. Otec uviedol, že od januára 2017 prispieva na deti sumou 100 Eur spolu.
12. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otec opomenul skutočnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov ako otca maloletých detí v čase prebiehajúceho konania o rozvod manželstva na Okresnom súde Košice I, ktorý podala dňa 23.6.2014, otec maloletých detí účelovo, aby znížil hodnotu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, najprv chcel darovať darovacou zmluvou zo dňa 10.8.2013 dvojizbový byt č. 2 na prízemí obytného domu W. X J. U. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a pozemku evidovaný na LV č. XXXXX, katast. územie Severné Mesto, obec Košice- Sever svojej matke. Tento byt nadobudli počas trvania manželstva kúpnou zmluvou, ktorá bola zapísaná pod J.-XXXX/XX zo dňa 3.1.2013. Na byt zobrali úver od Slovenskej sporiteľne a.s, v prospech ktorej aj bolo zriadené záložné právo, zapísané v časti C LV č. XXXXX. Jeho matka bývala v tom čase a dodnes býva v rodinnom dome na Š.E. XXXX/X, U., J. A.. Na katastrálnom úrade bol aj podaný návrh na začatie záznamového konania a vyznačená plomba na základe V.-XXXX/XXX. Až pri uzavretí dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 9.10.2015 sa zaviazal podať späťvzatie návrhu na začatie záznamového konania pod V.-XXXX/XXX. Iba vzhľadom na jej protesty táto zmluva nebola zapísaná do katastra. V tom istom bytovom dome bol vlastníkom aj ďalšieho dvojizbového bytu, byt č. 4 na prvom poschodí na W. X J. U., ktorý dostal od svojej starej matky darom. Chcel sa však poistiť do budúcna a daroval ho späť svojej matke. Táto darovacia zmluva bola zapísaná pod J. zo dňa 3.9.2014. V tomto byte sa otec občas zdržuje, ale býva tak ako uvádza v rodinnom dome u svojej matky vo J.P. A.. Pri uzavretí dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 9.10.2015 otec využil situáciu, do akej sa spolu s deťmi po rozvode manželstva dostali, keď museli vzhľadom na jeho nátlak sa odsťahovať z bytu č. 2 na prízemí bytového domu na W. X v U., kde bola ako spoludlžník vedená v Slovenskej sporiteľni a.s. a v súvislosti s úverom na tento byt musela sama a na svoje náklady riešiť bytovú situáciu s deťmi obstaraním bytu na úver a tak dohodu podpísala. Otec vôbec nebral ohľady na deti, ktoré sú práve tak jeho ako aj jej. Ako vyplýva z dohody dostala len používané veci, ktoré potrebovali deti a základné vybavenie kuchyne najmä riad. Matka si v tom čase nemohla vybrať, lebo úver musela získať čo najskôr, keďže sa museli z bytu urýchlene odsťahovať a s deťmi potrebovali mať strechu nad hlavou. Ojazdené motorové vozidlo továrenskej značky Dacia Logan, EČ: U.-XXXDT, ktoré kúpili asi v roku 2004 za peniaze, ktoré darovali jej rodičia dostala pri vyporiadaní BSM jej zadržiaval až do leta roku 2016 a ešte musela uhradiť 250 Eur aj keď otec maloletých detí veľmi dobre vedel, že slúži najmä deťom, keďže ich potrebovala voziť do školy a na ich záujmové aktivity. K tvrdeniam otca považuje za potrebné uviesť v súvislosti s ukončením pracovného pomeru so zamestnávateľom SPP distribúcia a.s. dohodou ku dňu 18.3.2016 bez uvedenia dôvodu. Podľa jeho účelového a zavádzajúceho tvrdenia o údajnej nadbytočnosti považuje za potrebné uviesť, že ide len a len o jeho účelové tvrdenie, ktoré je v rozpore s ust. § 60 a nasledujúcich Zákonníka práce. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie otca maloletých detí, tak by zamestnávateľ musel uviesť dôvod skončenia pracovného pomeru v súlade s platnou právnou úpravou tak ako to upravuje Zákonník práce. Okrem iného otec nezmieňuje odstupné. Považuje za potrebné uviesť, že v praxi je to tak, že ak zamestnávateľ so zamestnancom, ktorý sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, najmä mu bolo zistené použitie návykových látok spravidla nerieši výpoveďou podľa § 63 ods. 1, písm. e/, ale „dohodou“, aby predišiel prípadným možným sporom v budúcnosti. Preto má dôvodne za to, že vzhľadom na skutočnosť, že požívanie alkoholu otcom maloletých detí zapríčinilo v prevažnej a rozhodujúcej miere rozpad manželstva, čo uviedla aj v návrhu na rozvod. Skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru bol alkohol. Pokiaľ by sa mýlila a otec by súhlasil s rozviazaním pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu má za to, že na takého rozhodnutie nemá relevantný dôvod. Naviac vo svojom návrhu neuviedol ako rieši situáciu, či si hľadá prácu, kde a s akým výsledkom.
