Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Co-189-2017.pdf
PDF · 102.22 KB
Case nature
Subarea
26Co/189/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: B. S., nar. X. O. XXXX, bytom O. D. XX, Y., zastúpenej advokátom: JUDr. Igor Ribár, Nám. sv. Michala 11, Hlohovec proti žalovaným: 1/ E. K., nar. XX. S. XXXX, bytom bytom O. S. XXXX/XX, J. a 2/ P. K., nar. XX. O. XXXX, bytom O. S. XXXX/ XX, J., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 8. februára 2017 č. k. 33C/11/2017-16, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v J. na adrese O. S. XXXX/XX, vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. J. a to: stavba súpis. č. XXXX, druh stavby 10 rodinný dom postavený na parcele č. 1896; stavba, druh stavby 7 garáž postavená na parcele č. 1897/6; parcely registra „C“, parc. č. 1896, o výmere 280 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/3, o výmere 65 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/4, o výmere 51 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/6, o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/8, o výmere 2 m2, druh pozemku záhrady.
II. Žalobkyňa je povinná do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať proti žalovaným 1/ a 2/ na príslušnom súde žalobu vo veci samej a to žalobu na plnenie, o zaplatenie 29.812 eur.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v J. na adrese O. S. XXXX/ XX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. (z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Vecne dôvodil, že súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím oparením záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka a zabezpečovacie opatrenie má slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o existenciu a dôvodnosť nároku žalobkyne voči žalovaným z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanými, pričom vlastníkom predmetu kúpy auta nebol ani žalovaný 1/ ani jeho spoločnosť, teda žalobkyňa pristupovala k uzatvoreniu zmluvy ľahkovážne, pričom podľa jej tvrdenia i mala uhradiť kúpnu cenu vo výške 29.812 eur, avšak nepreukázala, že by žalovaných vyzývala na zaplatenie pohľadávky a že by ju títo uhradiť odmietli, resp. by sa k jej obsahu a výške nejakým spôsobom vyjadrovali. Dodal, že žalobkyňa nepreukázala, že by výška pohľadávky a záloh neboli v
zjavnom nepomere, keď predbežne preukázala pohľadávku vo výške 23.000 eur a záloh má hodnotu približne 320.000 eur a zabezpečením pohľadávky žalobkyne zriadením záložného práva by došlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných, keď nebolo v konaní doposiaľ preukázané, či žalovaní nevlastnia aj iné hnuteľné, resp. nehnuteľné veci nižšej hodnoty, ktoré by boli primerané výške zabezpečovanej pohľadávky žalobkyne. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu súd prvej inštancie uviedol skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila, že by sa žalovaní zbavovali svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, teda že by sa hodnota ich majetku zmenšovala, keď žalovaní síce disponujú majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobkyne uspokojiť a tento majetok sa nachádza v ponuke realít na predaj, avšak táto skutočnosť nie je dôkazom toho, že by sa žalovaní zbavovali svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie reálne hrozí. Dodal, že v prípade predaja nehnuteľností za cenu stanovenú v ponuke realitnej kancelárie 320.000 eur nie je predpoklad zníženia majetku v takom rozsahu, že by nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne vo výške 29.812 eur, ak bude preukázaná. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže im žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C.s.p. uviedla okolnosti uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy i okolnosti splácania kúpnej ceny i odobratia motorového vozidla žalovaným 1/, i nevrátenie kúpnej ceny ako i obavu z uspokojenia svojej pohľadávky. Namietala, že súd prvej inštancie zamietol návrh a skonštatoval, že nemá za preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy postupovala ľahkovážne a nepreukázala, že by sa žalovaní zbavovali svojho majetku a nepreukázala že by výška pohľadávky veriteľa a záloh neboli v zjavnom nepomere. Ku konštatovaniu ľahkovážneho konania žalobkyne odvolateľka uviedla, že sa jedná len o subjektívne konštatovanie súdu, ktoré nemá oporu v právnej argumentácii. Dodala, že žalovaní jej deklarovali, že sú vlastníkmi automobilu a že ich spoločnosť je len držiteľom vozidla, pričom o skutočnosti, že vozidlo je na leasing sa dozvedela až po zaplatení takmer celej kúpnej ceny. Namietala, že už v žalobe uviedla, že žalovaní mali obmedzené nakladať s predmetným automobilom v dôsledku existencie záložného práva. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, či vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť alebo predmetný automobil bol predmetom záložného práva. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nevyzývala žalovaných na úhradu pohľadávky upozornila, že žalovaných ústne niekoľkokrát vyzývala na úhradu a to za prítomnosti svedkov a zo strany žalovaných bol voči žalobkyni robený nátlak, boli jej adresované vyhrážky a žalobkyňa bola obeťou výtržníctva. K dôvodu zamietnutia, že nepreukázala, že by sa žalovaní zbavovali svojho majetku a že výška pohľadávky a záloh nesmú byť v zjavnom nepomere uviedla, že z listu vlastníctva je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti sú už predmetom záložného práva v prospech spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa a.s. a preto nie je možné akceptovať záver súdu, že aj v prípade predaja nehnuteľností by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne nakoľko nie je známa výška pohľadávky daného veriteľa, čo bude až predmetom dokazovania v samotnom konaní. K otázke nepomeru výška pohľadávky v hodnote zálohu upozornila, že výšky pohľadávky prakticky prevyšuje hodnotu akejkoľvek bežnej hnuteľnej veci a akceptovaním záveru súdu o neprimeranosti by tak dospela k záveru ad absurdum a síce, že čím má dlžník drahšiu nehnuteľnosť tým musí mať aj veriteľ hodnotnejšiu pohľadávku ak sa chce domáhať zriadenia záložného práva k danej nehnuteľnosti. Poukázala na aplikačnú prax, kde je bežné zriaďovanie záložného práva na nehnuteľnosti pri pohľadávkach prevyšujúcich 10.000 eur. K obavám o zmarenia exekúcie dodala, že súdom prvej inštancie požadované preukázanie pravdepodobnosti presahuje možnosti preukázania daných tvrdení v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď má za to, že je postačujúce preukázanie obavy, ktorú žalobkyňa preukázala. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu na zriadenie záložného práva vyhovel.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a to ani ústnou formou medzi ním a žalobkyňou nedošlo, keďže ústna dohoda bola uzatvorená medzi ním a D. S. a to tak, že ak mu v priebehu roku uhradí D. S. dohodnutú sumu 37.000 eur po splatení leasingového úveru mu firemné vozidlo spoločnosti Speranca prepíše. Dodal, že D. S. ho o toto žiadal s tým, že si nemôže kúpiť auto na seba, lebo má dlhy a exekúcie a preto mu bude vozidlo splácať, keď mu i uhradil 23.000 eur, avšak vozidlo dvakrát poškodil, používal ho a najazdil cca 30 000 km, pričom mu odcudzili aj disky s pneumatikami v cene 4.000 eur, predal ich neznámej osobe a peniaze si nechal. Za klamlivé považuje i tvrdenie, že v lete 2015 vzal auto na servisnú kontrolu, keď D. S. mu auto dobrovoľne odovzdal, lebo nemal peniaze na ďalšie splátky a po dvoch mesiacoch sa ozval a znova ho prosil, aby mu
auto dal a to začiatkom septembra, keď priniesol vtedy ešte manželke 10.000 eur, pričom príjmový doklad bol vypísaný na meno B. F. a to len z dôvodu, že nemohol mať nič písané na svoje meno. Poukázal, že žalobkyňa auto nabúrala, kontaktovala ho, aby jej pomohol a preto auto odviezol do servisu, načo mu žalobkyňa povedala, že auto nechce už ani vidieť, nech ho predá a vráti jej peniaze a auto sa následne po 5 - 6 mesiacoch predalo. Uviedol, že žalobkyňa chce absurdnú sumu, keď dali len 23.000 eur, najazdili 30 000 km, auto rozbili. Konanie žalobkyne považujú za vykonštruované s cieľom zbohatnúť.
4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila i žalovaná 2/, ktorá uviedla, že medzi žalovaným 1/ a manželom žalobkyne vznikla len ústna dohoda o tom, že ak v priebehu roka uhradí D. S. žalovanému 1/, jej bývalému manželovi dohodnutú sumu 37.000 eur, on po splatení leasingového úveru mu firemné vozidlo spoločnosti Speranca prepíše na jeho osobu. Len na základe ústnej dohody sa všetky splátky uvádzali na meno B. F., pretože D. S. v čase dohody mal finančné pohľadávky a dlžoby. Dodala, že doposiaľ uhradil len sumu 23.000 eur, vozidlo dvakrát poškodil, používal ho a najazdil 30 000 km, odcudzil disky. Namietala, že nakoľko D. S. nenaplnil dohodu, žalovaný 1/ vozidlo odpredal a navrhol vyrovnanie, s ktorým však žalobkyňa ani jej manžel nesúhlasili a robili všetko preto, aby získali neoprávnene sumu 29.000 eur. Dodala, že dom sa už nepredáva.
