Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-66-2016.pdf
PDF · 127.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3Csp/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanej J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, X., o zaplatenie 1064,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1064,95 Eur spolu s úrokom vo výške 421,36 Eur, s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 870,80 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1292,16 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou dňa 08.12.2016 domáha voči žalovanej zaplatenia 1064,95 Eur spolu s úrokom vo výške 421,36 Eur, s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 870,80 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1292,16 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania.
2.V žalobe uviedol, že na základe žiadosti žalovanej o vydanie ČSOB kreditnej karty vystavil žalobca dňa XX.XX.XXXX oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti reg. č. X/XXXX/ XXXX, ktorým došlo v súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník alebo Obch.z.) k uzatvoreniu zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte č. X/XXXX/XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli tiež obchodné podmienky pre ČSOB kreditnú kartu (ďalej len VOP), ako aj podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty (ďalej len podmienky). Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok žalovanej úver do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 800,- Eur. Žalovaná bola oprávnená čerpať úver počnúc dňom 18.03.2010. Žalovaná sa zároveň zaviazala uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a všetky príslušné poplatky (a ktorá sa zvyšuje o zostatok neuhradenej dlžnej sumy z predchádzajúceho obdobia) ku dňu uzávierky (čl. 3 VOP) najneskôr v deň splatnosti, t.j. 15. deň v mesiaci v ľubovoľnej výške, najmenej však vo výške minimálnej splátky. Výška minimálnej splátky bola v zmysle čl. 5 písm. 5.1 VOP dohodnutá vo výške 5 % z dlžnej sumy, avšak minimálne vo výške 16,60 Eur. Žalobca bol oprávnený inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu žalovanej a žalovaná bola povinná vytvárať ku dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom bežnom účte. Žalovaná
bol v zmysle čl. 5 bod 5.1. VOP povinná uhradiť povinnú splátku úveru po doručení výpisu. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, ku ktorej sa zaviazala, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úver ku dňu 15.08.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 30.09.2016 je výške 1486,31 Eur a ktorá pozostáva z istiny vo výške 870,80 Eur, z úrokov vo výške 421,36 Eur vyčíslených v období od 16.08.2014 do 30.09.2016 a v úrokoch z omeškania vo výške 194,15 Eur vyčíslených ku dňu 30.09.2016.
3.Žalobca pripojil k žalobe listinné doklady, a to vyčíslenie trov právneho zastúpenia, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, poverenie pre zamestnanca žalobcu, osvedčenie o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH, oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti reg. č. X/XXXX/ XXXX, VOP, podmienky, úrokové sadzby ku dňu 01.10.2016, poslednú výzva na úhradu pohľadávky, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, výpis z účtu žalovanej.
4.Podaním doručeným dňa 02.01.2017 žalobca na základe výzvy súdu opravil označenie žalovanej v časti jej dátumu narodenia.
5.Na základe výzvy súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za žalobu vo výške 89,- Eur.
6.Podaním doručeným dňa 28.03.2017 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. V podaní uviedla, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a Obch.z.. Predmetná zmluva podľa jej názoru neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré zákony o spotrebiteľských úveroch stanovujú, v zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky, čím sa zmluva o úvere stáva bezúročná a bezpoplatková. Ako prvú neprijateľnú zmluvnú podmienku uvádza veľkosť písma použitého v zmluve, ktoré je drobné. Úverová zmluva ďalej nie je dostatočne jasná a zrozumiteľná, neobsahuje rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky. Predmetné údaje neboli uvedené ani vo výpisoch z účtu. Všetko je uvedené jedným údajom a v dôsledku toho spotrebiteľ nevie, koľko uhrádza na istinu, koľko na úroky. Započítanie platieb spotrebiteľa veriteľom na príslušenstvo a až následne na istinu zakladá hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, čo je ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj možnosť meniť zmluvné podmienky jednostranne z akéhokoľvek dôvodu, čo je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. i) zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.). Žalovaná taktiež považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, čo má byť neprimerane vysokou sankciou spojenou s neplnením záväzkov. Žalovaná malal so žalobcom komunikovať v roku 2014, upozorniť ho na zníženie svojich príjmov a žiadať o konsolidáciu svojich úverov pri nižšej splátke. Skutočnosť, že žalobca nebol ochotný pristúpiť k riešeniu jej situácie považuje za hrubé porušenie zmluvných podmienok, keďže si v zmysle bodu 8 písm. a) VOP svoju povinnosť oznámiť zmenu finančnej situácie splnila. Zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a to dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka nebola s ňou individuálne dojednaná a predstavuje výrazný zásah do jej práv.
