Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej M. C. a spol., trestne stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 6. septembra 2017, takto

rozhodol:

Obžalovaná

M. C., nar. XX. X. XXXX Z. K. K., trvale bytom K. K., M. XXXX/X

Obžalovaná

M. Š., nar. XX. X. XXXX Z. K. K., trvale bytom J.

- M., M.R. XXXX/X,

s ú v i n n é , ž e

dňa 31. 1. 2012 v čase okolo 14.00 h v katastri obce L., okres Poprad, v lyžiarskom stredisku A. L., s. r. o., na bočnom zasneženom svahu, nie určenom ako vyznačená trať na atrakciu snowtubing, spustením na gumenom kolese dolu svahom tak, že si na neho ľahli tvárou vpred, narazili do maloletej Q., nar. XX. X. XXXX, ktorá v tom čase prechádzala svahom na lyžiach, v dôsledku čoho maloletá spadla, pričom utrpela kraniocerebrálnu traumu v dôsledku poúrazovej impresívnej zlomeniny spánkovej kosti vpravo s následným epidurálnym krvácaním v spánkovej oblasti vpravo, čo maloletú ohrozilo na živote v dôsledku útlaku mozgu a dôležitých mozgových štruktúr, čo si následne vyžiadalo operáciu ako život zachraňujúci výkon s dobou liečenia 4 - 6 týždňov a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v odkázaní na neodkladnú odbornú pomoc najprv posádky záchrannej služby, po príchode do nemocnice traumatologického personálu, z dôvodu nevyhnutnej neodkladnej neurologickej operácie, v pripútaní na lôžko aspoň jeden týždeň, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných činnostiach spojených s hygienou, stravovaním, v opätovnom chirurgickom zákroku pre prítomnosť posunutia úlomkov zlomeniny, po čom bola opäť pripútaná na lôžko po dobu aspoň 3 dní, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri hygiene, stravovaní, v následnej postupnej rehabilitácii, pričom sebestačná bola po cca 3 týždňoch od úrazu, v bolesti hlavy, ktorá vyžadovala pokojný režim na lôžku, ako aj liečbu liekmi tlmiacimi bolesť, v doporučení obmedzenia fyzickej záťaže aspoň 3 mesiace,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l i, každá z obžalovaných

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej M. C.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Obžalovanej M. Š.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 114 ods. 1 s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 100,- (sto) eur.

Podľa § 114 ods. 2 Trestného zákona jej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených:

- mal. Q. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, I., okres Brezno

- Z.Š. J. O., a. s. so sídlom O. R. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX

s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 16. 2. 2016 na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 741/12 zo dňa 15. 2. 2016 na obvinené M. C. Q. M. Š.Ú., na každú z nich, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe

dňa 31. 1. 2012 v čase okolo 14.00 h v katastri obce L., okres Poprad, v lyžiarskom stredisku A. L., s. r. o., na bočnom zasneženom svahu mimo vyznačenej trate na atrakciu snowtubing, sa spustili na gumenom kolese dolu svahom tak, že si na neho ľahli tvárou vpred, kde narazili do maloletej Q., nar. XX. X. XXXX, ktorá v tom čase prechádzala svahom na lyžiach, v dôsledku čoho maloletá spadla, pričom utrpela kraniocerebrálnu traumu v dôsledku poúrazovej impresívnej zlomeniny spánkovej kosti vpravo s následným epidurálnym krvácaním v spánkovej oblasti vpravo, čo maloletú ohrozilo na živote v dôsledku útlaku mozgu a dôležitých mozgových štruktúr, čo si následne vyžiadalo operáciu ako život zachraňujúci výkon s dobou liečenia 4 - 6 týždňov a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v odkázaní na neodkladnú odbornú pomoc najprv posádky záchrannej služby, po príchode do nemocnice traumatologického personálu, z dôvodu nevyhnutnej neodkladnej neurologickej operácie, v pripútaní na lôžko aspoň jeden týždeň, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných činnostiach spojených s hygienou, stravovaním, v opätovnom chirurgickom zákroku pre prítomnosť posunutia úlomkov zlomeniny, po čom bola opäť pripútaná na lôžko po dobu aspoň 3 dní, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri hygiene, stravovaní, v následnej postupnej rehabilitácii, pričom sebestačná bola po cca 3 týždňoch od úrazu, v bolesti hlavy, ktorá vyžadovala pokojný režim na lôžku, ako aj liečbu liekmi tlmiacimi bolesť, v doporučení obmedzenia fyzickej záťaže aspoň 3 mesiace.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkom ktorého zistil nasledovné:

Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaných za splnenia zákonných podmienok, ktoré súčasne požiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Z oboznámenej výpovede obžalovanej M. C. z prípravného konania zo dňa 2. 9. 2015 súd zistil, že táto potvrdila, že kritického dňa spolu s M. Š. sa nachádzali v lyžiarskom stredisku v L. a spúšťali sa na kolesách, ktoré boli voľne dostupné a ktoré si ľudia brali. V konkrétnom prípade samotné koleso bolo vytiahnuté a položené na kopci. Nepamätá si, v akej polohe spolu s M. Š. boli na kolese v čase spustenia, ale keď boli na kolese, tak videli, ako pod kopcom prechádzala skupinka detí s učiteľkami, pričom čakali, kým prejdú. Za skupinkou prechádzalo pár metrov ešte jedno dieťa. Lyžiarky mali zapichnuté v snehu a takto bránili samovoľnému spusteniu kolesa. Nejako ich však šmyklo, pričom v konkrétnom okamihu sa ani nechceli spustiť, pričom po tomto neplánovanom spustení šli predpokladaným smerom, ale po krátkej chvíli ich neočakávane odklonilo do ľavej strany a začali kolesom smerovať na dievčatko, ktoré tam prechádzalo. Na to dievča aj kričali, nemali ani veľkú rýchlosť, ale koleso nemohli ovládať a nemohli zastaviť. Následne došlo k nárazu do toho dievčatka, ktorému vyhodilo nohy do vzduchu a spadlo na zem. Takto s M. sa spúšťali aj predtým, každý deň spolu, možno aj 30-krát. Na kolesách sa spúšťali aj iní ľudia, a to tak spolužiaci, ako aj deti, ktoré sa tam nachádzali. Celé spúšťanie na kolesách vnímali ako atrakciu na snowtubing, pričom inú dráhu v stredisku nevidela. Ďalej vypovedala, že v priebehu vyšetrovania potom kontaktovala svojich známych, ktorí sa zúčastnili lyžiarskeho výcviku s tým, či nemajú k dispozícii fotky alebo videa ohľadom vyšetrovanej udalosti. Takto postupne cez viacero ľudí jej prišli nejaké videá, ktoré si stiahla, pričom už ani nevie, kto je ich autorom, ktoré video potom predložila obhajcovi a ten ho postúpil na prokuratúru. Konkrétne ide o videá zo dňa 31. 1. 2012, ktoré boli natočené pred samotným skutkom, na ktorých je vidno okrem iných skutočností aj približné miesto, ako aj kolesá, na ktorých sa spúšťali.