13. Matka uviedla, že aj na jej strane došlo k zmene pomerov, nakoľko u jej zamestnávateľa došlo k organizačným zmenám a od 1.9.2016 bola nezamestnaná, čo je podstatné a má vplyv na zabezpečovanie potrieb maloletých detí. Zamestnávateľovi skončil nájomný vzťah prevádzky - maloobchodnej predajne na X.M. Č.. XX J. U. a tak bol nútený pristúpiť k organizačným zmenám o čom zamestnancov MO prevádzky informoval rozhodnutím o zrušení pracovného miesta z 10.8.2016. V čase od 13.5.2016 do 18.11.2016 bola práceneschopná. Následne na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 24.10.2016 pracovala pre Allianz Slovenská poisťovňa a.s.. Okrem toho sa zmenil jej osobný stav, nakoľko dňa XX.X.XXXX uzavrela manželstvo s G. Y.. Manžel je od 17.3.2016 evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach.
14. Matka uviedla, že otec od apríla 2016 platil svojvoľne upravené výživné len vo výške 250 Eur na všetky deti spolu a od novembra 2016 len 100 Eur na všetky deti spolu. Otec sa o svoje deti zaujíma len sporadicky, stretne sa s ním pred bránou domu, v ktorom s deťmi bývajú raz za tri, štyri mesiace asi na desať minút. Pri príležitosti ich sviatkov im nezavolá, nedostanú od neho žiadne darčeky.
15. Matka naďalej zabezpečuje maloletým deťom vecné plnenie týkajúce sa bývania a stravovania maloletých detí, zabezpečuje ich potreby, pričom tieto sa zvýšili nielen vyšším vekom detí ale aj tým, že mal. D. nastúpil do prvého ročníka Súkromnej strednej odbornej školy v Košiciach. Mal. U. je žiačkou 7. ročníka základnej školy a mal. C. bola žiačkou 4. ročníka Obchodnej akadémie, Q. J. U.. Otec detí okrem určeného výživného ničím neprispel na zvýšené výdaje detí.
16. V priebehu konania nadobudla C. P.. XX.X.XXXX plnoletosť a stala sa účastníkom konania.
XX. C. H. s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Potvrdila skutočnosti uvádzané matkou ako i vo všetkých písomných vyjadreniach.
18. Otec uviedol, že od 17.3.2016 v dôsledku vážnej diagnózy sa musel podrobiť liečbe. Z predloženej lekárskej správy vyplýva, že bol prijatý na kliniku ORL ACHH aK s akútnou diagnózou závratových stavov, progresívnej precepčnej poruchy sluchu vpravo a flegvónie hornej končatiny. Pravidelne absolvoval lekárske vyšetrenia a kontroly, dodržiaval nariadený liečebný režim. Od 19.3.2016 do 14.10.2016 poberal nemocenské vo výške 4/2016 - 264,50 Eur 5/2016 - 698,20 Eur, 6/2016 - 721,50 Eur, 7/2016 - 698,20 Eur, 9/2016 - 721,50 Eur, 10/2016 - 698,20 Eur, 11/2016 - 325,90 Eur. Pretože v mesiaci 11/2016 bol jeho jediný príjem vo výške 325,90 Eur, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 630 Eur. Z uvedeného dôvodu si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 100 Eur, nakoľko v tom období bol v existenčnej núdzi. Zo sumy 325,90 Eur mu tak na pokrytie nevyhnutných výdavkov ostala suma vo výške 225,90 Eur, z ktorej musel uhrádzať poplatky za bývanie vo výške 29,74 Eur, 49,29 Eur byt, daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad, cestovné 10 Eur, strava 150 Eur, hygienické potreby 10 Eur, poistenie 42,95 Eur, úver, poistenie domu, platba do bytového fondu, poistenie pre deti. Všetky tieto výdavky aj tak presahujú jeho príjem. Synovi D. pritom hradí aj stavebné sporenie vo výške 100 Eur mesačne a poistenie pre všetky deti vo výške 61,05 Eur. Poistenie pre všetky deti spolu vo výške 161,05 Eur je určené výlučne pre deti, pričom on je vedený ako platiteľ poistného. Osoby oprávnené z poistného sú však maloleté deti. Od 4/2016 je evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny. Počas celého tohto obdobia hneď ako mu to zdravotný stav dovolil si aktívne hľadal prácu. Od 12/2016 sa zamestnal v spoločnosti M.- SK s.r.o. kde jeho príjem predstavuje sumu priemerne 370 Eur. Platby mzdy mu zamestnávateľ zasiela bezhotovostným vkladom prevodom na účet. Otec predložil aj výpis z emailovej komunikácie s mal. U., z ktorej je zrejmé, že matka deti nevedie k úcte a rešpektu k druhému rodičovi. Matka bola zvyknutá na to, že deťom prispieva mesačne sumou 610 Eur a pokrýva to všetky potrebné výdavky maloletých detí, avšak nie vlastnou vinou prišiel o prácu. Začal mať vážne zdravotné problémy, o čom svedčia predložené lekárske správy. Jeho stav bol veľmi vážny. Hneď ako mohol sa zamestnal. Snaží sa vyrobiť na seba a tiež nikdy mesačne neopomenie ani vyživovacie povinnosti deťom. Má ich veľmi rád a ak by to bolo možné, prispieval by im aj vyššou sumou, avšak sám je v existenčnej núdzi. Tiež ho trápi, že deti si osvojili názory matky a sú ochotné sa s ním stretnúť, len ak im na stretnutie prinesie peniaze. Už aj v minulosti sa stalo, že keď im povedal, že u seba nemá peniaze, pretože je rád, že vôbec zaplatí bývanie a stravu odišli zo stretnutia. Vzťah detí s rodičom by nemal byť len o peniazoch, avšak z predloženej komunikácie je zrejmé, že ak nemá peniaze, deti považujú za potrebné nevenovať mu pozornosť.