7.Žalovaná považuje výšku úroku a odplaty za neprimerane vysokú, prekračujúcu uvedenú výšku 19,50%. Odplata podľa zmluvy je neprimeraná, keďže podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 O.z., čo má spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 O.z.. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ďalej považuje jednorazové poplatky za zaslanie upomienky, poplatky a pokuty, keďže nemajú oporu v občianskom zákonníku, v spotrebiteľských vzťahoch ich nie je možné dojednať. Žaloba je pre žalobkyňu úplne zmätočná, nesúhlasí s výškou uvádzanej istiny 870,80 Eur, keďže istina podľa nej nemôže byť viac ako je suma uvedená v zmluve 800,- Eur. Nestotožňuje sa s výškou istiny, úrokov a teda ani so samotnou žalobou. Keďže predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, mala by byť posúdená ako bezúročná a bezpoplatková. Záverom požiadala súd, aby žalobu zamietol, posúdil zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanej sumu 304,67 Eur (ktorá má pozostávať zo sumy 204,67 Eur ako rozdielu medzi sumou uhradenou žalovanou a výškou istiny; a finančným zadosťučinením vo výške 100,- Eur). K podaniu doložila odpoveď na žiadosť od ministerstva spravodlivosti SR, výpis z účtu žalovanej.
8.Podaním doručeným dňa 18.04.2017 sa žalobca vyjadril k skutočnostiam uvádzaných žalovanou. V podaní uviedol, že žalovaná nepopiera čerpanie úveru a uzatvorenie úverovej zmluvy a rovnako nepopiera hlavnú skutočnosť vzniku súdneho sporu, že neuhrádzala riadne a včas poskytnutú úver. K namietaným nedostatkom úverovej zmluvy uviedol, že kreditná karta je úver poskytovaný
mnohonásobným, vopred neručeným počtom čerpaní úveru, t.j. jedná sa o úver revolvingový. Tomuto druhu úverov ustálená judikatúra priznáva osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva (napr. rozsudok Krajského súdu prešov sp.zn. 6Co/95/2010). Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Je výlučne v dispozícii dlžníka, koľko vyčerpá a je teda výlučne v dispozícii dlžníka i suma, ktorú bude povinný titulom úverového vzťahu zaplatiť. Obmedzenie predmetnej zmluvy na určitý časový úsek by bolo v rozpore s prejavenou vôľou zmluvných strán. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/29/2014. Ak žalovaná uvádza, že žalobca porušil povinnosť so započítaním úhrad prednostne na istinu, rozporuje vlastnú vôľu, ktorú pri podpise zmluvy prejavila, keďže obsah zmluvných dojednaní medzi účastníkmi je jednoznačný. Žalobca poukázal, že s ohľadom na rozsudok súdneho dvora EÚ sp.zn. C-42/15 možno dospieť k záveru, že požiadavka na určenie splátkového kalendára pri revolvingových úveroch nie je možná. Prikázať niečo, čo nemožno realizovať znamená právo likvidovať. Žalobca ďalej uviedol, že neporušil žiadny právny predpis upravujúci veľkosť písma. Rovnako výška uplatňovanej odplaty, ktorú môže dodávateľ od spotrebiteľa poskytovať je určená podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch zverejňovaných ministerstvom financií. Komparáciou s uvedenou štatistikou možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žalobca neporušil žiadnu z vyššie uvedených povinností. K stanovisko ministerstva financií doloženého žalovanou uviedol, že akékoľvek preberanie záverov zo strany ministerstva by s ohľadom na čl. 141 Ústavy SR bolo možné označiť za porušenie práva na spravodlivý a nezávislý proces, ktorý je garantovaný ústavou. Rovnako možno namietať zmätočnosť vyjadrenia ministerstva, keď na posúdenie boli ministerstvu predložené