Z oboznámenej výpovede z prípravného konania zo dňa 2. 10. 2015 obžalovanej M. Š. vyplynulo, že táto k skutku uviedla, že pod kopcom lyžiarskeho strediska boli voľne pohádzané kolesá, ktoré si brali ľudia a na ktorých sa spúšťali. Nikto na ich použitie nepotreboval žiaden súhlas a nikto ich používanie ani nezakazoval. Tie kolesá museli patriť stredisku. Nepamätá si, či koleso, na ktorom sa spustila s M. C. pred spustením vytiahli samy na kopec, alebo koleso bolo už predtým vytiahnuté, ale pamätá si, že na kolese ležali spolu s M. na bruchu a nohami sa snažili zaboriť do snehu, aby sa nešmykli. Takisto sa snažili opierať rukami o sneh, aby nedošlo k samovoľnému spusteniu a takto chceli kontrolovať štart tohto spustenia. Na tomto kolese sa spustila so spoluobžalovanou len jediný krát a hneď došlo aj k úrazu. Pokiaľ C. tvrdí, že na kolese sa spúšťali viackrát, tak pravdepodobne si ju pomýlila s nejakou inou osobou. Ešte pred spustením z kopca videla, ako prechádzala skupinka detí s učiteľkami, za ktorou skupinkou zaostávalo jedno dievča, ktoré šlo na lyžiach zhruba 2 metre. Chceli počkať, kým to dievča prejde, napriek tomu, že sa zapierali, došlo k nechcenému spusteniu, ani nevie ako, pričom koleso chceli aj zastaviť, ale už to nešlo. Po krátkom spustení ich navyše nečakane stočilo do ľavej strany tak, že smerovali do priestoru, kde bolo to dievča. Je jej ľúto, že došlo k úrazu toho dievčatka, ktorému ublížiť nechceli. Vo svojej výpovedi sa zároveň vyjadrila, že prostredníctvom obhajcu boli na prokuratúre predložené videá, ktoré odzrkadľujú situáciu v čase úrazu. Na záznamoch sú zachytené kopy snehu, ako aj svah, z ktorého sa spúšťali. Rovnako je tam zachytené aj spúšťanie sa nejakého chlapca na kolese, pričom na takom kolese spolu so spoluobžalovanou sa spúšťali tiež. Kto je autorom tých videí uviesť nevie, ale na zázname zazrela aj spolužiakom Č. a C. a predpokladá, že videá natočil niektorý zo spolužiakov na mobilný telefón.

Svedkyňa poškodená Q. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že koncom januára 2012 sa zúčastnila školského lyžiarskeho zájazdu v L.. Na výcviku boli prítomné aj učiteľky K., O. Q. K. a bola tam aj zdravotníčka, ktorej meno nepozná. V areáli boli aj chatky, kde sa prezúvali do lyžiarskej výstroje. V druhý deň výcviku v poobedňajších hodinách vyšli z chatky a šli cestičkou priamo na svah. Deti aj s učiteľkami vyrazili na lyžiach, pričom ona za nimi nestíhala, a tak zaostala. Počas cesty dostala nečakaný náraz gumeným kolesom a potom spadla na zem. Potom prišli k nej nejaké dievčatá, ktoré jej dávali ľad a pamätá si, že zdravotníčka ju zobrala do chatky, kde dostala napiť a mala si ľahnúť. Po chvíli jej bolo lepšie a tak vyšla pred chatku a chcela sa ísť lyžovať. Začala ju však veľmi bolieť hlava, preto sa vrátila do chatky. Ďalej si už len pamätá, že ju dali do sanitky a spomína si na nemocnicu v Banskej Bystrici. Či v lyžiarskom stredisku bola trať na snowtubing, to nevie, ale pamätá si, že deň predtým registrovala pri inom svahu gumené kolesá, na ktorých sa spúšťali deti. Či tie kolesá boli voľne prístupné alebo ich niekto vydával, to ona nevie. Pamätá si, že v dôsledku úrazu mala aj po prepustení z nemocnice intenzívnejšie bolesti hlavy a pocit na zvracanie, bola v domácom ošetrení. Po akom čase sa vrátila do školy, na to si už nepamätá. Mala však aj po návrate do školy určité problémy, keď nejaké veci jej vypadávali z pamäte, ale neskôr už nabehla na normálny učebný režim a v súčasnosti s učením nemá problém. V dôsledku

úrazu na istý čas sa musela prestať venovať gymnastike, ale potom sa k športu vrátila. Takisto, keď už aj chodila do školy, mala problémy s tým, že často ju bolievala hlava, ale to sa neskôr upravilo. Po úraze potrebovala pomoc od blízkych, ktorí jej museli stále pomáhať, najmä, keď potrebovala niekam ísť, pretože stále sa jej točila hlava.

Svedok T.. P. Č., otec maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 31. 1. 2012 sa jeho dcéra zúčastnila lyžiarskeho výcviku v obci L., kde on nebol. Ešte v deň úrazu jeho manželke telefonovali učiteľky s tým, že dcéra mala úraz hlavy a že idú do nemocnice v Poprade. Následne došiel spolu s manželkou do nemocnice v Poprade, kde dcéru na traumatologickom oddelení operovali a po operácii ju letecky previezli do Košíc. Tam ju držali v umelom spánku a po prebudení ju letecky previezli do nemocnice v Banskej Bystrici, kde ju opäť operovali, nakoľko nastúpili komplikácie. Pokiaľ vie, tak dcéra mala mať na pravej strane hlavy zlomenú kosť, pričom mozog jej tlačil na lebku a mala mať aj krvácanie do mozgu. Po operačnom zákroku v Poprade a následnom prevezení do nemocnice v Košiciach bola 3 dni v umelom spánku a následne bola prevezená do nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa stav upravil, no po týždni došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý si vyžiadal ďalší operačný zákrok, po ktorom už došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. 3 - 4 roky dcéra potom musela navštevovať neurologickú ambulanciu, ako aj psychologickú ambulanciu. Nepamätá si, po akom čase od úrazu sa vrátila do školského procesu, ale jej aktuálny stav je v poriadku, no má občasné bolesti a občasné vnútro lebečné tlaky, ktoré vplývajú na videnie. Doplnil, že v čase, keď dcéra bola ešte hospitalizovaná, mala bolesti, pričom následne musela na určitý čas prestať vykonávať niektoré športové aktivity. Pred úrazom dosahovala vynikajúce učebné výsledky, keď sa učila na čisté jednotky, pričom svojou povahou dokázala nabehnúť na vyučovací režim a aj dnes sa rovnako dobre učí.

Svedkyňa M.. M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako jedna z učiteliek základnej školy v Heľpe sa zúčastnila organizovaného lyžiarskeho zájazdu v L., ktorého účastníčkou bola aj Q. Č.. V areáli lyžiarskeho strediska im bolo umožnené využívať jednu z chatiek na odloženie lyžiarskeho výstroja. V druhý deň výletu poobede sa celá skupina presúvali od chatky, kde mali umiestnenú lyžiarsku výstroj, pričom presun prebiehal tak, že s prvou skupinou detí šla učiteľka K., za ňou šla druhá skupina detí, s ktorou šla ona a učiteľka K. šla s poslednou skupinou, medzi ktorými deťmi bola Q. Č., ktorá za skupinou trocha zaostávala. Keď sa presúvali k lyžiarskemu svahu, na vedľajšom kopci, ktorý nie je lyžiarskym svahom ani nejakým oficiálnym miestom na nejaké spúšťanie, videla nejakých stredoškolákov, ktorí sa však nespúšťali na žiadnych predmetoch, a preto ich nepovažovala za nejakú hrozbu. Ona si všímala deti, s ktorými šla a ktoré aj zoraďovala, no zrazu zbadala, ako do Q. Č. narazilo veľké nafukovacie koleso, na ktorom boli 2 dievčatá. V akej polohe boli tie dievčatá na kolese, si nevšimla. V dôsledku nárazu do nôh Q. túto vyhodilo do vzduchu a spadla na zem. Následne kolegyne a zdravotníčka pani E. pribehli Q. na pomoc, ktorá sa hneď po náraze nesťažovala na nejaké problémy a chcela sa ísť ešte lyžovať. Pani E. ju však zobrala do chatky, pričom vie, že Q. sa následne zhoršil stav a bola aj privolaná sanitka, ktorá ju odviezla do nemocnice. Na druhý deň po úraze sa začala zaujímať, či v areáli je nejaká dráha pre snowtubing, pričom zistila, že táto mala byť v inej časti areálu, pri bufete. Či niekto atrakciu snowtubingu v areáli organizoval, to ona nevie. Pamätá si, že po úraze potom kontaktovali dievčatá, ktoré mali naraziť do mal. Q., pričom s tými spísali aj nejaký záznam o úraze, s ktorými dievčatami tam bol aj nejaký pedagóg. Či bol úraz potom nahlásený do poisťovne, to ona nevie.

Svedkyňa M.. Q. K., ďalšia z učiteliek, ktorá bola prítomná na mieste úrazu maloletej poškodenej - Q. Č., na hlavnom pojednávaní vypovedala rovnako ako svedkyňa M. O., pričom k používaniu gumených kolies v stredisku uviedla, že tieto si všimla už prvý deň príchodu do lyžiarskeho areálu, ktoré kolesá boli umiestnené v blízkosti bufetu. Registrovala, ako na lúke za posledným vlekom sa na tých kolesách púšťali nejaké deti, čo bolo na úplne opačnej strane, než bol kopček, z ktorého sa spustili tie dve dievčatá, ktoré narazili do Q.. Či atrakcia snowtubingu bola nejako riadená, či na jej prevádzku niekto dohliadal, to ona nevie. Takisto sa nezaujímala o to, či v areáli boli vyvesené nejaké pravidlá spojené so správaním sa na tejto atrakcii.

Rovnako vypovedala aj svedkyňa M.. M. K., ďalšia z učiteliek, ktorá mala na starosti skupinu žiačok účastných na lyžiarskom výlete, medzi ktoré patrila aj poškodená - mal. Q. Č.. K miestu zrážky uviedla, že k tejto došlo medzi dvoma nafúkanými kopcami zo snehu v tvare písmena U. Maloletá Q. sa vtedy nachádzala tesne za jej chrbtom, keď do nej narazilo nafukovacie koleso, na ktorom boli dve dievčatá. Všimla si, ako potom Q. urobila po náraze salto a spadla na zem na nohy. Následne k nej pribehla učiteľka K., ktorá jej odopla prilbu, aby zistila, čo sa jej stalo. Takisto na mieste boli aj dievčatá, ktoré do

nej narazili a snažili sa jej pomôcť vstať, pričom jej prikladali ľad na odretú kožu na hlave. Zdravotníčka potom zobrala Q. do chatky a oni sa išli s ďalšími deťmi lyžovať. Asi po hodine od úrazu bola privolaná Q.V. lekárska pomoc, keďže jej stav sa zhoršil. Na druhý deň, keď sa šli lyžovať, opoznali dievčatá, ktoré prišli do kontaktu s mal. Q. a ktoré oboznámili so vzniknutou situáciou. Vie, že potom s tými dievčatami boli spísané nejaké zápisy, ale ona pri tom nebola. Či v lyžiarskom areáli bola prevádzkovaná atrakcia snowtubingu, to si nepamätá. Nepamätá si ani, aby niekto iný sa spúšťal na podobných kolesách.

Svedkyňa K.. M. E. vypovedala, že samotný náraz gumeným kolesom do mal. Q. nevidela, ale hneď po úraze ošetrovala poškodenú, keď utekala na miesto zrážky, ktoré sa nachádzalo medzi dvoma kopcami, ktoré boli vytvorené z navezeného snehu a zobrala ju do chatky, kde poškodená sa jej spočiatku na nejaké bolesti nesťažovala, dokonca vyšla von a chcela ísť naspäť lyžovať. Nejako sa jej však nezdala, cítila sa ospalá, pričom začala sa jej rozširovať jedna zrenička, a preto keď prišli učiteľky, povedala, že by bolo dobré zavolať záchranku, ktorá bola volaná zhruba do polhodiny od úrazu. Na druhý deň tie kopce v mieste zrážky boli odstránené tak, že boli rezané motorovými pílami. Na hlavnom pojednávaní súčasne vypovedala, že pred nárazom do poškodenej Q. nevidela dievčatá, ktoré mali do nej naraziť a ani neregistrovala, aby sa predtým niekto spúšťal na gumených kolesách. V prípravnom konaní k tejto skutočnosti uviedla, že ešte pred nárazom si všimla, ako dve dievčatá boli na kopci a mali pri sebe gumené koleso, pričom ešte predtým videla, ako sa bežne na tých gumených kolesách spúšťali aj iné osoby. K vzniknutým rozporom vo svojich tvrdeniach sa bližšie vyjadriť nevedela, no je možné, že obžalované registrovala pred zrážkou na kopci s tým, že mali mať svetlú kombinézu.

Svedkyňa M.. M. K. vo svojej výpovedi potvrdila, že koncom januára 2012 ako učiteľka základnej školy v Heľpe bola účastná lyžiarskeho výcviku v stredisku L., kde bola ako pedagogický dozor spolu s pani O., K. a zdravotníčkou pani E.. Účastníčkou výcviku bola aj Q. Č., ktorá patrila k začiatočníkom. Na lyžiarsky svah chodili od chatky cez mierny svah, ktorý nebol lyžiarskym svahom. V druhý deň výletu, keď šli na lyžiarsky svah, prechádzali v stredisku medzi dvoma nafúkanými kopcami zo snehu, ktorých výška bola cca 2 - 3 m. Ako učiteľka šla posledná, na jej úrovni bola maloletá Q.. V určitej chvíli sa dostala pred Q., do ktorej potom narazilo nafukovacie koleso, na ktorom boli dve dievčatá. Q. v dôsledku nárazu urobila salto a potom spadla na zem, na nohy. Následne k nej pribehla pani K., ktorá jej odopla prilbu, aby zistila, čo sa jej stalo, pričom aj tie dievčatá z toho kolesa sa jej snažili pomôcť vstať a prikladali jej ľad na odretú kožu na hlave. Pokiaľ si pamätá, tak Q. mala odreninu kože bez krvácania niekde v oblasti spánku alebo smerom k oku. Na hlave mala vtedy prilbu a okuliare a najprv si myslela, že poranenie jej bolo spôsobené práve od spony na okuliaroch. Pani E. pribehla od chatky na pomoc, Q. odviedla do chatky, aby si oddýchla. Ako učiteľky potom šli s ostatnými deťmi lyžovať a neskôr, keď sa vrátila, zaujímala sa o Q., na ktorej si pani E. všimla, že ju zamotalo, a preto jej bola privolaná sanitka. Na druhý deň kolegyňa opoznala tie dievčatá, ktoré narazili kolesom do Q. a potom sa s tými dievčatami urobili zápisy, pri čom ona však nebola. Doplnila, že o tom, že v lyžiarskom stredisku bude ponúkaná atrakcia snowtubing, nevedela, nepamätá si, aby registrovala v areáli gumené kolesá a aby sa niekto iný spúšťal na týchto kolesách.

Svedok T.. B. O. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalované a poškodenú nepozná. Lyžiarske stredisko v L. prevádzkuje rodinná firma, ktorej vypomáha v rámci ekonomických kategórií, pričom oficiálne žiadnu funkciu v stredisku nezastával. Svedkom samotnej udalosti nebol. V lyžiarskom stredisku v čase úrazu boli prevádzkované vleky na lyžovanie a na snowtubing. Prevádzkovanie snowtubingu mal na starosti prevádzkový riaditeľ technických zariadení - p. W. ml., ktorý však podstatné veci konzultoval s jeho otcom, ktorý bol konateľom spoločnosti, prípadne s ním. K prevádzke zariadenia atrakcie snowtubing sa bližšie vyjadriť nevedel, no predpokladá, že táto bola prevádzkovaná v súlade s príslušnými predpismi. Či konkrétneho dňa táto atrakcia bola v prevádzke, to nevie. Či kolesá na snowtubing boli voľne dostupné v stredisku, na to si nepamätá. Pokiaľ atrakcia bola v skúšobnej prevádzke, tak skúšali ju len zamestnanci. Ohľadom predmetného úrazu si na bližšie okolnosti nepamätá. V prípravnom konaní vypovedal, že pri úraze poškodenej dňa 31. 1. 2012 nebol síce prítomný, ale pán W. ho informoval, že uvedeného dňa nejaké dve dievčatá zobrali koleso a išli sa šmýkať na kopec. Nie však na ten, na ktorom bola dráha, ale na iný kopec, ktorý sa nachádzal v blízkosti chatky so stanoviskom záchrannej služby. Tie dievčatá sa potom pustili na gumenom kolese, ktorým zrazili dievčatko. Doplnil, že v lyžiarskom stredisku majú pre návštevníkom umiestnené prevádzkové pravidlá, a to tak pri pokladni, ako aj pri vlekoch a na budove obsluhy vlekov. Na hlavnom pojednávaní na týchto tvrdeniach zotrval s tým, že s odstupom času si už na ne nepamätal.

