Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/91/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, zast.: advokátska kancelária N.. N. G., so sídlom Š. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: V.. K. V., T.. XX.XX.XXXX, bytom H. - Y., ul. Č. XXX/X, zast.: advokátska kancelária T., G.. G..M..B.., G. G. Y. XX, XXX XX Y., v konaní o úhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Žalobu súd zamieta.

II. Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou (č.l. 1-4) domáhala od žalovaného zaplatenia sumy XX.XXX Eur s X,X% ročným úrokom z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku usmrtenia jej manžela a syna žalovaným, o čom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v C., sp. zn. XXTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol žalovaný právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určenou skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 4 rokov s tým, že poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX-XX), kde uviedol, že nárok žalobkyne nepopiera, avšak jej nárok je nutné posudzovať ako nárok majetkový, nakoľko ide o osobnostné právo majetkovej povahy, ktoré sa premĺčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania a doplnil, že podľa jeho názoru, nárok na náhradu škody žalobkyňou v trestnom konaní nebol uplatnený riadne, keďže ho bližšie nešpecifikovala. Tiež poukázal na rozdiely medzi nárokom na náhradu škody v trestnom konaní a nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy a uviedol, že skutočnú ujmu v danom prípade nie je možné zistiť, a preto sa výška nemajetkovej ujmy nedá presne vyčísliť ani preukázať. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadal , aby súd žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX-XX), v ktorom uviedla, že podľa jej názoru nemohlo dôjsť k premlčaniu jej práva, nakoľko riadne a včas si uplatnila svoje právo prostredníctvom právneho zástupcu v trestnej veci. Žalobkyňa je toho názoru, že momentom uplatnenia jej práva, premlčacia lehota spočívala a jej plynutie pokračovalo až po právoplatnosti rozsudku v trestnej veci.

4. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX-XX), kde uviedol že povinnosťou žalobkyne bolo uplatniť si nárok na náhradu škody v trestnom konaní včas (do skončenia

vyšetrovania) a riadne (špecifikovaním dôvodu a výšky), pričom žalobkyňa nešpecifikovala ako dôvod, tak ani výšku náhrady škody, preto nemohlo podľa neho dôjsť k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty.

5. V ďalších podaniach žalovaný vzniesol námietku svoje pasívnej legitimácie v tomto konaní. Podľa jeho názoru pasívne legitimovaný mal byť jeho zamestnávateľ lebo trestný čin, v dôsledku ktorého vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, bol spáchaný autom patriacim jeho zamestnávateľovi a počas služobnej cesty. Na podporu svojho tvrdenia doložil tunajšiemu súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

6. Na dané tvrdenie reagovala žalobkyňa podaním zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX-XXX) a uviedla, že podľa nej sa na žalovaného v plnom rozsahu vzťahuje všeobecné ustanovenie § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCz XXX/XX a rozsudok Krajského súdu v C., sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom OS C. sp.zn. XXT/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci :

8. Z pripojeného spisu OS C. sp. zn XXT/XX/XXXX súd konštatuje, že rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX bol obž. V.. K. V. uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák , § 138 písm. h/ Tr. zák a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého sa podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov. Súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodeným C. V. a I. V. solidárne škodu vo výške X.XXX,XX €. a poškodeného G. Z..G.. C. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Po podanom odvolaní Krajský súd v C., rozsudkom sp. zn. XXTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu , uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určenou skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 4 rokov s tým, že poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2016.

9. Z vyššie uvedeného rozsudku ako aj z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu C., sp. zn. XXT/XX/XXXX vyplýva, že k spáchaniu prečinu, ktorý zakladá nárok na priznanie nemajetkovej ujmy, došlo dňa XX.XX.XXXX.

10. Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného I. V. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX-XX pripojeného spisu Okresného súdu C., sp. zn. XXT/XX/XXXX) bolo zistené, že po poučení podľa § 46 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov - (ďalej len „TP“), sa vypočutá poškodená pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu škody, ktorú podľa jej uvedenia spresní dodatočne.

11. Poškodená bola poučená, že ak jej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov , nazerať do spisov a preštudovať ich. Zároveň bola poučená, že toto právo musí uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§280) a že z jej návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

12. Žalobkyňa napriek tomuto poučeniu uplatnený nárok na náhradu škody nešpecifikovala , a to ani dodatočne.

