Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-280-2018.pdf
PDF · 106.87 KB
No categories available
7Co/280/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: Q. A. (F. O.), A.. XX.X.XXXX, W. F. XX, W., zastúpenej: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, Nitra proti žalovaným: X/ P. O., A.. X.X.XXXX, W. O. XX, W. Y. X/ S. O., A.. XX.X.XXXX, W. O. X, W. o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie, že obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.6.2018, č.k. 10C/158/2016-392, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou bola určená neplatnosť Zmluvy o prevode obchodného podielu m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.
Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu žalovaného 2/ v spoločnosti Motogroup, s.r.o., IČO: 35 928 077, so sídlom Podpriehradná 37, Bratislava, uzavretá dňa 20.10.2015 medzi žalovaným 2/ ako prevodcom a žalovaným 1/ ako nadobúdateľom, je neplatná (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 39, § 40a veta prvá, § 118 ods. 1, § 143, § 145 ods. 1, § 149 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 114 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne tým, že mal za preukázané, že žalovaný 2/ počas trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol obchodný podiel v spoločnosti Motogroup, s.r.o., a to z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keď jednoznačne a bez všetkých pochýb nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že vklad spoločníka v sume 100 000 Sk, zodpovedajúci 50% podielu splatil zo svojich výlučných prostriedkov získaných z predaja jeho bytu. Zároveň uzavrel, že nie je bez významu skutočnosť, že predmetom dokazovania sa stalo len nadobudnutie 50% obchodného podielu, pričom druhá 50% časť (ktorú žalovaný 2/ zrejme získal od svojho druhého spoločníka P. A.), zostala prakticky nesporná a teda sa predmetom dokazovania ani nestala. Vychádzajúc zo zistenej skutočnosti, že žalovaný v 2. rade nadobudol celý obchodný podiel z prostriedkov patriacich do BSM, uzavrel, že na prevod obchodného podielu si žalovaný 2/ mal vyžiadať súhlas žalobkyne ako svojej manželky, keďže nakladanie s obchodným podielom sa nepovažuje za bežnú správu majetku, ktorú by mohol vybavovať každý z manželov samostatne a teda nejde o bežnú vec. Konštatoval, že prevod obchodného podielu jedným z manželov nepatrí medzi bežnú vec nielen v zmysle jeho hodnoty (oceniteľnej peniazmi), ale aj z dôvodu, že pri ňom nejde o pravidelnú, či opakujúcu sa činnosť, či bežné hospodárenie s ním, ale
ide o úkon, ktorým prichádza k strate vlastníckeho práva k tomuto podielu, ako aj strate možnosti v obchodnej spoločnosti, čím nepochybne prichádza k zásahu do majetkových pomerov medzi manželmi, čo môže mať negatívne dôsledky na situáciu v rodine založenej manželstvom. Uzavrel, že ak žalobkyňa nedala žalovanému 2/ ako svojmu manželovi súhlas na prevod jeho obchodného podielu, považuje sa tento právny úkon za neplatný, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd, teda sa kvalifikovane dovolala relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe v časti určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, keďže na základe kladného určovacieho rozsudku bude možné vyporiadanie hodnoty tohto podielu medzi manželmi podľa zákonných zásad pre vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva s tým, že kladný určovací rozsudok spĺňa aj preventívnu funkciu, keďže ním možno predísť ďalším prípadným súdnym sporom. Konštatoval, že otázka platnosti či neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nemôže byť riešená ako predbežná v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú iné ako v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Na prejednávanú vec aplikoval najmä závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/168/2005, ktoré bolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 2/2007 pod R 27/2007. Vysvetlil, že sa nepriklonil k judikatúre prezentovanej opačný právny názor, vyplývajúci najmä z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp. zn. 6Obdo/30/2009, pretože právne závery v ňom uvedené predstavujú odklon od judikovaného rozhodnutia R 27/2007 uverejneného za účelom zjednocovania v rozhodovacej praxe súdov a to bez toho, aby boli v tomto neskoršom rozhodnutí uvedené dôvody tohto odklonu. Druhým výrokom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že obchodný podiel žalovaného 2/ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 2/, nakoľko na tomto určení žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, keďže túto otázku bude riešiť súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žaloba na plnenie), ktorého masu určia strany sporu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vzhľadom k tomu, že obe strany sporu mali 50% úspech a 50% neúspech, žiadnej z nich nepriznal náhradu trov konania.
