Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42CbHs-4-2013.pdf
PDF · 131.82 KB
Case nature
Area
Subarea
42CbHs/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpený: Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, príspevková organizácia, Pažitková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby do 10 dní odo dňa predloženia návrhu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcom takýto návrh prijal za podmienky, že návrh predložený žalobcom bude identický so znením zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 1002NFAL000106 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 02. januára 2007 v znení jej dodatkov 1 až 2 a doba platnosti zmluvy podľa návrhu bude 1 rok a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú zneužívaním dominantného postavenia vo forme odmietnutia uzavrieť novú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 02.01.2007 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neskôr menená a dopĺňaná dodatkami číslo 1 až 23. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2013. V súvislosti s uplynutím doby platnosti zmluvy, ktorá mala nastať 30.09.2013 sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o uzavretie dodatku k zmluve na obdobie po 30.0.2013, resp. o uzavretie novej zmluvy, ktorý by pôvodnú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nahradila. Podmienky, ktorými žalovaný podmieňoval predĺženie doby platnosti zmluvy, boli podľa žalobcu neprimerané a zjavne diskriminačné. Tým, že žalovaný nesúhlasil s predĺžením platnosti zmluvy, zneužil svoje dominantné postavenie.
3. V súvislosti s blížiacim sa uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným, sa žalobca márne snažil o dojednanie termínu stretnutia za účelom dojednania podmienok predĺženia doby platnosti zmluvy. Dňa 05.08.2013 zaslal žalovanému výzvu na rokovania vo forme listu. Dňa 26.08.2013 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu zo zástupcami žalovaného. Žalovaný odmietol prezentovať konkrétne podmienky, za ktorých je ochotný predĺžiť dobu platnosti zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému návrh dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na základe predmetného dodatku žalobca zlepšil finančné podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Cenové podmienky úhrady ukončených hospitalizácií nemenil, nakoľko vo
väčšine položiek uhrádza zdravotnú starostlivosť na vyššej úrovni ako zdravotná poisťovňa s najväčším podielom na trhu.
4. Žalobca ďalej uviedol, že vypovedaním zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj odmietnutím poskytovania uzatvorenia dodatku tejto zmluvy, resp. uzatvorenia novej zmluvy vystavujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti žalobcu riziku neexistencie platnej zmluvy s poskytovateľmi po uplynutí výpovednej doby, ktorá môže byť posudzovaná, ako porušenie povinnosti žalobcu zabezpečiť svojim poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia a ústavnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov tak, ako je táto definovaná v zákone č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len zákon č. 578/2004 Z.z.). Žalobcovi v dôsledku uvedeného konania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti hrozí, že bude porušovať uvedené povinnosti a neexistencia zmluvného vzťahu so žalovaným môže byť následne úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vnímaná ako dôvod na zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalobca taktiež poukázal na prebiehajúci proces implementácie zdravotného poistenia, t.j. procesu, ktorého výsledkom má byť zavedenie modelu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Dosiahnutie unitarizácie podľa žalobcu pravdepodobne vyústi do pokusu o vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, pričom v takomto prípade by bolo potrebné poskytnúť akcionárom zdravotných poisťovní primeranú náhradu. Výška takej náhrady sa bude odvíjať od hodnoty zdravotných poisťovní, ktorá sa odvíja okrem iného aj od počtu poistencov.
5. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným vyplýva žalobcovi priamo zo zákona. Žalobca má preto oprávnený záujem na tom, aby žalovaný pokračoval v riadnom plnení svojich povinností podľa zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobca taktiež uviedol, že po uplynutí výpovednej doby dňa 30.09.2013 žalovaný prestane poskytovať pre poistencov žalobcu plánovanú zdravotnú starostlivosť. U viacerých poistencov to môže mať za následok zníženie kvality ich života. To bude mať za následok ohrozenie dobrej povesti žalobcu.
