Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-225-2014.pdf
PDF · 295.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/225/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca predsedom senátu JUDr. Michalom Uhorskaiom a prísediacimi Ľubomírom Miklom a Jánom Klimom v trestnej veci proti obžalovanej C. F. pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. septembra 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaná: C. F.
X.. XX. XX. XXXX Y. K., V. L. K., A. F. XXXX/X, j e v i n n á, ž e dňa 12. 08. 2013 asi o 7.50 h v K. v predajni odevov Adam Slovakia, s. r. o., ktorá sa nachádza v obchodnom komplexe na ulici E. XX, založila požiar v predajni na dvoch miestach, z ktorého jedno sa nachádzalo v drevnej skrini s vystavenými oblekmi, ktorá bola umiestnená pri stene oproti oknám a druhé sa nachádzalo vo vnútri predajného pultu, kde bola dokumentácia o prevádzke predajne a to za použitia akcelerátora alebo iniciátora horenia založeného na spektre podobnému spektru zmesi ropných uhľovodíkov, ktoré sa nachádzajú v ľahkých ropných destilátoch, napr. benzínoch, pričom došlo k zhoreniu účtovných dokladov predajne, spoločenského oblečenia, prasknutiu okien, opadaniu vnútornej omietky stien a stropu, zadymeniu priestorov predajne a zadymením došlo i k znehodnoteniu tovaru, ktorý v predajni nezhorel, čím pre majiteľa budovy Ľ. F. C. F. F. spôsobila škodu na budove vo výške 4 200,- € a pre spoločnosť Adam Slovakia s. r. o. so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, poškodením zariadenia a tovaru spolu škodu vo výške nie menej ako 10 535,54 €, t e d a úmyselne zničila, poškodila alebo urobila neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, t ý m s p á c h a l a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Z a t o j e j s ú d u k l a d á podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným stranám:
- Ľ. F. C. F. F. škodu vo výške 4 200 eur,
- spol. Adam Slovakia, s. r. o. so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, škodu vo výške 10 535,54 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodené strany - Ľ. F., F. F. a spol. Adam Slovakia, s. r. o. so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd obžalobu na obžalovanú Andreu Krokavcovú pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka poškodeného Ľubomíra Kováča a Miroslava Kováča, znalcov PhDr. Moniky Navrátilovej, PhDr. Evy Kitkovej, MUDr. Jany Greškovej, MUDr. Dušana Hrubalu, CSc., Ing. Andrey Tanczošovej, Ing. Miroslava Pánika, Ing. Ladislava Hladovca a svedkov Pavla Hlatkého, Márie Tóthovej, Olívie Slovákovej, Mariana Krokavca, Dany Bátori, Štefana Bátori, Jána Maťúcha, Jozefa Bebjaka, Petra Simana, Ľubomíra Simana, Štefana Mitra, Štefana Nikoloviča, Miroslava Repáka, Pavla Slováka, Pavla Turisa, Slavomíra Machalu, Pavla Mečiara, Branislava Dobortu, Ľuboša Virguľu, Jána Tomaľu, Pavla Dubaja a Alžbety Belányiovej. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Svedok poškodený Ľubomír Kováč pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná bola zamestnankyňou spoločnosti Adam Slovakia, s.r.o. (patriacej zaťovi a dcére poškodeného), pričom pracovala ako predavačka. Spoločnosť mala budovu predajne v prenájme od poškodeného. Pri opätovnom vypočutí na hlavnom pojednávaní svedok opísal na predloženom pôdoryse na č.l. 984 účel jednotlivých miestností. V miestnosti č. 3 bol sklad, z miestnosti č. 2 do miestnosti č. 3 nebol možný prístup. Do miestnosti č. 3 bolo možné vojsť len zo zadného vchodu. Svedok Miroslav Kováč pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho vzťah s obžalovanou bol pracovný, pracovala vo firme Adam Slovakia s.r.o. asi rok a pol. Spočiatku bola spolupráca v poriadku, pracovala na predajni v Revúcej aj s Marianou Tóthovou. Keď presunuli pani Tóthovú do Lubeníka kvôli nedostatočným tržbám v predajni v Revúcej, začali sa s obžalovanou problémy, a to že nedodržiavala pracovný čas, nedostatočne si plnila pracovné povinnosti, neustále tam obstávali príslušníci jej rodiny alebo cudzí ľudia, jej známi, ktorí nenakupovali a boli na predajni, na ktorých ju upozorňoval, že si neželal, aby sa tam zdržiavali. O požiari sa dozvedel v Lubeníku na pošte, keď mu telefonovala manželka, pán Hlatký a pani Slováková. Išiel k predajni, kde mu hasiči povedali, že údajne vybuchla plynová kotolňa, avšak tá bola nepoškodená a kotol je funkčný do dnešného dňa. Hasiči ho požiadali, aby otvoril zadný vchod z predajne, avšak kľúče nemal (nemal kľúče od žiadnych z 13 ich prevádzok), pretože hmotnú zodpovednosť majú zamestnanci a týmto spôsobom sa chcú vyhnúť nedorozumeniam pri prípadných mankách, ktoré môžu vzniknúť. Pani Tóthová mu povedala, že kľúče od zadného vchodu by mali byť v pokladničke, ktorá by sa mala nachádzať v predajni, zhruba niekde pri pultoch na zemi a tam ju aj našiel, vybral kľuč, otvoril dvere a do 17.00 hod. už do predajne na žiadosť polície nevošiel. Po vstupe do predajne našiel pod oknom na pulte položený mobilný telefón, v ktorom nenašiel žiadne kontakty, ani volané čísla, ani správy, nič. Bol v takom stave, akoby bol nový, pričom mal asi rok a bol tam na predajni tiež asi rok. Po predložení fotiek z vyhorenej predajne, svedok uviedol, že platobný terminál úplne nezhorel a naopak z pokladne neostalo vôbec nič. Taktiež zhorel pult, kde bola dokumentácia, a to dodacie listy, kniha tržieb a tak isto, že úplne zhorela pokladňa, pričom platobný terminál bol iba mierne poškodený. Dňa 9.11.2012 bola vykonaná inventúra, na základe ktorej odišla pani Tóthová pracovať do Lubeníka. Vtedy, v ten deň, bol hodnota tovaru nachádzajúceho sa v predajni v Revúcej vo výške 149 461,12 €, to boli maloobchodné ceny, za ktoré sa tovar predáva a v pokladni bola suma 200,16 €. Upravila sa otváracia doba predajne, od pondelka do piatku od 9.00 h - 17.00 h a v sobotu od 08.00 h -12.00 h, kde pracovala obžalovaná sama, a keď bolo potrebné, chodila jej vypomáhať pani Tóthová. Od apríla 2013 nahrádzali pokladne novými, ktoré boli pripojené cez internet on-line, tým sa chceli vyhnúť tomu, že predavačky v obchodoch zvykli preceňovať tovar rôznym spôsobom, čím mohli okrádať nie len zamestnávateľa, ale aj zákazníkov. Predajňa v Revúcej sa dostala na rad v auguste 2013. K výmene pokladne v Revúcej napokon nedošlo, pretože 12.8.2013, kedy sa mala vrátiť po dvojtýždňovej dovolenke obžalovaná, tak v ten týždeň v stredu sa mala urobiť inventúra a malo dôjsť aj k výmene pokladne, ktorej predchádzalo prevysačkovanie všetkého tovaru, avšak kvôli požiaru k tomu nedošlo. Od inventúry v novembri 2012 bol pri porovnaní s predchádzajúcim rokom zjavný pokles tržieb na predajni. Vzhľadom na to, že predajňu v Revúcej mali blízko k sídlu firmy, chceli ju vybaviť novou pokladňou až na koniec, avšak po poklese tržieb a aj po tom, že svedkovi pár známych avizovalo, že si boli kúpiť košeľu, ktorá nezodpovedala ich cenám, sa rozhodli dať túto pokladňu do Revúcej skôr ako do ostatných predajní. Priemerné mesačné tržby od novembra 2012 do leta 2013 boli cca 5 tis €. December
2012 bol vo výške 8 532,- €. Hodnota tovaru bola okolo 150 tis €. Za každý mesiac sa robila uzávierka, na základe dodacích listov a tržieb - výdaj z pokladne, ktoré kontroloval pán Hlatký a hotovostnú knihu kontrolovala pani Slováková ako účtovníčka. Štatistiku riešili obžalovaná s pánom Hlatkým. Predtým ako odišla obžalovaná na dovolenku a nastúpila pani Tóthová, sa nerobila inventúra, spoliehali sa na vzájomnú dôveru medzi pracovníčkami. Za mesiac júl 2013 pán Hlatký a pani Slováková nevedeli skontrolovať predajňu, nakoľko za tento mesiac neposlala obžalovaná dodacie listy a ostatné doklady a všetko zhorelo na predajni. Koncom júna 2013 bol stav tržieb 4 830,17 € a stav zásob bol vo výške 149 606,69 €. Za júl a časť augusta 2013 bola vypočítaná tržba a aj stav tovaru na predajni na základe ich dodacích listov, ktoré sú podpísané zo stany obžalovanej aj zo stany ich firmy, všetko išlo proti podpisu. V deň požiaru sa nestretol s obžalovanou. Snažili sa s ňou skontaktovať a komunikovať, boli aj u nej na byte, niekoľko krát jej volali, stále odkazovala po druhých a ospravedlňovala sa cez druhých ľudí, že sa nemôže zúčastniť inventúry. Aj keď sa náhodne svedok stretne s obžalovanou, nie je schopná sa mi pozrieť do očí, zjavne sa vyhýba kontaktu. Keď sa stretli v Bille nechala košík na strede predajne a odišla preč, len aby sa nemusela so svedkom rozprávať. S pánom Hlatkým sa rozprávali, že po inventúre bude s ňou rozviazaný pracovný pomer, s tým, že vtedy ešte nevedeli, že dôjde k požiaru. Nemala sa od koho dozvedieť, že u nich končí, ale rozhodli sa tak po skúsenostiach s ňou a na základe ich nespokojnosti. Počas tej dvojtýždňovej dovolenky obžalovanej, kedy pracovala v predajni pani Tóthová, začali v predajni vykonávať prevysačkovanie tovaru na čiarové kódy, čo si ona mohla všimnúť, keď vošla dňa 12.8.2013 do predajne, že tovar má čiarové kódy a s cenou pri inventúre by už nemohla pohnúť, čo mohlo byť motívom jej konania opísaného v skutku, pretože je možné bez zavedenia čiarových kódov na tovare, zakryť manko aj v prípade fyzickej inventúry. Tovar v predajni nemali poistený, ani kamerový systém nemali. Obžalovaná svedka nekontaktovala po požiari a ani nikoho ohľadne požiaru. Pri opätovnom vypočutí na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že v predajni v tej dobe pracovala jedna predavačka. V čase dovoleniek bola na zastupovanie ešte jedna žena. Predavačky mali od predajne kľúče. Mali kľúče od predného aj od bočného vchodu. Od zadného vchodu kľúče nemali, pretože to nebolo potrebné, nakoľko to už neboli priestory predajne. Objekt už nie je v takom stave ako na priložených fotkách. Skrine medzi miestnosťami na č.l. 984 označených 2 a3 mali aj zadnú sololitovú stenu, ktorá znemožňovala vstup. Skrine, ktoré mali zadnú stenu boli spolu aj zošróbované. S týmito skriňami nebolo manipulované, čo bolo aj nemožné, pretože boli založené tovarom a boli ťažké. Predavačky nevedeli prejsť do miestnosti 9, 10, 11, 12. Policajti robili obhliadku aj z miestností 9, 10, 11, 12. Svedok si to pamätal preto, lebo jeden príslušník PZ mu zlomil pult. Obidve predavačky, pani Krokavcová aj pani Tóthová, dostali po dva zväzky kľúčov. Neskôr boli rozdelené. Pani Tóthová pracovala v predajni v Lubeníku a chodievala zastupovať pani Krokavcovú. Pri ich nástupe boli vsadené nové vložky do dverí. Svedok má 18 prevádzok, ale ani od jednej nemá kľúče, z dôvodu, že v minulosti, keď vzniklo manku, tak personál obvinil svedka. Svedok preto už nemá kľúče ani od centrálneho skladu. Keď svedok prišiel na miesto požiaru, tak ho policajt požiadal, či by nevedel otvoriť dvere. Kľúče si svedok vypýtal od pani Tóthovej. Bočné dvere otváral svedok kľúčom pani Tóthovej. Predavačky mali podpísanú hmotnú zodpovednosť, ale nevedel uviesť, či vola spoločná alebo na jednotlivca. Obžalovaná k výpovedi svedka - poškodeného Miroslava Kováča uviedla, že pracovnú dobu dodržiavala. Ak niekedy ráno meškala, bolo to spôsobené buď zdravotnými komplikáciami zo strany jej detí alebo tým, že mala na starosti aj reklamu predaja v predajni a bola poverená aj inými úkolmi zo strany zamestnávateľa, a to dvakrát do týždňa vyzdvihnutie pošty, zasielanie reklamácií na pošte, reklamu a vyhlásenie do mestského rozhlasu. Ohľadne telefónu uviedla, že sa používal na firemné účely, ale predtým s ním nemanipulovala a nevedela prečo bol v takom stave ako bol. Nikdy nebola písomne upozorňovaná na prípadné nedorozumenia v jej pracovných záležitostiach. Čo sa týka kontaktu zo strany zástupcu firmy Adam Slovakia s.r.o. po požiari, svedok Miroslav Kováč bol jedenkrát u nich doma, kedy ona doma nebola, nechal jej odkaz, že má prísť na inventúru dňa 14.8.2013. Na telefonáty nemohla odpovedať, pretože jej zo stany polície bol odobratý telefón, takže jej volali zbytočne a ak ju chceli zastihnúť mohli volať na telefón manžela. Na príručnom stolíku pri pulte sa mal nachádzať aj zapaľovač ktorý sa používal na zapaľovanie vonných sviečok, pretože tam bol smrad z kanalizácie, čo majitelia nikdy nedoriešili poriadne a bolo to cítiť hlavne v lete. Svedok - poškodený Miroslav Kováč po pripomienkach zo strany obžalovanej uviedol, že v predajni sa konala v roku 2012 prerábka dverí, niektorý víkend v sobotu, kedy sa obžalovaná nemohla prerábky z rodinných dôvodov zúčastniť, dôverovala mu a nechala mu ten tretí kľúč, ktorý jej následne v nasledujúci pondelok po tom víkende vrátil. Svedok Pavol Hlatký pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu volala pani Tóthová, že došlo k požiaru, že horí predajňa v Revúcej. Do predajne ho nepustili, videl obhorené okná a dvere boli otvorené.