3. Proti prvému výroku rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa § 365 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j. že, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd sa nezaoberal jeho preukázanými tvrdeniami, že obchodný podiel v spoločnosti Motogroup s.r.o. bol nadobudnutý z predaja jeho bytu a v rozsudku poukázal na pohyby na účte za nesúvisiace obdobie. Mal za to, že na prevod obchodného podielu sa nevyžadoval súhlas druhého manžela, ktorému patrí len cena vyplatená za prevod obchodného podielu, ktorá v tomto prípade nebola žiadna, nakoľko prevod obchodného podielu bol dohodnutý bezodplatne. Namietal, že v konaní predložil relevantné účtovné a daňové doklady a svedecké výpovede preukazujúce, že spoločnosť Motogroup s.r.o. je predĺžená, ktoré skutočnosti však súd prvej inštancie nevzal do úvahy, naviac nerozhodol o pripustení dôkazov, ktoré navrhol (výsluch svedkov). Uviedol, že na pojednávaní dňa 21.6.2018 mal spolu so žalovaným 1/ dôvodný pocit nevyváženosti uplatňovaných práv, keď im vec prejednávajúca sudkyňa nedala dostatočný priestor na vyvrátenie klamlivých tvrdení žalobkyne a ich podstatné tvrdenia boli odmietnuté alebo neboli zapísané do zápisnice; zároveň poukázal na ústne odôvodnenie vyhláseného rozsudku. Poukázal na to, že žalobkyňa nenamietala nadobudnutie obchodného podielu v roku 2005 žalovaným 2/ a nespochybňovala jeho aktivity do roku 2015, kedy žalovaný 2/ realizoval prevod obchodného podielu, pričom jej súhlas nebol potrebný, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 6Obdo/30/2009, Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.1.2016, sp.zn. 9Co/630/2015 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.4.2016. Zároveň tvrdil, že so žalobkyňou prerokoval prevod obchodného podielu a žalobkyňa s tým konkludentne súhlasila. Zopakoval argumentáciu, že k bezodplatnému prevodu obchodného podielu došlo z dôvodu splatenia pôžičky uzavretej so žalovaným 1/. Poukázal na to, že žalobkyňa bola jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti For My baby s.r.o., ktorú previedla zmluvou o zlúčení na spoločnosť DANO s.r.o. za účelom vyhnutia sa plnenia svojim veriteľom. Mal za to, že zo strany žalobkyne ide o šikanózny výkon práva, keďže sa nejedná o prvú žalobu, ktorú voči žalovanému 2/ uplatňuje. Rozsudky, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie, považoval za právne prekonané. S odkazom na čl. 6 prvá veta a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 30 ods. 1 prvá veta a ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. mal za to, že rozsudok bol vydaný nezákonne a postup súdu prvej inštancie bol založený na základe pozitívnej diskriminácie žalobkyne na základe pohlavia voči žalovanému 1/ a 2/. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
4. Proti rozsudku v rozsahu výroku I. podal odvolanie aj žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 písm. a), b), e), f) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že na prevod obchodného podielu sa nevyžadoval súhlas druhého manžela, ktorému patrí iba cena vyplatená za prevod obchodného podielu, ktorá v danom prípade nebola žiadna, pretože prevod bol dohodnutý bezodplatne. Podľa jeho názoru žalobkyňa nepreukázala, že obchodný podiel bol financovaný len z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obchodný podiel bol prevedený na žalovaného 1/ z dôvodu, že spoločnosť Motogroup s.r.o. mala voči nemu záväzky. Namietal, že súd nevzal do úvahy dôkazy predložené žalovaným 2/ o tom, že uvedená spoločnosť bola predĺžená a nerozhodol o pripustení dôkazov, ktoré navrhol žalovaný 2/. Poukázal na obsah ústneho vyhlásenia rozsudku s tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nepostupoval podľa zásad materiálnej pravdy, ale na základe subjektívneho pocitu, pričom žalovaní nepreukázali počas konania zlé správanie, zo strany súdu prvej inštancie došlo k pozitívnej diskriminácii na základe pohlavia, zjavne vzájomne si odporujúce odôvodnenie rozhodnutia nenaplnilo požiadavky spravodlivého procesu a závery prvoinštančného súdu nie sú založené na skutkovom a právnom základe. Podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku nekorešponduje presvedčivo a dostatočne s výrokom rozhodnutia, nie je z neho zrejmé, prečo sa priklonil k tej ktorej judikatúre a svedčí o svojvôli, neodôvodnenosti a arbitrárnosti. V súvislosti s platnosťou prevodu obchodného podielu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp.zn. Obdo/30/2009 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.1.2016, sp.zn. 9Co/630/2015, pričom žalobkyňa s prevodom vyslovila konkludentne súhlas, nadobudnutie obchodného podielu nenamietala a nespochybňovala aktivity žalovaného 2/ do roku 2015. Namietal, že rozhodnutia, na ktoré poukázal prvoinštančný súd, sú neaktuálne. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.
5. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/ v podaní doručenom súdu dňa 24.8.2019, v ktorom uviedol, že súhlasí s tvrdeniami odvolateľa a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. K vyjadreniu pripojil uznesenie OZ PZ BA II, odbor kriminálnej polície zo dňa 19.7.2018, č.k. ČVS:ORP-345/4-VYS-B2-2018 a podnet na prešetrenie spáchania trestného činu zo dňa 13.3.2018.
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 31.8.2018, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie sa podľa jej názoru dostatočne vysporiadal s obranou a tvrdeniami žalovaných. Mala za to, že tvrdenia žalovaného 2/ o nadobudnutí obchodného podielu zo svojich výlučných finančných prostriedkov sú nehodnoverné a účelové, rovnako namietala pravdivosť tvrdení, že spoločnosť Motogroup s.r.o. mala finančné problémy, že žalovaný 1/ jej poskytol pôžičku a že so žalobkyňou bol prejednaný prevod obchodného podielu, s ktorým konkludentne súhlasila. Skutočnosť, že konajúca sudkyňa morálne odsúdila správanie žalovaných, ich nepravdivé a vzájomne si odporujúce tvrdenia, nie je podľa jej názoru dôvodom na odvolanie a zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a ani pozitívnou diskrimináciou žalovaných. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu poukázala na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR rozsudkom zo dňa 25.6.2008, sp.zn. 5Obdo/11/2007, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod R 27/2007 a na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/3450/2009, sp.zn. 22Cdo/700/2004. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
7. Žalovaný 2/ sa vyjadril podaním zo dňa 11.8.2020, v ktorom namietal tvrdenia žalobkyne o vedomom klamstve a zavádzaní súdu. Poprel, že 50% obchodného podielu bol nadobudnutý zo spoločných peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že ani ďalších 50% obchodného podielu nebol nadobudnutý z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale suma bola vyplatená z požičaných peňazí. Oznámil, že spoločnosť Motogroup s.r.o. vstúpila dňom 3.12.2018 do likvidácie.
8. Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 26.8.2020, v ktorom zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. Ohľadom nadobudnutia ďalších 50% podielu v spoločnosti Motogroup s.r.o. uviedla, že žalovaný 2/ v tomto smere neuniesol bremeno dôkazu ani bremeno tvrdenia s tým, že uvedené nič nemení na skutočnosti, že podiel bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň namietala tvrdenia žalovaných ohľadom zaúčtovania pôžičky poskytnutej spoločnosti Motogroup s.r.o. a považovala ich za nepravdivé, nezrozumiteľné a účelové. Podľa jej názoru rozhodnutie o vstupe uvedenej spoločnosti do likvidácie preukazuje úmysel žalovaného 2/ zmenšiť majetkovú podstatu bezpodielového spoluvlastníctva. Oznámila, že manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené dňom 22.6.2018.
9. Odvolací súd majúc za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, v súlade s § 382 C.s.p. vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 137 C.s.p..
10. Žalobkyňa sa k výzve odvolacieho súdu vyjadrila podaním zo dňa 2.4.2022, v ktorom upozornila, že žalobou sa domáhala jednak určenia (spolu)vlastníckeho práva k obchodnému podielu v spoločnosti Motogroup s.r.o. a jednak neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v tejto spoločnosti, pričom návrh v časti, že obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol posúdený ako predbežná otázka. Uviedla, že žalobou sa domáhala 1/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. b) C.s.p.), a to s poukazom na § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva spôsob usporiadania vzťahov medzi manželmi vo vzťahu k ich spoločnému majetku a s poukazom na § 146 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd, 2/ určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) C.s.p.), a to s poukazom na obsah žaloby, ktorým je určenie (spolu)vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému obchodnému podielu, pričom súd prvej inštancie túto otázku vyriešil ako predbežnú a nepojal ju do výroku svojho rozhodnutia, 3/ určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu (§ 137 písm. d) C.s.p.), t.j. domáhala sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ako právnej skutočnosti), a to s poukazom na § 143 a nasl. a § 146 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že z ust. § 132 C.s.p. je zrejmé, že za postačujúce sa považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu toho, čoho sa v konaní domáha, pričom návrh žaloby je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového s tým, že návrh žaloby nemusí byť v texte oddelený či špeciálne označený a súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit. Ďalej poukázala na to, že súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú, obdobne to platí aj pre procesné právne predpisy. Uviedla, že právo na ochranu vlastníckeho práva má absolútnu povahu a je vôbec základným prvkom realizácie ľudského bytia. Poukázala na znenie čl. 2 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 4 ods. 2 C.s.p. Trvala na svojom návrhu na určenie, že predmetný obchodný podiel v čase zániku manželstva patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná, pričom stále existuje aj naliehavý právny záujem na takomto určení, a to z pohľadu určenia rozsahu a hodnoty majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri jeho vypriadaní. Podľa jej názoru uvedené určenie zakladá aj ďalšie práva a nároky žalobkyne voči žalovaným z titulu neplatnej zmluvy a spôsobenej škody, ako aj pre určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti Motogroup s.r.o. o vstupe do likvidácie a zrušení spoločnosti a pri podaní návrhu o zosúladenie zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom a pri zápise spoločnosti do obchodného registra.