zmluvy od ôsmich subjektov, pričom z jednotlivých bodov vyjadrenie nie je možné určiť, ku ktorej zmluve sa ktoré vyjadrenie vzťahuje. Žalobca má za to, že žalovaná priloženým dôkazom neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej vzťah k vzniknutému záväzku vo veci samej, keď sa obmedzuje iba na abstraktnú vyjadrenie ku všeobecným zmluvným podmienkam rôznych bankových a nebankových subjektov. Žalobca na preukázanie uplatneného nároku predložil celkový výpis z úverového účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že žalovaná čerpala úver opakovaným čiastkovými čerpaniami, ktorých súčet prevyšuje sumu 800,- Eur, keď žalovaná len v roku 2010 vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 1116,87 Eur, pričom žalovaná v zmysle produktu kreditnej karty čiastkovými úhradami obnovovala úverový limit. Žalobca ďalej namietol uplatnený nárok žalovanej na finančné zadosťučinenie, ktorý nie je nijako preukázaný a ani odôvodnený, keď nie je zrejmé, v čom mala vôbec takáto ujma nastať. Záverom poukázal na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Ľalíka vo veci I. ÚS/547/2012.
9.Žalovaná sa podaním doručeným dňa 31.05.2017 vyjadrila k vyjadreniu žalobcu. V podaní uviedla, že žiada, aby súd posúdil predmetnú zmluvu ex offo. Trvá na tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, že žalobca nebol ochotný konsolidovať úver a celý uplatnený nárok neuznáva v plnom rozsahu. Žalovaná uviedla, že rozsudok súdneho dvora EÚ sp.zn. C-42/15 nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Žalovaná prejavila záujem o ukončenie sporu tak, že nebude trvať na vydaní bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia avšak žiada, aby žalobca sa vyjadril, že zmluvu o úvere považuje za ukončenú. K podaniu doložila oznámenie o zrušení účtu a výpoveď zmluvy o bežnom účte, výňatok z článku zo stránky najpravo.sk.
10.Súd vytýčil termín pojednávania na 12.07.2017, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na pojednávaní uviedla, že je ochotná sa so žalobcom dohodnúť a to tak, že si nebude uplatňovať vzájomnou alebo samostatnou žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 304,- Eur ak si žalobca voči nej nebude uplatňovať žiaden nárok, ktorý je aj tak v plnom rozsahu uhradený.
11.Podaním doručeným dňa 04.08.2017 sa žalobca vyjadril k tvrdeniam žalovanej. V podaní uviedol, že je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, keďže dohoda o povinnosti dlžníčky platiť úroky za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere, ktorá sa nijako nedá negovať. Záverom žalobca zotrval na uplatnenom nároku.
12.Súd vytýčil termín pojednávania na 23.08.2017, na ktorý predvolal účastníkov konania. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí, žiada ju v plnom rozsahu zamietnuť, zároveň vzniesla námietku premlčania na celú žalovanú sumu, pretože poslednú splátku uhradila v júli 2014 a žaloba prišla na súd 08.12.2016. Ďalej má za to, že zmluvu ktorú uzatvorila so žalobcom má byť bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko sú tu neprijateľné zmluvné podmienky veľkosť písma, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka neprijateľná podmienka,
jednorazové poplatky, na žalobe bola nesprávna istina v zmluve o úvere je 800,- Eur a v žalobe je uvedená suma 870,- Eur, má za to, že túto sumu už splatila spolu s úrokmi mala uhradiť 1004,- Eur, má za to, že preplatila o viac ako 20%. Celú zmluvu považuje za úžernícku, nakoľko sa jedná o viac ako 20% preplatenie.