6. Žalobca podal oznámenie Protimonopolnému úradu SR. Nebude však účastníkom takéhoto konania a prípadné rozhodnutie úradu nie je spôsobilé poskytnúť žalobcovi právnu ochranu.
7. Žalovaný, ako aj ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú podľa žalobcu nositeľmi práv, ktoré sú unikátnym zariadením, v čoho dôsledku každý z poskytovateľov (vrátane žalovaného) má individuálne dominantné postavenie. Konanie žalovaného spočívajúce v odmietaní uzatvorenia dodatku k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti predstavovalo podľa žalobcu zneužívania či už individuálneho alebo spoločného dominantného postavenia tým, že sa žalovaný dopúšťa odmietnutia dodávok, resp. odmietnutia prístupu k unikátnemu zariadeniu. Postupom žalovaného samostatne, resp. spoločne s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vzniká škoda, nakoľko dochádza k vzbudzovaniu pochybnosti medzi existujúcimi a potenciálnymi poistencami žalobu o tom, či žalobca dokáže aj po 30.09.2013 zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti svojim poistencom. Týmto spôsobom dochádza k odhlasovaniu existujúcich poistencov žalobcu, resp. k tomu, že poistenci iných zdravotných poisťovní sa rozhodnú neprehlásiť do poisťovne žalobcu.
8. Porušenie noriem súťažného práva videl žalobca v tom, že uvedené konanie žalobcu je možné považovať za zosúladený postup viacerých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ovládaných štátom. Konanie žalovaného a odmietanie uzatvorenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa žalobcovi javilo ako súčasť koordinovaného, zosúladeného postupu celkovo minimálne 20 poskytovateľov združených v Asociácii štátnych nemocníc. V dňoch 26. až 28. júna a 28. júna boli žalobcovi doručené výpovede zo zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 16 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom vo všetkých prípadoch mala výpovedná doba uplynúť dňa 30.09.2013. Jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, Detská fakultná nemocnica Bratislava, doručil žalobcovi výpoveď zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 26.07.2013 a výpovedná doba mala uplynúť dňa 31.10.2013. Žalobca sa v tejto súvislosti obrátil na Protimonopolný úrad SR. Ďalšie nemocnica patriaca do Asociácie štátnych nemocníc, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., odmieta predĺženia doby platnosti zmluvy, ktorej platnosť sa mala skončiť 30.09.2013.
9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nemocnice združené v Asociácii štátnych nemocníc sú najväčšie nemocnice, na ktoré pripadá viac ako 55% objemu ústavnej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej žalobcom. Všetkých 20 poskytovateľov je pod kontrolou štátu, pričom pri každom poskytovateľovi má štát priamy vplyv na osobu riaditeľa, resp. na zloženie predstavenstva. Žalobcovi sa javí, že na výpovediach zmlúv zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa podieľal aj štát. Na stretnutí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dňa 26.07.2013 bol prítomný aj W. M., vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Okrem tejto pozície zastáva pán M. aj funkciu člena predstavenstva a výkonného riaditeľa Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, a.s. Protisúťažné konanie žalovaného malo spočívať v jeho účasti na zakázanej dohode, ku ktorej došlo dňa 26.06.2013.
10. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.11.2013 vzal žalobca späť svoju žalobu v časti, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť prijať návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
11. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie uznesením č.k.: 42CbHs/4/2013-856 zo dňa 27.11.2013 v späťvzatej časti zastavil.
12. Nakoľko pôvodný žalobný petit tak, ako bol žalobcom formulovaný v žalobe doručenej súdu dňa 30.09.2013, bol neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný súd uznesením č.k. 42CbHs/4/2013-862 zo dňa 20.08.2014 vyzval žalobcu, aby túto žalobu doplnil a opravil. Na základe uvedeného uznesenia doručil žalobca dňa 04.09.2014 súdu podanie označené ako žaloba o náhradu škody - doplnenie. V tomto podaní žalobca uviedol, že dňa 30.10.2013 uzatvoril so žalovaným dodatok č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na základe tohto dodatku boli podmienky zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravené v neprospech žalobcu. V dôsledku dodatku č. 24 sa náklady zdravotnej starostlivosti v mesiaci október 2013 zvýšili o sumu 53.306,- Eur. Žalobca týmto podaním zároveň upravil svoj žalobný petit tak, že uviedol, že žiada, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 53.306,- Eur. Táto suma mala predstavovať náhradu škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného a pozostávala z rozdielu medzi nákladmi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa pôvodnej zmluvy a nákladmi na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v znení jej dodatku č. 24.
13. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje právnu a skutkovú argumentáciu žalovaného za nesprávnu z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladov vymedzených § 420 Občianskeho zákonníka pre vznik nároku na náhradu škody.
14. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca mal na území bratislavského kraja zazmluvnených viac ako tisíc zdravotníckych zariadení a tak pre neho nebol problém zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov v týchto zariadeniach. Žalovaný sa pri rokovaniach o uzatvorení dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedopustil zneužitia dominantného postavenia. Žalovaný poukazoval na potrebu uzatvorenia dodatku k existujúcej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti už od decembra roku 2012. Medzi žalobcom a žalovaným tak prebiehala rozsiahla komunikácia ako aj viaceré rokovania o obsahu dodatku č, 24, ktoré boli napokon včas, t.j. pred uplynutím platnosti zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ukončené. Z obsahu tejto komunikácie vyplýva, že práve žalobca v rokovaniach uzatvorenie dodatku oddialil.
15. Zo strany žalobcu aj žalovaného sa jednalo o štandardné rokovania, ktorých obsahom bolo dohodnutie finančných objemov za dohodnutý obsah realizovanej zdravotnej starostlivosti tak, ako tomu bolo v minulosti pri rokovaní o obsahu dodatku č. 23, resp. aj pri následnom rokovaní o obsahu dodatku č. 25, resp. pri následnom rokovaní o obsahu novej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000114. Žalovaný v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že to bol žalovaný, kto počas rokovaní o obsahu dodatku č. 24 navrhol zvýšenie cien za realizovanú zdravotnú starostlivosť na úroveň platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Týmto postupom sám potvrdil, že zmluvnými stranami dohodnuté podmienky neboli neprimerané a už vôbec nie jednostranne vynútené. Naopak konanie žalobcu spočívajúce v podaní žaloby, ako aj jeho tvrdenia je možné považovať za účelové.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody, pričom naviac doposiaľ žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal rozsah (výšku) údajnej škody, ktorá mu mala za mesiac október 2013 vzniknúť. Žalobca ďalej nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a údajným protiprávnym úkonom žalovaného. Žalovaný navyše svojim postupom pri uzatváraní dodatku č. 24 takéhoto protiprávneho konania nedopustil.
17. V dôsledku zmluvných rokovaní medzi stranami sporu došlo dodatkom č. 13 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti k zavedeniu nového inštitútu tzv. degresného koeficientu. Tento inštitút de facto implementoval do zmluvy duálny systém oceňovania jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti. Do vyčerpania zmluvne dohodnutého objemu zdravotnej starostlivosti sa zmluvné strany riadili dohodnutými jednotkovými cenami za jednotlivé úkony realizovanej zdravotnej starostlivosti. Po jeho vyčerpaní došlo k uplatneniu inštitútu tzv. degresného koeficientu. To znamenalo, že po vyčerpaní dohodnutého objemu žalobca nezaplatil žalovanému odplatu za realizovaný úkon vo výške 100%, ale jeho odplata bola krátená. V dôsledku uplatnenia tohto inštitútu dochádzalo každoročne po vyčerpaní koeficientu k zníženiu jednotkových cien za realizovaný úkon. Vzhľadom na nevýhodnosť tohto koeficientu sa žalovaný v rámci pravidelných rokovaní o obsahu jednotlivých dodatkov k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti snažil o odstránenie tohto inštitútu. V roku 2013 došlo pri rokovaní o obsahu dodatku č. 23 skutočne k odstráneniu tohto inštitútu a k návratu k stavu pred rokom 2010, t.j. inštitút tzv. degresívneho koeficientu nebol predmetom rokovaní o uzatvorení dodatku č. 24 k zmluve. Žalobca sa následne snažil v rámci rokovaní o obsahu dodatku č. 24 opätovne zaviesť tento inštitút do platnosti. Žalovaný dodal, že tento inštitút bol dohodnutý výlučne s jednou zdravotnou poisťovňou - žalobcom.
