Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-15-2017.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/15/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2017, v trestnej veci obž. Z. Y. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/142/2016 zo dňa 30. novembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obž. Z. Y..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/142/2016 zo dňa 30. novembra 2016 bol obžalovaný Z. Y. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 30.04.2016, v čase okolo 12:00 hod., v obci F., okr. Vranov nad Topľou, prišiel k bráničke rodinného domu, popisného čísla XXX, kde mal odovzdať osobné veci bývalej manželke a zároveň majiteľke uvedeného rodinného domu D. Y., nar. XX.XX.XXXX, pričom osobné veci jej odovzdával tak, že jej ich podával ponad uzamknutú bráničku, no poškodená v tejto taške, ktorú jej podával, nenašla diaľkové ovládače a tak pootvorila bráničku, aby našla ovládač v cestovnej taške, ktorú mal obžalovaný pri sebe a po slovných domáhaniach sa vstupu na pozemok, vtlačil sa do priestoru potvorenej bráničky, kde počas toho bol už poškodenou vytláčaný od vstupu naspäť z dvora, so slovným upozornením, že má odísť preč, sotil rukou do poškodenej a takto vošiel do dvora rodinného domu, kde bol opätovne vyzývaný poškodenou, aby opustil pozemok rodinného domu, na čo nereagoval, ale počas tohto sa na poškodenú zahnal rukou so slovami: „ Mám ti dať na pysky ? “, kde následne sa poškodená viackrát snažila privolať telefonicky na pomoc políciu, v čom jej však bránil tak, že ju chytal za ruky, aby jej znemožnil telefonovať, vyhrážal sa jej slovne počas toho, že ju zabije pri spaní a viackrát slovami, že ju zabije a až po následnom úspešnom privolaní polície zo strany poškodenej z dvora rodinného domu odišiel preč, pričom takýmto svojím konaním vzbudil u menovanej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom poškodenej nespôsobil žiadne zranenie.
Za to bol obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 4 Tr. zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine a treste, ktoré odôvodnil sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uvádza, že už pár rokov dozadu nútil poškodenú, aby vyhľadala odbornú pomoc, kvôli tomu, že nemá v poriadku nervy. Jej výbuchy hnevu a zlých nálad už nezvládal. Poškodená je pomstychtivá tyranka, ktorá všetko rieši krikom, ponižovaním a rozkazovaním. Klame a tým čo robí, mu chce zabrániť, aby si vzal z domu všetky jeho veci a tým pádom by jej doma nezostalo nič. Vedel, že bez jej dovolenia dnu nesmie, preto sa poškodenej pekne pýtal a dnu ho pustila bez problémov a bez tých rečí, čo teraz tvrdí, lebo jej nedal dôvod, aby ho nevpustila. Nemal žiaden dôvod nadávať a vyhrážať sa poškodenej a táto sa ho nikdy nebála. Až potom vošiel násilím, lebo chcel zabrániť tomu, aby mu vzala tašku, ale aj tak tam nepadlo ani jedno slovko o tom, že ju zabije. Taktiež sa jej po celý čas nedotkol. Spochybňuje aj znalecký posudok psychológa spracovanú na poškodenú. Poškodená porušila všetky dohody a nemala právo ho vyhadzovať na ulicu bez náhradného ubytovania.
Obhajca obžalovaného poukazuje na to, že prvostupňový súd uveril iba tvrdeniam poškodenej, pričom dve svedkyne p. R. a p. U. nepotvrdili skutočnosti, ktoré uviedla poškodená. Nebol preukázaný ani motív, na základe ktorého by mal konať tak, ako je to uvedené v odsudzujúcom rozsudku. Pokiaľ ide o skutok porušovania domovej slobody, na pozemok poškodenej vstúpil až vtedy, keď mu to sama dovolila a následne otvorila bránku. To, že nemal v úmysle bez súhlasu poškodenej vstúpiť na pozemok svedčí aj ďalšia významná okolnosť a síce, že veci ktoré podľa dohovoru s poškodenou jej niesol, jej dával cez ohradu. Pripúšťa síce, že sa na pozemku zdržal trocha dlhšie, avšak dôvodom bolo, že sa dožadoval kontaktu, resp. stretnutia s jeho maloletým synom, ktorý sa objavil v okne domu. Popiera aj spáchanie skutku nebezpečného vyhrážania a tento sa nestal tak, ako to popisuje jeho bývala manželka. Obe svedkyne hodnotili situáciu medzi nimi ako normálnu a nezmieňovali sa, aby na poškodenej badali úzkosť alebo dokonca strach. To, že poškodená mala strach z jeho údajného vyhrážania je iba jej výmyslom, resp. to vyplýva z osobnostnej stránky, čo potvrdil aj znalecký posudok. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená D. Y., ktorá trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach. Vďaka prepusteniu jej bývalého manžela prišla ona a jej deti o kľudný spánok a opäť musia dbať na to, aby boli doma v bezpečí a zamykať sa.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností. Zabezpečené dôkazy boli súdom I. stupňa vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa okresný súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu naň odkazuje.