13.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to vyčíslenia trov právneho zastúpenia, plnomocenstva pre právneho zástupcu, poverenia pre zamestnanca žalobcu, osvedčenia o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH, oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti reg. č. X/XXXX/XXXX, VOP, podmienok, úrokových sadzieb ku dňu 01.10.2016, poslednej výzvy na úhradu pohľadávky, oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, výpismi z účtu žalovanej, odpovedi na žiadosť od ministerstva spravodlivosti SR, oznámenia o zrušení účtu, výpovedi zmluvy o bežnom účte, výňatku z článku zo stránky najpravo.sk ako aj písomných vyjadrení účastníkov konania.
14.Na základe takto vykonaných dôkazov zistil v podstate tento skutkový stav :
15.Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v nadväznosti na zákon č. 258/2001 Z.z. zmluvu o úvere ČSOB kreditná karta č. X/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj zmluve o úvere alebo zmluva). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom 800,- Eur, ktorý bolo možné čerpať prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty od 18.03.2010 a ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach splatných k 15.-temu dňu v mesiaci v minimálnej výške 5 % z dlžnej sumy, najmenej však vo výške 16,60 Eur v súlade s článkom V bod. 1 VOP. Poskytnutý úver bol ku dňu uzavretia zmluvy úročený úrokovou sadzbou 18,90 % ročne, pričom úroková sadzba v tejto výške mala byť platná do doby, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom uvedeným v článku VIII bod 10 podmienok. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úver ku dňu 15.08.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1486,31 Eur a ktorá pozostáva z istiny vo výške 870,80 Eur, z úrokov vo výške 421,36 Eur vyčíslených v období od 16.08.2014 do 30.09.2016 a v úrokoch z omeškania vo výške 194,15 Eur vyčíslených ku dňu 30.09.2016. Žalovaná dlžnú sumu napriek výzvam žalobcu neuhradila.
16.Žalovaná v rámci predmetného podania namieta, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, že žalobca nebol ochotný konsolidovať úver, celý uplatnený nárok neuznáva v plnom rozsahu a požiadala súd, aby žalobcu zaviazal na úhradu sumy 304,67 Eur (ktorá má pozostávať zo sumy 204,67 Eur ako rozdielu medzi sumou uhradenou žalovanou a výškou istiny; a finančným zadosťučinením vo výške 100,- Eur).
17. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
18.Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník alebo Obch.z.), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
21.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
22.Podľa § 37 ods. 1 O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23.Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24.Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25.Podľa § 53 ods. 9 O.z., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26.Podľa § 53c O.z., ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
27.Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28.Podľa § 565 O.z., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29.Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a)úverovom limite, ak je stanovený, b)ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c)postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
30.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
31.Podľa článku XII zákona č. 129/2010 Z.z., tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 2. apríla 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.
32.Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v nadväznosti na zákon č. 258/2001 Z.z. zmluvu o úvere ČSOB kreditná karta č. X/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj zmluve o úvere alebo zmluva). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom 800,- Eur, ktorý bolo možné čerpať prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty od
18.03.2010 a ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach splatných k 15.-temu dňu v mesiaci v minimálnej výške 5 % z dlžnej sumy, najmenej však vo výške 16,60 Eur v súlade s článkom V bod. 1 VOP. Poskytnutý úver bol ku dňu uzavretia zmluvy úročený úrokovou sadzbou 18,90 % ročne, pričom úroková sadzba v tejto výške mala byť platná do doby, pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom uvedeným v článku VIII bod 10 podmienok. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky, VOP, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazala, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úver ku dňu 15.08.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1486,31 Eur a ktorá pozostáva z istiny vo výške 870,80 Eur, z úrokov vo výške 421,36 Eur vyčíslených v období od 16.08.2014 do 30.09.2016 a v úrokoch z omeškania vo výške 194,15 Eur vyčíslených ku dňu 30.09.2016. Žalovaná dlžnú sumu napriek výzvam žalobcu neuhradila. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a na základe vyššie citovaných ustanovení zákonov žalobcovi vyššie uvedený uplatnený nárok priznal, pretože ho považuje za dôvodný.