Potom prišla Tóthová a povedala, čo sa stalo. Potom pokračovali v práci a až večer sa dostal do predajne a tam bolo všetko zhorené, zadymené, začerneté. V ten deň mal prísť do predajne po 9 hod., po tom ako si dokončí prácu v Lubeníku. V predajni mali pokračovať v prevysačkovaní a prekódovaní tovaru za účelom inventúry. K tomuto dochádzalo zhruba týždeň od skutku spätne. Vtedy sa to začalo a bolo to na modernejšiu pokladňu založenú na čiarových kódoch. Kým mala nastúpiť obžalovaná do práce, vykonával tieto zmeny s p. Tóthovou, ktorá ju v čase dovolenky zastupovala. Od novembra 2012 sa veľká inventúra v predajni nerobila, mala sa robiť počas toho prechodu na nový systém. Stavy skladových zásob a predaj si kontrolovali na základe dodacích listov a presunu tovaru z Lubeníka do predajne a naspäť. S pánom Miroslavom Kováčom sa bavili o predajni, mala byť modernizovaná medzi poslednými, avšak vzhľadom na podozrivý pohyb - úbytok na držbách, bola zaradená na modernizáciu skôr. Mesačnú uzávierku za júl nevedeli vykonať tak ako bežne robili, nakoľko týždeň pred skutkom prišla obžalovaná do predajne počas dovolenky a zobrala si domov dodacie listy, ktoré prijala, a tak isto štatistika predaja chýbala. Zobrala si to, aby to spracovala a spočítala za účelom urobenia uzávierky za mesiac júl. Týždeň pred skutkom sa už preceňoval tovar na čiarové kódy a v tom týždni podľa pani Tóthovej mala prísť obžalovaná pre dodacie listy, z tohto vyvodzujem, že mohla vedieť a vidieť, že prechádzame na čiarové kódy. A keďže sa vo firme všeobecne vedelo, že pri takomto preceňovaní tovaru na čiarové kódy predchádza inventúra, z toho mu vychádzalo, že mala vedieť aj o tom, že bude v predajni robená inventúra. Na inventúre urobenej po požiari sa zúčastnil on, pani Tóthová, pani Slovákova. Majitelia Kováčovci nikdy nie sú pri inventúre. O konkrétnom čase, kedy malo dôjsť k veľkej inventúre, nemohla obžalovaná vedieť, nakoľko ešte aj v ten deň požiaru sa malo konať prevysačkovanie tovaru. Táto inventúra skončila schodkom okolo 29 000 € s tým, že sa nejaký tovar nedal identifikovať na základe požiaru. Niektorý tovar sa nedal ani rozdeliť od seba, lebo boli zhorené. Obžalovaná k výpovedi svedka Hlatkého uviedla, že pre papiere prišla v prvý týždeň dovolenky cca. 5.8.2013, lebo bez toho by nevedela urobiť uzávierku, ktorá mala byť vždy k 5. dňu v mesiaci. Pred jej dovolenkou nemala komu nahlásiť reklamáciu, na základe ktorej sa vrátili peniaze zákazníkom, nemala komu nahlásiť tieto reklamácie za mesiac jún, lebo manželia Kováčovci a pán Hlatký boli na dovolenke. Svedok Hlatký po pripomienkach zo strany obžalovanej uviedol, že nepopiera, že obžalovaná mohla robiť tú reklamáciu, ale nedá sa to teraz už dokázať, keďže tá pokladňa záhadne zhorela, záhadne preto, lebo po tom požiari, keď bol v predajni videl, že doska, na ktorej bola položená pokladňa nebola obhorená z vrchu, iba zo spodku a pokladňa bola na pulte. Svedok pri opätovnej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul, že kľúče mali predavačky. Keď prišiel, vchodové dvere boli otvorené. Svedok mohol ísť dnu len po ukončení zásahu. Jedno okno bolo poškodené od tepla a dymu. Prechod do miestnosti č. 3 bol, ale nedalo sa cez neho prejsť, pretože bol zatarasený zošróbovanými skriňami. Miestnosti predajne boli len miestnosti 1-8. Svedkyňa Mária Tóthová pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že pár minút po 9.00 hod. prišla na predajňu, kedy mala obžalovanej odovzdať dvojtýždňovú službu, ale už vtedy tam boli hasiči a horelo v predajni. Obžalovanú už odviezla sanitka do nemocnice. Na predajni nebola, až poobede ju tam pustili. Okná boli obhorené, vykrivené a bol tam čierny dym. Telefónom oznámila pani Slovákovej, že horí v predajni, potom volala pánovi Kováčovi, pánovi Hlatkému sa nedovolala, ale prišli spolu s pánom Kováčom potom pred predajňu. S pánom Kováčom sa rozprávala o požiari, ale o tom ako vznikol, o tom sa nerozprávali. Vtedy poobede tam bola ona, policajti, pán Hlatký, pán Kováč. Mali určiť, v akom stave sa nachádza tovar po požiari. Pán Kováč išiel otvoriť zadné dvere, aby išiel dym von, o to ho požiadali požiarnici. Poznala obžalovanú asi sedem rokov, asi tri roky spolupracovali a nemôže na ňu hovoriť nič zlého, počas toho ako pracovali spolu, zaúčala ju, telefonovali si. Pred odchodom obžalovanej na dovolenku, keď ju mala dva týždne zastupovať, kontrolovala len stav pokladne, nie fyzický stav tovaru, bolo to na dôvere ich dvoch. V ten deň, keď bola obžalovaná pre tie papiere v predajni, povedala jej, že to za jeden, dva dni poráta, ale ona jej potom zavolala, že to nestíha a že to prinesie 12.8. Štyri dni po tom, ako zobrala obžalovaná papiere z predajne, volala pani Slováková, že potrebuje od nej uzávierku za júl a navigovala ju na pokladni ako to má cez pamäť pokladne urobiť, a takto sa urobila uzávierka. Dodacie listy, príjem a výdaj tovaru, zošit, do ktorého sa zapisoval príjem, výdaj, tržby v hotovosti mala obžalovaná doma. Keď pracovala v Lubeníku každá prevádzka nahlasovala každomesačné vyúčtovanie na druhý deň po skončení mesiaca a navyše sa každé ráno hlásila tržba za predchádzajúci deň. Naposledy počas tých dvoch týždňov pracovala 10.8. 2013 v sobotu, kedy nechala predajňu vo zvyčajnom stave, bez nejakých zvláštnych vecí, ktoré by sa vymykali normálu, zamkla, zatvorila okná. Predajňa bola v tvare „L“, predná časť predajne, potom sa prešlo do druhej časti predajne, odtiaľ sa dá dverami prejsť do skladu a ďalšia časť budovy bola rozdelená skriňou, v predajni bolo aj WC a umývadlo. Počas jej pôsobenia za tie dva týždne si nebola vedomá, že by sa tam nachádzal zapaľovač, počas tých dvoch týždňov sviečku nezapaľovala, ani si nevšimla žiadnu horľavú látku, teda ani riedidlo, farbu, nič také.
Svedkyňa Tóthová po prečítaní jej výpovede z prípravného konania uviedla, že mala v mesiaci reklamáciu vo výške 159,- € a boli ešte nejaké reklamácie v júli pri obžalovanej. Vyplatenie reklamácie bolo vždy po konzultácii s konateľom firmy. Mala kľúč od predajne od predného vchodu, niekoľko mesiacov po tom, ako odišla do Lubeníka jej dala obžalovaná kľuč, aby ju vedela zastúpiť a vojsť do predajne, nikomu tento kľúč nedala. Boli asi tri kľúče a tretí kľúč bol položený v šuplíku v predajni. Kľúč od zadných dverí boli vždy v modrej kasičke. Od požiaru v predajni, kontaktovala obžalovanú v ten deň a aj potom asi dva, trikrát, ale nedvíhala jej telefón. Keď sa zriaďovala predajňa na Železničnej stanici, prišla ju obžalovaná pozrieť, ale necítila sa dobre, tak po desiatich minútach išla preč, nepovedala jej, čo sa stalo v predajni. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní opätovne vypovedala, že kľúče mala len ona a obžalovaná, od bočných aj od predných dverí. Fabka sa vymieňala asi vtedy, keď sa vymieňali okná. Svedkyňa keď odišla do Lubeníka, tak jej ostali kľúče len od predných dverí. V pokladničke boli nejaké kľúče, ale svedkyňa nevedela uviesť od čoho boli. Kde sa dal tretí zväzok kľúčov, svedkyňa nevedela uviesť. Bola tam len na zastupovanie. Podľa svedkyne pán Kováč nemal žiaden kľúč od predajne. Svedkyňa v sobotu všetko zatvorila a skontrolovala. Svetlá boli vypnuté, okná zatvorené. Svedkyňa bola dohodnutá len na zastupovaní za obžalovanú v prípade potreby. Svedkyňa mala hmotnú zodpovednosť len na predajňu Lubeník. Svedkyňa k náčrtu predajne na č.l. 984 uviedla, že z miestnosti č. 2 sa nedalo prejsť do miestnosti č. 3. Aby tam mohla prejsť, musela by odšróbovať skrine, posunúť ich a tak vojsť do miestnosti. Svedkyňa Olívia Slováková na hlavnom pojednávaní uviedla, že v novembri 2012 bola urobená veľká inventúra, po ktorej zostala v predajni obžalovaná sama a mala sama hmotnú zodpovednosť za predajňu. Ďalšia inventúra sa robila až po požiari, pričom ona je v spoločnosti Adam Slovakia s.r.o. účtovníčka a nebola nadriadená obžalovanej. Každý mesiac sa robila kontrola, a to formou kontroly všetkých dodacích listov za mesiac, za tovar, ktorý bol dodaný aj zobratý z predajne, vytlačená mesačná uzávierka z registračnej pokladne - tržby, všetky výdavky a príjmy napr. na sanitu a tak ďalej a kópia pokladničnej knihy. Za mesiac júl 2013 z tých dokladov nemala ani jeden doklad, naháňala za to pani Tóthovú, ale nemala doklady od prevádzky v Revúcej. V novembri 2012 na inventúre sa zistilo, že predajňa sa nachádzala trošku v horšom stave, ako to bolo zvykom predtým, bolo tam viac prachu a mala pocit, že majitelia si myslia, že obžalovaná trošku zanedbávala svoje povinnosti. V deň požiaru telefonovala pred 9.00 hod. na služobný mobil do predajne v Revúcej, kde jej mali nahlásiť tržbu za predchádzajúcu sobotu, avšak mobil bol nedostupný. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní opätovne vypovedala, že pri požiari nebola, ani keď sa hasila predajňa. Ku počtu kľúčov sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Svedkyňa k pôdorysu predajne na č.l. 984 uviedla, že miestnosť č. 3 nie je predajňou. Miestnosti č. 9, 10, 11, 12 nie sú súčasťou predajne. Svedok Marian Krokavec na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v čase požiaru doma, zavolal mu priateľ manželkinej sestry. Prišiel tam, manželka bola v šoku, bola v sanitke, ešte sa s ňou stihol stretnúť a potom ju už odviezli do nemocnice. Povedala mu, že horelo v predajni a že bola napadnutá. Videl na múriku pred predajňou jej kabelku, z ktorej vybral z peňaženky preukaz poistenca. Potom z kabelky vytiahol mobilný telefón a kľúče, lebo ho požiadali hasiči, aby otvoril zadné dvere, ale ten kľúč tam nebol na zväzku. Po povolení zo strany polície zobral kabelku do auta a išiel do nemocnice za manželkou. V nemocnici bol za prítomnosti vyšetrovateľov, ktorým obžalovaná povedala, že ju mal prepadnúť cigáň, ktorý mal podpáliť predajňu. Potom sa opýtal, čo s tou kabelkou, policajti mu povedali, že ju má odovzdať na polícii, kde bol aj vypočutý a bol prítomný pri odovzdávaní vecí z kabelky. Keď manželka v deň skutku odišla z domu, bol v posteli, lebo mal dovolenku. Povedala mu, že bola udretá do hlavy, spadla a prebrala sa až keď ju dusilo od dymu. Manželka mu povedala, že v ten deň ráno vošla do predajne, kde zbadala toho cigáňa, otočila sa s tým, že chce vyjsť von a v tom ju mal udrieť, mala spadnúť a mala sa prebrať, až keď sa dusila. Manželka nefajčí, ani ich deti, ani on nefajčia. Konkrétne na toho páchateľa, ktorý ju mal udrieť si nespomenula, keď sa o tom bavia, zle to psychicky znáša. Bezprostredne po skutku, ale aj neskôr, aj ďalšie dni, keď sa o tom s manželkou rozprávali, zakaždým sa roztrasie, rozplače, doma zvracia vzhľadom na tieto udalosti. Od skutku sa lieči manželka u psychiatra MUDr. Karpinského a doteraz chodí na kontroly a lieči sa. Manželka, keď tankoval na benzínovej pumpe je možné, že vystúpila z auta, avšak nie za účelom tankovania, ale za účelom návštevy toalety alebo si niečo kúpiť. Svedkyňa Dana Bátori na hlavnom pojednávaní uviedla, že o požiari sa dozvedela od manžela v ten deň o 10.00 h. Bývajú s manželom pri predajni, vidia na predajňu. Pred požiarom boli cez víkend doma a všimli si pri venčení psa, že prvé okno od vchodových dverí bolo otvorené na vetrák. Spodok okna je asi z vonkajšej strany cca. 3 metre od zeme. Všimli si to z dôvodu, že bola zatvorená predajňa, takže asi po 12.00 hodine v sobotu alebo v nedeľu. Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania svedkyňa Bátori uviedla, že v období skutku sa navštevovali s obžalovanou ako rodiny, sem tam chlapi chodili na pivo. Pomerne často za ňou chodila