18. Zo strany žalobcu a žalovaného sa tak jednalo o štandardné rokovania, ktorých obsahom bolo dohodnutie finančných objemov za dohodnutý rozsah realizovanej zdravotnej starostlivosti tak, ako tomu bolo aj v minulosti pri rokovaniach o obsahu predchádzajúcich 23 dodatkov, rovnako tak pri rokovaniach o dodatku č. 25 (platného od 30.06.2014) resp. pri následnom rokovaní o obsahu novej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000114 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvné ceny dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným v dodatku č. 24 boli v predmetnom čase úplne bežné a primerané a žiadnym spôsobom nevybočovali z vtedy platného štandardu a danom trhu.
19. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
20. Z návrhu dodatku č. 24. K zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106 súd zistil, že žalobca odoslal dňa 13.09.2013 prostredníctvom elektronickej pošty žalovanému návrh dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorou sa mala predĺžiť platnosť tejto zmluvy do 31.03.2014.
21. Z listu žalovaného zo dňa 19.09.2013 súd zistil, že žalovaný odmietol ponuku žalobcu uzatvoriť dodatok č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106 s tým, že navrhol vlastné podmienky pre uzatvorenie zmluvy. Žalovaný nesúhlasil najmä s opätovným zavedením degresného koeficientu a žiadal doriešiť otázku finančnej straty za uznanú zdravotnú starostlivosť v 1. polroku 2013.
22. Z e-mailu zo dňa 23.09.2013 súd zistil, že žalobca opätovne zaslal žalovanému návrh dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106.
23. Z listu žalovaného zo dňa 24.09.2013 súd zistil, že žalovaný opätovne odmietol uzatvoriť dodatok č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106.
24. Z oznámenia o podozrení o dohode obmedzujúcej súťaž, resp. o zosúladenom postupe a zneužívaní dominantného postavenia zo dňa 16.08.2013 súd zistil, že žalobca doručil dňa 16.08.2013 Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky oznámenie o tom, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (vrátane žalovaného) sa dopustili a dopúšťajú konania, ktoré možno kvalifikovať ako uzavretie a plnenie dohody obmedzujúcej súťaž, resp. ako zosúladený postup podnikateľov v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z., ako aj konania, ktoré je možné kvalifikovať ako zneužívanie dominantného postavenia zo strany poskytovateľov v zmysle § 8 zákona č. 136/2001 Z.z.
25. Zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106 súd zistil, že žalobca ako zdravotná poisťovňa uzatvoril dňa 02.01.2017 so žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zmluvu, predmetom ktorej bolo dohodnutie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti poistencom žalobcu, poistencom členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska a cudzincom zo štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorené medzinárodné dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, rozsahu zdravotnej starostlivosti, výšky úhrady za zdravotnú starostlivosť a jej splatnosti. Táto zmluva bola následne menená a dopĺňaná dodatkami č. 1 až 23 a následne aj dodatku č. 24 a 25. Neskôr bola táto zmluva nahradená novou zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
26. Z dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 01.10.2013 dodatok k pôvodnej zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106, ktorým sa menili niektoré ustanovenia tejto zmluvy a to najmä ustanovenia o finančnom objeme objednanej zdravotnej starostlivosti. Týmto dodatkom došlo k predlženiu platnosti zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 1002NFAL000106 na dobu do 31.12.2013.