Odvolací súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v takom rozsahu ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver môžeme konštatovať predovšetkým na základe výpovede poškodenej D. Y., ktorá podrobne popísala priebeh a okolnosti skutku. Je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci niet pochybností o konaní a správaní sa obžalovaného, ktorý kritického dňa napriek nesúhlasu poškodenej vošiel na jej pozemok a neoprávnene sa tam zdržiaval. O to, že na danom pozemku sa bez súhlasu poškodenej nemôže zdržiavať mal obžalovaný vedomosť, keďže bol z domu poškodenej niekoľko dní predtým vyvádzaný príslušníkmi polície, pretože mu poškodená zrušila na uvedenej adrese trvalý pobyt a bol na uvedenú skutočnosť viackrát upozorňovaný týmito príslušníkmi. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal aj obhajobou obžalovaného o dobrovoľnosti a súhlase poškodenej na vstup na tento pozemok, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Taktiež nebolo v súdnom konaní vyvrátené tvrdenie poškodenej o tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Svedkyňa D. U. potvrdila, že sa na ňu poškodená obrátila na pomoc, ako stále ustupovala a preto povedala obžalovanému, aby ju nechal na
pokoji, na čo jej tento povedal, aby pokračovala v ceste, pričom ona sa zľakla. Svedkyňa I. R. zase uviedla, že dcéra poškodenej jej búchala na okno, aby zavolala políciu. Obžalovaný stále hovoril, že chce vidieť syna a poškodená D. Y. sa bála, aby obžalovaný nevošiel do domu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie spracovaného na poškodenú, z ktorého mimochodom vyplýva, že osobnosť poškodenej má sklon k psychosomatickým poruchám, telesným ťažkostiam, je napätá, rýchlo unaviteľná, so somatickými odozvami psychických ťažkostí. Má sklon k smútku, depresívnym rozladám, osamelosti, pocitom nebezpečia. Vzťah poškodenej k osobe jej bývalého manžela, obžalovaného, je negatívny, nemá k jeho osobe citový vzťah, nedôveruje mu, má z neho strach, pričom chce, aby ju nevyhľadával a nechal ju pokojne žiť.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým narušením a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Je potrebné brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah a podobne. Pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť objektívne spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnu obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného skutočne vznikla dôvodná obava uvedeného charakteru. Taktiež je potrebné skúmať, či vyhrážanie bolo doprevádzané chovaním, ktoré ilustrovalo odhodlanie páchateľa vyhrážky splniť (napr. vyhrážka usmrtením alebo spôsobením ťažkej ujmy na zdraví doprevádzaná šermovaním noža či zdvihnutím inej zbrane) a z tohto bude potom možné vyvodiť, či vyhrážka bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa názoru krajského súdu znak spočívajúci vo vyhrážaní obžalovaného nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia a jeho spôsobilosť resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s ďalším konaním a prejavmi obžalovaného, ktoré je potom možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodenej takúto obavu. Obžalovaný totiž pri konflikte s poškodenou tiež uviedol, že „či jej má dať po pysku?“, čo v kombinácii s vtedajšími napätými vzťahmi medzi nimi (osobné a citové problémy, rozvod, strata trvalého bydliska obžalovaného) mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej život.
Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov potom preukazujú vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného. Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný totiž neoprávnene a násilím vnikol na pozemok poškodenej a aj napriek jej nesúhlasu a žiadosti, aby odtiaľ odišiel, tam neoprávnene zotrval, pričom sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu, čím naplnil objektívnu ako aj subjektívnu stránku uvedených prečinov.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu, pričom dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti a zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného Z. Y., závažnosti prečinov, okolností za akých došlo ku spáchaniu skutkov má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby
(§ 38 ods. 4 Tr. zákona), spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne ustáleného výroku o vine ako aj právnej kvalifikácii konania obžalovaného, pričom súčasne poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd svoje úvahy aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, kde reagoval aj na teraz prednesené odvolacie námietky. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. K rozporom ohľadne výpovedi svedkov a poškodenej odvolací súd poukazuje na to, že tieto boli bez podstatnejšieho významu, pretože základná dejová línia bola zachovaná.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.