do predajne za tým účelom, že bola jej kamarátka. Nemala v práci problémy, jedine šéf bol nespokojný s tržbami v predajni. Mala záujem sa o tom dozvedieť aj bezprostredne po skutku, ale obžalovaná bola v zlom psychickom stave a cca. 2 týždne po požiari jej povedala, že sa mala stretnúť ráno s kolegyňou po 2 týždňovej dovolenke. Keď vošla do predajne, po nejakých minútach povedala, že videla nejakého cigána a potom ju mal udrieť alebo mala spadnúť a odpadnúť. Keď sa prebrala, cítila okolo seba dym a snažila sa dostať z predajne. Svedok Štefan Bátori na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná, sú kamaráti, dlhé roky robila v obchode, kde on oproti obchodu býva. Poškodených tiež pozná, sú kamaráti. V čase, keď predajňa horela, bol doma a spal. Potom z balkóna videl, keď tam boli požiarnici a policajti, pozeral sa z balkóna. V deň skutku neprišiel do kontaktu s obžalovanou a potom asi o mesiac, dva sa stretol s obžalovanou, ale o požiari sa nerozprávali. Keďže chodí často okolo tej predajne vedel, že bolo okno na vetračku otvorené, bolo to prvé okno pri schodoch a čudovali sa s manželkou, prečo je otvorené, lebo to nezvyklo byť otvorené, keď bola predajňa zatvorená a to bolo v sobotu alebo v nedeľu. Svedok Ján Maťúch na hlavnom pojednávaní uviedol, že pani Belányiová ho, ako bývalá majiteľka krčmy „U Betky“, poprosila, aby vyvenčil psa. Keď išiel okolo predajne, počul buchot a videl pootvorené okno, počul dvakrát buchot a potom videl, ako ide hustý čierny dym poza okno. Nevidel nikoho vyjsť, ani vojsť do predajne, ani pred predajňou nevidel nikoho. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania svedok Maťúch uviedol, že najprv vošla obžalovaná do predajne a potom bol dym. Potom videl ako obžalovaná vyšla z obchodu, spadla na zem a Ing. Bebjak ju podvíhal a doniesol ju k pani Betke, kde jej dala pohár vody a dala jej stoličku. Keď počul tie dve buchnutia, obžalovaná nebola ešte v obchode, ešte sa len približovala k obchodu. Počul ako obžalovaná hovorí, že má v predajni kabelku. Chcel ísť pre kabelku, ale už sa nedalo, lebo plamene šľahali do dverí. Pred obchodom na parkovisko si všimol terénne vozidlo, ku ktorému potom, ako tam bola polícia, prišiel jeden pán a opýtal sa policajtov, či môže odísť na aute do práce. Pri previerke výpovede na mieste svedok Maťúch uviedol, že videl ako z okna obchodu Adam a Eva pred 8. hodinou vychádzal dym bledočiernej farby, taký menší a po príchode hasičov sa malo z okna dymiť. Počul aj dva výbuchy. Obžalovanú nevidel. Nevidel nikoho vchádzať ani vychádzať z obchodu. Svedka potom volala pani Belányová, aby jej išiel kúpiť potraviny. Keď sa vráti, pred pol deviatou ráno, policajti sa s ním chceli rozprávať. Vtedy videl akurát obžalovanú ako išla do predajne. Bola sama a aj vošla sama do obchodu. Svedok obžalovanú videl z toho istého miesta, kde sedel predtým, keď videl dym. Odomkla si predajňu, vnútri bola asi 15 minút, potom prišiel pán Bebjak, ktorý ju následne dvíhal po tých 15 minútach, čo bola vo vnútri. Ako vyšla von, dym bol väčší. Obžalovanú dusilo, kašlala. Potom prišli hasiči, policajti a pán Bebjak jej pomáhal vstať. Svedok Jozef Bebjak na hlavnom pojednávaní uviedol, že sedel pred krčmou na terase s názvom „U Betky“, bol vzdialený od vchodu do obchodu asi cca. 15 metrov, keď si všimol pri debate so známym ako vyšla obžalovaná z predajne, videl dym z horných okien. Predavačka z obchodu vyšla bledá ako stena a slabým hláskom volala o pomoc, tak išiel k nej. Vravela, že tam buchlo, že tam má peniaze a kabelku, ale on ju ťahal preč, aby sa nestalo horšie pri prasknutí sklenenej výplne. Nevidel ako vchádza obžalovaná do obchodu, nezaregistroval nijaké buchnutie. Prišiel na tú terasu pred krčmu asi o 8:20 h, ale bolo zatvorené, tak si sadol pred krčmu a sedel tvárou k predajni a vnímal pána Maťucha ako je tam so psom. Asi po 5 minútach, ako sedel na terase zbadal, ako vyšla obžalovaná vonku z predajne. Pokiaľ tam bol on a mal výhľad na tie vchodové predné dvere, nikto nevyšiel ani nevošiel, okrem toho ako obžalovaná vyšla von z predajne. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok Jozef Bebjak uviedol, že je možné, že vtedy obžalovaná povedala, že niekto, nejaký cigán hodil niečo v predajni, alebo aj viacerí. Predtým ako vyšla obžalovaná z predajne si všimol auto, škodu favorit, do ktorého nastúpili traja nižší Rómovia obozretne, pozerali okolo seba. To auto bolo oproti predajni pri poslednom výklade. Vnímal, že auto tam stálo a oni vyšli z poza predajne. Pri previerke výsluchu na mieste svedok Bebjak vypovedal, že v tom čase, keď sa to stalo, na terase bolo takéto zábradlie. Svedok sedel pri poslednom stole a mal priamy výhľad na parkovisko aj obchod. Videl ako asi okolo 08.30 alebo 08.50 vybehla obžalovaná a kričala „horí horí“, ale z terasy dym nevidel. Na terase svedok sedel s kamarátom a debatovali, on sedel chrbtom, takže nič nevidel. Keď sa svedok lepšie pozrel, uvidel, ako vychádza dym cez okno. Svedok obžalovanú vtedy nepoznal, videl ju prvýkrat. Rýchlo k nej utekal a povedala mu, že dnu má doklady, ale svedok ju ťahal preč, pretože mu obžalovaná povedala, že tam niečo vybuchlo. Svedok jej povedal, že keď niečo vybuchlo, že môže aj celá budova vybuchnúť. Obžalovaná sa snažila dostať dnu kvôli tým dokladom. Svedok výbuch nepočul. Svedok nevidel, žeby z vchodových dverí niekto vybehol. Na parkovisku si svedok všimol ešte predtým taký poplátaný Favorit, a potom vyšli traja cigáni spoza budovy. Vtedy svedka nenapadlo, že by to mohlo
mať nejaký súvis, lebo to bolo ešte predtým ako budova začala horieť. Odišli na tom aute skôr, ako obžalovaná vybehla z obchodu, že horí. Keď obžalovaná vybehla von z obchodu, svedok volal 112, hasičov. Z terasy mal svedok priamy výhľad na obžalovanú, bola veľmi vystresovaná. Svedok uviedol, že neverí, že by to urobila obžalovaná, človek to nezahrá. Svedkyňa Alžbeta Belányiová na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou sú len známe, keď bola majiteľkou reštaurácie a obžalovaná pracovala vedľa v predajni Adam a Eva. V ten deň išla otvoriť bufet o 8.00, lebo býva hneď oproti. Už dvaja zákazníci ju tam čakali. Keď kráčala ku bufetu počula ženský krik, potom už videla ako obžalovanej Ing. Jozef Bebjak, ktorý tam čakal pred bufetom, pomáhal dole schodmi. Išla jej po vodu a potom už išla dovnútra venovať sa zákazníkom. Obžalovanú videla z bezprostrednej blízkosti, keď išla aj s tým pánom po schodoch, ale iné osoby tam nevidela. Obžalovanú keď videla, tak sa celá triasla, hlavu mala sklonenú dole celý čas, plakala, bola vystrašená. Na predajňu Adam a Eva vidí priamo z okna jej bytu a vidí na dvere a okno predajne, ale nevedela uviesť, či v nedeľu večer alebo v pondelok ráno bola otvorená vetračka na predajni Adam a Eva. Svedkyňa Belányiová pri previerke výsluchu na mieste vypovedala, že keď prišla do práce, obžalovaná už sedela pred obchodom na obrubníku. Pán Bebjak ju doniesol von. Svedkyňa jej dala pohár vody a uterák. To bolo všetko, čo urobila, viac sa nestarala. Potom už prišla záchranka. Svedkyňa už nič nevnímala, ani či boli otvorené dvere, ani okno, ani či odniekiaľ išiel dym. Až potom neskôr si všimla, že sa dymilo, ale to už prichádzali hasiči. Svedok Peter Siman na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku bol na zásahu ako hasič. Boli privolaní k požiaru a keď prišli na miesto, obžalovaná sedela vonku, niekde pri terase pohostinstva, ľudia sa jej snažili pomôcť. Išiel sa pozrieť na ňu, či je v poriadku a v akom je stave, bola v šoku a on bol pri nej kým neprišla záchranka. Pri zásahu s ním boli Ľubomír Siman, st. ako strojník, on už nepracuje u nich, veliteľ zásahu Štefan Mitro. Obžalovaná nekomunikovala, len vzlykala, bola v šoku, snažil sa ju upokojiť. Nebola v bezvedomí, nemala roztrhané šaty alebo známky zranenia, ani krv jej netiekla. Keď sa jej pýtal nejaké bežné otázky, snažila sa niečo odpovedať, ale nerozumel jej. Potom prišla sanitka, ktorá ju zobrala. On hasil predajňu, keď vošiel do predajne za účelom hasenia požiaru, museli už kolegovia pred ním niečo uhasiť, boli tam už len menšie známky horenia. Zadymenie bolo v celej predajni, celá budova z vnútra, aj záchody. Predajňa bola rozdelená na dve miestnosti, bolo tam ešte niečo ako sklad alebo WC. Vnútri sa žiadne osoby nenachádzali, tak začali s odvetrávaním miestnosti. Pri prvotnej obhliadke požiariska nebol, až potom ako skončil svoju povinnosť pri obžalovanej išiel k požiarisku. Kompetentný na vyjadrenie sa k zdroju požiaru bol Štefan Nikolovič. Svedok vynášal z budovy iba kabelku, ktorú mu dal veliteľ zásahu. Položil ju na schody pred obchodom a upovedomil o tom niekoho z polície a aj veliteľovi zásahu to oznámil. Do kabelky sa nepozeral. Videl ako sa muž, ktorý sa označil za manžela pani obžalovanej pozeral do kabelky, snažil sa zistiť obsah kabelky za prítomnosti policajta. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania svedok Peter Siman uviedol, že celá tá výpoveď je pravdivá s tým, že na začiatku išiel za obžalovanou a až potom vošiel do predajne. Svedok na hlavnom pojednávaní opätovne vypovedal, že keď prišiel na miesto činu boli otvorené hlavné dvere od Jilemnického ulice. Keď prišiel na miesto, tak išiel za obžalovanou zistiť jej stav, či jej netreba pomôcť. Keď prišla záchranka, išiel do objektu. Svedkom bol veliteľ Štefan Mitro a strojník Ľubomír Siman. Až potom šiel do miestnosti vykonať prieskum. Svedok si nespomínal, že by tam niečo hasil. Okná neskúšali, nepamätal si, či boli okná otvorené. Bočné dvere od ulice Sama Chalupku sa snažili otvoriť. Museli použiť dýchací prístroj a baterku. Sekeru ani nič podobné nebolo nutné použiť. Svedok robil klasický prieskum, či nebola svedkyňa poranená, popálená, či nekrvácala, nepamätal si, že by sa obžalovaná sťažovala na bolesť. Svedok Štefan Mitro na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol veliteľ zásahu prizvaný k požiaru predajne Adam a Eva, kolega Peter Siman bol ako zasahujúci hasič a ešte aj strojník, ktorého meno nevedel. Keď vošiel do predajne horel stôl a šaty, alebo regál vedľa stola. Bolo tam aj veľa dymu. Zastriekal oheň a prešiel po miestnosti, či tam nie je nejaké osoba, nebol tam nikto. Okrem tej hlavnej miestnosti tam bola ešte jedna miestnosť vľavo a jedna malá miestnosť. Po uhasení hľadali spôsob ako vyvetrať miestnosť, čo sa aj podarilo, keď otvorili zadné dvere, aby bol prievan. Uhasil stôl, na ktorom bola pokladňa, horel celý stôl, najskôr uhasil vrch stola, potom uhasil vedľajšie šaty a potom keď prišiel bližšie k stolu, tak dohasil vnútro stola, čo horelo taktiež, hlavne papiere a časopisy. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania svedok Mitro uviedol, že určite to bolo tak, že strhol vrchnú časť pultu a tak uhasil vnútro stola. Pokladňa nebola na pulte, keď hasil stôl, ale bola na podlahe. Na opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní svedok Štefan Mitro uviedol, že si nepamätá ani na okná, ani na dvere, či boli zamknuté alebo nie. Vchodové dvere boli otvorené. Svedok skúšal bočné dvere, ale tie boli zamknuté.
