Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_7P-1-2017.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/1/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: O. V., nar. XX. X. XXXX a O. V., nar. X. X. XXXX, deti rodičov: matky - H. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. Gabriel Vons, advokát, so sídlom ul. Komensého 497, Námestovo, a otca: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W., mal. deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s mal. deťmi takto
rozhodol:
I/ Súd návrh otca mal. detí O. a O. V. na zníženie výživného zamieta.
II/ Súd schvaľuje dohodu rodičov mal. detí O. a O. V. v tomto znení:
Otec mal. detí O. V. a O. V. je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny mesiac v čase od prvej soboty v mesiaci od 10,00 hod. do nasledujúcej nedele 14,00 hod. s tým, že otec si mal. deti vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska matky, kde mu ich matka riadne pripravené odovzdá a v určenom čase ich matke v mieste jej bydliska odovzdá.
Rodičia mal. detí sú povinní vzájomne sa bezodkladne informovať o prípadných prekážkach, ktoré bránia realizácii styku otca s mal. deťmi.
III/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, doplneným na pojednávaní dňa 31. 7. 2017 otec mal. detí žiadal, aby súd určil výživné na mal. O. V. vo výške 50 EUR mesačne a na mal. mal. O. V. vo výške 40 EUR mesačne, počnúc dňom 15. 8. 2016. Ďalej žiadal, aby súd upravil styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stretávať každý prvý víkend v mesiaci od piatku 18,00 hod do nedele 19,00 hod. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že prišiel o zamestnanie zo zdravotných dôvodov a od 30. 11. 2015 nemá stály príjem. Momentálne je zamestnaný na dohodu a jeho príjem je oveľa nižší ako bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 78 zákona o rodine: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 2.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že otec mal. detí sa domáha zníženia výživného a úpravy styku otca s mal. deťmi. V časti o úprave styku otca s mal. deťmi rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ku ktorej vyjadril kolízny opatrovník súhlasné stanovisko. Keďže aj podľa názoru súdu je táto dohoda v záujme mal. detí, ktoré majú právo na stretávanie sa so svojím otcom, súd túto dohodu schválil. V časti o zníženie výživného súd zistil, že o výživnom na mal. deti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/36/2013 zo dňa 6. 5. 2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril mal. deti V. O. a O. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal, aby na výživu mal. O. prispieval sumou 140 EUR a na výživu mal. O. sumou 120 EUR mesačne, počnúc dňom 1. 5. 2014. V čase posledného rozhodnutia o výživnom matka mal. detí bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 EUR mesačne, otec detí bol zamestnaný v zahraničí ( Írsko ). Z výsluchu otca mal. detí súd zistil, že ten bol do októbra 2016 zamestnaný v Nemecku s príjmom 850 - 950 EUR mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia túto prácu ukončil z dôvodu, že mu exekútor zablokoval účet, na ktorý mu bola poukazovaná mzda, z dôvodu neplatenia výživného na mal. deti. Po tom, ako mu exekútor zablokoval účet, sa vrátil na Slovensko a do práce v Nemecku viac nenastúpil, kvôli čomu s ním nemecký zamestnávateľ skončil pracovný pomer. Otec mal. detí je v súčasnosti bez zamestnania, zarába si brigádnickou formou. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podľa jeho vyjadrenia jeho mesačný príjem je 150 - 200 EUR mesačne, zo svojho príjmu platí byt a stravu. Matka mal. detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke, je zamestnaná na dohodu, od 1. 11. 2016 mala vyplatený príjem v sume 42,50 EUR. Mal. O. V. je žiačkou 2. ročníka základnej školy v H. a mal. O. V. navštevuje materskú školu v H.. Od posledného rozhodnutia o výživnom síce došlo z otca mal. detí k zmene pomerov, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom mal stály príjem zo zamestnania v zahraničí a v súčasnosti zamestnaný nie je a pribudla mu vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, avšak súd je napriek týmto skutočnostiam názoru, že nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Otec mal. detí totiž ( v rozpore so svojím tvrdením v návrhu, kde uviedol, že zo zamestnania v Nemecku odišiel zo zdravotných dôvodov ) vlastným zavinením prišiel o svoj príjem zo zamestnania, keď ho zamestnávateľ prepustil po tom, čo mal v práci neospravedlnenú absenciu. Do práce prestal otec mal. detí chodiť po tom, čo mu súdny exekútor zablokoval účet, kde mu bola uhrádzaná mzda a k blokácii účtu došlo v dôsledku toho, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom a to napriek tomu, že mal. v tom čase stabilný príjem. Ani v súčasnosti otec mal. detí nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a preto nemožno tvrdiť, že by nepracoval pre nedostatok pracovných príležitostí. Tvrdenie otca mal. detí, že sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval preto, lebo prenajímateľ bytu, v ktorom býva, mu nedal súhlas na prihlásenie trvalého pobytu v tomto byte, nebolo preukázané. Súd tiež považuje otcom detí deklarovaný príjem vo výške 150 - 200 EUR mesačne za nereálny, keď zároveň tvrdí, že on platí výdavky na bývanie a stravu, keď len nájomné na byt ( podľa jeho tvrdenia ) je 350 EUR mesačne. Čo sa týka mal. detí, u nich od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, pretože deti sú vekovo staršie, nastúpili do materskej a základnej školy, teda aj ich fyzické a psychické potreby sú vyššie. K zmene pomerov u matky detí došlo tiež v takom smere, ktorá by odôvodňovala skôr potrebu zvýšenia výživného, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom mala matka detí pravidelný príjem - rodičovský príspevok 199,60 EUR mesačne, a v súčasnosti je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu mladšieho dieťaťa, pričom jej príjem z práce na dohodu je zanedbateľný. Vzhľadom na to, že súd nezistil existenciu podmienok pre zníženie výživného na mal. deti, návrh otca v tejto časti zamietol
3.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Pokiaľ matka mal. detí navrhla, aby jej súd voči otcovi mal. detí priznal náhradu trov konania, nepreukázala a ani netvrdila existenciu takých okolností, ktoré by umožňovali aplikáciu § 55 Civilného mimosporového poriadku. Súd je predovšetkým názoru, že ide o konanie, ktoré je ovládané vyšetrovacou zásadou a preto význam právneho zastúpenia advokátom v týchto konaniach, kde súd vykonáva z úradnej povinnosti aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, je diametrálne odlišný od sporových konaní, kde procesná strana znáša povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a kde jej procesná aktivita má zásadné dôsledky na výsledok konania. Súd preto nevidí existenciu žiadnych výnimočných okolností, pre ktoré by bolo potrebné matke priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie vzdali.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších