Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/154/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobkyne M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX L., zastúpenej JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, proti žalovanej M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX Z. C.Í., zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Dr. Hertza 20, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 160 781,50 CHF, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 07. 09. 2016 sa žalobkyňa pôvodne domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 160 909,40 CHF spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že viac ako 20 rokov žila s Z. G. v konkubináte. Z. G. vkladal svoje finančné prostriedky do konkubinátu ako do manželstva. Podľa príslušných zákonných ustanovení sa po smrti jedného z partnerov konkubinát zruší tak, že polovica čistého majetku sa predom vyplatí žijúcemu partnerovi, takže iba polovica spadá do pozostalosti. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 29. 10. 2014 po poručiteľovi Z. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, XXXXAllschwil, kantón K.-vidiek vyplýva, že zákonnými dedičmi sú žalovaná a P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXXX K., R. kantón G. a rovnako aj žalobkyňa. V Osvedčení o dedičstve vydané Erbschaftsamt Arlesheim je výslovne uvedené, že žalobkyňa má nárok na polovicu z čistých aktív po odpočítaní chýbajúcich faktúr (dodatočná daň a výmer dane). Žalobkyni rovnako vznikol nárok na polovicu zo sumy peňažnej čiastky, ktorá bola vybraná z účtu poručiteľa dňa 10. 02. 2014, čo činí čiastku 2.500,- CHF. Celková hodnota majetku činí 414 319,05 CHF. Nehnuteľnosť vo Veľkom Krtíši sa od celkovej hodnoty majetku odpočítala, nakoľko ju žalobkyňa získala na základe závetu zo dňa 25. 01. 2011. Celková výška pohľadávky predstavuje polovicu čistého majetku po poručiteľovi, pohľadávku na základe polovice výberu peňazí v hotovosti zo dňa 10. 02.2 014 2.500,- CHF a náklady prekladu testamentu vo výške 127,90 CHF a prekladu osvedčenia vo výške 100,- CHF. V písomnom vyjadrení zo dňa 27. 10. 2016 vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 127,90 CHF späť. Ďalej uviedla, že existujúci inventár majetku bol zostavený na základe informácií, ktoré poskytol P. G., čím uznal všetky aktíva a pasíva. Žalovaná dedičstvo prijala, neodmietla ho a preto zodpovedá aj za poručiteľove dlhy. V zmysle ustanovení švajčiarskeho občianskeho zákonníka majú dedičia solidárnu zodpovednosť vysporiadať všetky pohľadávky po poručiteľovi z dedičstva v lehote 5 rokov. Uviedla, že dňa 10. 02. 2014 vybrala sumu 5 000,- CHF zo spoločného účtu pre P. G., brata poručiteľa a žalovanej za účelom vybavenia prípadného pohrebu Z. G., ktorého zdravotný stav bol už nepriaznivý. Išlo o pôžičku, ktorú ona poskytla P. G. a ten prevzatie finančných prostriedkov písomne potvrdil. Je pravdou, že ich vrátil, avšak nie pôvodnému veriteľovi, teda žalobkyni, ale na účet poručiteľa s úmyslom

nevrátiť finančné prostriedky pôvodnému veriteľovi. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že žalovaná spolu s bratom P. uhradili daň z nehnuteľností vo výške 20.489,- CHF, túto skutočnosť sa dozvedela až z vyjadrenia žalovanej zo dňa 03. 10. 2016. Prostredníctvom advokátskej kancelárie Zuzak Rechtsanälte AG obdržala platobný výmer na zaplatenie dane z dedičstva zo dňa 17. 08. 2015, voči ktorému podala odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Uplatnený nárok nie je nárokom v dedičskom konaní, ale ide o pohľadávku vyplývajúcu z dedičstva. Nežiada o určenie, že je zákonnou dedičkou, ale má záujem na uhradení pohľadávky. Miestne príslušným súdom je tak všeobecný súd žalovanej.

2. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uviedla, že z osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že žalobkyňa je zákonnou dedičkou po jej bratovi Z. G.. Žalobkyňa si uplatňuje nároky, na ktoré nemá nárok. Uplatnila si nárok na zaplatenie prekladu od Ing. Dvornej vo výške 127,90 Eur a pritom preklad objednala a zaplatila ona sama. Rovnako si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.500,- CHF ako polovice z vybranej sumy, brat P. G. však peniaze na účet vrátil. Žalobkyňa jej poslala prostredníctvom právneho zástupcu vo Švajčiarsku dve výzvy. Dedičské konanie prebieha na území Švajčiarska, na všetky úkony splnomocnila svojho brata P. a ten právneho zástupcu dr. M. L., ktorý v reakcií na jej výzvu ňou uplatňované nároky dňa 23. 01. 2015 zamietol a požiadal ju, aby všetku korešpondenciu smerovala naňho. Nie je pravdou, že žalovaná žila s jej bratom Z. v spoločnej domácnosti. Je pravdou, že v minulosti ho niekoľkokrát do roka navštevovala, avšak v posledných rokoch sa nestretávali. Žalovaná prišla za ním až na základe telefonátu o jeho zhoršujúcom zdravotnom stave. Ich vzťah nebol legitímny a nezakladal právny nárok na dedičstvo po nebohom. Ak aj žalovaná preukazovala spolužitie, tieto doklady nemohli byť pravdivé a hodnoverné. Žalobkyňa zariadenie domu odviezla a dom predala. Spochybňuje tak, že žalobkyňa je v hmotnej núdzi. Za žalobkyňu zaplatili daň z dedičstva vo výške 20.489,- CHF, ktorú museli zaplatiť s bratom a vyrubenú daň im nevrátila. Brat P. G. vo vyjadrení uviedol, že ide o švajčiarsku dedičskú záležitosť, týka sa majetku vo Švajčiarsku a Z. G. bol švajčiarsky občan, príslušné na konanie sú tak švajčiarske súdy a orgány podľa miesta posledného bydliska zosnulého. Zostavený inventár nie je žiadnym súdnym rozhodnutím a žiadne súdne rozhodnutie neexistuje. Dedičský úrad neuznal pohľadávku žalobkyne a upozornil ju, že svoj údajný nárok si má uplatniť na súde. Žalobkyňa však doposiaľ žiadnu žalobu nepodala a na údajný nárok neexistuje žiadny rozsudok súdu.

3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že s Z. G. žila 24 rokov a poznali sa 50 rokov. Nebola účastníčkou dedičského konania, tými boli žalovaná a jej brat. Svoj nárok odvodzuje z rozhodnutia dedičského úradu. S poručiteľom trávili spolu Vianoce a sviatky. Každý druhý mesiac chodievala do Švajčiarska a on chodil do Lučenca na dlhšie pobyty.

4. Žalovaná uviedla, že keď žalobkyňa zistila, že zdedia peniaze, vložila sa do veci a urobil sa inventár majetku. Vo Švajčiarsku ju za dedičku neuznali, lebo spolu nebývali. Stretávali sa spolu, ale spolu nebývali. Upratovanie v dome zabezpečovala ona. Brat chcel dom predať a povedal jej, že sa so žalobkyňou už nestýka. Z pozostalosti zatiaľ nič nedostala, je to pozastavené. Od brata a advokáta vo Švajčiarsku vie, že prieťahy v konaní spôsobila žalobkyňa.

