Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-31-2017.pdf
PDF · 81.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Y. XXXX/XX a otca O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. T. XXXX/XX, t.č. bytom G., C. M. XXXX/X, o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
Súd dáva za otca dieťaťa súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej L. C., nar. XX.XX.XXXX, na priezvisko ,,T.".
odôvodnenie:
(1) Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2017 domáhala udelenia súhlasu na zmenu priezviska maloletej. Návrh odôvodnila tým, že zápisom o určení otcovstva a súhlasným vyhlásením rodičov spísaným na Matričnom úrade v G. dňa XX.XX.XXXX sa s otcom maloletej dohodli, že maloletá bude po narodení užívať priezvisko C.. Pred narodením maloletej sa matka domnievala, že otec maloletej sa o ňu bude zaujímať a starať sa o ňu, preto súhlasila s priezviskom pre maloletú C.. Vyslovila presvedčenie, že z hľadiska ďalšieho vývoja maloletej by bolo prospešné, keby mala priezvisko T., ktoré je zhodné s priezviskom matky, a to najmä teraz, keď nastúpi do materskej školy. Naviac svojho otca vôbec nepozná, lebo ten sa o ňu nezaujíma, nestýka sa s ňou, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a ani sa nestará o jej vývoj a životné potreby. Otca telefonicky požiadala o súhlas so zmenou priezviska maloletej, s čím otec nesúhlasil.
(2) Otec maloletej sa k návrhu písomne nevyjadril.
(3) Kolízny opatrovník v písomne podanej správe v súvislosti s návrhom uviedol, že zmena priezviska maloletého dieťaťa nie je len "formálnym" úkonom, ale do značnej miery ide o skutočný zásah do identity maloletého dieťaťa, ktorý môže a pravdepodobne aj bude mať určitý dopad na jeho ďalší vývin. Napriek tomu, že v súčasnej dobe sa stretávanie otca s maloletou nerealizuje, otec verbalizuje svoj záujem o dieťa, pričom sa odvoláva i na riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej. Dôvodom pre zmenu priezviska sa všeobecne nepovažuje len samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nesie iné priezvisko ako rodič. Doposiaľ neboli v sociálnom prostredí u dieťaťa zistené problémy so sociálnou interakciou s rovesníkmi, vyvolávanie zbytočného stresu, či dokonca problémy s vlastnou identitou, spôsobené rozdielnosťou priezvisk dieťaťa a matky.
(4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
(5) Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Poukázala na skutočnosť, že otec o maloletú nejaví žiaden záujem, nestýka sa s ňou, nemá informácie o jej zdravotnom stave, o maloletú sa stará sama, otec sa ani nezaujíma, či už navštevuje škôlku. Nakoľko dcéra má priezvisko otca, ktorý s ňou nemá žiaden citový vzťah, chce sa vyhnúť tomu, keď bude v Š. dcéra čeliť otázkam, prečo má iné priezvisko ako matka, čím chce chrániť svoje dieťa. Skutočnosť, že si našla priateľa, ktorý je aký je, je jej osobná vec, pričom poukázala na to, že maloletá jej priateľa vníma ako svojho otca, keďže je s ňou každý deň. Na otázku kolízneho opatrovníka matka uviedla, že v súčasnosti neuvažuje nad možnosťou, že by sa vydala za svojho súčasného priateľa, zatiaľ sa vydávať nechystá. Na ďalšiu otázku kolízneho opatrovníka uviedla, že maloletá nevie, aké má priezvisko, matka jej to zatiaľ nepovedala.
(6) Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Poukázal na tvrdenia matky, ktorá sama uviedla, že maloletá už od útleho detstva nevie, kto je jej otec a aké má priezvisko. Uviedol, že za maloletou chodil. Tiež uviedol, že príde doba, kedy sa maloletá bude pýtať, prečo má priezvisko C., keď jej matka je T. a od toho on očakáva, že maloletá si nájde k nemu cestu. Na otázku kolízneho opatrovníka, či má otec záujem o maloletú tento uviedol, že sa nebude vyjadrovať.
(7) Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že napriek nezáujmu otca o maloletú, neboli uvedené relevantné dôvody pre zmenu priezviska maloletej.
(8) Z rodného listu maloletej vyplýva, že ako jej rodičia sú uvedený C. T. a O. C..
