Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/309/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu B. C., XXX XX Z. L. Č.. XXXX, IČO: 37 029 231, práv. zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovanému M. A., B.. C. XX, M., práv. zast. Mgr. Romanou Paliderovou, advokátkou, Jégého 19, Bratislava, o zaplatenie 11.783,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/89/2014-90 zo dňa 11. mája 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/89/2014-90 zo dňa 11. mája 2016 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.783,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.783,80 EUR od 1.1.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 383,31 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.125.90 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2.

V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, keď súd skúmal, či medzi účastníkmi existovala dohoda o predmete diela a jeho cene, pričom dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného práce bagrom B. XXX za dohodnutú cenu 46,47 EUR bez DPH za hodinu. Predmet zmluvy, dojedaná cena, rozsah a kvalita vykonaných prác nebola medzi stranami sporná. Žalovaný v rámci procesnej obrany najskôr v podanom tvrdil, že žalobca zavádza súd a domáha sa neexistujúceho nároku, faktúra č. XX/XXXX sa neopiera o žiadny právny dôvod a nie je pravdou, že plnil na pohľadávku platbou vo výške 380,- EUR, potom na pojednávaní dňa 4.11.2015 tvrdil, že jeho záväzok voči žalobcovi v celom rozsahu zanikol jeho zaplatením a následne na pojednávaní dňa 14.12.2015 vzniesol započítaciu námietku voči uplatneného nároku do výšky 3.486,13 EUR z titulu neuhradenej faktúry za motorovú naftu. Súd prvej inštancie obranu žalovaného posúdil ako účelovú a nepreukázanú. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani skutočnosť, že žalobca sa domáha neexistujúceho nároku a faktúra č. XX/XXXX sa neopiera o žiadny právny dôvod a že nie je pravdou, že plnil na pohľadávku platbou vo výške 380,- EUR, a ani zánik záväzku splnením, rovnako ako existenciu protipohľadávky vo výške 3.486,13 EUR z titulu neuhradenej faktúry č. XXX/XXXX za motorovú naftu ku dňu rozhodnutia súdu. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že medzi účastníkmi síce prebiehali

rokovania o spôsobe zaplatenia pohľadávky žalobcu tak, že táto bude uhradená z výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktorá mala byť prevedená do vlastníctva žalovaného investorom stavby vo Z. Ú., v konaní však bolo preukázané, že takáto dohoda existovala len vo vzťahu žalovaný (ako zhotoviteľ) - spoločnosť PREGO s.r.o. (ako objednávateľ). Medzi účastníkmi z dôvodu nesúhlasu žalobcu nebola existencia dohody o úhrade pohľadávky žalobcu z výťažku z predaja nehnuteľnosti v budúcnosti prevedenej na žalovaného preukázaná. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie predložené Rozhodnutie správy katastra W. zo 7.9.2010 a 4.10.2010 považoval za bezpredmetné pre rozhodnutie vo veci.

3.

Z predloženého výpisu žalovaného vedeného U. K., Q..A.. o hotovostnom výbere dňa 20.11.2009 síce vyplýva výber z účtu v sume 2.250,- EUR P. A., avšak nijako nevyplýva odovzdanie vybratej sumy žalobcovi. Taktiež z výpisu z účtu svedka T.. P. A., vedeného v F. K., Q..A.. vyplývajú výbery z účtu 22.9.2010 v sume 562,54 EUR, dňa 16.9.2010 v sume 7.075,35 EUR a dňa 24.8.2010 v sume 4.200,- EUR, avšak rovnako nijako nevyplýva odovzdanie vybratej sumy žalobcovi, tvrdenie o odovzdaní peňazí nepreukazujú ani predložené výberové lístky z banky. Zo všetkých predložených dokladov vyplýva len to, že T.. P. A. vyberal z účtov finančnú hotovosť, ale nevyplýva za akým účelom ani ako s ňou naložil. Z výsluchu svedka I. vyplynulo len, že bol v roku 2010 prítomný pri situácii, že T.. P. A. odovzdával peniaze žalobcovi, bol tam podľa jeho výpovede prítomný ešte P. A.. Svedok si nepamätal výšku sumy a nemal vedomosť ani o účele jej poskytnutia žalobcovi, len mu bratia údajne povedali, že žalobcu vyplácali. Čo sa týka vznesenej započítacej námietky, žalovaný nepreukázal, že v čase započítacieho prejavu jeho pohľadávka vo výške 3.486,13 EUR z titulu neuhradenej faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2009 splatnej 14.1.2010 za motorovú naftu existovala. Žalobca predložil súdu príjmový pokladničný doklad č. O. zo dňa 5.2.2010, z ktorého vyplýva, že žalobca faktúru žalovanému zaplatil v plnej výške. Právny zástupca žalobcu pre prípad, že by súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, vzniesol námietku premlčania nároku žalovaného. V obchodno-záväzkových vzťahoch síce započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, i v prípade, že by súd dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného nebola žalobcom zaplatená, teda v čase rozhodovania by existovala (čo sa javí ako nepravdepodobné, nakoľko faktúra mala byť vystavená ešte v r. 2009, žalovaný si jej zaplatenie voči žalobcovi neuplatňoval, a to ani mimosúdne formou každoročnej inventarizácie záväzkov), nemohol by ju priznať ani v rámci započítacej námietky s ohľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcom. Ak sa premlčí právo, odpadá aj možnosť uplatniť ho kompenzačnou námietkou, ak druhá strana takéto premlčanie namietne. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný.

4 .

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a uviedol, že súd sa priklonil k tvrdeniu žalobcu o tom, že pohľadávka vo výške 3.486,13 EUR bola uhradená, hoci žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o úhrade tejto faktúry. Súd sa vôbec nezaoberal obranou žalovaného, že táto pohľadávka nemôže byť premlčaná s ohľadom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Taktiež odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa protinároku žalovaného považuje žalovaný súdom za nedostatočne odôvodnené a zmätočné. Žalovaný má tiež zato, že zamietnutie vykonania dôkazu výsluchu svedka súdom neobstojí, nakoľko išlo o dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností pre toto konanie. Vzhľadom na uvedené žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

5.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého obrana žalovaného stojí na tvrdení, že žalovaná suma bola v splátkach vyplatená bez toho, aby boli vystavené riadne doklady. Tvrdenie, že takéto doklady mal vystaviť žalobca nie sú dôvodné. V konaní nebolo preukázané o aké splátky sa malo jednať, aká bola výška jednotlivých splátok, v akom čase mali byť splátky realizované. Nebolo ani riadne vysvetlené, z akého dôvodu pri údajnom odovzdaní peňazí žalovaný nevystavil výdavkový doklad alebo akúkoľvek potvrdenku. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6.

K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval argumenty uvedené v odvolaní. K námietke premlčania uviedol, že so žalobcom sú v obchodno-záväzkovom vzťahu, pričom žalovaný môže vzniesť kompenzačnú námietku a ako taká nemôže byť premlčaná.

7.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 28.8.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8.

Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p..

9.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má zato, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.. Odvolací súd nemá výhrady voči názoru súdu prvej inštancie vo veci vznesenej započítacej námietky, má zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne a náležite odôvodnené, a nie je tak správny argument žalovaného v odvolaní, kde namieta neodôvodnenosť a zmätočnosť rozhodnutia.

12.

Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav, tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a hodnoverne nepreukázal v konaní zánik záväzku zaplatením dohodnutej ceny vykonaného diela a ani jeho zánik prípadným započítaním.

13.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

15.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).