13. Zo Záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa XX.X.XXXX ( čl. XXX trestného spisu) vyplýva, že splnomocnený zástupca poškodenej I. V. N.. N. K. nepredniesol ďalšie návrhy na doplnenie vyšetrovania a škodu vyčíslil na 245.000,-Sk bez bližšej špecifikácie z čoho pozostáva. Z obsahu trestného spisu nevyplýva, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní zahrňuje aj nárok na nemajetkovú ujmu ani to v akej výške.

14. Súd konštatuje, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala nároku na úhradu nemajetkovej ujmy v tomto civilnom konaní, bola doručená súdu dňa XX.XX.XXXX.

15. Z podania žalovaného zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX) je evidentné, že žalovaný vzniesol námietku premlčania.

16. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že pasívna legitimácia zamestnávateľa osoby, ktorá porušila určitú právnu povinnosť je daná len vtedy, ak jej zamestnanec porušil právnu povinnosť zakladajúcu zodpovednosť v súvislosti s priamym výkonom svojej pracovnej činnosti.

17. Z vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania (č.l. XX-XX) bolo súdu preukázané, že žalobkyňa má nízky príjem v priemere cca XXX Eur/mesačne, je poberateľkou invalidného a vdovského dôchodku spolu vo výške cca XXX Eur/mesačne, jej mesačné náklady na život sú vo výške cca min. XXX Eur/mesačne, že je vdovou s vážnymi zdravotnými problémami, v dôsledku čoho ju súd aj oslobodil od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu.

18. Z priložených lekárskych správ (č.l. XX-XX) súd zistil, že žalobkyňa trpí ťažkou depresívnou poruchou s psychotickými príznakmi a posttraumatickou poruchou v anamnéze.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

20. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku (TP), poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

21. Podľa § 287 ods. 1 prvá veta, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

22. Podľa § 288 ods. 1 prvá veta, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

23. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

24. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

25. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

26. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

27. Podľa § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

28. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

29. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 112, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

33. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

34. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

35. Po vykonanom dokazovaní súd na základe vyššie uvedených skutočnosti a vyššie citovaných znení právnych predpisov dospel k záveru, že nárok žalobkyne na úhradu nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáha v tomto konaní je premlčaný.

36. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania nároku. Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik vymáhateľnosti, t.j. súd premlčané právo nemôže priznať. Vychádza sa zo starého pravidla uplatneného už v rímskom práve, že „ právo patrí bdelým“. Tzn., že základným cieľom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva uplatnili na súde včas ale zároveň bráni tomu, aby povinné osoby boli povinné plniť aj po neprimerane dlhej dobe, t.j. bez časového obmedzenia. Vznesenie námietky premlčania totiž spôsobuje, že oprávnenej osobe súd nemôže právo priznať.

37. V sporovom civilnom konaní, ktoré sa okrem iného riadi aj zásadou hospodárnosti konania bolo povinnosťou súdu prednostne posúdiť vznesenú námietku premlčania lebo v prípade jej oprávnenosti nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ( napr. o výške nároku a pod.) a možno vo veci dospieť k rýchlemu rozhodnutiu.

38. Súd mal jasne preukázané, že žalobkyňa si síce uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní včas (do skončenia vyšetrovania), ale škodu presne nešpecifikovala, čo do dôvodu a výšky, a preto ju súd v trestnej konaní odkázal s jej nárokom na náhradu škody v civilnom konaní.

39. Súd zdôrazňuje, že z hľadiska civilného práva vznikol samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy dňom smrti manžela a syna, teda dňom XX.XX.XXXX, a dňom nasledujúcim začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota (nakoľko ide o osobnostné právo majetkovej povahy), počas ktorej si mohla žalobkyňa uplatniť svoj nárok v civilnom konaní. Žalobkyňa si však uplatnila nárok v civilnom konaní až dňa XX.XX.XXXX, čo je skoro po 9 rokoch od vzniku samotného nároku, čiže po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty preto súd jej žalobu zamietol. Súd skúmal aj dôvody, pre ktoré žalobkyňa žalobu podala až po tak dlhom čase ale nezistil žiaden vážny dôvod, ktorý by mohol akceptovať resp. ktorý by ju vylúčil z možnosti uplatnenia tohto práva na súde. Takýmto dôvodom podľa názoru súdu by mohli byť iba zdravotné dôvody na strane žalobkyne ( kóma, bezvedomie, dlhodobé pripútanie k lôžku a pod.). Žalobkyňa však v trestnom konaní mala kvalifikovanú právnu pomoc lebo bola zastúpená obhajcom, a tak jej tvrdenie, že nebola dostatočne poučená resp. premlčacia lehota spočívala, právne neobstojí. V konaní nebolo preukázané, že si žalobkyňa v trestnom konaní uplatnila samostatne aj nárok

na nemajetkovú ujmu za smrť 2 blízkych osôb preto nemožno súhlasiť ani s tým, že premlčacia lehota spočívala a začala opäť plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia v trestnej veci.