Svedok M.. L. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v januári 2012 pracoval v Snowparku L. ako prevádzkar. Na starosti mal kontrolu a zabezpečenie strediska po technickej stránke a takisto mal oprávnenie súvisiace s prvým kontaktom so zákazníkom. Všetky veci konzultoval s B. O. ml., ktorého mal za majiteľa alebo riaditeľa. V čase predmetných udalostí bol v stredisku prvú zimu, no vie, že samotný snowtubing sa prevádzkoval už aj v minulosti v závislosti od snehových podmienok. V konkrétnom roku, pokiaľ si pamätá, tak táto atrakcia ešte nebola spustená, iba sa robili prípravy na jej spustenie. Samotné spustenie atrakcie realizovali zamestnanci bez nejakého konkrétneho pokynu, pričom príprava na snowtubing je záležitosť, ktorá sa realizuje asi 2 týždne. Samotná atrakcia nebola nikdy zadarmo a bola umiestnená v ľavej časti strediska z pohľadu smerom na svah. V súčasnosti je táto atrakcia prevádzkovaná na pravej strane strediska. K samotnému úrazu poškodenej uviedol, že v ten deň v stredisku nebol a vie len z počutia, že nejaké dievčatá mali spôsobiť úraz, keď sa spustili mimo lyžiarskej dráhy, na voľnom priestranstve nachádzajúcom sa vľavo po vstupe do areálu, na ktorom sa nachádza mierny svah. Pamätá si, že v čase úrazu sa na tomto mieste nachádzala nejaká kopa snehu, ktorá tam nebola svojvoľne, ale slúžila ako zásoba snehu pre neskoršie obdobie. Tá kopa sa potom splanírovala ratrakom, ale nevie, po akom čase od úrazu. K prevádzkovaniu snowtubingu uviedol, že on osobne nejaké osobitné školenie v tomto smere neabsolvoval a mal len poznatky z praxe. Samotné kolesá, ktoré boli používané na snowtubing, boli vždy uložené v spodnej stanici vleku na snowtubing, bez ohľadu na to, či bola alebo nebola prevádzka. Tie kolesá boli voľne položené a neboli nijako zabezpečené alebo istené. Pokiaľ snowtubing nebol v prevádzke, kľudne sa mohlo stať, že tie kolesá mohol ktokoľvek zobrať, spúšťať sa na nich a nechať ich na inom mieste. On osobne však nevidel, aby niekto tieto kolesá bral. S odstupom času sa dozvedel, že to koleso, na ktorom sa mali dievčatá spustiť, malo byť nejaké veľké čierne, pričom takéto kolesá oni nemajú, pretože tie boli farebné. Opätovne potvrdil, že 31. 1. 2012 oficiálne atrakcia snowtubingu spustená nebola, pričom nevie o tom, aby sa ľudia spúšťali mimo trate pripravovanej na snowtubing alebo na samotnej oficiálnej trati.

Svedok L. W. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2012 pracoval v lyžiarskom stredisku A. L. ako obsluha vlekov a zdravotník strediska. Dňa 31. 1. 2012 bol v práci, pričom o úraze poškodenej sa dozvedel v poobedňajších hodinách, keď z lyžiarskeho strediska okolo 16,00 hod. odchádzalo vozidlo RZP. Ako zdravotník strediska o úraze nebol vôbec vyrozumený. Sám potom vyhľadal vedúcu lyžiarskeho zájazdu zo základnej školy z I., kde potom spísali záznam o úraze, ktorý predložil do vyšetrovacieho spisu, ktorý je jeho súčasťou a v ktorom je uvedené, že Q. Č. bola zrazená šmýkajúcimi sa deťmi a udretá do hlavy. Priamym svedkom úrazu nebol. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že v tomto období atrakcia snowtubingu v lyžiarskom stredisku nebola prevádzkovaná a ani sa nepripravovalo jej spustenie, pretože celú sezónu bolo málo snehu. V areáli boli len snowtubingové kolesá umiestnené pri vleku na ľavej strane, ktoré kolesá sú dnes umiestnené na opačnej strane svahu, kde bola neskôr táto atrakcia premiestnená. K prevádzke snowtubingu v lyžiarskom stredisku v prípravnom konaní vypovedal, že v čase úrazu poškodenej sa táto atrakcia pripravovala, a to najmä z toho dôvodu, že v ďalšom období mali nasledovať jarné prázdniny. K rozporom vo svojich tvrdeniach ohľadom oficiálnej prevádzky snowtubingu v lyžiarskom stredisku uviedol, že s odstupom času si už nepamätá, či táto atrakcia bola prevádzkovaná, ale vie potvrdiť, že v deň, kedy došlo k úrazu, prevádzkovaná nebola. Doplnil, že v rámci funkcie, ktorú v stredisku zastával, okrem školení vlekára neabsolvoval nejaké osobitné školenia súvisiace s prevádzkou snowtubingu, pričom takéto školenia ani nie sú, pretože snowtubing je braný ako atrakcia, k čomu nemali ani vypracovaný nejaký prevádzkový poriadok, pričom na prevádzkovanie snowtubingu ani neexistujú žiadne pravidlá podobné Bielemu kódexu, ktorý sa týka správania sa lyžiarov na svahu.

Svedok B. W. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako vlekár v lyžiarskom stredisku A. L.. O samotnom úraze nič nevie. V deň úrazu bol v práci a bol zaradený na lyžiarsky vlek, pričom dával pozor na trať, a teda bol otočený chrbtom smerom k miestu, kde došlo k úrazu. Vie, že v stredisku bola prevádzkovaná aj atrakcia snowtubingu, ale tejto nevenoval nejakú pozornosť. Vie, že deti si brali kolesá, ktorými sa potom spúšťali niekde za jeho chrbtom. Pokiaľ si pamätá, tak kolesá boli umiestnené niekde pri bufete, pričom nevie, kto ich mal na starosti. Takisto vie, že na kopci, kde došlo k úrazu, sa hocikto spúšťal aj na sánkach. K samotnému úrazu nedošlo na lyžiarskom svahu, ale mimo svahu, na kopci pri vstupe do areálu. Nevedel sa vyjadriť, či v roku 2012 snowtubing bol prevádzkovaný pravidelne, zdá sa mu, že bol nejaký problém so snehom, ale pokiaľ bol prevádzkovaný, tak potom ako vlekári boli rozpísaní aj na vlek snowtubingu. Istý si však je, že v deň úrazu snowtubing nefungoval. Takisto sa nevedel vyjadriť, na ktorej strane lyžiarskych svahov bol snowtubing v konkrétnom roku prevádzkovaný, no zdá sa mu, že v uvedenom roku to bolo na pravej strane vedľa lyžiarskych tratí v priestore za reštauráciou.

Svedok T.. B. O. st. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je konateľom spoločnosti A. L., kde však nie je dennodenne, pretože sa venuje aj iným aktivitám. Má zamestnancov, ktorí zabezpečujú chod strediska po technickej stránke. V súvislosti s predmetným skutkom má vedomosť, že malo dôjsť k zrážke medzi účastníkmi dvoch lyžiarskych kurzov niekde v blízkosti požičovní lyží pri nejakom šmýkaní. O tejto skutočnosti vie len sprostredkovane, pretože v tom čase v stredisku nebol. S určitosťou však môže potvrdiť, že k zrážke nedošlo v priestoroch žiadneho z vlekov, teda v priestoroch lyžiarskych svahov. Pamätá si, že v stredisku bol prevádzkovaný aj snowtubing, ktorý však nie je celosezónnou aktivitou, pretože to závisí od konkrétnych podmienok. Či v deň úrazu bol snowtubing v prevádzke, na to si nepamätá, ale pamätá si, že snowtubingová trať sa v tom čase z pohľadu vstupu do areálu nachádzala na ľavej strane. Aktuálne snowtubing majú prevádzkovaný na pravej strane. Čo sa týka bezpečnosti prevádzky tejto atrakcie uviedol, že pravidelne sú vykonávané bezpečnostné revízie vlekov, pričom obsluha vlekov je zaškoľovaná a preskúšavaná. Zhodou okolností niekoľko dní pred úrazom mali v stredisku kontrolu, ktorá bola zameraná aj na otázku bezpečnosti a označení, pričom doklady v tomto smere predložil v prípravnom konaní. K nakladaniu so snowtubingovými kolesami uviedol, že pred prevádzkou snowtubingu je potrebné upraviť dráhu, pričom samotné kolesá nepredstavujú nejakú výraznú finančnú položku, a preto ich nejako špeciálne neuskladňujú, ani nechránia. Majú vytvorené opatrenia, teda snowtubingovú dráhu, kt. slúži na to, aby pri prevádzke tejto atrakcie nedošlo ku kontaktu a zraneniu kohokoľvek, kto sa nachádza na lyžiarskom svahu. Nejaké osobitné opatrenia spojené s tým, aby snowtubingové kolesá neohrozovali iných účastníkov strediska aj mimo lyžiarskeho svahu nemali prijaté, pretože samotné koleso je mäkké a nemôže spôsobiť nikomu nejakú ujmu na zdraví. Zdôraznil, že v deň úrazu 31. 1. 2012 existovala v stredisku nejaká oficiálna snowtubingová dráha, ale nepamätá si, či a kedy bola spustená. K otázke, či pre účastníkov boli určené nejaké špeciálne pravidlá spojené so správaním sa pri atrakcii snowtubingu uviedol, že nemyslí si, že by tieto špecifiká mali byť nejako osobitne zvýraznené tak, aby sa nejako odlišovali vo vzťahu k správaniu sa na svahu, pričom prevádzka lyžiarskeho strediska je monitorovaná zo strany štátnych inštitúcií z hľadiska jej bezpečnosti, označení, ale aj pokynov pre účastníkov, pričom samotná kontrola žiadne zásadné nedostatky nezistila.

