Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-27-2017.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2017 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. T., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom P. Š. XXX,
je vinný, že
- dňa 02.11.2016 asi okolo 11.35 hod. vo P. Š., okr. L., na odstavenej ploche, pred vchodom do objektu spoločnosti N.-I., s. r. o. T., so sídlom L. Č.. X, XXX XX W., viedol pracovný stroj J. J. XX/XX, kde úmyselne narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla značky U. U., EVČ: L.- XXXCP, šedej metalízy, VIN: O., takým spôsobom, že lyžinami stroja prepichol prednú časť vozidla a poškodil kondenzátor klimatizácie, kryt chladiča spoileru, chladič, predný nárazník, hlukové zapuzdrenie a skriňu ventilátora, v dôsledku čoho majiteľovi vozidla spoločnosti N.-I., U.. G.. C.. T., U. U. L. X, XXX XX W. spôsobil škodu vo výške 1.366,- EUR, teda
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 245 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 500 € (päťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť N.-I., U.. G.. C.. T., L. X, XXX XX W., N.: XX XXX XXX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 9.3.2017 obžalobu na N.. G. T. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.5.2017 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.
Na základe vyššie uvedeného súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného N.. G. W., U. J. J., Č. U. P. H. W., L. I., Z. N.. T. P., ako i prečítaním ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Vypovedal, že má spory s pánom W., či jeho nadriadenými, a to i v minulosti ohľadom vplyvu činnosti ich prevádzky na životné prostredie (znečisťovanie cesty prachom a kameňmi z lomu) a mimo iné i ohľadne parkovania ich zákazníkov na odstavnej ploche. Obžalovaný opakovane v minulosti podával sťažnosti na spoločnosť N.-I., U..G..C.. T. (ďalej len „N.-I.“) a opakovane telefonicky kontaktoval pána W. smskami, či telefonátmi niekedy i 4-krát za deň. Keďže zákazníkom obžalovaného (obžalovaný je majiteľom spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je oprava cestných vozidiel) sťažovali výjazd vozidiel z firmy obžalovaného kamene na odstavnej ploche, ktoré tam umiestnila spoločnosť N.-I., tak sa rozhodol, že uvedené kamene preloží o meter dva ďalej, pričom na to použil stroj J. J. XXXX so štandardnými manipulačnými vidlami. Nakoľko kamene boli ťažké, nedarilo sa mu s nimi dobre manipulovať. Po chvíli manipulácie s kameňmi zaregistroval, že prišlo osobné motorové vozidlo U. U. striebornej metalízy, z ktorého vystúpil pán W. a pán J.. Pán W. a pán J., každý zo svojho mobilného telefónu niekam telefonovali a zaregistroval, že pán W. jeho činnosť dokumentuje svojimi mobilným telefónom. Na to vystúpil zo stroja a spýtal sa W., prečo nie je poliata komunikácia, ktorú má ich spoločnosť prenajatú od obce a slúži ako výjazd z ich prevádzky a to z dôvodu, že je zaprášená. Pán W. sa odmietol s ním o niečom baviť. Žiadne vyhrážanie, nadávky či hrozby neboli. Na to sa otočil, sadol si opäť do motorového vozíka J., a skúsil posunúť ešte jeden kameň, ale nakoľko kameň mal značnú hmotnosť, poškodil si na stroji jednu paletizačnú vidlu, a tak od svojho zámeru upustil. Potom sa s pracovným strojom vrátil domov. Pracovný stroj odstavil, následne po nejakom týždni - 10 dňoch ho navštívila hliadka Policajného zboru, ktorá ho informovala, že údajne poškodil motorové vozidlo spoločnosti N.-I.. Svedok N.. G. W. (manažér riadenia výroby v spoločnosti N.-I.) bol v kontakte s obžalovaným pred skutkom len telefonicky. Predmetom sťažovania bola údržba ciest, ktoré majú v lome, kedy jednu dobu bola suchá cesta, kde sa prášilo a vzápätí bolo predmetom jeho sťažností, že bola mokrá, a to aj v jednom dni. Po nástupe svedka do zamestnania ho cca od augusta začal obžalovaný kontaktovať ohľadne sťažností, pričom v tom čase sa nikto iný nesťažoval, a to ani nikto z obce. Dňa 2. 11. 2016, kedy pracoval s pánom J. a inými zamestnancami v administratívnej budove N.