27. Z prezenčnej listiny zasadnutia členskej schôdze Asociácie štátnych nemocníc, ktorá sa konala dňa 26.06.2013 v Bratislave súd zistil, že tejto členskej schôdze sa prostredníctvom svojho zástupcu zúčastnil aj žalovaný.
28. Z výpovedí zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti súd zistil, že v dňoch 25. až 28. júna 2013 doručili žalobcovi výpovede zmlúv viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Dňa 28.06.2013 doručil žalobcovi svoju výpoveď aj žalovaný. V tejto výpovedi žalovaný oznámil žalobcovi zrušenie ich záväzkového vzťahu výpoveďou v súlade s čl. 8 bod 2 zmluvy.
29. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
30. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
31. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
32. Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
33. Podľa § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
34. Podľa § 42 ods. 2 Obchodného zákonníka nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.
35. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z.z. účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. 36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na a) podnikateľov,
b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy.
37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa,
39. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania, d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.
40. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja, b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva, c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody, d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.
41. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.
42. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.
43. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014 zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
44. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 136/2001 Z.z. v znení úrad vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu, vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona alebo podľa ustanovení osobitného predpisu, rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav.
45. Podľa § 44d ods. 1 zákona č. 126/2001 Z.z. právne vzťahy vzniknuté do 30. júna 2014 sa spravujú podľa doterajších predpisov.
46. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 02.01.2007 zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 1002NFAL000106, ktorá bola neskôr menená a dopĺňaná dodatkami číslo 1 až 23. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2014. Po podaní žaloby došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Týmto dodatkom boli nielen zmenené podmienky zmluvy týkajúce sa najmä cien jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti, ale došlo aj k dohode ohľadom pokračovania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tieto skutočnosti nie sú medzi stranami sporu sporné. Zmluvný vzťah založený zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 1002NFAL000106 tak pokračoval aj po uplynutí pôvodnej doby platnosti zmluvy, t.j. po 01.10.2013.
47. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená protisúťažným konaním žalovaného. Žalovaný sa mal tohto konania dopustiť tým, že sa zúčastnil členskej schôdze Asociácie štátnych nemocníc, teda na stretnutí organizácie združujúcej aj ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na tomto stretnutí malo dôjsť medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti k zakázanej dohode a žalovaný mal zneužiť aj svoje dominantné postavenie na trhu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Dôsledkom účasti na zakázanej dohode ako aj zneužitia dominantného postavenia, teda výsledkom konania v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, mala byť skutočnosť, že žalovaný odmietal žalobcove ponuky na uzatvorenie dodatku č. 24 k zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 1002NFAL000106 V dôsledku tohto žalobcom tvrdeného protisúťažného konania žalovaného mala byť škoda, ktorú žalobca vo svojej majetkovej sfére utrpel. Táto škoda mala spočívať vo vyšších cenách za poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovaným pre poistencov žalobcu, ktorá boli uhradené na základe následne uzatvoreného dodatku č. 24 a teda aj vo vyšších úhradách žalobcu žalovanému, v dôsledku ktorých došlo k zmenšeniu majetkového substrátu žalobcu.
48. Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením pravidiel hospodárskej súťaže sú: protiprávny úkon spočívajúci v protisúťažnom konaní, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protisúťažným konaním. 49. Dodržiavanie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž a zákazu zneužívania dominantného postavenia je záujmom verejným. Hlavným účelom, ktorý súťažné právo sleduje, je udržanie otvoreného trhového prostredia pri zachovaní jeho konkurenčnej štruktúry a pri zabezpečení spravodlivosti na tomto trhu. Cieľom súťažného práva je tak vytvorenie dostatočnej miery konkurencie na to, aby hospodárska súťaž na danom trhu mohla naďalej plniť svoju hlavnú funkciu, ktorou je vytváranie tlaku na účastníkov hospodárskej súťaže, vyúsťujúceho do snahy účastníkov hospodárskej súťaže udržať si zákazníkov, resp. získať nových, ponukou čoraz lacnejších a lepších výrobkov alebo služieb za stále nižšie ceny. Popri ochrane hospodárskej súťaže je tak druhotným cieľom súťažného práva podpora hospodárskeho rozvoja v prospech podnikateľov. Nakoľko uvedené záujmy sú záujmami verejnými, dodržiavanie noriem súťažného práva sa vynucuje predovšetkým prostredníctvom verejnoprávnej metódy regulácie. Napriek tomu, že právo hospodárskej súťaže upravuje najmä vzťahy medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov, má všetky znaky verejného práva. Orgány, ktorým právo zveruje presadzovanie súťažného práva, disponujú zvrchovanou mocou voči účastníkom hospodárskej súťaže.