5. Svedkyňa M.. M. K. I., dcéra žalobkyne uviedla, že nejde o dedičské konanie. Oni preukazovali len tzv. jednoduchú spoločnosť ako formu spolužitia jej matky a poručiteľa. Iný právny titul ako inventár nemajú. Úrad, ktorý vysporiadal dedičstvo vydal rozhodnutie, v ktorom povolal za dedičov brata a sestru zosnulého. Na základe inventáru boli povinní vysporiadať majetok a vyplatiť príslušnú čiastku jej matke. V prvom inventári matkina pohľadávka nebola zahrnutá. Museli preukázať spolužitie. Matka v 29 bodoch preukázala nie 5 ročné, ako vyžaduje zákon, ale 24 ročné spolužitie. Po preukázaní spolužitia bol vydaný nový súpis majetku. Iné rozhodnutie o existencií spolužitia neexistuje. Svedok P. Q., syn žalovanej uviedol, že chodil ku strýkovi Z. keď prišiel do Veľkého Krtíša a žalobkyňu tam stretával málo a nevidel, že by niečo robila. O poriadok sa starala jeho matka. Vie, že bola strýkovou priateľkou, ale v čase pred smrťou mu povedal, že už nie sú spolu. Svedkyňa M. Q., nevesta žalovanej uviedla, že po smrti strýka Z. vycestovali do Švajčiarska a strýko P. ich oboznámil so stavom konania. Po preklade listín zistili, že dedičský úrad zapisuje pohľadávky, ale nerozhoduje o ich stave. Advokátska kancelária Zuzak, ktorá zastupuje žalobkyňu vo Švajčiarsku, vyzvala dedičský úrad skôr, ako ten vyzval strýka P. na súpis inventáru. Strýko P. dostal e-mail od dcéry žalobkyne, že mu prenechá 15 % zo sumy a vydá potvrdenie, že dostali celú sumu. Podľa správ od strýka sa konkubinát nepotvrdil. Ďalej zistili, že žalobkyňa vybrala peniaze z účtu poručiteľa v Poštovej banke, na čo podľa jej názoru nemala právo. 5. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že nespochybňujú práva zákonných dedičov, avšak v uvedenom inventarizačnom súpise je uvedená aj pohľadávka M. I. O., kde je vyslovene uvedené, že jej patrí