Svedkyňa P. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obe obžalované pozná s tým, že M. C. je jej bývalá spolužiačka, bola účastníčkou lyžiarskeho zájazdu strediska L., pričom len z počutia vie, že obžalované mali zraziť poškodenú na nejakom kolese, na ktorom sa mali púšťať. Samotnú zrážku nevidela. Vie, že k zrážke malo dôjsť niekde v areáli mimo lyžiarskeho svahu. Prevádzku atrakcie snowtubing v tom čase v areáli lyžiarskeho strediska neregistrovala. Pamätá si však, že v stredisku boli nejaké kolesá na tento účel používané. Nevie nič o tom, aby obžalované mali mať nejaké vlastné kolesá. Doplnila, že v blízkosti chatiek sa nachádzali nejaké 2 kopy snehu, z ktorých sa mali aj obžalované spúšťať, pričom popod tie kopy chodili nejakí ľudia.

Svedok B. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako svedkyňa U. s tým, že o samotnej zrážke poškodenej zo strany obžalovanej vie len z počutia. Pokiaľ si pamätá, tak snowtubingové kolesá videl v blízkosti svahu, z ktorého sa mali pustiť obžalované, pričom nemal pocit, aby prevádzku týchto kolies niekto organizoval a rovnako neregistroval, aby v stredisku existovala nejaká oficiálna snowtubingová dráha. Tie kolesá boli žlté.

Svedok Ľ. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalované pozná ako svoje bývalé žiačky, pričom o samotnom úraze poškodenej, ktorú nepozná, vie len sprostredkovane z nasledujúceho dňa, keď učiteľka zo školy tej žiačky, do ktorej obžalované narazili, sa dotazovala, či boli včera na svahu. Až z tohto rozhovoru potom vyplynulo, že žiačky školy sa nejakým spôsobom mali podieľať na úraze. Spomína si však, že deň predtým, keď bol v chatke nastavovať lyže, na rukách tam doniesli nejaké dievča, ktoré bolo otrasené, bolo mu zle. Vo vzťahu k prevádzke snowtubingovej dráhy v lyžiarskom stredisku uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak taká dráha bola na ľavej strane lyžiarskeho svahu. Či to bola oficiálna dráha, to nevie, ale pripomínalo to, že ide o dráhu na snowtubing, lebo mala určitý protisvah. Takisto vie, že v areáli sa nachádzali snowtubingové kolesá, ktoré si aj požičali na nejaké aktivity, na súťaže a pod. Kto zabezpečoval tie kolesá, na to si nepamätá.

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalované sú jeho bývalé spolužiačky. Samotnú zrážku nevidel, len od spolužiakov vie, že obžalované mali na nejakom gumenom kolese zraziť dievča, keď sa spúšťali z nejakého kopca, resp. kopy snehu. Vie, že v areáli boli snowtubingové kolesá, je možné, že aj on sa spúšťal na tých kolesách, avšak na inom mieste než obžalované. K tým kolesám

nebol problém sa dostať, nikto to tam neriadil, nikto nič nezakazoval. Nevie o tom, že by v areáli bola nejaká oficiálna snowtubingová dráha.

Svedkyňa A. K. potvrdila, že bola jednou z účastníčkou lyžiarskeho zájazdu, ktorého účastníkmi boli aj obžalované, pričom takisto len z počutia vie, že obžalované pri sánkovaní na nafukovacom kolese mali zraziť nejaké dievčatko, ktoré tam prechádzalo. K zrážke malo dôjsť niekde pod lyžiarskym svahom, kde sa nachádzali nánosy snehu. Na tomto mieste už predtým registrovala, ako sa spúšťali aj iné osoby na rôznych predmetoch, vrátane nafukovacích kolies, ktoré boli vonku voľne položené a ktoré mohol ktokoľvek zobrať. Na čo slúžili nánosy snehu nevie, nezaujímala sa o to. Či v stredisku bola prevádzkovaná atrakcia snowtubingu, o tom vedomosť nemá. Osobne si myslí, že nejaká dráha na snowtubing v stredisku ani nebola. Neregistrovala, aby na nejakom mieste sa nachádzala nejaká tabuľa svedčiaca o tom, že ide o dráhu na snowtubing. Dĺžka dráhy, po ktorej sa spúšťali ľudia na kolesách v lyžiarskom stredisku, mohla mať okolo 10 - 20 metrov.

Svedok M. Č. uviedol, že aj on bol účastníkom lyžiarskeho zájazdu v januári 2012 v L., pričom bol spolužiakom obžalovaných. Takisto bol svedkom úrazu, pri ktorom obžalované narazili do dieťaťa. Pred úrazom registroval, že deti na gumených kolesách sa spúšťali na bočnom svahu pri chatke pri dvoch kopách snehu, kde sa spúšťali z jednej z týchto kôp. Samotné gumené kolesá boli voľne položené, deti ich brali, neregistroval, aby nejaká osoba sa o tieto kolesá starala. Tesne pred úrazom stál na vrchnej kope snehu spolu so spolužiakmi M. Ť. Q. M. C.. Od chatky šla skupina detí na lyžiach vrátane učiteliek. Dievčatko, ktoré utrpelo úraz, za skupinou zaostávalo možno 2 - 3 metre. Pri nich na kopci boli M. C. Q. M. Š., ktoré sedeli v gumenom kolese a boli pripravené na spustenie, pričom čakali, až kým deti prejdú. Lyžiarkami boli zapreté do svahu, ktorý však bol strmý a zľadovatený, a preto ich na tom kolese šmyklo a toto sa samovoľne spustilo. Dievčatá sa zapierali lyžiarkami do snehu, aj kričali, nabrali však veľkú rýchlosť, pričom videli, že smerujú na to dievča. Následne došlo k nárazu, keď podrazili nohy dievčatku, ktoré vyletelo do vzduchu a spadlo na zem. Potom vyskočili z kolesa a išli jej pomôcť. Uviedol, že podľa neho to bola prvá jazda, ktorú vtedy absolvovali tie dievčatá na tom kolese, keď predtým nevidel, aby sa na ňom spúšťali. Bežne, keď sa osoby púšťali na kolesách, trasa spúšťania končila väčšinou v smere k reštaurácii, no obžalované to evidentne stočilo iným smerom a skončili na druhej kope snehu, ktorá ich zastavila.