11. Žalovaný 2/ sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril podaním zo dňa 3.5.2022, v ktorom uviedol, že spoločnosť Motogroup s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra, čím došlo k jej zániku, preto sa domnieva, že týmto odpadol predmet prebiehajúceho konania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ bolo začaté súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého budú aj prípadné nároky strán sporu, predovšetkým žalobkyne k obchodnému podielu a v tomto konaní bude povinnosťou súdu ako predbežnú otázku posúdiť prípadnú neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu, preto nie je potrebné ďalej viesť konanie o neplatnosť právneho úkonu. Podľa jeho názoru vzhľadom na prezentované skutočnosti, najmä na paralelne vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva absentuje naliehavý právny záujem na takomto určení, pričom v danej veci určenie
právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu. Zotrval na svojich odvolacích námietkach a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.
13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 26.8.2016 domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu žalovaného 2/ v spoločnosti Motogroup s.r.o. uzatvorená dňa 20.10.2015 medzi žalovaným 2/ ako prevodcom a žalovaným 1/ ako nadobúdateľom je neplatná a zároveň určenia, že obchodný podiel v spoločnosti Motogroup s.r.o. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
14. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie viazaný žalobným petitom, rozhodol o oboch nárokoch žalobkyne, avšak sa nedostatočným spôsobom zaoberal otázkou procesnej prípustnosti žaloby. Z obsahu súdneho spisu je pritom zrejmé, že žaloba bola podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý odlišným spôsobom ako Občiansky súdny poriadok (neúčinný v čase podania žaloby) upravuje otázku, čo možno podanou žalobou požadovať.
16. Odvolací súd teda upriamuje pozornosť na nutnosť aplikácie procesnoprávnej úpravy obsiahnutej v § 137 C.s.p. účinnej už v čase podania žaloby. Uvedené ustanovenie zakotvuje členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom jednotlivé žaloby uvádza demonštratívne. Ide o žalobu na splnenie povinnosti, žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je a žalobu na určenie právnej skutočnosti.
17. V súvislosti s nárokom žalobkyne, ktorým žiadala určiť neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je potrebné konštatovať, že existencia, platnosť, či neplatnosť zmluvy sú právnymi skutočnosťami. Ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. výslovne pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Je zrejmé, že prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nevyplýva z osobitného predpisu, preto v danom prípade možno konštatovať neprípustnosť tohto určovacieho návrhu, následkom čoho bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyhovel žalobe v časti určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dôvodil naliehavým právnym záujmom na takomto určení. Preukázanie naliehavého právneho záujmu sa vyžaduje iba pri určení, či tu právo je alebo nie je, čo však nie je daný prípad.
18. Pokiaľ ide o nárok na určenie, že obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Zároveň nebolo proti tomuto výroku podané odvolanie, čím sa stal rozsudok v danej časti právoplatný. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným nárokom konštatuje, že i keď ho možno zaradiť medzi nároky na určenie, či tu právo je alebo nie je, takémuto nároku nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že obchodný podiel nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Judikatúra totiž pripúšťa záver, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže patriť iba hodnota obchodného podielu.
19. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalobkyne, že žalobou sa domáhala určovacieho výroku podľa § 137 písm. b) C.s.p., nakoľko v danom prípade nejde o nárok na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 146 Občianskeho zákonníka, ktorým žalobkyňa argumentovala, sa vzťahuje na súdne konanie o úprave sporných práv a povinností manželov vo vzťahu k spoločnému majetku a dopadá predovšetkým na situácie ohľadom úpravy rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, hradenie nákladov na zaobstaranie spoločnej veci, jej udržiavanie a pod, príp. spory o tom ako majú byť použité spoločné prostriedky a pod., pričom súdom vydané rozhodnutie má konštitutívny charakter. Určenie, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatná, je jednoznačne určením právnej skutočnosti s tým, že vyvodenie procesnej prípustnosti takejto určovacej žaloby si vyžaduje splnenie podmienky, a to, že možnosť určenia uvedenej právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade takáto možnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Otázka platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu je otázkou, ktorú si ako predbežnú vyrieši súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v danom konaní bude na podnet sporovej strany ustaľovať, či hodnota obchodného podielu patrí alebo nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali vo veci plný úspech, odvolací súd im priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania (celého) v plnom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).