5. Žalobkyňa sa k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.) viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je nutné priznať úspech a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu žalobkyne vyhovieť (§ 388 ods. 1 C.s.p.).
7. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).
9. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému zmareniu oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávnenej k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že napriek existencii
vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napríklad v smere zbavenia sa ho).
12. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa (žalobkyne) a že jej prípadná exekúcia bude ohrozená.
13. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila podmienky na zriadenie sudcovského záložného práva, teda nepreukázala existenciu pohľadávky a ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil.
15. Z obsahu potvrdenia z 22. decembra 2014 (č. l. 5) je zrejmé, že žalovaný 1/ prevzal od žalobkyne sumu 13.000 eur ako zálohovú platu za kúpu motorového vozidla Audi Q3, ŠPZ: TT 172 FE, z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo 4. septembra 2015 (č. l. 5) vyplýva, že žalovaná 2/ prevzala od žalobkyni zálohu vo výške 10.000 eur taktiež ako zálohovú platbu za kúpu vozidla.
16. Z ponuky autobazáru (č. l. 7) vyplynulo, že motorové vozidlo bolo predávané za sumu 28.999 eur a podľa vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ bol predaj zrealizovaný.
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2684 je preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností (v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v J. na adrese O. S. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre k. ú. J. a to: stavba súpis. č. XXXX, druh stavby rodinný dom postavený na parcele č. 1896; stavba, druh stavby garáž postavená na parcele č. 1897/6; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1896, o výmere 280 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/3, o výmere 65 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/4, o výmere 51 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/6, o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1897/8, o výmere 2 m2, druh pozemku záhrady).
18. Z ponuky Bazoš.sk inzerát č. 66185331 je pravdepodobné, že nehnuteľnosť žalovaní 1/ a 2/ ponúkli na predaj.
19. Žalobkyňou podaný návrh sleduje odstránenie obavy, že exekúcia súdneho rozhodnutia bude ohrozená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by exekúcia bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie povinných, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery. Vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v spise (návrh, list vlastníctva, inzerát na predaj nehnuteľnosti) je možné dospieť k záveru, že návrh žalobkyne je opodstatnený, keď však na hodnoverné preukázanie nároku žalobkyne bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a následné právne posúdenie. Obavu z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia žalobkyňa preukázala, keďže predložila dôkaz, že žalovaní majú snahu svoju jedinú nehnuteľnosť odpredať. Odvolací súd dospel k záveru, že bol dostatočne osvedčený nárok žalobkyne, existencia eventuálnej ujmy hroziacej žalobkyni tým, že samotný dlh nebude môcť byť bez ďalšieho uspokojený.
20. Odvolací súd vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobkyne boli osvedčené také konkrétne skutočnosti,
ktoré by preukazovali jej obavu, že zo strany žalovaných dôjde k takému nakladaniu s majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobkyne uspokojiť svoju pohľadávku. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva plní predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobkyne uviesť také konkrétne správanie žalovaných, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalovaných. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym správaním a konaním žalovaných, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu. Odvolací súd pritom z obsahu vyššie citovaného listu vlastníctva zistil, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných sú založené žalovanými v prospech tretej osoby Z. S. S. a.s. na základe záložných zmlúv z roku 2014 a napriek tomu žalovaní ponúkali nehnuteľnosť na predaj z inzerátu zverejneného na Bazoš.sk. mal odvolací súd preukázané také správanie sa žalovaných, ktoré osvedčuje možné nakladanie s nehnuteľným majetkom, snahu o znižovanie rozsahu majetku. V danom prípade tak samotným správaním sa žalovaných, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu ich exekvovateľného majetku je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobkyne. Žalobkyňa osvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov tým, že zo strany žalovaných dochádza k takému konkrétnemu konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu.
21. Na základe uvedených zhodnotení tak odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany žalobkyne bola dostatočne osvedčená tak existencia peňažnej pohľadávky, ako aj existencia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovaných. Odvolací súd preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého uznesenia a k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných, špecifikovaných vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Odvolací súd zároveň vo výrokovej časti uznesenia v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 344 CSP, s ohľadom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej, uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podala proti žalovaným na príslušnom súde žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 29.812 eur s príslušenstvom, na zabezpečenie ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. V prípade, ak uvedená žaloba v stanovenej lehote nebude podaná (ak doposiaľ nebude podaná), bude uznesenie o zabezpečovacom opatrení zrušené aj bez návrhu (§ 336 ods. 3 CSP).
23. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
24. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).