50. Z uvedených dôvodov aj ustanovenie § 22 zákona č. 136/2001 Z.z. zverilo právomoc autoritatívne rozhodovať o tom, či je činnosť podnikateľa zakázaná podľa tohto zákona, t.j. vydávať rozhodnutia o tom, či sa podnikateľ dopustil protisúťažného konania alebo nie, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky. Všeobecný súd preto v súlade s ustanovením § 3 C.s.p. poriadku nemá právomoc rozhodovať o „verejnoprávnych“ aspektoch ochrany protisúťažného práva.
51. Porušenie noriem súťažného práva však nemusí mať za následok iba porušenie noriem verejného práva, ale môže sa negatívne prejaviť aj v majetkovej sfére jednotlivých súťažiteľov, ktorí boli protisúťažným konaním poškodení. Súd je tak bezpochyby v civilnom sporovom konaní oprávnený rozhodovať o nárokoch na náhradu škody spôsobenej porušením pravidiel hospodárskej súťaže.
52. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje špecifickú právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenej porušením súťažného práva. Na náhradu tohto druhu škody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka. Právna úprava náhrady škody je koncipovaná na diferenciácii zohľadňujúcej porušenie povinnosti determinované vzťahom k právnemu základu jej vzniku. Obchodný zákonník obsahuje špeciálnu právnu úpravu náhradu škody. Právnym základom zodpovednosti za škodu je ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú porušením záväzkového vzťahu druhej strane. Pôsobnosť § 373 Obchodného zákonníka rozširuje aj na mimozmluvné záväzky ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú aj vtedy, ak škoda vznikla porušením povinností ustanovených týmto zákonom.
53. V ustanovení § 41 Obchodného zákonníka sú obsiahnuté základné princípy fungovania a ochrany hospodárskej súťaže, ako aj okruh subjektov, na ktoré sa tieto princípy vzťahujú. Obchodný zákonník zakotvuje nielen právo fyzických a právnických osôb, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu, ale aj právnu povinnosť dodržiavať pri výkone týchto práv právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže. Ustanovenie § 41 Obchodného zákonníka zakazuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka sa za zneužitie účasti považuje nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravené osobitným zákonom. Je zrejmé, že osobitným zákonom na tieto účely je zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. To znamená, že aj žalobcom uplatnený nárok, je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody.
54. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Ak sa žalobca svojou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej protisúťažným konaním žalovaného, bolo jeho povinnosťou preukázať, že žalovaný sa dopustil protiprávneho (protisúťažného) konania, ktoré možno kvalifikovať ako dohodu obmedzujúcu súťaž, alebo ako zneužívanie dominantného postavenia. Súd je pri rozhodovaní o následných žalobách viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt porušil normy súťažného práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 193 C.s.p. Viazanosť sa vzťahuje na dva aspekty a to skutočnosť, že bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie správneho deliktu a kto ho spáchal. Rovnako môže byť súd viazaný rozhodnutím aj prípadným rozhodnutím Európskej komisie o protisúťažnom konaní škodcu, ak by posúdenie súťažného deliktu spadalo do jeho právomoci, resp. ak by túto právomoc na seba atrahoval.