33.Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov vo výške 19,50 % ročne zo sumy 870,80 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia. V zmysle úverovej zmluvy č. X/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v nadväznosti na článok VIII bod 10 podmienok je poskytnutý úver úročený pevnou sadzbou vo výške 19,50 % ročne. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované zmluvné úroky majú oporu v ustanoveniach § 497, § 502 ods. 1 Obch. z., ako aj v predložených dokumentoch. Preto súd aj vyššie uvedený nárok priznal žalobcovi v plnom rozsahu.
34.Žalobca si v rámci žaloby uplatnil voči žalovanej aj úroky z omeškania, pretože žalovaná mu dlžnú čiastku neuhradila v lehote stanovenej v zmluve o úvere a v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver "zosplatnil" k 15.08.2014. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru, t.j. do 15.08.2014 sa dostala žalovaná s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1292,16 Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, majú oporu v nariadení vlády SR č. 87/1995 Zb., ako aj v ustanovení § 369 ods. 1 Obch. z.. Súd preto aj vyššie uvedený nárok žalobcovi priznal v plnom rozsahu.
35.Súd preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, žalobca, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
36.Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014).
37.V súlade s ustanovením § 52 ods. 2 tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd avšak poznamenáva, že nakoľko v občianskom zákonníku nie je upravená zmluva o úvere ako zmluvný typ, je na tento vzťah potrebné použiť základné ustanovenia § 497 až § 507 Obch.z. upravujúce zmluvu o úvere.
38.Preverením predmetnej zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že sa na ňu nevzťahuje zákona č. 129/2010 Z.z., ako to mylne uvádza vo svojom vyjadrení žalovaná, ale zákon č. 258/2001 Z.z.. Zákon č. 129/2010 Z.z. bol schválený dňa 09.03.2010, vyhlásený dňa 02.04.2010 a nadobudol účinnosť,(t.j. je vlastnosť právnej normy, ktorá spočíva v tom, že sa ňou musia riadiť právne vzťahy, ktoré táto norma vo svojom texte upravuje) až dňom vyhlásenia, teda v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 16.03.2010 sa zákon č. 129/2010 Z.z. nemohol na zmluvu vzťahovať, keďže ešte nebol účinný.
39.Súd považuje za potrebné poukázať, že ku dňu podpisu zmluvy o úvere č. X/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žiadna právna norma nestanovovala formálne veľkosť písma použitého v zmluvách. Jedno z ustanovení, ktoré sa na veľkosť písma vzťahuje, je ustanovenie § 37 ods. 1 O.z., kde je uvedené, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Preskúmaním predmetnej zmluvy treba konštatovať, že aj keď sú niektoré jej časti uvedené menším formátom písma, nemení to nič na ich platnosti, pretože aj časti uvedené menším formátom písma sú stále čitateľné, a teda zrozumiteľné; žiadnym výkladom nemožno dospieť k záveru o ich nezrozumiteľnosti. Rovnako veľkosť písma použitého v zmluve zodpovedá ustanoveniu §53c O.z., keď predmet a cena zmluvy nie sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou jeho názvu. Veľkosť písma použitého ako v zmluve tak aj vo VOP a podmienkach je v súlade s právnou úpravou účinnou ku dňu jej uzavretia.
