Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-20-2017.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2017, v trestnej veci proti obžalovanému K. F., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/59/2014 zo dňa 19.01.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému K. F., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Y. V., prechodne bytom bez prihlásenia J. - R. R., L. X
u k l a d á :
Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaného K. F. a poškodenej J. J. E. zastúpenej splnomocnencom JUDr. J.N.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného K. F. za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
dňa 07.08.2013 v čase okolo 21.30 hod. v J. - R. R., L. X, v izbe rodinného domu, vykonal súlož s P. P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J., L. R. XX, okres J., po tom, čo predtým požil alkohol a odviezol ju na uvedené miesto, z ktorého ho P .P. J. požadovala odviezť, prípadne požičať peniaze na zaplatenie taxíka na odvezenie z uvedeného miesta, lebo sa bála sama ísť domov, v čom jej obžalovaný F. nevyhovel, vlákal ju do domu, že u neho prespí, v izbe domu si sadla na posteľ a pozerala film na počítači, keď ku
nej pristúpil obžalovaný F. a začal ju bozkávať na krku, čo sa jej nepáčilo, začala uhýbať a vravela mu, aby prestal, následne ju chytil a potiahol ju viac do stredu postele a začal ju vyzliekať, kde jej stiahol nasilu rifle na gumičke, pričom jej dal dole s rifľami aj dámske nohavičky, poškodená P. P. J. sa zo strachu prikryla perinou, aby sa k nej nedostal, čo sa mu aj tak podarilo, ľahol si na ňu a keď bol na nej, hovorila mu, aby prestal, tlačila ho oboma rukami od seba preč, tlačila mu najmä hlavu, na čo jej obžalovaný F. hovoril, aby sa nehanbila, že nech ho nechá robiť svoju prácu a pretože sa nevládala ďalej brániť, tak sa podvolila, obžalovaný F. jej roztiahol nohy a vnikol svojim pohlavným údom do jej pošvy a vykonal na nej súlož a keď skončil, výron semena mal na jej brucho, ľahol si vedľa nej a hneď zaspal, pričom k zraneniu P. P. J. nedošlo.
Uložil mu za to podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú J. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., L. R. XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a taktiež v zákonnej lehote okresný prokurátor. Poškodená podala odvolanie po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný odvolanie písomne neodôvodnil. Splnomocnenec poškodenej v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie o tom, že poškodená bola s nárokom na náhradu škody na civilný proces, považuje za nesprávne a nezákonné. Poškodená si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu morálnej škody v súlade s § 46 ods. 3 Tr. por. a to vo výške 3.377,- eur. Rovnako postupovala poškodená aj na hlavnom pojednávaní, kde si opätovne náhradu škody prostredníctvom splnomocneného zástupcu riadne uplatnila.
Uplatnená škoda bola vyčíslená vo výške minimálneho nároku, ktorý priznáva poškodenému trestným činom znásilnenia zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa § 5 citovaného zákona „poškodený trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania, má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. Nesúhlasí preto s názorom prvostupňového súdu, že nárok poškodenej na náhradu škody nebol presne špecifikovaný.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa má za to, že na rozhodnutie o náhrade uplatnenej škody nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Z pohľadu poškodenej je procesne náročné a zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v dvoch súdnych konaniach, ktoré majú dva základné stupne, čo v praxi znamená zdĺhavé súdne konania, v ktorých sa mnohé úkony vykonávajú v podstate opakovane. Navyše, pre poškodenú by bolo frustrujúce opakovane byť konfrontovaná so “škodcom“ a po skončení trestnej veci sa znovu stretávať na pojednávaniach v civilnej veci.
Navrhol preto, aby krajský súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 287 Tr. por. obžalovaného K. F. zaviaže nahradiť poškodenej J. J. E. škodu vo výške 3.377,- eur.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o treste. Výrok v napadnutom rozsudku o treste považuje za nezákonný. Súd sa neriadil ustanoveniami § 34 ods. 1, 2, 4 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák.
Vo vzťahu k osobe obžalovaného a jeho pomerom poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kde bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/148/2012 zo dňa 18.02.2013, právoplatným dňa 18.02.2013, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka s koncom skúšobnej doby dňa 18.02.2014. Okrem uvedeného odsúdenia bol obžalovaný v skúšobnej dobe taktiež postihnutý za priestupky či už na úseku cestnej premávky ako aj proti verejnému poriadku. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že samotný trest uložený vyššie uvedeným rozsudkom nesplnil vo vzťahu k osobe obžalovaného dostatočný výchovný a preventívny účel a spôsob jeho života neobsahuje také výrazné skutočnosti a okolnosti, ako vyžaduje bežný občiansky život. Ba práve naopak, možno konštatovať, že obžalovaný svojím spôsobom života preukázal, že nemá dostatočný rešpekt a sklony k dodržiavaniu základných noriem spoločenského správania. Vzhľadom na vyššie uvedené má na rozdiel od súdu za to, že neboli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák.
Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Poprad vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol.
Krajský súd na základe odvolania odvolateľov v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné a odvolania obžalovaného a poškodenej nie sú dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine a treste odôvodnil tým, že obžalovaný uviedol, že síce s poškodenou sa stretával, avšak k pohlavnému styku došlo z jej strany dobrovoľne, so súhlasom a nejednalo sa o znásilnenie. Vo svojej výpovedi popísal, akým spôsobom k pohlavnému styku došlo.
Obdobne poškodená vypovedala, že súhlasila so stretnutím s obžalovaným. Uviedla však, že k pohlavnému styku z jej strany nedošlo dobrovoľne. Popísala, akým spôsobom ju násilím donútil obžalovaný k súloži a kde zistila, že každý odpor je márny, nakoľko jej fyzické danosti sa nemohli porovnať s fyzickými danosťami obžalovaného. Ďalej popísala, akým spôsobom volala G. J. a L. D.. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že poškodená im volala, nevedela miesto, kde sa nachádza a ani žiadne detaily, plakala a bola roztrasená. Nasledujúci deň po stretnutí s poškodenou im táto poskytovala veľmi málo informácií zo zážitku z predchádzajúcej noci a v nasledujúcich dňoch vyjadrovala najmä pred L. smútok a trápenie spôsobené problémami rodinného aj osobného charakteru, čo chcela vyriešiť užitím väčšieho množstva liekov. Svedkovi J. postupne priznala, že ju niekto znásilnil, no nič konkrétne mu neuviedla a ďalšie informácie on získal od iných osôb.
Z výpovedí svedkov F. F., V. L., K. E. a Z. K. okresný súd nezistil okolnosti týkajúce sa spáchania skutku. Taktiež výpoveď svedka E. F., otca obžalovaného, nemá dôkazný charakter, nakoľko tento vypovedal iba k sexuálnym aktivitám svojho syna.
Ďalej okresný súd zistil z výpovede D. E., matky poškodenej, ale aj správami psychologickej poradne a výpoveďou svedkyne psychologičky H.. R. F., že poškodená v doprovode matky začala psychologickú ambulanciu navštevovať od 25.07.2013, pretože ťažko prežívala odchod otčima z ich rodiny. Podľa psychologičky bola poškodená uzavretá, utiahnutá, tichá, veľmi ťažko nadväzovala verbálny aj neverbálny kontakt. Pri ďalších kontaktoch s psychológom sa poškodená javila rovnako, bola uzavretá. Po opakovaných vyšetreniach poškodená dňa 02.10.2013 začala psychologičke vyhýbavo popisovať príčiny, ktoré spôsobili jej zlý stav a okrem odchodu otčima veľmi stručne popísala situáciu zo dňa 7.8.2013. Nesúvislé informácie poškodenej svedčia o tom, že situácia vo večerných hodinách 7.8.2013 v dolnej časti domu vo vzdialenejšej časti od Popradu, kde kamarát bol opitý, robil somariny, strhol ju ..., ona volala kamarátovi, plakala, tento chcel volať policajtov, s čím ona nesúhlasila, mala na ňu negatívny vplyv a bolo zvýšené riziko retraumatizácie. Tieto informácie boli poskytnuté matke a postupne
získané ďalšie dielčie informácie priamo od poškodenej boli zhrnuté v podanom trestnom oznámení pre podozrenie zo znásilnenia.
