Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-638-2015.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/638/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: E.. I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. ul. XXXX/XX, P. proti žalovanému: H. U., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., v konaní zastúpenému Dr. jur. Zitou Machlicovou Czibor, advokátkou so sídlom Eötvösa 4, Komárno, o zaplatenie 4.500,- €, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca, v čase podania žaloby zastúpený právnym zástupcom, podal na tunajší súd dňa 26.10.2015 proti žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 4.500,- € ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.8.2015 predal žalovanému motorové vozidlo zn. I. I L.: P za dohodnutú kúpnu cenu 4.500,- €. Žalovaného tiež splnomocnil na prepis vlastníka motorového vozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte, pričom k prepisu vlastníka motorového vozidla došlo dňa 5.8.2015. Napriek ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy a dohodnutiu kúpnej ceny mu žalovaný kúpnu cenu motorového vozidla neuhradil. Kúpna cena mala byť uhradená bezhotovostným prevodom v prospech jeho účtu, pričom žalovaný mu v deň uzavretia kúpnej zmluvy predložil výstup z Tatra banky, a s., z ktorého mal za to, že prevod bol zadaný a že mu finančné prostriedky vo výške dohodnutej kúpnej ceny budú pripísané na účet. Po predložení tejto listiny následne udelil plnú moc žalovanému na vybavenie prepisu vlastníka motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Tým, že kúpna cena mu nakoniec v prospech jeho účtu pripísaná nebola, bol zo strany žalovaného uvedený do omylu v otázke zaplatenia kúpnej ceny. Preto žiadal zaplatenie kúpnej ceny od žalovaného podanou žalobou.
2. Súd vo veci vydal dňa 15.1.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/638/2015-18. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor, preto súd uznesením č.k. 14C/638/2015-33 zo dňa 18.7.2016 vydaný platobný rozkaz zrušil. V podanom odpore žalovaný namietal uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom, keď tvrdil, že kúpnu zmluvu týkajúcu sa motorového vozidla zn. I. I EČV: P uzavrel s P. P., pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 4.000,- €. Kúpnu cenu uhradil P. P. v plnej výške dňa 5.8.2015. V čase uzavretia tejto kúpnej zmluvu bolo motorové vozidlo v dispozícii žalobcu, ktorý bol evidovaný ako vlastník a držiteľ predmetného vozidla. Na základe dohody medzi žalobcom a P. P., od ktorého pôvodne kúpil predmetné motorové vozidlo žalobca, avšak kúpnu cenu mu neuhradil, kúpnu cenu vozidla vyplatil P. P. s tým, že žalobca ho splnomocnil na prepis vlastníka motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Toto svoje skutkové tvrdenie podložil kúpnou zmluvou uzavretou s P. P. dňa 5.8.2015. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť, keď namietal i právnu relevanciu žalobcom predloženého listinného dôkazu - informatívneho platobného príkazu z Tatra banky, a.s..
3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu namietal neplatnosť žalovaným predloženej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a P. P. dňa 5.8.2015. Mal za to, že práve príkaz na bankový prevod, ktorý mu predložil žalovaný, potvrdzuje uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej malo byť motorové vozidlo zn. I. I EČV: P za kúpnu cenu 4.500,- €.
4. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v podanom odpore.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.9.2017. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po vypočutí si prednesu právnej zástupkyne žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to výpisu z evidencie vozidiel zo dňa 27.8.2015, detailu platobného príkazu, výpisu z účtu žalobcu zo dňa 19.8.2015, inzerátu zo dňa 20.8.2015, platobného rozkazu č.k. 14C/638/2015-18 zo dňa 15.1.2016, odporu, kúpno-predajnej zmluvy z 5.8.2015, vyjadrenia žalobcu k odporu, stanoviska žalovaného k vyjadreniu žalobcu, podnetu zo dňa 26.5.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Predmetom tohto konania je vychádzajúc z podanej žaloby zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla zn. I. I L.: P vo výške 4.500,- €, keď žalobca uplatnený nárok vyvodzoval z ústne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2015. Ako dôkaz existencie ústnej kúpnej zmluvy predložil výpis z evidencie vozidiel zo dňa 27.8.2015 vystavený Ministerstvom vnútra SR, Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v P., z ktorého vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo odhlásené na meno žalobcu dňa 16.4.2015. K prihláseniu motorového vozidla na meno žalobcu došlo až dňa 3.7.2015, pričom žalobca bol evidovaný ako vlastník/držiteľ predmetného motorového vozidla do 5.8.2015, kedy došlo k zmene vlastníka/držiteľa na inú osobu na základe splnomocnenia udeleného žalobcom. Tiež predložil detail platobného príkazu určeného len na informatívne účely a výpis z účtu zo dňa 19.8.2015. 7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 6.9.2017 zotrvala na skutkových tvrdeniach žalovaného uvedených v podanom odpore a stanovisku k vyjadreniu žalobcu. Poprela, že by medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mala byť kúpa motorového vozidla zn. I. I EČV: P za kúpnu cenu vo výške 4.500,- €. Doplnila, že zo strany žalobcu bolo pre žalovaného dňa 5.8.2015 udelené splnomocnenie na prepis vlastníka predmetného motorového vozidlo na príslušnom dopravnom inšpektoráte z dôvodu, aby sa predišlo sporu medzi žalobcom a P. P., ktorý bol pôvodným vlastníkom predmetného motorového vozidla, od ktorého toto motorové vozidlo kúpil žalobca, avšak neuhradil mu kúpnu cenu motorového vozidla. Žalobu navrhovala ako nedôvodnú zamietnuť, keď navrhla vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu a svedka P. P. ako aj vyžiadaním si originálu platobného príkazu zo dňa 5.8.2015, overeného splnomocnenia na prepis vlastníka motorového vozidla a písomnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu od žalobcu.
