Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-5-2022.pdf
PDF · 71.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, vo veci navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: S. S., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, B., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody F., proti matke: O. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, a proti maloletému dieťaťu: D. S., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že S. S., narodený XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého D. S., narodeného XX.XX.XXXX z matky O. R., narodenej XX.XX.XXXX.
II. Matka maloletého n i e j e povinná zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu o zapretie otcovstva.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.01.2022 domáha určenia, že nie je otcom maloletého D., narodeného XX.XX.XXXX. Uvádza, že od 19.11.2019 je vo výkone trestu odňatia slobody, a teda je vylúčené, aby bol otcom maloletého.
2. Súd vytýčil pojednávanie na 26.05.2022, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ. Súd sa dotazoval, či navrhovateľ súhlasí s prejednaním veci a rozhodnutím bez jeho prítomnosti, na čo navrhovateľ nereagoval. Z uvedeného dôvodu, keďže navrhovateľ netrval na svoje účasti a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, boli splnené podmienky na pojednávanie bez prítomnosti navrhovateľa i na rozhodnutie. Matka maloletého uviedla, že súhlasí s návrhom, pretože navrhovateľ nemôže byť otcom mal. D.. S navrhovateľom matka mal. nie je vo vzťahu už minimálne 5 rokov a počas tohto obdobia spolu intímne ani raz nežili. S otcom mal. D. je matka mal. vo vzťahu už 2 roky a z tohto vzťahu sa narodil maloletý. Jeho otcom je F. S., s ktorým matka i naďalej žije v spoločnej domácnosti a tento sa správa ako otec, svoje otcovstvo uznáva.
3. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine v platnom znení (ďalej len „ZoR“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
4. Podľa § 86 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
5. Podľa § 88 ods. 1, prvá veta ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému.
6. Matka mal. nie je s navrhovateľom vo vzťahu už 5 rokov, tento čas spolu nežijú ani intímne. Matka mal. žije s mužom, o ktorom tvrdí, že je biologickým otcom mal. Norberta a svoje otcovstvo uznáva. Keďže z tvrdení účastníkov nepochybne vyplynulo, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom mal. Norberta, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku I. rozsudku.
7. Navrhovateľ bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Podľa § § ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z., o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Keďže súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov matku mal. z dôvodu jej príjmovej a majetkovej situácie, súd určil, že matka nie je povinná platiť súdny poplatok za podanie návrhu.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti rozsudku nemôže účinne podať odvolanie ten, kto sa vzdal tohto práva po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).