(9) Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že maloletá nastupuje od septembra 2017 do C. Š. na C. A. v G.. Matka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Otec maloletej sa s dcérou nestretáva, žiadnym spôsobom sa o ňu nezaujíma. Keďže medzi maloletou a otcom nie je vytvorený žiadny blízky vzťah, matka chce, aby dieťa malo jej priezvisko. Výživné platí nepravidelne, matka mu musí často pripomínať úhradu výživného. Otec maloletej uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Matka maloletej ho viackrát uviedla do omylu, preto má pochybnosti i o svojom otcovstve vo vzťahu k maloletej. Výživné na dieťa podľa jeho vyjadrenia platí riadne. Uznáva, že sa nestretáva s dcérou, je to údajne preto, že nesúhlasí so spôsobom života v rodine matky maloletej. Na tom, aby dieťa nieslo jeho priezvisko, trvala pred narodením dieťaťa matka maloletej. Otec vtedy súhlasil a nevidí dôvod, aby sa to menilo. Je presvedčený, že v budúcnosti si s maloletou vytvoria vzťah, preto trvá na tom, aby dieťa malo jeho priezvisko.
(10) Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
(11) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(12) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh podala matka dôvodne. Ako to vyplynulo z výsluchu rodičov maloletej, otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, nekontaktuje ju, nestretáva sa s ňou, neinformuje sa o jej aktivitách, záujmoch, je vo vzťahu k svojej dcére pasívny (okrem platenia výživného, ktorú povinnosť si plní). Túto skutočnosť konečne nepoprel ani otec maloletej. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že bol tu vytvorený na úvod pojednávania priestor, aby sa rodičia pokúsili predmetnú vec vyriešiť zmierne, čo sa však nepodarilo, nakoľko obaja rodičia zotrvali na svojich postojoch. Súd umožnil obom rodičom, aby predostreli svoje argumenty na podporu svojho stanoviska. Matka na pojednávaní odôvodnila svoj návrh najmä tým, že otec doteraz nevyužil možnosť budovať si s maloletou vzťah, túto vôbec nekontaktuje a maloletá v podstate ani o jeho existencii nevie. V súčasnosti matka žije so svojim priateľom, ktorého maloletá považuje za svojho otca. Poukázala na to, že maloletá začala od septembra chodiť do Š., čím budú vznikať situácie, kedy bude maloletá konfrontovaná s otázkami, prečo má rozdielne priezvisko, ako jej matka, čoho ju chce ona uchrániť. Na pojednávaní tiež matka potvrdila, že zatiaľ maloletá nevie, aké má priezvisko, pričom matka ju naučila, aby na otázku "koho je" odpovedala "mamičkina". Súd v tejto súvislosti poučil matku o tom, že maloletá má dvoch rodičov a je i v záujme maloletej, aby sa dozvedela i o svojom druhom rodičovi, ktorý keď prejaví
záujme o kontakt s maloletou, matka mu bude musieť umožniť sa s ňou stretávať, lebo je to i právom dieťaťa mať zachovanú možnosť budovať si vzťah s oboma rodičmi. Otec na pojednávaní uviedol, že príde doba, kedy sa maloletá bude pýtať, prečo má priezvisko C., keď jej matka je T. a od toho on očakáva, že maloletá si nájde k nemu cestu. Taktiež uviedol, že to bola samotná matka, ktorá trvala na tom, aby maloletá mala jeho priezvisko. Súd otca na pojednávaní poučil o tom, že nie je správne čakať na to, kým maloletá bude riešiť otázku, kto je jej otec, ale iniciatíva by mala byť z jeho strany, aby si začal už v tomto veku budovať s maloletou vzájomný vzťah, a to postupne. Zároveň bol otec poučený, že v prípade záujmu bude upravený jeho styk s maloletou, o čo však otec neprejavil záujem. Súd prihliadol i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že zmena priezviska maloletého dieťaťa nie je len "formálnym" úkonom, avšak za danej situácie má súd za to, že záujem otca o to, aby maloletá naďalej niesla jeho priezvisko nemožno považovať za presvedčivý a opodstatnený, keďže tento sa až do súčasnosti v reálnom každodennom živote maloletej žiadnym spôsobom neangažoval (teda okrem plnenia vyživovacej povinnosti) a v podstate tak ani nehodlá v blízkej dobe urobiť, keďže chce čakať až do času, kedy bude maloletá skúmať pôvod svojho súčasného priezviska. Takto môže dôjsť i k tomu, že sa ich spoločné cesty nikdy neskrížia, pokiaľ maloletá nebude mať záujme skúmať rozdielnosť priezvisk so svojou matkou. Na druhej strane možno vo svetle týchto skutočností považovať argumenty matky za opodstatnené pre zmenu priezviska maloletej, ako na ne poukázala vo svojom návrhu i na pojednávaní. Teda i súd konštatuje, že zmena priezviska dieťaťa by nemala byť len formálnym úkonom, avšak pri súčasnom nezáujme otca o maloletú a o čas strávený s ňou (a to napriek tomu, že mu bol zo strany súdu vytvorený priestor pre zmenu súčasného stavu, čo však nevyužil) možno považovať záujem matky, aby maloletá niesla jej priezvisko za opodstatnený. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
(13) Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. o Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "CMP") na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(14) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko si účastníci nárok na náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).