Svedok Ľubomír Siman na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevošiel do budovy, ani ju neobišiel, neskúšal žiadne dvere ani okná, len doviezol techniku, chlapov a mužstvo, keďže má úlohu strojníka. Celý čas stál pred vchodovými dverami na Jilemnického ulici, nevidel, že by kolegovia niečo vylamovali. Svedok sa nevedel vyjadriť, akým spôsobom došlo k otvoreniu okna. Kolegovia, ktorí išli dnu, mali masky, pretože priestor bol zadymený. Svedok Štefan Nikolovič na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v tom čase zisťovateľom príčiny požiarov. Najskôr prišla na zásah jednotka, neskôr bol privolaný aj svedok. Svedok bol privolaný v ten deň, keď bol požiar, asi 20-30 minút po príchode jednotky. Keďže sa dozvedel, že škoda bude značne vysoká, tak to už nerobí okresné riaditeľstvo, ale krajské riaditeľstvo. Krajský riaditeľ vyslal expertíznu skupinu, oni potom prevzali tento požiar a vykonávali úkony. Keď sa svedok dozvedel, že príde expertízna skupina, nevykonával žiadne ďalšie úkony a čakal na jej príchod. Zasahovali v dýchačoch. Zásahová skupina boli: Štefan Mitro, Ľubomír Siman a Peter Siman. Svedok Miroslav Repák na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná len z videnia, poškodených taktiež len z videnia, na mieste činu pracoval ako kriminalistický technik, kde prišiel po uhasení požiaru a obžalovanú tam nevidel. V ten deň prišiel do kontaktu s obžalovanou, ktorá bola v nemocnici, kde prišli s vyšetrovateľom na vydanie veci od nej s tým, že sa od nej vzali topánky a nejaké nohavice a tričko. Kabelka obžalovanej sa mu dostala do rúk v kancelárii pána Turisa, nakoľko ho on ako nadriadený poslal zaistiť pachovú stopu z kabelky a odfotil mu aj obsah kabelky, ktoré fotil jednotlivo a potom v niekoľkých blokoch, po niekoľkých kusoch. Určite bola obsahom kabelky aj ženská zelená vložka, ktorá je súčasťou fotodokumentácie č.l. 467 spisu, ale vložku neotváral, lebo ho o to nikto nepožiadal. Vyšetrovateľ Turis bol pri ňom celý čas počas fotenia. Pri opätovnom vypočutí na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal, že bol s výjazdom na mieste činu ako kriminalistický technik. Vedúca príjazdová skupina bola zložená z operatívca npor. Slavomíra Machalu, vedúceho vyšetrovacej skupiny mjr. Pavla Slováka a svedka ako kriminalistického technika. Psovod bol úplne z iného krajského riaditeľstva, bol vyzvaný až následne, pretože to bol pes špecialista na vyhľadávanie horľavých látok. Obhliadku písal vyšetrovateľ, svedok ju fotograficky dokumentoval. Keď došlo k požiaru, na miesto bol privolaný vyšetrovateľ, ktorý aj určil spôsob obhliadky. Prišiel na miesto činu, kde odfotil budovu z vonku, situáciu, čo sa vlastne stalo. V predajni bol ešte tovar. Fotil dvere, okná, zámok. Presne si to už nepamätal. Skúšali všetky okná. Hneď pri vchodových dverách bolo pootvorené okno, nevie, či kvôli vetraniu, ale je to v dokumentácií. Toto okno bolo pootvorené v dôsledku ohňa. Ak by bol niekto pod tým oknom na parapete, tak by musela ostať stopa od topánky a bola by poškodená prachová stopa. Záber č. 4 ukazuje, že spomínaná parapeta mala neporušenú vrstvu prachu, takže na nej nemohol nikto stáť a tak otvoriť okno. Svedok odfotil fotky na č.l. 423 obhliadka a na č.l. 462. Keď prišli, vchodové dvere boli otvorené. Zámok nebol poškodený. Toto bola tá prvá veľká miestnosť „elková“. Pes určil miesto horľavej látky. V predajni boli dve miesta horenia. Zdokumentoval to, a zobral aj vzorky. Z dvoch alebo troch miest zobrali nejaké chemické stopy, ktoré sa potom poslali na kriminalisticko-expertízny ústav. Potom prešiel do miestnosti vzadu, tá bola o čosi menšia. Boli tam aj dvere von (fotka č. 11). Na fotke vidno v dverách kľúčik. Zámok sa z nich vyberal. Dvere fyzicky neboli porušené. Okno v tejto miestnosti nebolo. Akurát dva výklady (fotka č. 5), boli v neporušenom stave. Výklady sa otvoriť nedali . V čase obhliadky boli dvere pootvorené, ale okná boli uzavreté vzhľadom na to, že je to výklad. Podľa nákresu na č.l. 984 miestnosti č. 1, 2 - predajňa, 3 - zo zadnej strany, kde nebol prístup z predajne, 4 - sklad, 5
- kúpeľňa. Miestnosti 9, 10, 11, 12 podľa názoru svedka nepatria do objektu predajne. Skrine, ktoré boli v zadnej miestnosti č. 2 neboli zdokumentované. Svedok si vôbec nepamätal, akými kľúčmi boli zadné dvere pri dodatočnej obhliadke otvorené, a taktiež ani to, koľko zväzkov kľúčov tam bolo. Tie štyri okná sú od ulice Jilemnického, nie od ulice Sama Chalupku. Štvrté okno bolo otvorené smerom dovnútra, nezisťovali, či sa dovnútra dala strčiť ruka a otvoriť okno. Svedok zopakoval, že ak by sa niekto dostal do predajne cez ten otvor, ktorý bol ale podľa svedka spôsobený požiarom, na parapete by bola narušená prachová vrstva, čo sa nestalo. Nie je to možné, bez toho, aby tam nezostali stopy. Bez toho, aby sa niekto postavil na parapetu to nie je možné. Svedok taktiež uviedol, že rovnako nie je možné, aby sa človek postavil na zábradlie pred vchodom do predajne, a aby cez otvor človek strčil ruku a otvoril okno bez toho, aby sa postavil na parapetu. K postupu zabezpečovania stôp svedok uviedol, že hneď prvá stopa mala byť zaistená pachová stopa z kabelky obžalovanej, fotograficky bola zdokumentovaná na okresnom riaditeľstve, prítomný bol Mgr. Pavel Turis. Potom sa svedok vrátil na miesto činu, kde sa robila obhliadka miesta činu. Mechanické zložky zámkov svedok zaistil, taktiež aj miesta, ktoré boli označené psom. Svedok následne z tých miest odobral vzorky. Svedok sa zúčastnil aj dodatočnej obhliadky miesta činu zhruba na 3.-4. deň. Nepamätal si, kto vykonával plán požiaru, kto skúšal, či sú otvorené okná a dvere. Fotograficky sa zdokumentovalo okno, stav a poloha kľučky, zdokumentovalo sa aj otvorené okno, sklon jeho otvorenia.
Svedok mjr. Mgr. Pavel Slovák na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vec od začiatku realizoval ako vyšetrovateľ. 12. augusta 2013 okolo 9-10 hod. volali, že vznikol požiar nejakého obchodu pri Rozkvete. Svedok bol na začiatku informovaný, že do obchodu vstúpili dvaja Rómovia, ktorí hodili do obchodu zápalnú fľašu. Z obvodného oddelenia tam boli štyria policajti. Jeden strážil z prednej strany, druhý z boku od ulica Sama Chalupku. Keď prišiel svedok na miesto bol tam riaditeľ vedúci operatívy a hasiči. Svedok od osôb, ktoré tam boli zisťoval, čo sa stalo. Bolo mu povedané, že do predajne vošli dvaja Rómovia za predavačkou. Celá budova bola opáskovaná páskou polície, svedok vošiel zboku. Počkal, kým odídu hasiči. Vošiel do miestnosti, ktorá bola zrejme umývarkou, bola to asi miestnosť pre predavačky, ďalej prešiel do miestnosti, kde bol zhorený pult, ďalej tam bola zhorená skriňa. Svedok prešiel vnútorné priestory. Neskôr videl na zemi pohádzané šaty. V miestnosti č. 2 na nákrese na č.l. 984 boli dvere, ktoré boli otvorené a smerovali na ulicu Sama Chalupku. Oproti týmto dverám bol otvor zakrytý závesom, kde sa nachádzalo WC, skriňa a poukladané krabice. Svedok vyšiel na ulicu zozadu budovy, kde začal robiť obhliadku. Najskôr skontroloval dvere, ktoré boli uzamknuté a zámok bol neporušený. Skontroloval aj všetky okná, ktoré následne odskúšal, všetky boli riadne uzatvorené. Urobil obhliadku zadnej časti. Potom pokračoval v obhliadke na ulici Sama Chalupku z boku predajne. Následne usúdil, že bude dobré, ak sa privolá kriminalistický ústav a príde psovod. Ten prišiel z Brezna. Ďalej sa svedok pohyboval pred predajňou na ulici Jilemnického, potom vošiel dnu. V zadnej časti druhej miestnosti č. 2, kde nebol požiar, oproti vchodu bola skriňa, vtedy si všimol otvor v stene. Mal informáciu, že z predajne vyšla len žena. Svedok skúmal, či cez tento otvor nemohol niekto vojsť. Išiel von, kde stretol pána Kováča, vtedy sa prvýkrát stretli, a požiadal ho, aby mu otvoril miestnosť, či sa tam nenachádza nejaká osoba. Počkali na príchod psovoda. Na č.l. 984 pôdorys predajne ukazuje na skrine medzi miestnosťami 2 a 3, odkiaľ predavačky nemali kľúč. Svedok prešiel miestnosti 3, 9, 10, 11, 12, odkiaľ predavačky nemali kľúče. Pes najskôr označil miesto, kde boli zhorené obleky, potom označil ďalšie dve miesta pri pulte, odkiaľ boli odobraté stopy. Zo skrine, kde boli obleky, bola zaistená jedna stopa a pri pulte boli zaistené tri chemické stopy. Tieto stopy boli zaslané na expertízu do kriminalistického a expertízneho ústavu v Slovenskej Ľupči. Za skriňou bol vypínač, ktorý príslušník hasičského zboru otestoval a vyjadril sa, že zo skratu požiar vzniknúť nemohol. Od Jilemnického ulice bolo iba jedno okno pootvorené. Vedľa dverí boli dva výklady, a tie boli tiež zavreté. Na vonkajších parapetách nebola žiadna stopa, nemohla tam stáť žiadna osoba. Ďalšia obhliadka sa robila preto, lebo chceli zaistiť registračnú pokladňu, či sa z nej dá ešte niečo vytiahnuť. Išli do zadnej miestnosti č. 3, ktorá nebola zasiahnutá požiarom. Chceli zistiť, keď sa okno otvorí na vetrák, aká je medzera, ako je kľučka v akej polohe, keď je okno otvorené normálne. Svedok si pôvodne myslel, že okno bolo pootvorené na vetrák, no bolo otvorené v dôsledku požiaru. Dostať sa dnu cez ten otvor nikto nevedel, jednak by ostali stopy na parapete, a jednak to nie je možné ani rebríkom. Zanechala by sa stopa na parapete aj z rebríka. Plán z obhliadky miesta činu spracovával technik, náčrt robil svedok. Zo zadnej časti budovy potlačil okno, sklá boli neporušené. Stopy v miestnosti boli od hasičov a osôb, ktoré vošli po požiari do miestnosti. Svedok npor. Slavomír Machala na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po príchode na miesto činu s kolegami Slovákom a Repákom urobili orientačnú obhliadku. Úlohou svedka bolo oboznámiť sa, čo sa stalo a ako sa stalo. Robil previerky v okolí. Po príchode už boli v predajni hasiči. Vošli do predajne od Jilemnického ulice. Vrchná časť okna bola odchýlená. Ďalšie okná boli pozatvárané. Podľa oznámenia sa mal páchateľ dostať cez okno. Svedok si všimol, že parapeta bola zaprášená. Podľa svedka diera vytvorená pootvorením okna nebola dostatočne veľká na to, aby sa tam dostal človek. Keby páchateľ použil rebrík, aj tak by to nebolo možné. Svedok si myslí, že by boli stopy na parapete. Okná skúšal vyšetrovateľ a technik. Svedok bol obžalovanú vypočuť s vyšetrovateľom Mečiarom. Obžalovaná bola v dosť zlom psychickom rozpoložení. Robili sa previerky, či tam nemohol vojsť v noci útočník, no nič sa nepotvrdilo. Svedok mjr. Pavel Mečiar na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nadriadený ho vyslal do nemocnice vypočuť obžalovanú. Svedok jej bral odev, ktorý mala v ten deň oblečený. O všetkom urobil úradný záznam. V rámci výsluchu sa svedok obžalovanej opýtal na to, ako vnímala dej, aby sa dostal do obrazu. Potom napísal zápisnicu z diktovania. Obžalovaná spomenula zapaľovač, ktorý mala v kabelke. Túto som neprezeral, mal ju manžel. Nadriadený sa svedka potom opýtal, či obžalovaná povedala niečo o zapaľovači. Svedok Mgr. Pavel Turis na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci vypočúval pána Krokavca ako svedka, kedy bol ako vyšetrovateľ, ale vec mu nebola pridelená. Pán Krokavec mu vydal tú kabelku, on spisoval zápisnicu a bol tam technik, ktorý tie veci vyberal a on to zapisoval. Pán Krokavec bol vyzvaný policajtmi, ktorí boli na mieste činu, aby prišiel na Okresné riaditeľstvo PZ na výsluch a kabelku mal so sebou. Pri otváraní kabelky bol prítomný pán Krokavec a pán Repák (technik). Pán Repák vyberal veci z kabelky a on to zapisoval a pán Krokavec vyzeral, že súhlasí s jej obsahom. Dôvod
na prezerania kabelky bol ten, že obžalovaná tvrdila, že prišla do kontaktu s neznámym páchateľom a na kabelke sa mohli nachádzať stopy po páchateľovi. V záujme zachovania stôp, ktoré mohli byť prítomné v kabelke, sa v prvom momente nerobila dôkladná prehliadka predmetov nachádzajúcich sa v kabelke. O tom, že sa našiel zapaľovač v kabelke, vedel len z počutia. Našiel ho vyšetrovateľ, keď vracal určité veci z kabelky obžalovanej alebo jej manželovi. Svedok npráp. Branislav Dobrota na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň požiaru bol privolaný z Banskej Bystrice. Na miesto prišiel pes vycvičený na vyhľadávanie urýchľovačov horenia, v tom čase mal sedem rokov, nemecký ovčiak. Svedok psa pustil na voľno, aby si prehľadal priestor, svedok zatiaľ sa kontaktoval so zisťovateľom požiaru, či vedel určiť približne ohniská požiaru. Pes označil hrabaním zhorený stolík a skriňu. Svedok oznámil technikovi, ktoré miesta boli označené. V tomto prípade sa nerobilo označenie človeka, ktorý narábal s horľavinou. Svedok nevedel uviesť, kto odvetrával miestnosti. Svedok kpt. Ing. Ľuboš Virguľa na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vo veci vystupoval ako vedúci expertíznej skupiny Tomaľa, Dubaj a Virguľa. Po príchode na miesto asi dve hodiny po požiari vykonali statickú a dynamickú obhliadku miesta. Následne so psovodom zistili, že sa jedná o dve miesta, ktoré pes označil. Rozobrali pultík, kde bola pokladňa, aby sa dostali k látke, či náhodou nebola nasiaknutá a následne odobrali stopy. Svedok nič neotváral ani nezatváral. Vedel, že okno bolo termicky narušené, aj výplň bola porušená. Doska z pultíka chýbala, je možné, že ju niekto odklopil, aby sa to uhasilo. Boli tam akési dokumenty, ktoré boli obliate vodou, urobili z nich vzorky. Bola to väčšia kôpka, svedok nevedel uviesť, či to boli dokumenty alebo knihy. Takú kopu by bolo problém zapáliť bez akcelerantu alebo tuhého podpaľača. Horela by len tá okrajová časť, keby to nebola súvislá kopa, také kompaktné. Svedok si nepamätal, že by dal odev obžalovanej preskúmať psovi, nie je to jeho náplň práce. K rýchlosti zapálenia papierovej hmoty svedok uviedol, že to je otázka chvíle pričom závisí od výšky tej kopy. Svedok mjr. Ing. Ján Tomaľa na hlavnom pojednávaní vypovedal, že hlavný vstup bol otvorený. Išli dnu po schodíkoch. Bočné dvere si nepamätal, či boli otvorené. Okno bolo z čelnej strany vedľa vchodu prasknuté, rám bol celý. Svedok npor. Ing. Pavol Dubaj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase ich príchodu bola budova už otvorená. Na miesto bola aj hliadka policajného zboru. Priestor bol odvetraný. Okno nebolo otvorené na vetračku, ale svedok ho z blízka neskúmal. Úlohou svedka bolo zistiť príčinu požiaru. Svedok nevedel uviesť, či tam boli nejaké zadné dvere. Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová na hlavnom pojednávaní uviedla, že povahové rysy a vlastnosti obžalovanej zisťovala tzv. psychodiagnostickým vyšetrením, tzv. pithiatickú osobnosť obžalovanej. Je to osobnosť s rysmi nezrelosti v zmysle detinskosti, naivity, s prvkami hystérie. Nejedná sa o poruchu osobnosti v psychiatrickom význame. V oblasti afekt emotivity dominujú rýchlo meniace sa povrchové emócie, labilita, sklon k teatrálnosti a dramatizácii, to odvodzujem z psychodiagnostiky. Mravný vývoj nesie prvky individualistickej účelovosti, správne je to, čo jej vyhovuje. Pri zachovaní pozitívneho, morálne čistého sebaobrazu nemá problém zvoliť taktiku poukazovania na nedostatky druhých. Úroveň morálneho vývinu považuje za nezrelú, egocentrickú, preferujúcu vlastné hľadiská a prospech - situačná morálka, aj za cenu poukazovania chýb tých druhých. Je netypické ako v postavení poškodenej (podľa tvrdenia obžalovanej) poukazovala na chyby Kováčovcov, ako to v obchode beží. Jej intelekt zodpovedá dolnému priemeru, resp. bežnej zdravej populácii a rozumové schopnosti sú dostatočné na pochopenie kauzality deja, príčin a následných súvislostí. Vyšetrenie paniky bolo problematické - pamäťovým úlohám akoby sa snažila vyhnúť, možno sa bála, že sa preukáže nejaký pamäťový deficit. Mentálne funkcie vzájomne korelujú, jej pamäť je priemerná, bez defektu. Nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach súvisia s účelovými tendenciami, nie sú dané pamäťovým deficitom. Jej psychické prežívanie počas vyšetrenia je silne zneutralizované, symptómy o prežitom strese, ale je to veľmi problematické. Taký silný zážitok prepadu je natoľko traumatizujúci, naruší psychickú integritu, že jeho uloženie do pamäte a následné vybavenie býva stabilné v čase niekoľkých týždňov až mesiacov. Stres vznikol menovanej až 05.09. predmetného roku, kedy musela objasniť skutok z 13.08. Až vtedy potrebovala vyhľadať odpornú pomoc, ktorú nevyhľadala po skutku, ale až po tom druhom výsluchu 06.09., kedy nachádzame prvý záznam od psychiatra MUDr. Karpinského, u ktorého absolvovala štyri sedenia s dobrým priebehom, so zlepšujúcim sa stavom ukončila liečbu a opäť sa objavuje u psychiatra až 13.12. toho istého roku, po prevzatí predvolania na previerky výpovede na mieste činu. Takže traumatizácia je tam evidentná a ako sama udáva na jej prežívanie má okolo daného činu majú výraznejší dopad. Všeobecná vierohodnosť je zachovaná, nie je duševne chorá, nie je užívateľ alkoholu a psychoaktívnych látok, má dostatočné IQ a netrpí poškodením mozgu. Špecifická vierohodnosť, ktorá sa viaže na konkrétnu vec, posudzuje sa najpoužívanejším spôsobom - posúdením vierohodnosti, ktorá má niekoľko bodov, vierohodnosť výpovedí, v tej výpovedi neznie vierohodne. Vo výpovedi podá
vyšetrovateľovi logicky konzistentný priebeh udalosti, vyzerá to reálne, ale je to totálne chudobná výpoveď na obsah a na opisy vlastných pocitov prežívania, žiadna zmienka o strachu, vlastné emócie tam tiež nie sú. Neudáva, čo sa dialo v jej tele, či ju naplo na vracanie, či sa triasla atď. Pri takomto zážitku prepadu by mali byť takéto pocity evidentné. Nenachádzame tam žiadne údaje o tom ako vnímala toho páchateľa, veď aj on musel byť prekvapený, zaskočený, keď otvárala predajňu, či sa zľakol? Ako zareagoval ten Róm? To ako obeť vníma páchateľa tomu hovoríme atribúcia, či jej chcel ublížiť. To tam vôbec nie je spomenuté, chýba popis dialógu, či niečo povedala, ak nič nepovedali, prečo vyšetrovateľovi nepovedala, že sa to stalo celé bez slov. Pri jej výpovedi chýba „originalita“, to znamená uvedenie nezvyčajného, jedinečného, možno aj nepodstatného detailu, ktorý robí ten skutok ucelený. Vychádzala aj z výpovedí, ktoré poskytla obžalovaná v pozícii svedka poškodeného zo dňa 12.8.2013 a v pozícii svedka poškodeného zo dňa 05.09.2013, toto je viac právnická otázka v akom bola postavení obžalovaná, tá prvá výpoveď býva taká najcennejšia pre psychológa. Na otázku či prežitie nejakej stresovej situácie môže mať dopad na schopnosť človeka správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať takto prežitú udalosť, znalkyňa uviedla, že áno, medzinárodná klasifikácia chorôb, ktorá udáva k diagnóze akútna stresová reakcia možnosť, že môže byť prítomná čiastočná alebo úplná amnézia. Preto je v rozpore pomerne presný popis páchateľa, ktorý obžalovaná udala, ak teda sa u nej jednalo o takúto stresovú reakciu, u ktorej je vedená u psychiatra. Ide o mieru stresu, ktorý je vždy individuálny, individuálne si človek môže vybaviť rôzne presne tie okolnosti daného skutku, ale to, čím on tam vstupuje, to by si mala pamätať, či tam bol dialóg, či tam bol nejaký kontakt. Keď je človek v strese, tak vie, či sa trasie alebo má spotené ruky, atď. Pri vyšetrení obžalovanej ju požiadala, nech sa vyjadrí k danej veci, tam o svojom emočnom prežívaní nepovedala nič, skôr si vytvárala takú obranu, vzťahovačnosť je naznačená vo forme nedôvery, opatrnosti. Uvádzala, že ju šéfovia ohovárajú, že ona chce byť šťastná a chce mať pokoj. Práve v deň skutku sa mala robiť uzávierka, mali sa zistiť tzv. bločky za vrátený tovar, čo vyplývalo z výpovede p. Tóthovej. V ten deň sa malo prechádzať na čiarové kódy. Tento kontext je dosť podstatný a týmito okolnosťami sa zaoberala. Je pre ňu úplne nezrozumiteľné, že po tomto prepade nešla na CT vyšetrenie, nakoľko sa mohla vystaviť život ohrozujúcemu stavu. Po tom skutku, kedy malo dôjsť k úderu do jej hlavy a k bezvedomiu, mohla byť ohrozená na zdraví. Zo správy neurologičky z 22.08.2013, kde udáva pocity bolesti v záhlaví, bolesť hlavy, výsledky z CT mozgu nie sú k dispozícii, nakoľko sa už nedostavila k lekárke od 22.08.2013. V karte našla správu z CT mozgu až z 25.08., pričom mala určite nárok na okamžité, bezodkladné CT vyšetrenie po takomto skutku. Po nahliadnutí do prepúšťacej správy z hospitalizácie obžalovanej z č. l. 491-492 spisu znalkyňa uviedla, že podľa tejto prepúšťacej správy nebola na CT vyšetrení. Vyšetrenie ohľadne nadýchania splodín absolvovala a podľa pomerov krvných plynov kyslík O2, CO2 boli fyziologické, takže primerané, a preto ďalej nepátrali po nejakom toxikologickom vyšetrení. Röntgen lepky jej robili 13.08.2013 o 9:03 h, doporučené neurologické vyšetrenie, doba liečenie 7-10 dní. Doplnené 13.08.2013 žiadny opuch. Po preštudovaní znaleckého posudku PhDr. Evy Kitkovej znalkyňa PhDr. Navrátilová uviedla, že napriek tomuto znaleckému posudku trvá na svojom znaleckom posudku. Jediná nová skutočnosť, ktorá sa vyskytuje v znaleckom posudku PhDr- Kitkovej, je udávanie brutálneho prepadnutia cudzou osobou ako faktu. Takže toto mi nie známe, že sa to preukázalo, že došlo k brutálnemu prepadnutiu. PhDr. Kitková duplicitne vyšetrovala IQ, čo sa javí ako nadbytočné, pretože neboli pochybnosti o dostatočnom IQ obžalovanej. IQ hodnota začína byť z forézneho hľadiska zaujímavá až pri hodnote IQ 65. Nemala žiadnu pochybnosť, že obžalovaná nie je mentálne retardovaná, preto bolo zbytočné nejak podrobne sa zaoberať jej IQ. PhDr. Kitková v projektívnych skúškach zistila markery posttraumatickej stresovej poruchy, generálneho adaptačného syndrómu a akútnej reakcie na stres. Tu treba povedať, že sa jedná o závažné diagnostické nedorozumenie, pretože akútna reakcia na stres sa vylučuje s posttraumatickou stresovou poruchou. Akútna reakcia na stres vzniká do niekoľkých hodín, prípadné dní a potom odplynie. To majú napr. účastníci autonehody, ktorí už ďalej nemajú žiadne následky. Pri pretrvávaní môžeme až o pol roka zdiagnostikovať posttraumatickú stresovú poruchu. Akútna je do pol roka a posttraumatická sa môže najskôr diagnostikovať až po pol roku. Znalec sa nemá odvolávať na nejaké Medzinárodné dekréty, ale znalec sa musí riadiť MKCH (Medzinárodná klasifikácia chorôb), kde sú presne tieto diagnózy uvedené, rozvedené podľa symptómov. K otázke lži a k otázke vierohodnosti, vo svojom posudku použila metódu Doper. Doper aj EOD vymyslel jeden človek, je to psychológ Aiesec. Podľa tejto metodiku mala obžalovaná takmer maximálne skóre lži. Získala 13 b, pričom max. je 14 b, pričom je tam rozvedené, z čoho jej takéto skóre lži nabehlo. Nabehlo jej z takej sebaštylizácie. Vytvárala pozitívny sebaobraz. „Nikdy som nič neukradla, ako dieťa som poslúchala na prvé slovo, nikdy som na nikoho nič zlé nepovedala, nikdy som nikoho nevyužila, nikdy som nebola chamtivá“. To sú vlastne otázky, na ktoré keď človek odpovedá negáciou tak vlastne je vysoko pravdepodobné, že klame, pretože každý sa
niečoho z toho dopustil. Keď toto ona uviedla, tak som ju zrejme vyškolila, ako si dať pozor pri týchto kumulovaných metodikách. Je to kumulácia toho istého princípu a dať si pozor a priznať si asi dakedy niečo ukradla, ako dieťa som asi vždy neposlúchala na prvé slovo. Možno to je z jej strany ako znalkyne bola chyba, že to tam uviedla ako také odhalenie, že ako to funguje. Ale mala potrebu vysvetliť pre súd, aby to bolo zrozumiteľné. Je možné pripustiť, že dosiahla u kolegyni Kitkovej lži skóre 2 b, čo je zanedbateľné, lebo už mohla byť vyškolená po mojich vyšetreniach, táto možnosť tu je. Znalkyňa PhDr. Navrátilová vo výpovediach obžalovanej nezistila rozpory alebo nezisťovala, pričom tieto rozpory hlavne zásadný rozpor je aj v popise páchateľa, či boli viacerí, či bol jeden, či ju prepadol, či tam už čakal a potom ešte samozrejme rozpory sú v opise páchateľa. Pri druhej výpovedi nadhodnotila jeho výšku skoro o 10 cm. Aby bola ako znalkyňa chránená, čo sa týka posudzovania vierohodnosti obžalovanej pred svojim vlastným subjektivizmom, tak preto zvolila škálu Statement Validity Assessment. Táto kniha je geniálna v tom, že sa tu uvádzajú metodiky ako posudzovať vierohodnosť a klamstvo. To v podstate chráni znalca pred nejakým subjektivizmom. Je tam uvedená napr. metodika Reality monitoring, ona si vybrala Metódu SPA, ktorá má 19 kritérií a podľa toho posudzovala vierohodnosť. Podstatné je, že je tam toľko nepresností, chýbajú tam veci, ktoré by mali byť splnené pri vierohodnosti, takže ona výpoveď nehodnotila ako vierohodnú. Preto sa absolútne nestotožňuje s textom kolegyne PhDr. Kitkovej, že reprodukcia deja je autentická, presná, detailná s prežitým. Klientka nemá sklon ku skresľovaniu. Výpoveď obžalovanej nebola presná, tam chýbali detaily, ktoré by tú vierohodnosť prehĺbili. Na hlavnom pojednávaní sa obidve znalkyne mali možnosť konfrontovať, pričom PhDr. Navrátilová uviedla, že znalecký posudok robila v januári 2014. Navrátilová uviedla, že vplyv na závery znaleckého posudku PhDr. Kitkovej mohol mať priebeh trestného konanie aj vyjadrenia v jej pôvodnom znaleckom posudku. PhDr. Kitková sa nezaoberala verifikáciou vierohodnosti obžalovanej, čo sa javí ako nedostatočné to vyhodnocovanie z tých dotazníkov. Ona posudok verifikovala škálou, ktorú uvádza autor Ondrej Kubík na str. 190 z tejto knihy. Pozostáva to zo štrukturovaného rozhovoru, kedy vlastne cielene sa zameria na určité veci. Verifikovala to rozhovorom, jej výpoveďami, správaním sa pri vyšetrovaní a diagnostika, vlastne celý komplex. K tej motivácii obžalovanej PhDr. Kitková uviedla, že je to najdôležitejší faktor ľudského konania. Od toho sa odvíja všetko. Zaoberala sa samozrejme aj motiváciou obžalovanej, kde zistila, že motivácia obžalovanej podpáliť dokumenty (pokladničnú knihu a pokladnicu) je oveľa viac zrozumiteľná než motivácia nejakého Róma. Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, keď vypovedala, nepovedala zrejme dosť jasne, že z hľadiska motivácie je konanie obžalovanej oveľa psychologicky zrozumiteľnejšie toto urobiť než, aby to urobil nejaký Róm. Celý dej, ako ho ona popísala, je málo autentický v tom, že sa nedá ten dej prežiť ako príbeh. Má určite trhliny. Chýba mu autentičnosť v tom, že sú tam určité nejasnosti, prázdne miesta. Obžalovaná má pod pazuchou doklady účtovnícke a má v ruke kabelku, páchateľ jej vytrháva kabelku, dokumenty sa rozsypú, on jej vyberá peniaze a občianku a ona padá v údajnom bezvedomí na zem. Čo sa potom deje, prečo Róm pozbiera dokumenty ekonomické a ide ich podpaľovať. Kto niekedy pálil knihu, vie, že kniha sa chová prakticky nehorľavo, je to problém. Akú motiváciu by mal Róm po lupe vytvoriť oheň podľa požiarnej expertízy na dvoch ohniskách. Preto z toho z hľadiska možností reálnosti toho deja tam nachádza určité nepresnosti a nezrovnalosti. Medzi kritéria vierohodnosti patrí aj reálnosť deja. To je hlavné kritérium vierohodnosti, že ten dej je reálny. V zhode s posudkom PhDr. Kitkovej je spoločné tvrdenie, že obžalovaná nie je duševne chorá, nie je ani nebola psychotická a netrpí poruchou osobnosti v tom psychiatrickom zmysle, nie je psychopatka, nie je ani asociál, nie je ani osobnosť s protispoločenským konaním. Práve pre tieto rysy jej osobnosti má problém ustáť tieto veci pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Čo bolo zjavné, keď sa snažila vyhnúť druhému výsluchu. Motivácia konania obžalovanej nie je v posudku PhDr. Kitkovej rozobratá, len je vylúčený majetkový motív. Znalkyňa PhDr. Eva Kitková na hlavnom pojednávaní uviedla, že napriek výsluchu PhDr. Navrátilovej, trvá na záveroch jej znaleckého posudku. Pokiaľ jej tam bolo vyčítané, že duplicitne overovala niektoré skóre, robila to cielene, keďže ide o vážnu vec a považovala to za potrebné. Študovala znalecký posudok PhDr. Navrátilovej, tak jej posudok má 36 strán a závery sú len na 4 stranách. Revízia rozporov nie je v kompetencii znalca. Znalec nesmie robiť revíziu rozporov v spisovej dokumentácii. Je to vlastne procesne v kompetencii iných procesných strán a nie znalca. Pokiaľ ide o intelektové skóre, nie je jedno, keď niekomu poviete, že je v pásme mierneho podpriemeru alebo v pásme mierneho nadpriemeru. Ani pani doktorka by nebola spokojná, keby dostala nejakú takú globálnu informáciu o svojom IQ. Obžalovaná dostala úplne identickú inštrukcii pri úlohách, ktoré robila, tak ako uviedla aj kolegyňa a to, že má odpovedať pravdivo a identicky. Znalec nesmie poučiť ani ukázať alebo iným spôsobom objasňovať alebo účelovo. Nevedela sa vyjadriť k rozporom medzi jej znaleckým posudkom a znaleckým posudkom PhDr. Navrátilovej. Znalkyňa PhDr. Kitková pri konfrontácii znalkýň uviedla len to, že znalecký posudok robila 21. 05. 2016.