- I., na 1. poschodí, kedy mu zavolala pani W. z expedície, že niekto presúva kamene spred vstupu do lomu a zrejme ide o pána T., keďže videla vysokozdvižný vozík a pracovníci lomu už vedia, že takýto vysokozdvižný vozík má pán T.. Rovnako bol na expedícii L. I., ktorý zišiel dole z expedície a videl, že išlo o pána T.. Keď sa to dozvedel, sadol s pánom J. do auta U. U. X, a prišli pred vstup do lomu, kde odstavili auto, pričom si všimli, že pán T. presúva kamene (bolo tam viacero viacrozmerných kameňov). Keď ich obžalovaný zbadal a oni vystúpili z vozidla, tak otočil svoje vozidlo a následne ho nasmeroval na ich služobné vozidlo U. U. X. Išiel k nim prednou časťou vozidla, pričom svedok W. a pán J. stáli vedľa auta. Obžalovaný šiel s vozidlom smerom na prednú časť ich motorového vozidla a vidlami ho prepichol. V tom momente im začala tiecť kvapalina z auta a vedeli, že auto je nepojazdné. Následne obžalovaný vycúval, a zakričal z auta, že ešte raz, keď dajú tam tie kamene, tak to bude riešiť ináč. Následne šiel opäť presúvať kamene. Svedok vypovedal, že bol z toho v takom šoku, že si presne nepamätá, na podrobnosti čo sa dialo ďalej, ale si pamätá to, že sa im vyhrážal, že ešte keď raz tam dajú kamene, tak to bude riešiť ináč. Potom obžalovaný šiel opäť presúvať kamene, ale sa mu to nedarilo, lebo boli viacrozmerné. Medzitým pán J. volal hliadku a on sa snažil natočiť video, aby mal nejaký dôkaz, lebo kamery na expedícii síce majú, ale nebol si istý, či to vidno až tam dole. Medzitým obžalovaný odišiel a prišla hliadka z PZ Kapušany, ktorá začala riešiť danú vec. Pokiaľ ide o tie nadrozmerné kamene, tie tam spoločnosť N.-I. dala na žiadosť starostu obce,
keďže sa obžalovaný sťažoval, že kamióny, ktoré vychádzajú z lomu si tam plachtujú kamióny, tak tam dali tie kamene, aby zabránili odstavovaniu vozidiel vychádzajúcimi z lomu. Spoločnosť tam predtým mala menšie kamene, ale tie boli poposúvané a zatlačované, ale nevedel uviesť kým, a tak na žiadosť starostu obce tam dali väčšie kamene. Rovnako ako svedok N.. W., avšak zo svojej perspektívy, popísal okolnosti skutku i ďalší svedok J. J. (majster výroby v spoločnosti N.-I.), ktorý navyše uviedol, že dovtedy žiaden osobný konflikt s obžalovaným nemal, ale obžalovaný mal konflikty so spoločnosťou N.-I., kedy obžalovaný volával alebo aj prichádzal osobne sa sťažovať (napr. v minulosti zablokoval váhu z lomu, aby autá nevychádzali z lomu a nerobili prach). Fyzický konflikt nemali nikdy žiaden a rovnako si ani nikdy nenadávali. V ten deň boli s pánom W. v kancelárii, keďže bola uzávierka. Po telefonáte od pani W., že pán T. je pred vstupom do lomu, kde boli poukladané nadrozmerné kamene a sa ich snaží presúvať, sadli s pánom W. do auta a išli sa pozrieť, že čo sa tam deje. Zastavili auto vedľa cesty, na tom mieste, kde videli pána T. ako sa snaží posúvať kamene s vysokozdvižným vozíkom. Keď vystúpili z auta, pán T. ich uvidel a išiel s vysokozdvižným vozíkom smerom k nim, pričom medzitým z auta vystúpili a pán T. vrazil s lyžinami vozidla do prednej časti ich auta. Medzitým svedok J. zavolal na políciu. Pán T. potom ešte presúval kamene, ale možno po dvoch minútach odišiel po poľnej ceste domov a oni čakali na políciu. Svedkyňa H. W. (pracovníčka N.-I. ako expedient) a pán L. I. (pracovník N.-I. ako strojník nakladač) zo svojej perspektívy popísali, ako videli obžalovaného ako sa snaží nakladať s kameňmi a ako túto informáciu zatelefonovali pánu W. (pani W.), či ako svedok W. krátko po skutku im oznámil, že obžalovaný lyžinami napichol ich auto (svedok L. I.). Znalec z odboru doprava cestná N.. T. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní v zhode so svojím odborným vyjadrením č. XX/XXXX, kde určil výšku škody vo výške 1366 €, pričom išlo o poškodenia na vozidle U. U., EVČ: L.-XXXCP, šedej metalízy, VIN: O., a to o poškodený kondenzátor klimatizácie, kryt chladiča spoileru, chladič, predný nárazník, hlukové zapuzdrenie a skriňu ventilátora. Keďže obžalovaný sa bránil, že svojím vysokozdvižným vozíkom nespôsobil žiadne poškodenie vozidla U. U. X a už vôbec nie takého charakteru a znalec pri určovaní škody vychádzal z kalkulácie nákladov na opravu vozidla autorizovaného opravcu U. H. H. U..G..C.., pričom odhad i opravu robila tá istá spoločnosť, súd požiadal znalca o dodatočnú fyzickú obhliadku poškodených častí vozidla, ktoré sa nachádzali u poškodeného, či poškodenia zodpovedajú priebehu skutku tak, ako bol kladený obžalovanému za vinu. Znalec spracoval odborné vyjadrenie č. XX/XXXX pričom uviedol, že poškodenie bolo spôsobené kĺzaním sa neznámeho kovového predmetu a mohlo to byť spôsobené aj lyžinou a to aj tak, že spredu niečo do poškodených častí vrazilo - skĺzlo. Tie veci, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu „sa prekrývali“ s tými vecami, ktoré boli uvádzané ako potrebné na opravu a ktoré boli opravované v zmysle rozpočtov.
Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.
A teda, že obžalovaný dňa 02.11.2016 okolo 11.35 hod. vo P. Š., okr. L., na odstavenej ploche, pred vchodom do objektu spoločnosti N.-I., U.. G.. C.. T., so sídlom L. Č.. X, XXX XX W., viedol pracovný stroj J. J. XX/XX, kde úmyselne narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla značky U. U., Q.: L.-XXXCP, šedej metalízy, VIN: O., takým spôsobom, že lyžinami stroja prepichol prednú časť vozidla a poškodil kondenzátor klimatizácie, kryt chladiča spoileru, chladič, predný nárazník, hlukové zapuzdrenie a skriňu ventilátora, v dôsledku čoho majiteľovi vozidla spoločnosti N.- I., U.. G.. C.. T., U. U. L. X, XXX XX W. spôsobil škodu vo výške 1.366,- EUR, V zásade proti sebe stáli dve skupiny dôkazov pokiaľ ide o výpovede osôb, a to na jednej strane obrana obžalovaného, ktorý poprel, že by svojím strojom s lyžinami napichol auto U. U. X a na druhej strane svedectvá N.. W. a svedka J.. Rozhodujúcim kritériom pre ktorý súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného ako nedôveryhodnú a klamlivú bola tá skutočnosť, že v daný deň skutočne došlo k poškodeniu vozidla U. U. X tak, ako je to popísané v skutkovej vete rozsudku a niet žiadnych dôveryhodných pochybností o tom, že by si toto poškodenie vozidla spôsobil poškodený, ba práve naopak skutočnosť, že poškodený okamžite po skutku kontaktovali políciu, ktorá prišla na miesto, uvedené úvahy o samom poškodení zo strany poškodeného priamo vyvracia. Nakoniec krátko po skutku svedok I. sa dozvedel od svedkov W. a J., že ich auto napichol obžalovaný so svojim vysokozdvižným vozíkom. Niet pochýb ani o tom, že obžalovaný v danom čase bol na mieste činu, rovnako napriek opakovaným sťažnostiam obžalovaného
na prevádzku lomu spoločnosťou N.-I. T., U..G..C.. ani z výpovede svedkov J. H. W. nevyplývali žiadne skutočnosti naznačujúce, že by tento spor dosiahol z ich strany osobnú rovinu. (ani počas skutku nedošlo k žiadnym iným fyzickým konfliktom, či nadávkam, čo potvrdili obe strany).
Súd mal za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť ako prečin poškodenia cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu vo P. Š. XXX. Je ženatý, má jedno dieťa, pričom z miesta trvalého bydliska mu nič nie je vytýkané. Je majiteľom firmy na opravu cestných strojov. Doposiaľ nebol súdne prejednávaný a priestupkovo najmä na úseku dopravy.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce, ale ani poľahčujúce okolnosti (neviedol riadny život - záznamy o priestupkoch a úprimne neoľutoval). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 0:0.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
Obžalovanému N.. G. T. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu poškodenie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody až na jeden rok.
Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný, je živiteľom rodiny a doterajší život obžalovaného) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i peňažným trestom, a uložil mu peňažný trest vo výške 500 (päťsto) Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Vo vzťahu k náhrade škody, ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila mal súd za to, že v konaní síce bolo preukázané, že bola spôsobená škoda, ale keďže súd nemal za preukázané v dostatočnom rozsahu aká časť škody bola uhradená poisťovňou a aká samotným poškodeným spoločnosťou N.-I. T., U..G..C.., tak následne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú U. N.-I., U.. G.. C.. T., L. X, XXX XX W., N.: XX XXX XXX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrových častiach rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.