40. Súd konštatuje, že žalobkyňa si mala svoj nárok riadne uplatniť v trestnom konaní, alebo si ho uplatniť v civilnom konaní v rámci všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá v danom prípade začala plynúť od dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX preto ak bola žaloba podaná na súd dňa XX.XX.XXXX, bola podaná neskoro čo malo za následok zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

41. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 a nasl. sa považuje za jeden zo samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, ktorý vzniká vtedy, ak morálne zadosťučinenie nepostačuje a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11 OZ, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany ( § 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, ak hrozí alebo bola spôsobená ujma osobnosti, teda v nemajetkovej sfére života a zdravia. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe z čoho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívne zavinenie toho kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti ako zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Zásah do práva na ochranu osobnosti sa zásadne odškodňuje v nepeňažnej forme. Zákon však umožňuje priznať aj peňažnú náhradu za zásah do práva na ochranu osobnosti v prípade, že morálnej zadosťučinenie nepostačuje. Pri zodpovednosti za škodu sa výška škody preukazuje a je limitovaná ale pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch zákon nestanovuje medze čo umožňuje súdu aplikovať voľnú úvahy podľa osobitostí každého prejednávaného prípadu. V súvislosti s uplatnením nároku žalobkyne na náhradu škody súd považuje za potrebné uviesť, že ňou uplatnený nárok v trestnom konaní vo výške XXX.XXX,- Sk je podstatne nižší ako suma uplatnená v tomto konaní ( 40.000 €) z čoho tak isto vyplýva, že pokiaľ by aj ňou uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní mal zahŕňať nemajetkovú ujmu, išlo by o podstatne menšiu sumu čo v konaní súd bližšie neskúmal lebo žalobu zamietol z iného dôvodu ( premlčanie).

42. Súd preskúmal námietku pasívnej legitimácie žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný, t.j. je nositeľom právnej povinnosti v tomto konaní teda žaloba bola podaná správne. Pokiaľ ide o argument zo strany žalovaného, že pasívne legitimovaný je jeho zamestnávateľ lebo trestný čin, ktorý zakladá nárok na nemajetkovú ujmu bol spôsobený počas služobnej cesty, na služobnom motorovom vozidle súd konštatuje aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, že zamestnávateľ žalovaného by bol pasívne legitimovaný ak by k porušeniu právnej povinnosti, ktorá zakladá vznik zodpovednosti za škodu došlo v súvislosti s priamym výkonom pracovnej činnosti žalovaného u svojho zamestnávateľa v čase nehody čo v tomto prípade splnené nebolo. Náplň práce žalovaného nespočívala vo vedení motorového vozidla, v čase dopravnej nehody nevykonával prácu vodiča z povolania, v dôsledku ktorého vznikla žalovaná ujma. Ak by bol v konaní žalovaný aj zamestnávateľ žalovaného, v tom prípade by súd skúmal jeho pasívnu legitimáciu podľa ust. § 420 ods. 2 ale za situácie, že žaloba smeruje iba proti škodcovi, žalovanému, nie je možné zbaviť ho zodpovednosti za smrť 2 ľudí len preto, že ujma bola spôsobená služobným motorovým vozidlom počas služobnej cesty osobou, ktorá je objektívne zodpovedná sa následok, ktorý zakladá nárok žalobkyne na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. voči žalovanému.

43. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bol súd toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému, hoci bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania

nepriznal. Za tieto dôvody súd považoval nielen majetkové a sociálne pomery žalobkyne ale aj jej zdravotný stav, traumu, ktorú musela zniesť po strate 2 blízkych osôb, čo malo za následok zhoršenie je zdravotného stavu a podstatné zníženie kvality života. Za tejto situácie by podľa názoru súdu bolo aj v príkrom rozpore s princípom spravodlivosti ak by jej súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý je objektívne zodpovedný za tento následok. Súd vzal do úvahy aj to, že nárok žalobkyne by bol dôvodný, ale žalobkyňa si ho neuplatnila riadne (v trestnom konaní) a včas (v civilnom konaní), čo malo za následok, že jej žalobu súd pre premlčanie nároku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§12 ods.1 . Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.