Znalkyňa MUDr. Jana Grešková na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe klinického vyšetrenia, zdravotnej dokumentácie a na základe anamnézy, znalci konštatovali a trvajú na svojich konštatovaniach, že obvinená nikdy nebola psychiatricky liečená, netrpí duševnou poruchou a nikdy netrpela poruchou v zmysle psychózy. Dospeli k záveru, že obvinená je senzitívnou osobnosťou, to znamená, že v určitých životných situáciách, sa prejavuje nadmernými emočnými reakciami na niektoré vonkajšie vplyvy. V záťažových situáciách reaguje zvýšenou efektivitou, úzkostnými stavmi, poruchami spánku a vegetatívnymi príznakmi. Zo zdravotnej dokumentácie a predchádzajúcich ambulantných psychiatrických vyšetrení sa objavovali pojmy ako reakcia na ťažký stres, adaptačné poruchy a akútna stresová reakcia. Žiadna z týchto položiek, ani záverečná diagnóza senzitívnej osobnosti nemajú vplyv na kvalitu chápania trestného konania, neovplyvňujú rozumové schopnosti, ani schopnosť vnímať objektívnu realitu. Osobnosť je súhrn povahových vlastností človeka, ktoré sa uzatvára približne v 30 roku života, a senzitívna osobnosť nie je duševnou poruchou. Obžalovaná bola ambulantne liečená u psychiatra MUDr. Karpinského v Rožňave, s jeho liečbou súhlasíme v rámci antidepresívnej a hypnotickej liečby, táto liečba koriguje prejavy úzkosti a prejavy porúch spánku. Avšak obžalovaná nikdy nebola, ani nie je duševne chorá. Zo psychiatrického hľadiska je dôležité, že obžalovaná netrpela a netrpí duševnou poruchou. Vedela vnímať dôsledky svojho konania aj rozpoznať objektívnu realitu. Nevyjadrujú sa z pohľadu psychiatrie k tomu, čo prežila, iba že vyhľadala psychiatrickú pomoc až po tejto udalosti a psychiatrická starostlivosť mala úlohu korigovať následky stresového prežívania po udalosti strachu, úzkosti a pri porucha spánku. Znalkyňa Ing. Andrea Tanczošová na hlavnom pojednávaní uviedla, že priama škoda sa z predložených dokladov, ktoré boli predložené nedala určiť a vypočítať, nakoľko tovar bol vyčíslený v predajných cenách, nákupná cena uvedená nebola, a taktiež DPH a rabat. Neboli k dispozícii nákupné ceny, a to je priama škoda. Škoda vyčíslená poškodenou stranou na základe inventúry z predchádzajúceho obdobia a po požiari, teda porovnania týchto dvoch inventúr bola suma, ktorá obsahovala tri zložky: cenu tovaru v nákupných cenách, DPH a rabat. Čo by sa mohlo charakterizovať ako ušlý zisk, ale tento ušlý zisk ovplyvňujú aj iné činitele ako časové hľadisko, reklamácie, štatisticky nejaké záruky, tovar si mohli vziať do vlastnej spotreby a rabat nie je rovnaký pre všetky typy tovaru, je na posúdení sudu je, či je vôbec prizná nejaký ušlý zisk, pretože ak by bola poškodenému nahradená nákupná cena tovaru, tak ten by mohol nakúpiť ten istý tovar a predať ho, takže by nedošlo k žiadnemu ušlému zisku, lebo by si ho nahradil tým, že by ho znovu predal. Čo sa týka DPH, bohužiaľ zákon o DPH pojem škoda a manko nerieši, iba v súvislosti s krádežou, čo za určitých okolností dochádza, že poškodený musí zaplatiť daň aj napriek tomu, že tovar nepredá, ale škoda a manko nie je riešená v DPH. Na vyčíslenie priamej škody je potrebné mať k dispozícii položkovitý zoznam pred požiarom v nákupných cenách, položkovitý zoznam zostatku po požiari všetko v nákupných cenách a preukázať, či zaplatili DPH zo zničeného tovaru, alebo nezaplatili. Zisťovala len výšku škody zhoreného tovaru, teda schodok medzi dvoma inventúrami, ako znelo uznesenie vyšetrovateľa. Čudovala, že kolega Ing. Ďaďo v tom druhom znaleckom posudku vyčíslil škodu ako zostatok, rozdelený na priamu škodu, ušlý zisk a DPH, ale škoda je len rozdiel medzi inventúrami a až na hlavnom pojednávaní pochopila, že všetko bolo zničené tým požiarom. Pri vypracovaní znaleckého posudku nemala predloženú smernicu pre vedenie účtovníctva spoločnosti, príjmové pokladničné doklady, ktoré predstavujú tržbu z registračnej pokladne, modifikovanú hodnotu tovaru zisteného mimoriadnou inventúrou v nákupných cenách po požiari, v roku 2013, pretože ten rozdiel v nákupných cenách je. Ohľadne správnosti inventúry uviedla, že všetky inventúry vykonávala spoločnosť v predajných cenách, čo nie je celkom v súlade so zákonom o účtovníctve, nakoľko inventúra je porovnanie skutočného stavu zásob s účtovným stavom zásob, pričom účtovný stav zásob sa uvádza v nákupných cenách. Pri vykonávaní inventarizácie by mala byť prítomná hmotne zodpovedná osoba, ale ak je v spoločnosti zriadená inventarizačná komisia z viac ľudí a je zachovaná nejaká objektivita mali by postačovať aj výsledky inventarizačnej komisie, aj keď toto nie je ekonomická otázka. Či bola DPH odvedená pri vstupe aj na výstupe by zistila z daňových priznaní DPH aj s prílohami za dané obdobie a z bankových účtov, resp. z poklade, podľa toho, akým spôsobom to bolo zaplatené. Po doplnení znaleckého posudku Ing. Andrea Tanczošová na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej neboli predložené všetky dokumenty, ktorí uložil senát na predloženie od poškodenej strany Adam Slovakia, hlavne zostavy v nákupných cenách tovaru, ktorý bol prijatý na sklad, resp. ten, ktorý bol poškodený alebo požiarom zničený. Všetky podklady boli doplnené len o to, čo mal k dispozícii znalec, ktorého si poškodená strana vybrala, Ing. Ďaďo. Dostala zostavu o nákupných cenách tovaru, ktorý ostal po požiare na sklade, internú smernicu spoločnosti, kde sú postupy účtovania, ale aj tá bola neúplná. Poškodená spoločnosť Adam Slovakia tieto doklady určite má, lebo inak by nevedeli urobiť riadnu účtovnú závierku za to účtovné obdobie, ani daňové priznanie.