polovica z čistého aktíva odpočítajúc ešte chýbajúce faktúry. Považuje nárok žalobkyne za jednoznačný, ktorý bol uznaný v inventári švajčiarskych úradov zo dňa 29. 10. 2014. Predmetný inventár bol zostavený len na základe skutočností, ktoré uviedol brat zomrelého. Boli upozornení, že inventár má slúžiť pre rozdelenie medzi dedičov a ostatné osoby, ktoré majú nárok v zmysle dedičského konania. Považuje za preukázanú istú forma spolužitia v jednoduchej spoločnosti. V konaní boli potvrdené a preukázané skutočnosti, ktoré klientka počas celého konania tvrdila. Zo strany žalovanej boli spochybnené len samotné nároky žalobkyne, ale žiadnymi listinnými dôkazmi toto nebolo preukázané. 6. Právny zástupca žalovanej uviedol, že dôkazné bremeno v predmetnej veci je na strane žalobkyne, ktorá je povinná preukázať, že má oprávnený a odôvodnený a zákonný nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá je predmetom sporu. V danom prípade však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala súdu, že jej nárok je odôvodnený a oprávnený. Očakávali od žalobkyne, že predloží súdu dôkaz o existencii zákonnosti nároku a uplatneného nároku, ktorý si uplatnila. Keďže k tomu nedošlo, ani oni nepredkladali dôkazy, ktoré sľúbili súdu predložiť. Trváme, že dedičmi sú sestra poručiteľa a jeho brat. Žalobkyňa v danom prípade vystupuje v predmetnej veci len ako závetný dedič rodinného domu vo Veľkom Krtíši. Taký je záver a taký je aj právny stav. K uplatnenému nároku uvádzame, že žalovaná doposiaľ neobdržala žiadnu finančnú hotovosť ani majetok, ktorý bol predmetom dedičstva. Je nemajetná a žije len zo svojho dôchodku. Konanie žalobkyne považujeme za nedôvodné a nezákonné s cieľom dospieť k zisku alebo k získaniu finančných prostriedkov, na ktoré ona nikdy nemala a ani nemá nárok, či už podľa platných slovenských zákonov alebo švajčiarskych zákonov. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkov M.. M. K. I., P. Q., M. Q. a oboznámením sa s písomnými dôkazmi, najmä podaným návrhom, výzvou na zaplatenie polovice z čistého majetku z AK ZUZAK, druhou výzvou na zaplatenie, notárskou zápisnicou č. N 17/2011, osvedčením o dedičstve z Úradu pre vysporiadavanie dedičstva v Bazileji spoločne s inventárom, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 05. 10. 2016, potvrdením o dedičstve, podanie Dr. Lenza označené ako pozostalosť Z. G., potvrdením o výbere, potvrdením o vyrúbení a zaplatení daní, písomným vyjadrením pána P. G., vyjadrením žalobcu zo dňa XX. 10. 2016 spoločne s príjmovými dokladmi, odvolaním voči platobnému výmeru dane z dedičstva, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej zo dňa 02. 12. 2016, podaním právneho zástupcu žalobkyne označenej ako doručenie dokumentov zo dňa 26. 05. 2017, čestnými prehláseniami a vyjadrením právneho zástupcu žalovanej zo dňa 24. 07. 2017. 8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Poručiteľ Z. G., švajčiarsky občan, zomrel dňa 12.02.2014. Na základe osvedčenia o dedičstve boli uznaní ako zákonní dedičia poručiteľa jeho brat P. G., žijúci vo Švajčiarsku a sestra (žalovaná). Dedičkou zo závetu (Notárska zápisnica N 17/2011 zo dňa 25. 01. 2011) vo veci rodinného domu vo Veľkom Krtíši sa stala žalobkyňa. Na základe informácií poskytnutých bratom poručiteľa bol zostavený inventár, z ktorého je zrejmé, že žalobkyni by mala byť vyplatená polovica z čistého aktíva odpočítajúc chýbajúce faktúry. Podľa predloženého inventáru je hodnota čistých aktív vo výške 414 319.05 CHF a po odpočítaní ceny nehnuteľností vo Veľkom Krtíši 316 363,05 CHF. Žalobkyňa si tak uplatnila nárok na polovicu uvedenej sumy a polovicu z vybranej sumy 5 000 CHF a náklady prekladu osvedčenia (158 181,50 + 2.500 + 100 = 160.781,50 CHF). Z dôvodu dodatočného zdanenia dedičstva na Slovensku bola vyrubená daň vo výške 20 489,- CHF. Daň nezaplatila nadobúdateľka nehnuteľností (žalobkyňa), ale žalovaná s bratom P.. Žalobkyňa podala vo veci vyrubenia dane opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalovaným však finančné prostriedky za zaplatenú daň nevrátila, napriek výzve právneho zástupcu. Žalobkyňa uplatnila na súde svoj nárok, ktorý opiera o skutočnosť, že príslušnými orgánmi vo Švajčiarsku bolo osvedčené jej spolužitie s poručiteľom formou jednoduchej spoločnosti. Žalovaní spochybňujú toto spolužitie a v konaniach vo Švajčiarsku ich zastupuje advokát Dr. Martin Lencz a žalobkyňu advokátska kancelária Zuzak. 9. Podľa § 17 Zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom, dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti.

10. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

11. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný

bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

12. Podľa § 511 ods. 3Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

13. Súd vykonal dokazovanie a rozhodoval v súlade s cit. ustanoveniami zákona. Z vykonaného dokazovania má súd preukázaný skutkový stav opísaný v bode 8 rozsudku. Súd sa stotožnil s názorom strany žalovanej, že dedičské spory švajčiarskych občanov prejednávajú tamojšie orgány, nestotožnil sa však s názorom, že v prejednávanej veci nie je oprávnený konať. V tomto prípade podľa názoru súdu už nejde o dedičskú vec, ale len o vec súvisiaca s majetkom poručiteľa. Spor nie je o určenie dediča a prejednanie dedičstva, ale o práva veriteľa na uplatnenie si pohľadávky na príslušnom súde. Žiadna zo strán nespochybnila postavenie dedičov, či už zákonných alebo závetného. Sporným je právo žalobkyne na výplatu polovice čistých aktív majetku poručiteľa. V konečnom dôsledku by zákonní dedičia mali získať taktiež spolu polovicu čistých aktív z poručiteľovho majetku. Žalobkyňa svoj nárok opiera o Inventár zostavený Úradom pre vysporiadanie dedičstva Bazilej -vidiek zo dňa 29. 10. 2014. Jej pohľadávka je v Inventári zahrnutá z dôvodu spolužitia s poručiteľom. Strana žalovanej popiera existenciu spolužitia v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky i Švajčiarska. Podľa názoru súdu existujú isté pochybnosti o existencií spolužitia podľa občianskeho zákonníka SR, avšak z dôvodu, že ide o majetok nachádzajúci sa vo Švajčiarsku a občana tohto štátu, konanie o dedičstve sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti (§ 17 Zák. č. 97/1963 Zb.). Súd je preto toho názoru, že posudzovanie formy vzájomného spolužitia medzi žalobkyňou a poručiteľom nie je oprávnený skúmať. Podstatné je, či ich spolužitie vykazovalo znaky a formu vyžadovanú právnym poriadkom štátu Švajčiarsko. Z vykonaného súpisu má súd preukázané, že švajčiarskymi orgánmi ich spolužitie uznané bolo. Pokiaľ žalovaná spolužitie spochybňuje, má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány Švajčiarska, čo ako vyplýva z výpovedi aj učinili. Súd preto napriek neustálemu podsúvaniu viesť dokazovanie týmto smerom nepovažoval za nutné a vhodné preukazovať spolužitie žalobkyne s poručiteľom. Pokiaľ súd nemá preukázaný opak (rozhodnutie švajčiarskeho orgánu) považuje spolužitie za preukázané. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu na výsluch svedka P. G. dožiadaním, pretože ten sa mal vyjadriť práve k spolužitiu žalobkyne s poručiteľom. Súd taktiež nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať čestnými prehláseniami predloženými žalobkyňou a skúmať ich vierohodnosť podľa vzťahu osôb prehlásiteľov k žalobkyni. Svedkyňa Q. uviedla, že strýko P. má správy z úradov, že spolužitie potvrdené nebolo. Právny zástupca uviedol, že dôkazy predloží na pojednávaní. Keďže predložené neboli, súd považuje existenciu spolužitia za preukázanú. Zároveň uvádza, že nesúhlasí s argumentáciou právneho zástupcu, že dôkazy s vyjadrením nepredložil preto, že žiadané doklady nepredložil ani právny zástupca žalobkyne. Súd je tak toho názoru, že žalovaná žiadnymi dôkazmi momentálne nedisponuje. Strana žalovanej spochybnila právoplatnosť predloženého Inventáru. Žalobkyňa uviedla, že žiadne iné rozhodnutie neexistuje, tieto záležitosti nerieši súd, ale Úrad pre vysporiadanie dedičstva. Právny zástupca mal predložiť po preklade hodnoverné doklady potvrdzujúce nárok žalobkyne. Z predložených dôkazov (už raz predložených) však takáto skutočnosť nevyplynula. Okrem neexistencie relevantného dôkazu preukazujúceho právoplatnosť Inventáru sa súdu javí spornou aj výška pohľadávky. Súd má preukázané, že dodatočne vyrubenú daň uhradila žalovaná s bratom P. a žalobkyňa im výmer nepreplatila, ale podala opravný prostriedok. Nie je tak zrejmé, či dôjde k vráteniu dane platiteľom. Pokiaľ by k tomu nedošlo, je potrebné od hodnoty aktív odrátať aj sumu 20 489 CHF a prípadné ďalšie poplatky. Podľa názoru súdu je pohľadávka splatná po vyplatení hodnoty dedičstva zákonným dedičom. Zákonní dedičia však doposiaľ z dedičstva nič nezískali. Strana žalovanej nepredložila žiaden doklad o opaku ani nepožiadala súd o vykonanie dôkazu získaním informácií od príslušného úradu, či už potvrdenia o vyplatení alebo potvrdenia o existencií právoplatného rozhodnutia. Súd z vlastnej iniciatívy, s výnimkou spotrebiteľských sporov, nemôže sám podávať návrhy na vykonávanie dôkazov. Žalobu tak súd považuje za predčasne podanú, čo spolu s pochybnosťami o právoplatnosti zásadného dôkazu - Inventáru viedlo k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby.

14. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. súd priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalovaná mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)