Matka poškodenej vypovedala, že počas hospitalizácie od 23.08.2013 z dôvodu preddávkovania sa liekmi, svedkyňa sa dozvedela od iných ľudí, že jej dcéra mala byť znásilnená. Tieto získala aj od príbuzných a mládeže, keďže sa na sídlisku kontaktovali s jej dcérou. S dcérou o znásilnení rozprávala až po ukončení jej hospitalizácie, teda po 27.08. 2013. Tieto informácie si dala do súvislosti so správaním sa dcéry po rannom návrate domov od kamarátky, u ktorej mala prenocovať pred pár dňami, keď dcéra ráno plakala, bola smutná, spomínala otčima a išla si ľahnúť. Psychologickú poradňu navštevovala v súvislosti s negatívnym vplyvom odchodu otčima, no od psychologičky sa dozvedela, že dcéra prežila aj inú ťažkú situáciu, o ktorej začala až následne hovoriť. Trestné oznámenie podala táto svedkyňa až po získaní súboru informácií, ktoré navzájom súviseli. Dozvedela sa aj o nočnom telefonovaní dcéry s J., ktorému sa najviac zdôverovala, no vtedy nechcela ani jemu prezradiť podrobnosti a trvala na tom, aby sa od neho matka nedozvedela o prežitej situácii, pretože ju nechcela stresovať. Svedkyňa získala aj ďalšie informácie o obžalovanom, ktorý sa snažil pôsobiť na jej dcéru cez telefón aj facebook a ich obsahom bolo pôsobenie na dcéru, aby o nočnom zážitku sa nebavila, pretože on bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Okresný súd ďalej vychádzal zo záverov znaleckého posudku psychologičky J.. V. J. na poškodenú, z ktorého vyplýva, že znalkyňa bola prítomná pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní, vykonala s ňou osobný pohovor, psychologické vyšetrenie aj za pomoci objektívnych testových metód a nezistila u poškodenej poruchy vnímania v zmysle halucinácií. Poškodená sa vedela orientovať v realite, v čase vyšetrenia bola osobnosť ešte nezrelá s výrazným afektívnym nábojom, kde sa agresivita vyvažovala úzkosťou a jej vnútorné napätie bolo veľmi vysoké. V posudzovaní reality bola nekompromisná, boli preukázané sklony k jednoznačným riešeniam, bola ľahko ovplyvniteľná, dala sa ľahko zlákať a veľmi ľahko sa dostala do podriadenej pozície, v ktorej sa často nechala aj napádať, nedokázala sa účinne brániť, jej vzťahy boli skôr povrchné, veľmi rýchlo a naivne sa viazala na ľudí a až neadekvátne im dôverovala. V afektívne napätých situáciách bolo možné očakávať neadekvátne správanie a bola preukázaná aj tendencia ukazovať sa v lepšom svetle a podávať o sebe skreslený obraz.
U poškodenej bola zistená vystupňovaná neistota a potreba bezpečia, znaky sexuálnej traumatizácie, odbrzdenosť na verbálnej úrovni, čo môže skresliť jej vyjadrenia ohľadom skutku, no tendencie k vymýšľaniu udalostí a ani patologické sklony ku klamstvu u nej neboli zistené. O skutku veľmi ťažko rozprávala, bolo vidieť pri rozprávaní napätie a nepokoj, čo svedčí o prekonanej traumatickej skúsenosti v jej živote a je ťažko zistiť, či došlo u nej aj k nejakej inej skúsenosti ohľadom sexuality. Pretrvávajúce psychosomatické ťažkosti sa prejavovali zvracaním, nevoľnosťou, slabosťou, chudnutím, bolesťami hlavy a brucha a mali inú organickú príčinu, čo bolo dôvodom psychiatrického vyšetrenia poškodenej a podľa ošetrujúcej lekárky H.. G. H. javila známky utiahnutej málovravnej osoby, pri vyšetrení ju suplovala matka, ktorá ju doprevádzala a boli uvádzané aj postraumatické stresové poruchy po prekonanom traumatickom zážitku, ktorý mala poškodená pred dlhším časom. Poškodená rozprávala o tomto zážitku aj za prítomnosti matky. O pocitoch hanby, poníženia z dôvodu, že sa o tomto zážitku rozprávalo aj medzi jej priateľmi, ona vnímala tak, že ju priatelia odizolovali, smejú sa jej a toto spôsobilo pocit utiahnutia. Podľa ošetrujúcej lekárky, tieto psychosomatické ťažkosti mohli súvisieť s traumatickým zážitkom, ale aj s nahromadením iných skutočností, ktoré u poškodenej viedli k psychickému zaťaženiu.