55. Žalujúca strana v priebehu konania uvádzala na podporu preukázania svojho nároku tvrdenie, podľa ktorého súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým súťažný orgán (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) konanie o porušení súťažného práva zastaví, resp. v prípadoch ak sa súťažný orgán odmietne zaoberať sťažnosťou na protisúťažné správanie. Podľa žalujúcej strany je súd v takýchto prípadoch oprávnený posudzovať otázku existencie, resp. neexistencie protisúťažného konania sám, ako otázku prejudiciálnu. Iným slovami, podľa žalobcu súd je oprávnený rozhodovať ako prejudiciálnu otázku existenciu samotného protisúťažného konania, hoci o tejto otázke má inak právomoc rozhodovať Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.
56. Pod prejudiciálnou otázkou je potrebné rozumieť takú právnu otázku, ktorá sama osebe nie je predmetom daného konania, ale od vyriešenia, ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej. Tu je potrebné poznamenať, že v priebehu tohto konania nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V súlade s § 470 C.s.p. je potrebné tento zákon aplikovať aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda aj na toto konanie. Civilný sporový poriadok rieši otázku posudzovania prejudiciálnych otázok, ktorých rozhodovanie inak patrí do právomoci iných orgánov ako súdu odlišne od predchádzajúcej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku.
57. Podľa § 194 ods. 1 C.s.p. môže súd skutočne sám posúdiť otázku, o ktorej má inak právomoc rozhodovať iný orgán. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže súd prejudiciálne otázky v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Súd teda môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci, avšak iba v prípade takých orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za orgán podľa § 193 C.s.p. Ustanovenie § 193 C.s.p. vymedzuje orgány, ktorých rozhodnutiami je súd viazaný, t.j. vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne otázky riešiť nemôže. Konkrétne ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, v prípadoch, v ktorých rozhodoval o tom, že určitý právny predpis je alebo nie je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je ďalej viazaný rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutiami príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti, pričom jedným z týchto orgánov je nepochybne aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako orgán oprávnený rozhodovať o tom, že porušením pravidiel hospodárskej súťaže bol spáchaný správny delikt.
58. V zmysle právnej úpravy prejudiciality vymedzenej § 194 C.s.p. tak súd v civilnom sporovom konanie nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých právomocou je riešiť spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu a to ani ako otázky prejudiciálne. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že otázku existencie protisúťažného konania (t.j. otázku spáchania správneho deliktu) nie je súd v sporovom konaní opravený riešiť ako otázku prejudiciálnu, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie § 194 C.s.p. Ak by súd v civilnom sporovom konaní, napriek tomu, sám uzavrel, že žalovaný sa svojim konaním dopustil protisúťažného konania (obdobne ako keby sám uzavrel, že strana sporu spáchala trestný čin), porušil by tým jednu zo základných zásad demokratického a právneho štátu, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba to čo im je dovolené. Táto zásada našla svoje vyjadrenie v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
59. Žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný bol za konanie, ktoré žalobca označil ako protisúťažné akýmkoľvek spôsobom postihnutý a nepreukázal súdu ani to, že by súťažný orgán (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Komisia) svojim rozhodnutím označil jeho konanie za nedovolené. Žalobca dokonca súdu neposkytol ani skutkové tvrdenia o existencii takéhoto rozhodnutia. To znamená, že je možné jednoznačne konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu protisúťažného konania na strane žalovaného, teda nepreukázal splnenie základnej podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu.
60. Nakoľko žalobca nepreukázal právne relevantným spôsobom existenciu protisúťažného konania žalobcu ako základného predpokladu existencie jeho zodpovednosti za žalobcom uplatnenú škodu, súd považoval za nadbytočné vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhovaného žalujúcou stranou, nakoľko toto dokazovanie malo smerovať iba k preukázaniu samotnej výšky škody, resp. malo preukázať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré však súd (ako už bolo uvedené) nie je oprávnený v tomto konaní posudzovať ako otázku prejudiciálnu.
61. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).