40.Súd nepreskúmaval namietanú dohodu o zrážkach zo mzdy keďže žalovaná vo svojich vyjadreniach neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou a rovnako ani nepreukázala (tobôž ani neuviedla), že by žalobca v priebehu existencie zmluvného vzťahu túto dohodu reálne využil. Súd taktiež nepreskúmaval namietanú rozhodcovskú doložku, keďže nebola žalobcom využitá a s ohľadom na predmet tohto konania a zásadu res iudicata po ukončení predmetného konania vyhoveniu nároku žalobcu ani nebude môcť byť využitá a nemá dosah na žiadne práva a povinnosti strán, ktoré sú predmetom tohto konania.
41.Súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru žalobcom dňa 15.08.2014 malo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V súlade s ustanovením § 53 ods. 9, § 565 O.z. v nadväznosti na § 506 Obch.z., článok 9 VOP, je žalobca oprávnený vyhlásiť za splnenie podmienok stanovených vo vyššie uvedených právnych predpisoch a VOP poskytnutý úver za splatný.
42.Námietku žalovanej ohľadom skutočnosti, že žalobca v zmluve neuviedol rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky súd považuje za nedôvodnú, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. a ani iných zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy takúto povinnosť nestanovovali.
43.Súdu sa taktiež nestotožnil s názorom žalovanej, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je možnosť žalobcu meniť zmluvné podmienky jednostranne. Žalobca je síce v súlade s ustanoveniami podmienok a VOP ich oprávnený meniť, avšak o týchto zmenách je v zmysle VOP a podmienok žalobca povinný žalovanú informovať s tým, že žalovaná mohla vyjadriť nesúhlas s ich zmenou a ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom.
44.Rovnako názor žalovanej, že dojednaná výška úrokov je neprimerane vysoká nezodpovedá skutočnému stavu. Súd preverením úrokov, za ktoré bol úver poskytnutý, nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná úroková miera neprimerane vysoká alebo v rozpore s dobrými mravmi. Výška zmluvných úrokov neprevyšuje štandardnú výšku dojednávanú v rámci úverových zmlúv uzatváraných v predmetnom období v zmysle § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z. v spojení so zverejnenými údajmi vedenými na internetovej stránke ministerstva financií http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6865. Skutočnosť, že žalobca v priebehu trvania zmluvného vzťahu zmenil výšku úrokovej sadzby je v súlade s bodom 4 VOP, keď žalobca o novonavrhnutej úrokovej sadzbe upovedomí žalovanú, ktorá je oprávnená vysloviť nesúhlas so zmenou úrokovej sadzby s tým, že v tom prípade sa v období od skončenia platnosti dohodnutej úrokovej sadzby do splatenie úvere účtuje úrok v dovtedy dohodnutej výške.
45.Taktiež námietka žalovanej ohľadom výšky istiny 870,80 Eur uplatnenej v žalobe nie je právne relevantná, keďže žalovaná mohla prekročiť poskytnutý úverový limit 800,- Eur s tým, že takéto konanie žalovanej bolo sankcionované úročením čiastky, o ktorú úverový limit prekročila debetnou úrokovou sadzbou.
46.Súd sa nezaoberal tvrdeniami žalovanej, že využívané sankcie za zaslanie upomienky, poplatky a pokuty sú v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná ich nijako bližšie nešpecifikovala a ani neuviedla dôvod, pre ktorý by ako zmluvné pokuty tak aj poplatky nemohli byť dojednané, či už v režime občianskeho alebo obchodného práva. V obidvoch právnych odvetviach platí (v súčasnosti už pomerne limitovaný spotrebiteľským právom) princíp zmluvnej slobody, teda strany si môžu dojednať aj takú zmluvu, alebo také náležitosti zmluvy, ktoré nie sú upravené v zákone, ak to neodporuje účelu a zmyslu
zákona. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v rámci § 4 pripúšťa, aby si žalobca účtoval poplatky v prípade splnenia podmienky stanovenej § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., t. j. aby bol uvedený poplatok v rámci zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne dojednaný.