8. Podľa posledného odseku kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a P. P. dňa 5.8.2015: „Predmetné motorové vozidlo (POZN. súdu, v zmysle predmetnej zmluvy ide o motorové vozidlo zn. I. I EČV: P sa v čase podpisu zmluvy nachádzalo vo vlastníctve E.. I. P.. Pán P. nadobudol na vlastníctvo tohto motorového vozidla neoprávnene z dôvodu, že po podpise kúpno predajnej zmluvy a prihlásení motorového vozidla na svoje meno neuhradil dohodnutú kúpnu cenu pôvodnému majiteľovi t.j. P. P.. Na základe tejto skutočnosti motorové vozidlo v čase podpisu tejto zmluvy prislúchalo P. P.. Po podpise a uhradení dohodnutej kúpnej ceny sa na základe dohody s pánom E.. I. P. spíše splnomocnenie, aby kupujúci bol schopný prihlásiť predmetné motorové vozidlo na svoje meno.“
9. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
10. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
11. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu/účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.
12. V danej veci súd v záujme rozhodnutia o podanej žalobe v prvom rade skúmal, či zo strany žalobcu bola preukázaná vecná legitimácia strán sporu, zistenie ktorej skutočnosti bolo prioritné pre rozhodnutie v tejto veci. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť kúpa motorového vozidla zn. I. I., EČV: P za kúpnu cenu 4.500,- €, keď výpis z evidencie vozidiel zo dňa 27.8.2015 nie je dôkazom preukazujúcim uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 5.8.2015 (nakoľko tento len deklaroval v akom období bol žalobca evidovaný ako vlastník/držiteľ predmetného motorového vozidla a že k prepisu vlastníka/držiteľa predmetného motorového vozidla na tretiu osobu došlo na základe splnomocnenia udeleného žalobcom) a tiež dôkazom preukazujúcim uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 5.8.2015 nie je ani detail platobného príkazu určený len na informatívne účely, z ktorého ani nie je zrejmé, kto bol zadávateľom platobného príkazu a z akého titulu bol tento zadaný. Skutkové tvrdenie žalobcu o existencii zmluvného vzťahu so žalovaným založeného kúpnou zmluvou zo dňa 5.8.2015 žalovaný poprel a predložil aj dôkaz podporujúci jeho skutkové tvrdenie, že žalobca ho splnomocnil na prepis vlastníka/ držiteľa predmetného motorového vozidla dňa 5.8.2015 na základe dohody medzi žalobcom, žalovaným a P. P.. Skúmanie platnosti právneho úkonu: kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a P. P. dňa 5.8.2015 na účely rozhodnutia o premete tohto sporu neprichádzalo do úvahy, nakoľko sa
predmetný právny úkon tohto sporu netýka, pričom súd poukazuje na to, že predmet sporu stanovuje žalobca a v záujme rozhodnutia o predmete sporu je potrebné, aby sa súd zaoberal a vyhodnotil tie skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré sú pre rozhodnutie o spore relevantné. I keď súd platnosť právneho úkonu: kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a P. P. dňa 5.8.2015 nebol oprávnený skúmať, túto listinu považoval za relevantný prostriedok procesnej obrany, ktorým žalovaný preukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že žalobca ho splnomocnil dňa 5.8.2015 na prepis vlastníka/držiteľa motorového vozidla zn. I. I EČV: P na svoju osobu na základe dohody medzi žalobcom, žalovaným a P. P., ktorý bol pôvodným vlastníkom predmetného motorového vozidla, od ktorého predmetné motorové vozidlo kúpil žalobca. Súd konštatujúc, že žalobca v konaní využitím prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným založeného ústnou kúpnou zmluvou zo dňa 5.8.2015, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný popieral a predložil dôkaz podporujúci jeho skutkové tvrdenie o dôvode, pre ktorý mu žalobca udelil plnú moc na prepis vlastníka/držiteľa motorového vozidla zn. I. AX, EČV: P. na príslušnom dopravnom inšpektoráte, podanú žalobu pre nepreukázanie vecnej legitimácie strán sporu zamietol bez toho, aby bližšie vyhodnotil listinné dôkazné prostriedky predložené stranami sporu (keď žalobcom predložený inzerát zo dňa 20.8.2015 (ohľadne ponuky motorového vozidla zn. I. A6 na predaj) a žalovaným predložený podnet zadaný Q. banke, a.s. dňa 26.5.2017 (predmetom ktorého bola požiadavka žalovaného o poskytnutie informácie, či v prospech účtu žalobcu bola realizovaná úhrada sumy vo výške 4.500,- € z účtu žalovaného) boli pre rozhodnutie v tomto spore vychádzajúc z uvedeného právneho názoru súdu irelevantné). Súd z dôvodu nadbytočnosti a vecnej irelevantnosti zamietol i návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedka P. P., vyžiadaním si originálu platobného príkazu zo dňa 5.8.2015, overeného splnomocnenia na prepis vlastníka motorového vozidla a písomnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu od žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého výsledok sporu závisí od procesnej aktivity strán sporu. Súd v záujem rozhodnutia sporu (okrem zabezpečenia dôkazov v zmysle § 185 ods. 2 CSP - dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov) žiadne iné dôkazné prostriedky nezabezpečuje a nevyžiadava. Je na stranách sporu, aby svojou procesnou aktivitou relevantne aplikovali prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany definované v ustanovení § 149 CSP a to pod následkom procesného neúspechu v spore.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)..