19. Kolízny opatrovník uskutočňuje pohovor s maloletými deťmi, ktoré uviedli, že s otcom sa stretávajú ojedinele. Otec sa deťom ozve väčšinou telefonicky, podľa detí počuť po hlase, že je opitý. Vedia to posúdiť, pretože keď žili v spoločnej domácnosti, otec bol často opitý. Nechcú sa stretávať s otcom, pretože si pamätajú, ako zle sa k nim a k mame správal. Ich vzťah v čase keď bývali spolu bol veľmi zlý, pretože otec bol vždy pod vplyvom alkoholu, nevenoval sa im, netrávil s nimi čas, triezvy bol málokedy. Podľa detí otec v čase opitosti bol agresívny, stále ich slovne aj fyzicky napádal. Mal. D. uviedol, že od otca má rozbitú peru. Ani jedno z detí neverí, že sa otec zmení, že jeho správanie je už iné. Obe dcéry uvádzali, že im telefonuje iba keď je opitý, kladie dookola stále tie isté otázky aj keď ich už zodpovedali (ako bolo v škole, prečo neboli v škole). Vôbec sa nezaujíma ako trávia čas, nevie čomu sa venujú. Matka ich neovplyvňuje, dokonca oni majú právo s otcom sa stretnúť iba za jej prítomnosti a ona im dovolí, aby s ním mohli byť aj osamote. Za dva roky otca videli cca 10x, odmietajú sa s ním stretávať, pretože majú
zlé spomienky. Otec si nespomenie na ich osobné sviatky. Všetky potreby im zabezpečuje matka. Syn odmieta sa s otcom rozprávať aj telefonicky. S dcérami občas telefonuje. Nikdy im nič nekúpil, okrem toho, že im na narodeniny niekedy niečo kúpil, napríklad film pre dievčatá. Na znak Vianoc doniesol synovi autíčko a 20 Eur. Mal. U. dostala od otca na narodeniny 11,60 Eur.
20. Otec predložil listinné doklady preukazujúce jeho výdavky.
21. Matka predložila listinné doklady preukazujúce jej výdavky.
22. Z pripojeného oznámenia bývalého zamestnávateľa otca SPP distribúcia a.s., že otec pracoval v spoločnosti od 1.8.1996 do 17.3.2016. Pracovný pomer bol ukončený dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom bez vyplatenia odstupného. Menovaný pri zotrvaní v pracovnom pomere by dosahoval čistý mesačný príjem v roku 2015 priemerne vo výške 1.535 Eur netto. Odstupné nebolo vyplatené z dôvodu, že pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.
23. Z pripojeného oznámenia doručeného Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.3.2016, od 19.3.2016 bol menovaný práceneschopný.
24. Z oznámenia zamestnávateľa otca M. - H. H..Z..A.. U. bolo zistené, že otec pracuje v spoločnosti od 1.12.2016 ako pomocný stavebný robotník na dobu neurčitú. Odmeňovaný je minimálnou mzdou. Z potvrdenia o príjem zo závislej činnosti bolo zistené, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 364,71 Eur.
25. Z pripojenej dohody o skončení pracovného pomeru zamestnávateľom W. E. H..Z..o. a matkou ako zamestnancom bolo zistené, že sa dohodli na skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1, písm. a)/1 Zákonníka práce. Matka mala nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného platu. Súčasne predložila rozhodnutie o zrušení pracovného miesta. Pracovný pomer skončil v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ku dňu 31.8.2016. Matka predložila súdu zmluvu o spolupráci so spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa a.s., že je oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov.
