Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, t.č. H. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov, matka: Mgr. Art. A. X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš s.r.o. so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina a otec: Ing. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, I., zastúpený Mgr. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, X., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -237 zo dňa 04. 06. 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -309 zo dňa 13. 08. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej L. X. tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú L. zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživné sumou 350,- eur mesačne od 22. 06. 2020. Zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod., každý párny víkend v čase od soboty od 08,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok v čase od 25. 12. od 10,00 hod. do 26. 12. do 18,00 hod. a od 02. 01. od 10,00 hod. do 03. 01. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v utorok a štvrtok v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, v ostatné dni v mieste bydliska matky, kde po skončení stretnutia aj maloletú odovzdá. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine , , , resp. , , , a a o trovách konania rozhodol podľa . Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, pričom dňa 24. 04. 2020 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V tomto konaní sa rodičia dohodli na úprave styku s maloletým dieťaťom, pričom súd dohodu schválil, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa a čo sa týka zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke a zastupovania dieťaťa, ohľadom tohto sa rodičia viac-menej dohodli. Nezhoda medzi rodičmi bola najmä ohľadom výšky vyživovacej povinnosti, keď matka žiadala priznať výživné vo výške 850,- eur mesačne, pričom otec maloletej prispieval výživné 350,- eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní súd skonštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a nakoľko nie sú schopní sa v základnej otázke dohodnúť o právach a povinnostiach, najmä o výške výživného, rozhodol súd,

pričom do úvahy bral odôvodnené možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby a vek maloletého dieťaťa.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Odvolanie smerovalo proti výrokom, ktorými súd určil rozsah vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa, resp. proti výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Napadnutý rozsudok v uvedenej časti považuje odvolateľka za arbitrárny a nesprávny, keď podľa jej názoru súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevysporiadal sa dostatočne s tvrdeniami matky, v dôsledku čoho má rozhodnutie zásadné skutkové vady a napĺňa tak odvolací dôvod v zmysle ust. . Dôsledkom skutkových pochybení na strane súdu prvej inštancie je tiež nesprávne, resp. neúplne zistený skutkový stav zakladajúci odvolací dôvod podľa ust. . Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd považoval za odôvodnené mesačné náklady na maloletú v približnej výške 620,- eur. Výšku výživného určil sumou 350,- eur, čo vyhodnotil ako zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa pri zohľadnení nákladov na starostlivosť, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd pochybil, keď objektívne neskúmal faktické príjmy a výdavky otca maloletej, t. j. až do obdobia rozhodnutia, pričom pri stanovení priemerného príjmu determinoval svoje zistenia len na obdobie do decembra 2020. Pre objektívne posúdenie príjmov oboch rodičov bolo nutné zjednotiť východiskové údaje príjmov u matky a otca, a teda žiadať predloženie potvrdenia o príjme u otca za celé rozhodujúce obdobie. Podľa odvolateľky otec maloletého dieťaťa tiež reálne nepreukázal ním tvrdené mesačné výdavky a jeho tvrdenia tak ostali výlučne v teoretickej rovine. Za absolútne neodôvodnené považuje matka jeho údaj o výdavkoch na stravu maloletej - večere v sume 48,- eur počas pracovných dní, kedy otec zabezpečuje starostlivosť o dieťa a rovnako údajné výdavky na oblečenie. K tomuto matka uviedla, že dieťa sa s otcom nestravuje, večeria až po návrate domov, čo je približne okolo 19,00 hod. Tiež čo sa týka oblečenia maloletej, matka nevie o tom, že by otec zakupoval dcére nejaké veci. Čo sa týka odôvodnených potrieb dieťaťa, podľa vyjadrení pedagógov je dcéra na svoj vek mimoriadne šikovná a inteligentná, s tým súvisia tiež zvýšené výdavky na vzdelanie v mesačnej výške približne 320,- eur, keďže predškolské vzdelávacie zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, je možné považovať za nadštandardné. Tieto výdavky matka zvládala platiť najmä z dôvodu jej poskytovaného rodičovského príspevku, ktorý sa však vypláca len do veku 3 rokov dieťaťa. V júnu 2021 matka obdržala rodičovský príspevok poslednýkrát. Príjem matky z podnikania je v aktuálnom období príležitostný, pričom vznikajúce výdavky financuje predovšetkým z úspor. Súd nezobral pri určovaní výšky výživného pre maloletú zreteľ na to, že mesačné príjmy matky sú podstatne nižšie ako príjmy otca a naopak jej výdavky sú vyššie ako výdavky otca. Súd tak nesprávne porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov. Podľa rozhodnutia súdu by sa tak otec mal podieľať na výžive maloletej sumou, ktorá predstavuje 56,45 % celkových účelných a preukázaných výdavkov maloletej, zatiaľ čo matka je nútená uhrádzať za maloletú 43,55 % jej výdavkov. Vzhľadom na príjmy je percentuálny podiel matky na výdavkoch maloletej v zjavnom nepomere s povinnosťou otca a výškou jeho príjmov. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 850,- eur mesačne s účinnosťou od 22. 06. 2020.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že výživné stanovené súdom vo výške 350,- eur mesačne považuje za primerané vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca a tiež s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa.

4. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie v konaní zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o veci, podrobne sa vyjadril ku všetkým dôkazom a tvrdeniam obidvoch strán, aplikoval správne príslušné právne predpisy a zaužívanú súdnu prax. Uviedol, že majetkové pomery navrhovateľky sú približne na rovnakej úrovni ako povinného, pretože matka dieťaťa je v podiele 1/2 spolu s jej matkou V. O. podielovou spoluvlastníčkou rozsiahlej nehnuteľnosti v kat. úz. H.. Z uvedenej nehnuteľnosti plynie za prenájom preukázateľne príjem, čo navrhovateľka v priebehu sporu nespochybnila. Tiež výdavky na bývanie by sa mali deliť na tri diely, medzi navrhovateľku, jej matku a brata B., resp. by sa tam mali započítať aj výdavky, ktoré hradia nájomcovia. Ďalej z údajov matky maloletej vyplynulo, že prevádzkuje kvetinárstvo, teda vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej má príjem v presne nešpecifikovanej výške. Pokiaľ tvrdí, že má príjem len vo výške minimálnej, nie je potom reálne vykonávať podnikateľskú činnosť, kvôli ktorej musí dať maloleté dieťa do škôlky a čistý príjem z tejto podnikateľskej činnosti možno nestačí ani na náklady pre škôlku a dopravu. Na rozdiel od navrhovateľky tak otec dieťaťa vie preukázať skutočné príjmy od svojho

zamestnávateľa. Iné preukázateľné príjmy nemá. Čo sa týka jeho výdavkov, tieto tiež v prevažnej miere doložil platobnými predpismi poskytovateľov jednotlivých služieb, napr. splátka za elektrinu, úver, kartu, poistné a pod. Ostatné výdavky ako je platenie za vodu, vývoz žumpy, doprava do zamestnania vie tiež preukázať účtenkami, resp. faktúrami u poskytovateľov služieb. Čo sa týka ostatných výdavkov, ktoré preukazoval v súvislosti so starostlivosťou o dcéru, jedná sa nielen o výdavky za večeru a nápoje v reštauráciách, ale zahrnuté sú tam aj výdavky za ovocie, oriešky, chlebíky, presnidávky, dobošky, balený džús alebo detskú vodu, tiež zakupoval maloletej oblečenie, ktoré ukazoval aj zástupcom sociálneho úradu pri ohliadke detskej izby maloletej. Uviedol tiež, že výdavky maloletej sú značne navýšené z toho dôvodu, že navštevuje súkromnú škôlku, kde sú náklady mesačne okolo 310,- eur. Pokiaľ by maloletá navštevovala inú škôlku v mieste bydliska navrhovateľky, odôvodnené mesačné náklady by tak boli rádovo nižšie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a v celom rozsahu poukazuje na v ňom uvedené skutkové a právne okolnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

7. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal i odvolací súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, ktorí však nežijú v spoločnej domácnosti (v súčasnej dobe prebieha aj konanie o rozvod manželstva). Keďže rodičia neboli schopní sa dohodnúť o základných právach a povinnostiach vo vzťahu k dieťaťu vo veci zverenia do výchovy a výške výživného, resp. úprave styku rozhodoval súd. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka dieťaťa do júna 2021 poberala rodičovský príspevok, zároveň začala podnikať a prevádzkuje kvetinárstvo. Býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom spolu so svojím bratom a matkou. Náklady na bývanie predstavujú približne 260,- eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa pracuje v spoločnosti DOLVAP, s.r.o., jeho príjem v skúmanom období predstavoval okolo 1 820,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho brata. Tu má maloletá zariadenú samostatnú detskú izbu. Zároveň realizuje výstavbu rodinného domu, platí tak nielen mesačné výdavky na bývanie, ale aj hypotéku. S dcérou sa stretáva v priebehu týždňa v utorok a štvrtok a dcéra je s ním každý druhý víkend.

8. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú kultúrne, rekreačné, športové potreby a pod. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne a s jeho závermi, keď maloleté dieťa zveril do výchovy a opatery matke a určil výživné otcovi vo výške 350,-eur mesačne sa odvolací súd stotožňuje.

10. Vzhľadom na vek dieťaťa je zrejmé, že maloletá L. nie je schopná dosahovať svojou vlastnou činnosťou nejaký príjem. Preto je v plnej miere odkázaná na výživné a starostlivosť rodičov. Pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní matka maloletého dieťaťa namietala nesprávne určenú výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu otca k maloletému dieťaťu a dôvodila tým,

že prvoinštančný súd túto výšku stanovil nízko vzhľadom na príjmy otca a potreby maloletého dieťaťa. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia však riadnym spôsobom zdôvodnil myšlienkové pochody svojho rozhodnutia, pričom riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Najmä vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a odôvodnené potreby maloletej L. sa s výškou výživného v sume 350,- eur mesačne odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd tak napadnuté rozhodnutie považuje za správne a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery a najmä odôvodnené potreby dieťaťa rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).