47.Súd neakceptoval námietky žalovanej týkajúce sa povinnosti žalobcu poskytnúť žalovanej akúkoľvek konsolidáciu, resp. zníženie splátok poskytnutého úveru. Žalobca je samozrejme po vzájomnej dohode so žalovanou oprávnený znížiť úrokovú sadzbu, výšku splátok úveru, ale nie je jeho povinnosťou tak urobiť. Skutočnosť, že žalovaná sa dostala do finančných problémov a túto skutočnosť žalobcovi oznámila nie je nijako právne relevantná a nespôsobuje vznik povinnosti pre žalobcu akokoľvek konsolidovať poskytnutý úver.
48.Súd rovnako nemohol vyhovieť žiadosti žalovanej, kde žiadala, aby súd vyhlásil zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú keďže na zdôvodnenie takéhoto tvrdenia neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto rozhodnutie súdu a rovnako nedoložila v priebehu konania žiadne dôkazy, ktoré by takéto rozhodnutie súdu odôvodňovali.
49.Po posúdení predloženého dôkazu, odpovede na žiadosť zo dňa 22.08.2016 zo strany ministerstva spravodlivosti SR predloženého žalovanou súd musel konštatovať, že predmetný dôkaz je nepoužiteľný v predmetnom konaní, keďže sa jedná len o právny názor orgánu moci výkonnej, ktorý nie je pre orgány moci súdnej s ohľadom na rešpektovanie zásad trojdelenia štátnej moci nijako záväzný. Rovnako predmetom posudzovania v danej žiadosti sú zmluvy od ôsmich rôznych subjektov, pričom zo žiadosti nie je možné identifikovať ani aké zmluvy boli na preskúmanie predložené a ani ktorá časť odpovede sa týka, ktorých zmlúv.
50.Tunajší súd preveril na základe vznesenej námietky premlčania, či nedošlo k premlčaniu predmetnej zmluvy o úvere, či už v celku, alebo v časti. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného pod sp.zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého "splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nepredstavuje čiastkové plnenie podľa § 103 O.z., ale jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach", bude súd pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania vychádzať zo dňa splatnosti úveru ako celku, a nie zo dňa splatnosti jeho jednotlivých splátok. Plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 O.z. sa preto neposudzuje osobitne a samostatne od splatnosti každej jednej splátky poskytnutého úveru, ale buď od jej konečnej splatnosti, alebo od jej "zosplatnenia" v zmysle bodu 9 VOP, § 53 ods. 9 O.z., § 506 Obchodného zákonníka podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Keďže zo žaloby, ako aj z dokladov k nej pripojených vyplýva, že došlo k "zosplatneniu" predmetného úveru ku dňu 15.08.2014, pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, alebo jej časti treba vychádzať zo dňa 15.08.2014 (deň zosplatnenia úverovej zmluvy) ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere uplatnil na tunajšom súde dňa 08.12.2016, súd musí konštatovať, že v čase podania žaloby na súde (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle ust. § 112 O.z.) neuplynula trojročná premlčacia lehota. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný v celosti a ani v časti.
51.Keďže súd posúdil zmluvu o úvere ako platnú a uzavretú v súlade s právnymi predpismi účinnými ku dňu jej uzavretia, bolo nevyhnutné s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáha, aby bol žalobca zaviazaný povinnosťou zaplatiť sumy 304,67 Eur (ktorá má pozostávať zo sumy 204,67 Eur ako rozdielu medzi sumou uhradenou žalovanou 1004,67 Eur a výškou istiny 800,- Eur; a finančným zadosťučinením vo výške 100,- Eur, ktoré žalovaná ani nijako neodôvodnila) ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
52.V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania voči žalovanej
53.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.