26. Z pripojeného sobášneho listu bolo zistené, že matka uzavrela manželstvo dňa 19.8.2016.
27. Matka súčasne predložila dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 9.10.2015.
28. Z pripojeného listu vlastníctva bolo zistené, že otec je vlastníkom bytu č. X J. U. na W. Č.. X, byt č. X daroval svojej matke.
29. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
32. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
33. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
34. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
35. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
36. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
37. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
38. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
39. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
40. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
41. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodovania. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí a toho času i plnoletej C., pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí aj naďalej. Podaným návrhom sa otec domáhal zníženia výživného z dôvodu zmeny pomerov, nakoľko došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Otec uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru zo zamestnávateľom SPP distribúcia a.s. došlo dohodou ku dňu 18.3.2016 bez uvedenia dôvodu a údajne pre nadbytočnosť. Dohoda bola uzavretá v zmysle ust. § 60 a nasledujúcich Zákonníka práce. Pokiaľ by bol pracovný pomer skončený dohodou pre nadbytočnosť, v dohode musí byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Je nesporné, že ak by bol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, či už výpoveďou alebo dohodou, vzniká zamestnancovi nárok podľa § 76 Zákonníka práce na odstupné a zamestnávateľovi povinnosť ho vyplatiť. Takisto by to bolo aj v prípade, pokiaľ by otec nemohol vykonávať svoje zamestnanie zo zdravotných dôvodov. Uvedené skutočnosť však uvedené neboli, pričom bývalý zamestnávateľ otca oznámil, že otec nárok na odstupné nemal. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania ( § 75 ods. 1 Zák. o rodine ) a teda súd pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného vychádzal z jeho predpokladaného príjmu v zmysle oznámenia zamestnávateľa a to vo výške 1.535 Eur netto. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom, rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletých detí v priebehu konania boli matkou preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletých detí ako i strava, ošatenie a bývanie bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby. V súvislosti so školskou dochádzkou detí sa nevyhnutne zvyšujú ich náklady, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla
je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Všetky deti rodičov sú školopovinné, pričom plnoletá C. je v maturitnom ročníku kedy má zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením nielen školských potrieb a pomôcok, stužkovej slávnosti ako i so záujmom pokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. V ďalšom súd neprihliadol na námietky otca ohľadne výdavkov, pretože pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté deti a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby detí. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd poukazuje na skončenie pracovného pomeru otca dohodou, pričom otcovi odstupné vyplatené nebolo, ako aj na skutočnosť, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej nebýva, pričom v uvedenej nehnuteľnosti býva jeho kamarát, avšak z prenájmu mu neplynú žiadne finančné nároky. Otec býva u svojej matky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výdavky otca sú podstatne vyššie ako jeho príjem. V ďalšom poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ otec tvrdil, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval naďalej byť zamestnaný. Z pripojených listinných dôkazov bolo zistené, že otec bol u predchádzajúceho zamestnávateľa SPP distribúcia zamestnaný v pozícii dispečer poruchových liniek SPP distribúcie a súčasného zamestnávateľa je zamestnaný ako pomocný robotník. Zo zdravotných správ predložených samotným otcom bolo zistené, že otec trpí poruchami sluchu so závratmi tzv. percepčná porucha sluchu. To znamená, že uvedený zhoršený zdravotný stav u neho pretrváva už dlhšie. Napriek tomu bol naďalej zamestnaný v spoločnosti SPP distribúcia v období od 1.8.1996 do 17.3.2016. Bývalý zamestnávateľ otca neoznámil, že by došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou práve z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu otcom. Pokiaľ by zdravotný stav otca bol natoľko vážny ako sám uvádzal vo svojich vyjadreniach, nebol by schopný vykonávať prácu pomocného robotníka na stavbe, čo je nepomerne ťažšie a náročnejšie zamestnanie ako to bolo v spoločnosti SPP distribúcia. Otec teda upriamoval pozornosť súdu na zdravotné problémy, avšak tieto zdravotné problémy mal dlhšiu dobu a aj v čase rozvodu manželstva. Napriek tomu v súčasnosti vykonáva práce pomocného stavebného robotníka. Z uvedeného dôvodu súd námietky otca považuje za nedôvodné. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súdu prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu z časti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Otec sa s maloletými deťmi stretáva nepravidelne, pri ich sviatku ich neobdaruje. Okrem výživného inou formou neprispieva. V súčasnosti otec prispieva na výživu troch maloletých detí spolu sumou 100 Eur mesačne. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané otcom v
návrhu na zníženie výživného, na ktoré poukazoval a je toho názoru, že návrh otca nie je dôvodný s poukazom aj na § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.