Následne bolo vykonané znalecké dokazovanie v rámci konania pred súdom a to z odvetvia psychológie na obžalovaného, z ktorého záverov vyplýva, že u tohto sú rozumové schopnosti na priemernej úrovni, neboli zistené poruchy pamäti, a teda schopnosť uchovávať a následne reprodukovať je na dobrej priemernej úrovni. Nepotvrdila sa patologická tendencia ku klamstvu. U obžalovaného nebol preukázaný syndróm závislosti na základe výpovedí, pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov, no znalec poukázal na preukázané množstvo požitia alkoholu obžalovaným, ktoré môže výrazne vplývať na vnímanie, uchovanie a reprodukovanie udalostí pri jeho miere intelektu a pamäti, ktoré súvisia so skutkom. V tomto zmysle môže obžalovaný nepresne pamätať a vyhodnotiť skutok, keďže množstvo požitého alkoholu cca 1 až 1,5 litra vína mohlo skresliť pamäťovú stopu celej situácie daného skutku. Osobnosť obžalovaného je menej zrelá, neuroticky štrukturovaná, bez výraznej psychopatológie. V sociálnych kontaktoch je extrovertne orientovaná, je melancholický typ so sklonom k úzkosti a tenzie pri vyššom strese, úzkostné rysy v osobnosti bez výraznejších agresívnych tendencií. Týmto vyšetrením nebola zistená sexuálna agresivita obžalovaného, no pri užití väčšieho množstva alkoholu
aj pri neurotickej štruktúre osobnosti môže dochádzať k čiastočnej strate zábran a odbrzdenejšiemu správaniu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný K. F.. Okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Čo sa týka osoby obžalovaného, konštatoval okresný súd, že tento je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol raz súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, no od skončenia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uplynula už dlhšia doba než dva roky. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu okolnosti prípravy stretnutia obžalovaného a poškodenej, komunikáciu, ktorá predchádzala samotnému konaniu obžalovaného už na mieste skutku, vek obžalovaného, poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti neboli zistené a podľa názoru súdu, je potrebné vzhľadom na trestnú sadzbu, ktorá je u žalovaného trestného činu daná, považovať trest, vzhľadom na osobu obžalovaného, za neprimerane prísny v rámci stanovenej trestnej sadzby, a preto súd má za to, že uloženie trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj osobu obžalovaného, splní trest uvedený vo výroku, pričom výkon trestu je podmienečne odložený na maximálne určenú skúšobnú dobu a pri zabezpečení kontaktu obžalovaného s probačným a mediačným úradníkom v rámci probačného dohľadu a absolvovaní odborného výcviku alebo výchovného programu, ako aj realizovaní psychoterapie u obžalovaného bude dosiahnutý účel trestu takto uloženým trestom.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní odvolateľov dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že vykonané dôkazy jednoznačne potvrdili tú skutočnosť, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Tu poukazuje krajský súd najmä na výpoveď poškodenej, ktorá v plnom rozsahu usviedčala obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, na výpovede G. J. a L. D. ako aj na znalecké dokazovanie, z ktorého je zrejmé, aký následok na psychike poškodenej zanechávalo konanie obžalovaného.
Správne preto postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný K. F..
V súlade so zákonom kvalifikoval konanie obžalovaného okresný súd ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na vek poškodenej a to aj na tú skutočnosť, že poškodená vedela o tom, že obžalovaný má trvalý priateľský vzťah s jej najbližšou kamarátkou, a preto aj krajský súd je toho názoru, že k pohlavnému styku zo strany poškodenej nedošlo dobrovoľne.
Pri rozhodovaní o treste však krajský súd dospel k inému záveru ako okresný súd. Stotožňuje sa krajský súd s názorom okresného prokurátora, ktorý je uvedený v písomných dôvodoch odvolania okresného prokurátora, kde je zrejmé, že obžalovaný predmetný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/148/2012 zo dňa 18.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2013 a ktorým bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka, pričom skúšobná doba skončila 18.02.2014.
Nebolo teda možné uložiť taký druh trestu ako uložil okresný súd a to s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. , z ktorého vyplýva, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Je evidentné, že okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri použití § 39 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. Zo spisového materiálu ani z dôkazov, ktoré boli vykonané okresným súdom však krajský súd nezistil mimoriadne okolnosti na strane páchateľa ani mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré by podmieňovali a zakladali takýto postup. Ani okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku takéto okolnosti neuviedol. Krajský súd preto s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ na území Slovenskej republiky jedenkrát súdne trestaný, pričom od uplynutia skúšobnej doby uplynuli viac ako dva roky, dospel k záveru, že u obžalovaného nezistil ani poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, a preto ukladal trest v základnej výmere, ktorá je pre trestný čin podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 7 rokov až 15 rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, na spôsob spáchania skutku, na jeho následok krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Keďže obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia v posledných 10-tich rokoch, ktorý by mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon uloženého trestu v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu potom krajský súd v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného K. F..
Čo sa týka odvolania splnomocnenca poškodenej, ktorý uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 3.377,- eur a to v súlade s § 5 zák. č. 215/2006 Z. z., krajský súd poukazuje na ustanovenie tohto zákona, kde oprávneným na uplatnenie takejto škody je Ministerstvo spravodlivosti. Bude preto potrebné, aby voči tomuto ministerstvu si poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody. Vo vzťahu k morálnej ujme, ktorá bola uplatňovaná poškodenou, poukazuje krajský súd na vyjadrenia splnomocnenca, že aj v tomto období u poškodenej pretrvávajú zdravotné problémy, a preto bude potrebné, aby v civilnom konaní bola zabezpečená zdravotná dokumentácia, ktorá odôvodní zdravotný stav poškodenej a vplyv prežitej udalosti na tento zdravotný stav a následne bude môcť civilný súd rozhodnúť o výške morálnej ujmy u poškodenej.
Preto krajský súd aj odvolanie poškodenej J.T. E. zastúpenej splnomocnenom JUDr. J. E. v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.