Svedok M. I. vypovedal, že aj on bol účastníkom lyžiarskeho zájazdu v Lučivnej, na ktorom boli aj obžalované, pričom ešte v deň úrazu sa dozvedel, že tieto na nafukovacom kolese mali zraziť dievča, keď sa spúšťali z kopca z nafúkaného snehu, oproti ktorému bol ďalší kopec, pričom celé to pripomínalo dráhu v tvare písmena U. Ďalej vypovedal, že v areáli boli voľne dostupné kolesá, ktoré sa nachádzali niekde v priestoroch reštaurácie, pričom ich užívanie nikto nereguloval a ani nezakazoval. Rovnako ani učitelia vo vzťahu k používaniu týchto kolies im nič nehovorili. Na kopci za nafúkaného snehu, ktorý mal tvar v tvare písmena U, sa potom ľudia bežne spúšťali na kolesách, pričom povrch bol zľadovatený. V stredisku žiadnu oficiálnu dráhu na snowtubing nevidel.

Svedok M. Ť. takisto potvrdil, že bol účastníkom lyžiarskeho zájazdu v L. tak, ako jeho spolužiačky - obžalované. Pamätá si, že predposledný deň pobytu nelyžoval, ale iba postával, pričom bol na jednej kope snehu spolu s M. Č.. V okolí stáli aj C. a Koreň. Pod kopou snehu bola ešte ďalšia kopa, medzi ktorými kopami bol priestor, cez ktorý prechádzala skupinka detí na lyžiach spolu s učiteľkami. Pri kope snehu, na ktorej stáli, boli voľne poukladané gumové kolesá, ktoré si ľudia brávali a spúšťali sa na nich. Rovnako si to koleso zobrali aj obžalované. V určitom okamihu zbadal prechádzajúcu skupinku detí, pričom obžalované boli už na kolese, nepamätá si však, či ležali alebo sedeli. Videl však, ako čakali, kým prejde skupina detí, pričom pamätá si, že sa lyžiarkami zapierali a snažili sa nespustiť. Zrazu v jednom okamihu sa koleso samovoľne dalo do pohybu a nedalo sa zastaviť. On sa aj pokúšal zachytiť koleso rukami, aby ho zastavil, no nepodarilo sa mu. Všimol si, ako koleso smeruje na tú skupinku detí, pričom po prejdení asi 5 metrov narazilo do jedného dievčaťa, ktoré malo na hlavu prilbu, ktorému podrazilo nohy a ona spadla na zem. Nevie, na aký účel v stredisku boli tie dve kopy snehu, ale že majú slúžiť na snowtubing, to tam označené nebolo. Rovnako neregistrovala ani nejakú oficiálnu snowtubingovú dráhu v stredisku.

Svedkyňa O. O. vypovedala, že bola účastníčkou lyžiarskeho výcviku, ktorého sa zúčastnili aj obe obžalované. Pamätá si, že v lyžiarskom areáli sa nachádzali kolesá, ktoré boli voľne prístupné, pričom bol tam aj kopček, z ktorého sa pustili na jednom z tých kolies obžalované a narazili do dievčatka, ktoré

tam prechádzalo. Samotný náraz nevidela, či registrovala, ako sa obžalované spustili na kolese, na to si nespomína. K miestu zrážky uviedla, že toto nebolo na hlavnom lyžiarskom svahu, ale pod kopčekom, ktorý sa nachádzal vľavo pri vstupe do areálu. Nemá vedomosť o tom, aby v areáli bol v tom čase prevádzkovaný snowtubing, o ktorom vie, že má byť prevádzkovaný na ohradenej dráhe. Takáto dráha v tom čase v areáli nebola. Zdá sa jej však, že na kolesách sa spúšťali aj iné osoby, avšak určite nešlo o snowtubing.

Svedok T.. Q. K. v oboznámených výpovediach z prípravného konania uviedol, že v r. 2012 pracoval v lyžiarskom stredisku A. L. ako obsluha vleku. Či dňa 31. 1. 2012 bol v práci, na to si nepamätá, ale svedkom úrazu poškodenej nebol. O tomto úraze sa dozvedel od kolegov, avšak na podrobnosti sa už nepamätá. K atrakcii snowtubing v lyžiarskom stredisku uviedol, že takáto atrakcia síce bola prevádzkovaná, no nepamätá si, či aj v dňa 31. 1. 2012.

Svedkyňa Z. C. vo svojich výpovediach uviedla, že bola účastná lyžiarskeho výcviku v lyžiarskom stredisku Lučivná spolu s ďalšími spolužiakmi, medzi ktoré patrili aj obžalované. Svedkom žiadneho úrazu nebola, lebo v tom čase bola na svahu. Iba neskôr od spolužiakov sa dozvedela, že obžalované sa mali šmýkať na nejakom kolese a mali naraziť do nejakého dievčatka v priestoroch mimo lyžiarskeho svahu v blízkosti chatiek, kde sa nachádzal kopec s nafúkaným snehom, na ktorom sa bežne spúšťali ľudia na takýchto kolesách.

Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri tom, ako obžalované, ktoré boli jeho spolužiačkami, sa spustili na gumenom kolese, pričom samotný rozjazd kolesa si nevšimol a zbadal ich až vtedy, keď sa kolesom točivo a nekontrolovane šmýkali dole kopcom a kričali. Dráha toho kolesa bola iná ako obvykle, koleso nešlo rovno, ale bralo ich do boku. Poloha M. na tom kolese bola niečo medzi sedom a ľahom a M. asi ležala na nej. Pred zrážkou si nevšimol nikoho prechádzať popod kopec, ale pamätá si, že videl skupinu detí s učiteľkami, kt. to koleso nemohlo zasiahnuť. Smerom k tej skupine šlo samé dievčatko, ktoré bolo od skupiny vzdialené. To dievčatko si všimol až vtedy, keď sa k nemu koleso približovalo tak, že sa zrazili. Po zrážke obžalované vyskočili z kolesa, išli dievčatku na pomoc a pribehli tam aj učiteľky. Takýchto kolies v stredisku bolo viacero, určite patrili k stredisku. Doplnil, že v stredisku neregistroval žiadnu osobitnú vyznačenú dráhu určenú na šmýkanie sa na gumených kolesách s tým, že samotné spúšťanie nebolo nikým koordinované.

Svedok B. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pred skutkom bol na kopci a od obžalovaných, ktoré boli jeho spolužiačky, stál len niekoľko metrov. Obžalované si pripravili koleso, na kt. sa ľudia bežne spúšťali a kt. kolesá boli porozhadzované po okolí, následne si sadli na to koleso, pričom pod kopcom prechádzala trieda detí aj s učiteľkou. Keď prešla väčšia skupina detí, tak sa spustili. V čase, keď sa spustili, všimol si, ako pod kopcom prechádza ešte jedno dieťa, ktoré bolo osamotené, koleso však bolo neovládateľné a následne obžalované narazili do dievčatka, ktorú zrážku aj videl. Nespomína si, či nejako brzdili, ale keďže kopec bol dosť strmý, povrch bol veľmi hladký, koleso bolo v podstate neovládateľné. Po zrážke obžalované prišli k dievčatku a zisťovali, čo sa stalo. Prišla tam len nejaká učiteľka. Atrakciu snowtubingu nepozná, no žiadnu vyznačenú dráhu určenú na spúšťanie sa na kolesách nevidel.

Svedok O.. M. Ž. vo svojich výpovediach uviedol, že o zrážke obžalovaných sa dozvedel až nasledujúci deň po tom, keď sa od svojich žiakov dozvedel, že učiteľky zo Základnej školy I. mali riešiť nejaké dve žiačky, konkrétne Š. a C. za to, že sa zrazili s ich žiačkou. Nejaké konkrétne informácie mu bližšie podané neboli. Doplnil, že na kopci, na ktorom došlo k zrážke, sa nachádzali gumené kolesá, na ktorých sa spúšťali deti. To spúšťanie nebolo nijako označené, nešlo o označenú dráhu na snowtubing, nešlo o platenú atrakciu. Z personálu strediska tam nikoho nevidel. Pýtal sa aj vlekára na deti, či tie kolesá sa môžu požičať, na čo mu vlekári povedali, že tie kolesá sa akurát nesmú používať na lyžiarskej zjazdovke.

Do konania bol pribratý aj znalec z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvetvia strojárenstva, T.. B. O., ktorý znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že na Slovensku neexistujú bezpečnostno-technické predpisy všeobecne záväznej povahy, ktoré by sa vzťahovali k prevádzkovaniu atrakcie snowtubing. Na druhej strane výrobcovia takýchto zariadení vydávajú bezpečnostné predpisy a usmernenia, ktoré sú vopred schválené autorizovanou osobou a prevádzkovateľ takýchto zariadení takéto bezpečnostné predpisy a usmernenia môže zahrnúť do svojho bezpečnostno-prevádzkového poriadku a zverejniť ho tak, aby bol dostupný pre účastníkov. V konkrétnom prípade prevádzkovateľ mal zahrnuté do prevádzkových predpisov iba pravidlá správania sa na lyžiarskom svahu tzv. Biely

kódex, obsahujúci všeobecné pravidlá spojené s otázkou ohľaduplnosti, zodpovednosti v prípade stretu na svahu (teda ten, kto je vyššie), pričom tieto pravidlá sa vzťahujú aj na iných účastníkov ako lyžiarov, pokiaľ im prevádzkovateľ umožní na lyžiarskej trati využívať iné prostriedky než lyže. Uvedený tzv. Biely kódex je teda najbližší aplikovateľný predpis aj pre správanie sa mimo lyžiarskeho svahu. Prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska má súčasne aj povinnosť zabezpečiť bezpečnosť osôb, ktoré s jeho vedomím sa v lyžiarskom stredisku zdržiavajú. Vzhľadom na miesto, kde malo dôjsť k zrážke, má za to, že prevádzkovateľ strediska mal vykonať opatrenie spojené s tým, aby nedochádzalo k používaniu kolies žiadnym iným než určeným spôsobom a v určenom priestore. Vzhľadom na vlastnosti kolesa na snowtubing a nebezpečenstvo s tým spojené tým dochádzalo k ohrozeniu osôb, ktoré sa s vedomím prevádzkovateľa v areáli zdržiavali, a samozrejme aj bez jeho vedomia. Prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska nie je zodpovedný len za samotnú lyžiarsku trať, ale aj za celý areál a za všetky priestory a činnosti, ktoré sú v areáli vykonávané. On určuje, čo z hľadiska bezpečnosti je alebo nie je povolené. Má za to, že prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom je prevádzka snowtubingu, má mať vypracovaný prevádzkový a bezpečnostný poriadok aj vo vzťahu k tejto atrakcii, čomu však nebolo. Prevádzkovateľ je povinný, v prípade že atrakciu neprevádzkuje, zabezpečiť samotné kolesá proti ich zneužitiu, keďže ide o vysoko adrenalínovú atrakciu s výrazným nebezpečenstvom z hľadiska prevádzky, a preto z hľadiska bezpečnosti kolesá majú byť zamknuté a zaistené proti zneužitiu. Poukázal na to, že pri prevádzke atrakcie snowtubingu musí byť samozrejme zabezpečená prítomnosť obsluhy, ktorá vydá koleso a upne ho na lyžiarsky vlek, pričom samotné bezpečnostné podmienky resp. pokyny sa musia vzťahovať aj na správanie sa účastníkov atrakcie počas jazdy a po ukončení jazdy. Zdôraznil, že klzák je určený len pre jednu osobu, ktorá musí byť v ňom v sedacej polohe.

K znaleckému posudku M.. A. Q. T., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý podával znalecký posudok ohľadom poranení poškodenej súd zistil, že poškodená mal. Q. Č. dňa 31. 1. 2012 utrpela zranenia, a to kraniocerebrálnu traumu, v dôsledku poúrazovej impresívnej zlomeniny spánkovej kosti vpravo s následným epidurálnym krvácaním v spánkovej oblasti vpravo. Zranenie poškodenej boli spôsobené vonkajším mechanickým násilím vyššej intenzity po tom, ako do nej narazili iné osoby na nafukovacom kolese. O náraze zľava do oblasti vonkajšej ľavej končatiny bolo telo poškodenej katapultované do vzduchu, kde sa pravdepodobne pretočilo tak, že dopadla na svah pravou stranou tela s tým, že pravou stranou hlavy prudko narazila na svah. Napriek tomu, že poškodená mala na hlave prilbu, náraz pravou stranou hlavy bol tak silný, že spôsobil zlomeninu spánkovej kosti vpravo. Pravdepodobne došlo aj k poraneniu tváre od rámu okuliarov v oblasti pravého spánku, ktoré zranenie však nie je dokumentované. Na ľavej strane tela, kde došlo k nárazu, žiadne zranenie poškodená pravdepodobne neutrpela. Po tom, ako poškodená dňa 31. 1. 2012 utrpela popísané zranenia, bola posádkou záchrannej služby transportovaná do Nemocnice v Poprade, kde sa podrobila urgentnému operačnému zákroku pre akútne epidurálne krvácanie. Bolo vykonané akútne operačné otvorenie lebky v spánkovej oblasti vpravo s nálezom hematómu ako následok krvácania z poškodenej strednej plenovej tepny. Krvácanie bolo ošetrené a zastavené, bola odsatá podliatina a následne uzatvorená kraniotómia. Bezprostredne po operačnom výkone, keď došlo k stabilizácii stavu, bola poškodená prevezená k doliečeniu na vyššie spádové pracovisko Vedeckej fakultnej nemocnice v Košiciach na Kliniku pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny, na ktorom pracovisku sa ďalšej operačnej liečbe nepodrobila, pokračovalo sa v medikamentóznej liečbe a bola tlmená na umelej pľúcnej ventilácii do 2. 2. 2012, keď následne bola prebratá k plnému vedomiu. Pri kontrolnom CT-vyšetrení mozgu bol nález v parciálnej regresii, a pretrvával mierny presun stredočiarových štruktúr. Dňa 3. 2. 2012 bola na žiadosť matky preložená do Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici na jednotku intenzívnej starostlivosti Kliniky pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde sa pokračovalo v konzervatívnej neoperačnej liečbe a boli robené kontrolné CT- a MR-vyšetrenie mozgu. Vzhľadom na prítomnú impresiu (vpáčenie) úlomkov zlomeniny o viac ako šírku kostí bolo doporučené operačné riešenie a dňa 9. 2. 2012 sa podrobila neurochirurgickej operácii, pri ktorej bolo zrealizované vypáčenie zlomených úlomkov. Uvedený úkon prebehol bez komplikácií a takisto aj pooperačný priebeh bol bez komplikácií a následne dňa 17. 2. 2012 bola prepustená do domácej liečby, keď potom absolvovala ambulantné neurologické kontroly. Poranenie, ktoré vzniklo u poškodenej, bezprostredne ohrozilo na živote a urobená kraniotómia predstavovala život zachraňujúci výkon. K priamemu poraneniu mozgu v danom prípade nedošlo. Po operácii a odstránení pretlaku došlo u poškodenej k úprave mozgových funkcií a takéto zranenie sa môže dlhodobo prejavovať bolesťami hlavy, poruchami koncentrácie, závratmi, prípadne vznikom poúrazovej epilepsie. U poškodenej bezprostredne po úraze sa začali prejavovať známky vnútrolebečného poranenia, kedy okrem bolesti hlavy bola prítomná aj ospalosť a došlo k rozvoju rozšírenia zreničky na poranenej strane. Poškodená bola odkázaná na neodkladnú

odbornú pomoc posádky zdravotnej služby a následne na odbornú pomoc traumatologického personálu nemocnice, nakoľko bola nevyhnutná operácia. Po operácii bola pripútaná na lôžko po dobu minimálne 1 týždňa, kedy bola odkázaná na pomoc inej osoby pri bežných činnostiach spojených s hygienou, stravovaním. Po absolvovaní následného operačného zákroku bola opäť aspoň po dobu 3 dní odkázaná na pomoc inej osoby pri hygiene a stravovaní. Následne bola započatá rehabilitácia chôdzou, počas ktorej bola pridávaná každodenná záťaž chôdzou a potom úkony spojené s hygienou, stravovaním a obliekaním. Sebestačná bola po cca 3 týždňoch od úrazu. Bolesť hlavy vyžadovala pokojový režim na lôžku, ako aj liečbu liekmi tlmiacimi bolesť. Bolo jej doporučené obmedzenie fyzickej záťaže po dobu aspoň 3 mesiacov, napr. telesná výchova v škole, rekreačný šport. Školskú dochádzku obnovila po mesiaci od úrazu. Pri takomto druhu poranení obvyklá dĺžka liečby pri nekomplikovanom priebehu predstavuje dĺžku liečby a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 týždňov. Výšku bolestného znalec ohodnotil celkovo na 490 bodov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o rekonštrukcii s fotodokumentáciou, lekárskych správ o ošetreniach a poraneniach poškodenej, fotokópie prevádzkového denníka vleku tubing (z ktorého vyplynulo, že v čase skutku atrakcia snowtubingu v lyžiarskom stredisku A. L. prevádzkovaná nebola), fotokópie správ o odbornej prehliadke vleku a revízií elektrického zariadenia, oboznámením pravidiel správania sa na trati, správy Základnej školy I. o organizovaní školskej akcie a zápise úrazu, charakteristík obžalovaných, registrov trestov obžalovaných a evidencie priestupkov.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd nepochybne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchali obe obžalované. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa 31. 1. 2012 v čase okolo 14,00 hod. v lyžiarskom stredisku A. L., s. r. o. obe obžalované na bočnom zasneženom svahu, ktorý nebol určený na atrakciu snowtubing, sa spustili na gumenom kolese dolu svahom tak, že si na neho ľahli tvárou vpred a následne narazili do mal. Q. Č., ktorá v tom čase prechádzala pod svahom na lyžiach, v dôsledku čoho maloletá utrpela poranenia popísané v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že to boli práve obžalované, ktoré svojím konaním spôsobili poškodenej následok spojený s ujmou na zdraví, ktorý následok s prihliadnutím na vykonané dôkazy, a to najmä lekárske správy a podaný znalecký posudok, je potrebné charakterizovať ako ťažkú ujmu na zdraví, keď u poškodenej došlo k bezprostrednému ohrozeniu života. Samotná obrana obžalovaných je založená na neexistencii kauzálneho nexusu, teda absencie bezprostredného príčinného vzťahu medzi konaním a následkom, a to s poukazom na závažné porušenia bezpečnostno- prevádzkových pokynov na strane prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania a najmä tak, ako na to poukázal znalec z odboru bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Rovnako obrana obžalovaných je založená aj na výpovedi svedkov vypovedajúcich o tom, že v danom prípade došlo k samovoľnému spusteniu a neočakávanému vybočení kolesa než tomu bolo obvykle pri podobných spúšťaniach. V súvislosti prezentovanou obranou je potrebné prisvedčiť obhajobe, že na strane prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska v danom prípade došlo k porušeniu bezpečnostných predpisov spojených s používaním kolies pre snowtubing, ktorých vlastníkom bol sám prevádzkovateľ, keď tieto kolesá neboli používané výhradne na určený účel, teda na prevádzku spojenú s prevádzkovaním atrakcie snowtubing na riadne vytvorenej a vyznačenej dráhe za prítomnosti zodpovedného prevádzkového pracovníka. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, v deň úrazu samotná atrakcia snowtubingu v lyžiarskom stredisku prevádzkovaná nebola, napriek tomu sa v ňom nachádzali kolesá určené pre túto atrakciu, ktoré neboli nijako zabezpečené zo strany prevádzkovateľa, čím došlo k ich samovoľnému používaniu zo strany návštevníkov lyžiarskeho strediska nekoordinovaným spôsobom a vytvoreniu predpokladov pre vznik kolíznych situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia iných návštevníkov lyžiarskeho strediska v areáli prevádzkovateľa, za ktorý zodpovedá. Aj keď v danom prípade došlo k porušeniu prevádzkovo-bezpečnostných predpisov na strane prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska, táto skutočnosť nezbavuje obžalované zodpovednosti za svoje konanie v trestno- právnej rovine, keď bezprostredne priamym konaním obžalovaných došlo k spôsobenému následku. Je potrebné uviesť, že v prípade obžalovaných sa jednalo o osoby s dostatočnou rozumovou vyspelosťou zodpovedajúcou ich veku a skúsenostiam, že spúšťaním sa na kolese, a to dokonca spôsobom tak, ako to bolo vykonaným dokazovaním zistené a ustálené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, teda vo dvojici na jednom kolese v polohe ležmo, na zľadovatenom kopci a na veci, ktorá je prakticky neovládateľná, museli si byť vedomé, že nebudú schopné koordinovať svoj pohyb a rovnako mohli predpokladať, že pri takomto spustení môže dôjsť k vychýleniu z dráhy s poukazom na pôsobenie

viacerých fyzikálnych veličín. Rovnako obžalované vzhľadom na miesto, na ktorom sa spúšťali, si museli byť vedomé, že ide o miesto s pomerne vysokou frekvenciou pohybu iných návštevníkov lyžiarskeho areálu, pričom svojím konaním môžu ohroziť ich zdravie, a teda poškodená nemohla svojím pohybom pred zrážkou vytvoriť nejakú náhlu či neočakávanú prekážku. Takto zistené skutočnosti súvisiace s okolnosťami skutku s prihliadnutím na konanie obžalovaných a spôsobený následok tvoria vzájomnú kauzalitu spojenú s naplnením objektívnej stránky trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaných na rozdiel od obžaloby posudzoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade súd sa nestotožnil s posudzovaním protiprávneho konania obžalovaných ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda že navyše čin bol spáchaný na chránenej osobe - na dieťati. Aj keď je nepochybné, že poškodenou v danej trestnej veci je osoba, ktorá z hľadiska veku napĺňa kritéria dieťaťa v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, z vykonaných nepochybné, že samotný skutok nebol spáchaný v súvislosti s vekom tejto chránenej osoby, ale bolo iba vecou náhody, že poškodeným vo veci bola osoba, ktorá ináč požíva status chránenej osoby.

K osobám obžalovaných súd konštatoval, že ide o plne trestne zodpovedné subjekty z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti sa dopustili zavinene vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, keď vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobia. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a zdravia iných osôb. Rovnako vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval aj naplnenie objektívnej stránky uvedeného trestného činu.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria spojené s ukladaním trestu a jeho účelom tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť jednak represívnu funkciu, ale aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K osobám obžalovaných súd zistil, že tieto doposiaľ žili riadnym spôsobom života, žiadna z nich nebola či už trestne stíhaná alebo priestupkovo riešená. Ich charakteristiky sú kladné, žiadne negatívne poznatky k osobám obžalovaných súd nezistil.

Za takéto protiprávne konanie obžalovanej M. C. hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky, rovnaká základná trestná sadzba by sa vzťahovala aj na obžalovanú M. Š.F., ktorá však v čase spáchania skutku bola ešte mladistvá, a preto v jej prípade uvedená trestná sadzba sa znižuje o polovicu. V prípade obžalovanej M. C., ale aj M. Š. súd konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd u žiadnej z obžalovaných nezistil. S prihliadnutím na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, ale aj na okolnosti prípadu a doterajší život obžalovaných, mal súd za to, že v danom prípade účel trestu bude dosiahnutý aj uložením alternatívneho peňažného trestu pri dolnej hranici zákonnej sadzby, pričom u obžalovanej M. C. za primeranú výmeru peňažného trestu súd považoval výmeru 200,- eur a u obžalovanej M. Š. ako mladistvému páchateľovi potom súd uložil peňažný trest vo výmere 100,- eur. Zároveň pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanej C. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a obžalovanej Š. vo výmere 1 mesiaca.

Vo vzťahu k nárokom poškodených na náhradu škody, a to mal. Q. Č., ale aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Bratislava, ktorí poškodení si v trestnom konaní riadne a včas takýto nárok uplatnili, súd rozhodol tak, že poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. V súvislosti s týmto rozhodovaním bral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že aj keď obžalované uznal za vinné z trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, v danej veci je nepochybné, že na vzniknutom následku sa podieľali aj iné skutočnosti súvisiace s prípadnou zodpovednosťou alebo spoluzodpovednosťou za zavinenie zo strany iných subjektov, či už prevádzkovateľa lyžiarskeho zariadenia alebo školského zariadenia. Keďže dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec trestného konania, pričom ako súčasne bolo zistené, vo veci už prebieha civilné sporové konanie ohľadom takéhoto nároku na náhradu škody na Okresnom súde Banská Bystrica, potom súd vo vzťahu k uvedenej otázke rozhodol tak, ako to vyššie uviedol. inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.