K tejto povinnosti poškodeného, ktorú mu uložil senát, sa vyjadril právne zástupca poškodeného JUDr. Halaj, ktorý uviedol, že vyzval klienta p. Kováča, aby predložil tie doklady, ktoré žiadala znalkyňa, ale dal mu to, čo predložil súdu, k iným veciam sa nevedel vyjadriť. Znalkyňa Ing. Tanczošová ďalej uviedla, že rabat vypočítala orientačne, nie sú to určite presné čísla, práve preto, lebo tie potrebné údaje jej neboli dodané. Ak by tá predajňa nepatrila výrobcovi ale firme, ktorá by od výrobcu tovar nakúpila, škoda by bola vo výške nákupnej ceny toho konečného predajcu bez DPH, ostatné by mohlo byť ušlý zisk, ale aj to nie je také jednoduché, to nie je exaktná hodnota, pretože treba brať do úvahy rôzne faktory ako napr. historické dáta. Zákon o DPH nerieši DPH, okrem krádeže, pri vzniku škody, keďže ani samotný poškodený nemusí odviesť DPH z tejto sumy. Ak niekto zničí v predajni tovar, povedzme v hodnote 4,20 €, tak skutočná alebo priama škoda je vo výške sumy, ktorú musel predajca vynaložiť na nákup toho tovaru. Cena tovaru v predajni je tzv. maloobchodná cena, ktorá zahŕňa nákupnú cenu, maržu a DPH a prípadné zľavy. V tomto prípade by maloobchodná cena bola 143 934,58 s DPH, ale táto suma nie je škoda. Priemernú výšku rabatu 164,5 % si vypočítala z údajov podľa skutočného stavu tovaru po požiari, kedy poškodení uviedli, že nákupné ceny boli v hodnote 35 954,- € bez DPH. Podľa nej sa jedná len o obstaranie hotových výrobkov, ktoré oni kupovali a s maržou predávali. Pri výpočte ušlého zisku je potrebné urobiť finančno-ekonomickú analýzu, určite preskúmať minulé obdobia, to znamená z ekonomického hľadiska (ekonomické ukazovatele, tržby a pod.) a takisto naprojektovať ako by to mohlo vyzerať vzhľadom na tie ukazovatele a na minulosť do budúcnosti a z toho by mohol vyjsť ušlý zisk s prihliadnutím na pravidelný priebeh veci a pri poctivom obchodnom styku. Na zistenie toho by ale potrebovala kompletné účtovníctvo, minimálne inventúry v nákupných cenách bez DPH, ale skôr tu bola neochota zo strany poškodeného predložiť tieto doklady, ako to, že nie sú, pretože bez nich by nemohol urobiť účtovnú uzávierku. K určeniu výšku nákupnej ceny tovaru, ktorý vyrábate, sú potrebné ďalšie zložky tej ceny, je na to vzorec, do ktorého sa vkladajú fixné náklady, variabilné náklady, v tom je cena práce, energie a nákup materiálu potrebného na výrobu finálneho výrobku s tým, že pokiaľ viem, tak výrobky výrobcu netvorili väčšinu toho predávaného tovaru. A nedalo sa určiť ani percento tovaru na predajni, ktoré bolo vyrobené spoločnosťou Adam a Eva a percento tovaru, ktoré nakupujú a následne predávajú. V doplnení znaleckého posudku sa jej podarilo vyčísliť súdom požadované sumy, aj keď len presnejším odhadom, teda že mali dopad na jeho zmenu, pretože dostala ten zoznam tovaru po požiari v nákupných cenách bez DPH, z ktorého mohla následne vypočítať alebo odhadnúť rabat. V podstate sa jedná o odhad, nakoľko sumy mala dokladmi podložené iba v predajnej cene s DPH, či už sumy rozdiel toho schodku ako aj celkovej sumy poškodeného na sklade ostatného tovaru ako aj zmiznutého tovaru. Od tejto predajnej ceny s DPH odpočítala 20% DPH a následne ten v predchádzajúcej otázke zodpovedaný rabat, ktorý čo najpresnejšie odhadla, resp. on bol vypočítaný, ale nedá sa povedať, že takýto rabat používali na všetky tovary. Možno to považovať za priemerný rabat, s ktorým spoločnosť pracovala. Znalec Ing. Miroslav Pánik na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok ohľadne predmetov, ktoré mu boli predložené na skúmanie, a to:
- predmet č. 1 - splodiny horenia - zvyšky nespálených textílií
- predmet č. 2 - splodiny horenia - zaistené ako chemická stopa č. 3
- predmet č. 3 - splodiny horenia - zaistené ako chemická stopa č. 4
- predmet č. 4 - splodiny horenia - zaistené ako chemická stopa č. 5
- predmet č. 7 - časť nezhorenej lakovanej dosky
- predmet č. 8 - časť nezhorenej lakovanej dosky
- predmet č. 9 - dámske tričko bielej farby s čiernymi pásikmi
- predmet č. 10 - rifľová sukňa modrej farby
- predmet č. 11 - dámske sandále oranžovej farby Tieto predmety podrobil vizuálnemu, senzorickému, ale hlavne chemickému skúmaniu a na základe výsledkov skúmania bola zistená prítomnosť stopového množstva zmesi ropných uhlovodíkov, ktorých spektrum je podobné spektru ropných uhlovodíkov, ktoré sa nachádzali napr. pri benzínoch a to bolo pri predmetoch č. 4 a č. 11. Ostatné predmety neobsahovali látky, ktoré sa môžu používať ako podporné prostriedky horenia. Aby nezničil zvyšky látok, ktoré sú ľahko prchavé, tak boli sandále v uzavretom vrecku a bola odobratá vzorka, ktorá bola dodaná do prístroja a zistil, že tam boli tie ropné uhlovodíky. Vzorka sa odoberá špeciálnym odberovým perom a vzorku zobral z pary, ktorá bola v tom obale. Bola identifikovaná prítomnosť tej látky, ale nedá sa zistiť, z ktorej časti topánky to bolo. Nedá sa povedať, koľko vydrží táto látka na topánkach pri bežnom používaní, ale čím dlhší čas je od kontaktu s látkou, tým ťažšie je určiť o akú látku ide. Aj teplota toho požiaru vplýva na tie zvyšky, ktoré by mohli byť na veciach. Dodatočne boli otázky na predmety č. 9 a č. 10, časti odevu, kde sa mal vyjadriť, čí sa na týchto predmetoch nachádzajú stopy splodín horenia resp. stopy prachu. Zistil negatívny záver, že nebola tam
zistená prítomnosť stopy prachu a splodín horenia ani iných látok vhodných na skúmanie. Predmety boli špinavé ako keď sa niekto optrie o niečo, nebolo tam takéto znečistenie spozorované. Aj v tomto prípade je veľa faktorov, ktoré vplývajú na to, či sa tam zistia takéto látky. Ak sa niekto dusí dymom zo splodenín, malo by sa to odzrkadliť aj na jeho oblečení, a takisto by ten odev mal aj zapáchať od dymu, avšak znaleckým dokazovaním nezistil prítomnosť týchto látok na predmetnom oblečení. Na hlavnom pojednávaní znalec Pánik opätovne vypovedal. K otázke odvolacieho súdu č. 1 znalec uviedol, že metódy, ktoré boli predložené pri analýze predložených stôp vychádzali z požiadaviek, ktoré boli zadané vyšetrovateľom v uznesení z 13. 08. 2013. Vzhľadom na otázky, z ktorých bolo potrebné zistiť prítomnosť akcelerantov, tzv. podborných prostriedkov horenia, bolo potrebné všetky predmety podrobiť chemickému skúmaniu za použitia akreditovanej metódy, ktorá pozostáva z dvoch samostatných úkonov. Prvým úkonom je absorpcia pár horľavých kvapalín, ktoré sa nachádzajú vo vzorke, pomocou techniky extrakcie v druhej fáze. Pri použití tejto absorpcie sa využíva aj tepelné vyhriatie vzoriek z toho dôvodu, že uvedené horľavé látky sa odoberajú z plynnej fázy. Následne po extrakcií sa vzorka aplikuje do plynového chromatografu s hmotnostným detektorom, kde v celej fáze dochádza k separácií látok, ktoré sa nachádzajú v zmesi odobratej pri absorpcii metódou SPV a následnej detekcii hmotnostnou spektometriou. Použitie tejto metódy nemá vplyv na tú skutočnosť, že by nebolo možné následne vykonať optické alebo mikroskopické skúmanie povrchu predmetov, ktoré boli predtým analyzované. K otázke č. 2 znalec uviedol, že predmety č. 9-10 tričko a sukňa, boli skúmané opticky a mikroskopicky na celom povrchu, pričom skúmaním nebola zistená prítomnosť splodín horenia (sadzí, prachu a iných stôp vhodných na skúmanie). Znalec si nevedel vysvetliť prečo odev obžalovanej neobsahoval žiadne zvyšky sadzí, keďže sa obžalovaná zdržiavala v zadymenom prostredí. Pričom je viacero možností ako sa to mohlo stať: predmety sa nenachádzali v priestore, alebo podlaha, na ktorej obžalovaná ležala bola čistá, a preto sa neznečistilo jej oblečenie. Znalec následne uviedol, že častice dymu a sadze sa držia v určitej výške, a keď obžalovaná ležala na zemi nemuselo dôjsť k znečisteniu oblečenia týmito splodinami. V štandardných podmienkach, ak sa niekto pohybuje v zadymenom priestore, kde horí, ak aj neostanú splodiny na oblečení, tak aspoň odev zapácha po dyme. Skúmané veci nezapáchali. Podľa znalca mohlo dôjsť k ich vyvetraniu, kým sa obžalovaná dostala do nemocnice. Znalec ďalej uviedol, že neexistuje povrch, ktorý by nebol kontaminovaný prachom. K otázke č. 3 znalec uviedol, že skúmaním sandálov predmet č. 11 bola zistení prítomnosť stopového množstva ropných uhľovodíkov, ktoré sa nachádzajú v ľahkých ropných destilátoch, ako napr. benzín. Najpravdepodobnejším spôsobom ako sa dostanú ropné uhľovodíky na človeka je taký, že sa človek poleje touto látkou, alebo je táto látka rozliata a kontaminuje sa podošva na topánke. Znalec hypoteticky uvádzal, že je možné, že obžalovaná ležala na zemi, nadýchala sa a napriek tomu nemala znečistené oblečenie. Na otázku predsedu senátu, či môže byť dôvodom toho, že veci obžalovanej neboli znečistené a ani nezapáchali aj to, že obžalovaná miestnosť podpálila, a keďže vedela, že v miestnosti bude horieť, stihla včas z miestnosti odísť bez toho, aby bola v prítomnosti dymu, zápachu alebo sadzí, znalec uviedol, že je to možné, pretože keď niekto niečo zapaľuje, tak sa bráni tomu, aby sa nadýchal dymu alebo zápachu. Podľa znalca je pravdepodobnejšie, že človek, ktorý podpaľuje nejakú miestnosť, vie o tom ohni a chce čím skôr odísť z tej miestnosti, že nebude mať na sebe, na oblečení známky sadzí a zápachu po horení, ako človek, ktorý precitne na zemi a je v miestnosti, kde horí alebo sa aspoň dymí. Na ležiacej osobe by sa v takom prípade mali nachádzať známky prachu, sadzí, dymu alebo zápachu. Znalec MUDr. Dušan Hrubala, CSc. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku z 14. 03. 2017 a bližšie uviedol, že predmetom znaleckého dokazovania bolo odpovedať na otázku, či bolo možné, aby obžalovaná po údere do hlavy spôsobom, ktorý tvrdila, stratila vedomie. Znalec mal k dispozícií zdravotnú dokumentáciu a prepúšťaciu správu z jednotky intenzívnej starostlivosti z nemocnice v Revúcej, chirurgické vyšetrenie taktiež z nemocnice v Revúcej, lekársku správu - nález MUDr. Mrázikovej, lekársku správu z Neštátnej psychiatrickej ambulancie v Rožňave MUDr. Karpinského, lekársku správu z neurologickej ambulancie v Revúcej MUDr. Šmotkovej a lekársku správu z chirurgickej ambulancie v Revúcej MUDr. Ganaja. V správe z dokumentácie z jednotky intenzívnej starostlivosti sú uvedené dve diagnózy: nadýchanie sa splodín pri požiari a napadnutie neznámou osobou. Nejde o medicínske diagnózy. Pri prvotnom vyšetrení obžalovanej neboli zistení na hlave ani na iných častiach tela žiadne známky poranenia. Lekár pri vyšetrení nezistil nič. Na žiadosť vyšetrovateľa, aby ešte raz vyšetril obžalovanú, lekár uviedol, že v záhlaví hlavy obžalovaná nemá žiadny opuch ani vonkajšie zranenia. Reagovala len mierne bolestivo na dotyk v záhlaví, čo však mohlo byť subjektívne a cielené. Tento prakticky nevýrazný nález, ktorý je skôr uvádzaný pacientkou, a tým, že v anamnéze ona uviedla, že bola udretá do zadnej časti hlavy a bola v bezvedomí, nekorešponduje s nálezom lekára a prakticky so žiadnymi poraneniami na tele. Obžalovaná neuviedla ako dlho bola v
bezvedomí, neboli ani svedkovia, ktorí by toto subjektívne označenie bezvedomia potvrdili. Obžalovaná bola pri vyšetreniach skôr psychický rozrušená. Výsledok CT mozgu bol negatívny, neboli žiadne dôkazy, že by bol naozaj otras mozgu. Nie sú potvrdené žiadne príznaky, ani klinické, ktoré by potvrdili, že ten opuch tam skutočne bol. Bezvedomie môže byť ešte aj pri pomliaždení mozgu. Pomliaždenie mozgu však bolo CT vyšetrením vylúčené, takže bezvedomie v tomto prípade neprichádza do úvahy. Ak bol uvedený úder do oblasti lebky, mal by zanechať aspoň nejaký opuch alebo podliatinu, čo nebolo preukázané ani pri prvotnom vyšetrení, a ani pri opakovaných vyšetrovateľom nariadených vyšetreniach. Obžalovanej bolo robené aj vyšetrenie parciálnych zvyškov plynov v krvi. Nenašli sa žiadne patologické hodnoty. Tlak kyslíka v krvi bol v norme. Aj okysličovanie krvi bolo 97,7 % taktiež v normále. Takže ani toto nepoukazuje na otravu, alebo na vdychovanie kysličníka uhoľnatého, všetko by sa to odzrkadlilo na kyslíku v krvi. Toxikologické vyšetrenia sa nerobili, pretože o ne nikto nepožiadal, takže k tomu sa znalec nevedel vyjadriť. Lekár interného oddelenia uviedol, že po 24 hodinách bola obžalovaná prepustená, po nekomplikovanom priebehu hospitalizácie. Bolo to len pozorovanie, čo nepriamo svedčí o závažnosti jej zdravotného postihnutia. Ďalej obžalovaná absolvovala neurologické vyšetrenie, uvádzala, že má od úrazu bolesti hlavy, občas jej je na zvracanie, psychicky bola otrasená. Neurologička uviedla, že je to tupá bolesť hlavy zmiešanej etiológie, v podstate uviedla alibistickú diagnózu (niečo sa napíše, ale konkrétne sa nič neuvedie). Obžalovaná uvádzala, že má bolesti hlavy a pocity na zvracanie aj asi 105 dní po úraze. Po takej dlhej dobe sa aj ťažké poranenia zahoja. Znalec ešte uviedol, že na prvotnom vyšetrení nemala obžalovaná žiadne poranenia, lekár uviedol len, že spojivky sú nastrieknuté, začervenané, čo môže byť spôsobené dymom alebo plačom. Z toho všetkého znalec vyvodil záver, že vzhľadom na minimálny, až neprítomný nález na hlave, ako aj skutočnosť, že obžalovaná mala subjektívne ťažkosti 105 dní, je nepravdepodobné, že obžalovaná bola v rozhodnom čase udretá do hlavy tak, že po údere stratila vedomie. Bolesti hlavy sa dajú povedať subjektívne, a tieto bolesti mohla mať aj predtým. Po stave bezvedomia obžalovaná nemôže mať 105 dní pocit na zvracanie a podobne. Šok môže spôsobiť len vyvedenie človeka z miery. Úrazový šok je zo straty tekutín alebo po prežití traumy, ale to sa v tomto prípade s určitosťou nestalo. Lekárska správa pri stanovení prvých diagnóz (poranenie hlavy a intoxikácia dymom) vznikla z anamnézy, že obžalovaná povedala, že bola udretá, a že sa nadýchala. Povrchové zranenie sa dá vizuálne rozpoznať na prvý pohľad a vyšetrenie prítomnosti oxidu uhoľnatého sa nerobilo. Tieto dve diagnózy treba brať s rezervou. Objektívne nálezy lekárov neboli v zhode s tým, čo subjektívne pociťovala alebo tvrdila obžalovaná. Znalec Ing. Ladislav Hladovec na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal vypracovať znalecký posudok na posúdenie škody spôsobenej predmetným požiarom. Bol v Revúcej, urobil fotodokumentáciu priestorov, ktoré boli požiarom poškodené. V takýchto prípadoch znalec z odboru stavebníctva postupuje tak, že sa vypočíta všeobecná hodnota tesne pred požiarom objektu a potom tesne po požiari. To znamená to, že sa vypočítajú všetky prvky, ktoré sa týkajú všeobecnej hodnoty stavby bez poškodenia a mierou poškodenia sa znižuje hodnota objektu. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami pre znalca znamená škodu spôsobenú požiarom. Všeobecná hodnota je taký pojem, ktorý ja veľmi neuznávam z jedného hľadiska: pokiaľ zhorí auto v Bratislave alebo zhorí auto na dedine, škode bude tá istá, pokiaľ taký istý objekt zhorí v Bratislave alebo zhorí na dedine, bude tam 10 násobný rozdiel v cene. V tomto prípade, keď žiadajú škodu spôsobenú požiarom, tak nie všeobecná hodnota je rozhodujúca, lebo je to objekt. Robí sa to cez všeobecnú hodnotu, čo je trhová hodnota. Všeobecná hodnota je trhová hodnota. Je to východisková hodnota. Lokalizácia objektu je zohľadnená v znaleckom posudku, a preto je tam koeficient predajnosti 0,35 a iné koeficienty, ktoré potrebuje znalec mať. Prvky boli po opotrebení požiarom prepočítané na predajnú cenu a zároveň vypočítal hodnotu nehnuteľnosti trhovú pred a po požiari a rozdiel bol 4 200,- €, čiže rozdiel všeobecnej hodnoty stavby. Nebolo jeho úlohou ako znalca, aby posudzoval, či sa dá poškodená budova opraviť za takú sumu alebo nie. Hovorí sa o trhovej hodnote, to znamená, že v rámci predajnosti sa hodnota znížila o túto sumu. V prípade, že by tam bolo okno 10 ročné, čo v tomto prípade nebolo, tak znalec vypočíta hodnotu 10 ročného opotrebeného okna. Čiže nové okno samozrejme, že bude drahšie. Na otázku JUDr. Halaja, či mu je známy zo semináru vzdelávania znalcov spôsob stanovenia škody na nehnuteľnosti Ing. Ilavského, na základe ktorého pred výsluchom znalca namietal nesprávne stanovenú výšku škody na nehnuteľnosti, znalec Ing. Hladovec uviedol, že vyšetrovateľ žiadal vypočítať všeobecnú hodnotu, ktorá je vypočítaná podľa predpisov. Po predložení metodiky Ing. Ilavského a znaleckého posudku Ing. Zorvana znalec Ing. Hladovec uviedol, že túto metodiku už čítal, ale on je znalec na odhad hodnoty nehnuteľnosti, pričom stavebné práce sa cenovo ohodnocujú inak a on nie je znalec v tejto oblasti. Na to je znalec z odboru oceňovanie stavebných prác. On počítal všeobecnú hodnotu, to znamená, že škodu spôsobenú na trhovej hodnote, čiže na predajnej cene tej časti objektu, ktorá bola poškodená a vypočítal sumu, o ktorú sa znížila hodnota
objektu tým požiarom. Škoda, ktorá vzniká vlastníkovi budovy je niečo iné. Všade v trestných konaniach sa berie ako škoda na nehnuteľnosti, všeobecná hodnota o ktorú sa znížila hodnota nehnuteľnosti. Polícia potrebuje všeobecnú hodnotu a nie to koľko bude stáť vlastníka oprava. Keď má okno 5 rokov a zhorí, tak hodnota 5 ročného okna je iná ako nového okna. Bol 17 rokov riaditeľom Dopravných ciest v Rimavskej Sobote a veľa krát im odcudzili alebo poškodili dopravnú značku, pričom nikdy polícia nepovedala, koľko stála montáž, doprava a betónovanie nových dopravných značiek. Škoda bola poškodenie značky, ďalšie náklady vykopanie atď. nikto nezapočítal. Pre človeka, ktorému vznikla škoda, metodika Ing. Ilavského správnejšia, resp. výhodnejšia táto metóda, avšak všeobecná hodnota je len trhová hodnota, pričom tú budovu sa dalo predať pred požiarom za cca 30 000,- € a po požiari už len za cca 26 000,- € a ten rozdiel je skutočná škoda podľa jeho znaleckého dokazovania. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti: Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU- SL-EXP-2013/2780 zo dňa 18. 09. 2013 vyplýva, že na časti obhorenej kartónovej krabice zo spodku predajného pultu, ktorá obsahovala navlhnuté a obhorené zvyšky papierov hnedej farby a na dámskych sandálach oranžovej farby zn. Asylum bola zistená prítomnosť stopového množstva zmesi ropných uhľovodíkov, ktorých spektrum bolo podobné spektru zmesi ropných uhľovodíkov, ktoré sa nachádzajú v ľahkých ropných destilátoch, napr. benzínoch. Dodatok znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ- KEU-SL-EXP-2013/2864 zo dňa 24. 09. 2013 nezistil prítomnosť častíc splodín horenia (sadze), prachu ani iný druh mikrostôp vhodných na skúmanie na dámskom tielku bielej farby zn. esmara a na dámskej rifľovej sukni modrej farby zn. Gourd jeans. Znalecký posudok č. 274/2013 zo dňa 01.12.2013 vypracovaný Ing. Ladislavom Hladovcom, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností obsahoval rovnaké fakty a skutočnosti, ktoré znalec uviedol na hlavnom pojednávaní. Znalec v znaleckom posudku stanovil výšku škody, ktorá vznikla na nehnuteľnosti - budove obchodu „ADAM Slovakia, s.r.o.“ nachádzajúcej sa v Revúcej na ulici Jilemnického č. 96 v dôsledku požiaru, ku ktorému došlo dňa 12. 08. 2013 na sumu 4 200 eur. Pri určení výšky škody vychádzal z rozdielu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred požiarom (30 200 eur) a všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti po požiari (26 000 eur). V znaleckom posudku č. 64/2013 zo dňa 13 09.2013 Ing. Jana Barošová, znalkyňa z odboru Bytové zariadenie - nábytok a bytové doplnky, Textílie, Koža a Kožušiny určila výšku škody na nábytku a svietidlách v nehnuteľnosti - predajne odevov ADAM Slovakia, s.r.o. na sumu 354,18 eur, pričom pri jej výpočte vychádzala z rozdielu všeobecnej hodnoty týchto vecí pred požiarom (490,25 eur) a po požiari (136,07 eur). Znalecký posudok číslo 01/2014 zo dňa 21.01.2014 PhDr. Moniky Navrátilovej, znalkyne odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia dospelých obsahoval rovnaké fakty a skutočnosti, ktoré znalkyňa uviedla pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. MUDr. Jana Grešková znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vypovedala zhodne s obsahom znaleckého posudku č. 04/2014 a č. 05/2014 vypracovaného znalkyňou a doc. MUDr. Ivanom Dócim, PhD. znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria zo dňa 27.01.2014. Zo správy o zásahu č. 174 Hasičského a záchranného zboru vyplýa, že hliadku vykonávajúcu zásah tvorili Ľubomír Siman, Štefan Mitro (veliteľ zásahu), Štefan Nikolovič a Peter Siman. V predajni boli dve ohniská požiaru. Na miesto činu sa dostavil zisťovateľ príčin požiarov pplk. Ing. Štefan Nikolovič. Zo správy Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 26. 11. 2013 o výsledku požiarnotechnickej expertízy o príčine a okolnostiach vzniku požiaru predajne odevov dňa 12. 08. 2013 je zrejmé, že požiar vznikol približne o 07.50 hod. nezávisle od seba súčasne na dvoch rozličných ohniskách, zároveň jedno z ohnísk bolo určené v predajnom pulte pod vrchnou doskou, kde vznik požiaru bol možný len zapálením, alebo manipulovaním s otvoreným ohňom. Príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné konanie neznámej osoby, ktorá za pomoci akcelerantov horenia zapálila dokumentáciu uloženú v predajnom pulte a aj obleky zavesené v drevenej skrini. Z vyjadrenia Jozefa Ševca zo dňa 22.08.2013 vyplýva, že tovar, ktorý prijal na objednávku č. 13201 od firmy ADAM Slovakia, s.r.o. na základe preberacieho protokolu v počte 54 ks je znehodnotený, ani po vyčistení a ošetrení tovar sa nedajú odstrániť fľaky ani zápach po zhorenisku. Z objednávky sanácie pri škodách spôsobených požiarom spoločnosti BELFOR Slovakia, spol. s r.o. zo dňa 14. 08. 2013 vyplýva cena tejto sanácie v sume 15 389,40 eur.
Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 07. 10. 2013 je zrejmé, že cena POS terminálu mala hodnotu 350 eur. Z odborného vyjadrenia A JE TO! Házy Štefan REVÚCA vyplýva hodnota poškodenej veci - termostatu 20 eur. Z odborného vyjadrenia Renáty Kuchtovej MAJSTER A-0 TEAM vyplýva hodnota poškodenej veci - kovovej pokladničky 12,50 eur. K tomuto listinnému dôkazu obžalovaná uviedla, že pokladnička patrí jej. Z odborného vyjadrenia Štefan Mráz - CANEA servis registračných pokladníc je zrejmá hodnota poškodenej veci - registračná pokladnica 400 eur. Z prepisu telefonického rozhovoru medzi Ing. Jozefom Babjakom a operátormi tiesňovej linky 112 a záchrannej služby 155 zo dňa 12. 08. 2013 o 08.32 hod. je zrejmý priebeh telefonického kontaktovania tiesňovej linky ohľadom vzniknutého požiaru. Podľa správy zamestnávateľa obžalovanej ADAM Slovakia, s.r.o. zo dňa 29.04.2014 bola obžalovaná zamestnaná od 01.08.2010 do 25.10.2013 na kratší pracovný čas s priemerným mesačným platom cca 137 eur. V období od 12.08.2013 do 20.10.2013 bola chorá, v tomto čase bola obžalovanej vyplácaná náhrada príjmu. Obžalovaná bola hodnotená ako svedomitá pracovníčka, po redukcii pracovných miest nastal zvrat a jej pracovné povinnosti nezodpovedali nárokom spoločnosti, bola nezodpovedná, neochotná a povrchná. Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2010 vyplýva, že obžalovaná bola zamestnancom zamestnávateľa ADAM Slovakia, s.r.o. s dátumom nástupu do práce 01.08.2010 na pozícií predavačka odevov a textilu, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace a s miestom výkonu prevádzka ADAM Slovakia, s.r.o. na Jilemnického ulici 96 v Revúcej. Výkon zamestnania bol spojený podľa Čl. VI bodu 3 pracovnej zmluvy s hmotnou zodpovednosťou a schodok na zverených hodnotách, so zodpovednosťou za stratu zverených predmetov. Pracovný pomer medzi obžalovanou a zamestnávateľom ADAM Slovakia, s.r.o. skončil dňa 25.10.2013 ako to vyplýva z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 10.2013. Obžalovaná počas trvania pracovného pomeru uzatvorila so zamestnávateľom dohody o mzde, a to 31.12.2010, 30.12.2011, 17.12.2012 a dňa 09.11.2012 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Miesto činu je zrejmé z vykonanej obhliadky, dodatočnej obhliadky, z pôdorysu predajne (č.l. 984) ako aj z obhliadky vykonanej súdom 24. mája 2017. Z plánu z obhliadky miesta požiaru (č.l. 427) je zrejmé, že za vešiakovo-policovými skriňami (označenými číslom 1, taktiež na fotografii č. 18 na č.l. 432 pv) sa nenachádza stena, ale ďalší priestor v pláne nevyznačený a priestor predajne prístupný pre predavačky predstavujú len miestnosti vyznačené v pláne (č.l. 427). Podľa pôdorysu predajne (č.l. 984) priestor predajne prístupný pre predavačky tvoria miestnosti 01, 02, 04, 05, 06, 07. Miestnosti 03, 09, 10, 11 a 12 priestor predajne netvoria (predavačky do týchto priestorov nemali prístup). Vešiakovo-policová skriňa vypĺňajúca prechodový otvor medzi miestnosťami 02 a 03 (na č.l. 984) na fotografii č. 18 na č.l. 432 je taktiež zobrazená na fotografiách „Interiér - miestnosť č. 02“ (na č.l. 986) a jej zadná časť je vyobrazená vľavo na fotografii „Interiér - miestnosť č. 03“ (na č.l. 987). Z vykonaného vyšetrovacieho pokusu vykonaného na obhliadke miesta činu ohľadom toho, či je možné dostať sa z miestnosti 02 do miestnosti 03 (obe na č.l. 984) odtlačením zošróbovaných skríň vyplynulo, že figurantovi Hlatkému sa nepodarilo skrine odtlačiť a figurantovi Krokavcovi (manželovi obžalovanej) sa skrine odtlačiť a vrátiť do pôvodného stavu podarilo. Podľa úradného záznamu mjr. Mgr. Pavla Slováka bol pri obhliadke miesta činu dňa 12.08.2013 o 14.45 hod. v predajni odevov ADAM Slovakia, s.r.o. mobilný telefón zn. Samsung s číslom SIM karty 0907718553, ktorý bol zapnutý, bol zaistený ako vecná stopa. Podľa vyjadrenia Miroslava Kováča išlo o služobný telefón Andrey Krokavcovej. Všetky údaje v telefóne boli vymazané. Z úradných záznamov mjr. Mgr. Pavla Slováka zo dňa 16.08.2013 a 20.08.2013 je zrejmé, že pri vracaní niektorých vecí nachádzajúcich sa v kabelke obžalovanej si vyšetrovateľ všimol dieru v plastovom obale zelenej farby, v ktorom sa nachádzala dámska vložka. Diera bola vytvorená pravdepodobne pôsobením tepla. Na jednom konci bol obal roztrhnutý. Po otvorení obalu zistil, že v dámskej vložke sa nachádza zapaľovač z PVC bielej farby s motívom kvetov. Obžalovaná uviedla, že zapaľovač našla u syna a zobrala mu ho. Počas obhliadky miesta požiaru na mieste činu nebol nájdený žiadny iniciátor ohňa. Uvedené vrátane obsahu kabelky obžalovanej vyplýva aj z fotodokumentácie. Podľa potvrdenia MUDr. Ivety Mrázikovej, praktického lekára, o dočasnej pracovnej neschopnosti, bola obžalovaná práce neschopná od 12.08.2013 pre chorobu T 59.9. Z predbežnej správy MUDr. Radoslava Hamara zo dňa 12.08.2013 vyplýva, že v tento deň bola obžalovaná vyšetrená v NsP Revúca z dôvodu nadýchania sa splodín dymu pri požiari v miestnosti. Zo správy MUDr. Gajana vyplýva, že röntgen lebky obžalovanej robili 13.08.2013 o 09.30 hod., bolo jej doporučené neurologické vyšetrenie, doba liečenia 7-10 dní. Správa bola doplnená o vyjadrenie, že
dňa 13.08.2013 obžalovaná nemala žiadny opuch. Rovnako CT vyšetrenie mozgu zo dňa 25.08.2013 bolo s výsledkom bez patomorfologických zmien. Zo správy chirurga MUDr. Juraja Gajana zo dňa 12.08.2013 vyplýva, že lebka obžalovanej bola bez traumatickej zmeny s povrchovým poranením vo vlasatej časti hlavy. Odporučená doba liečenia 7-10 dní. Zo správy chirurga MUDr. Juraja Gajana zo dňa 13.08.2013 je zrejmé, že obžalovaná v záhlaví nemala žiadny opuch ani vonkajšie poranenie. Reagovala len mierne bolestivo na pohmat záhlavia. Ani v ostatných častiach hlavy nemala žiadne vonkajšie poranenie. Obžalovaná bola hospitalizovaná v NsP Revúca od 12. 08.2013 do 13. 08. 2013. Obžalovaná podľa správy MUDr. Jozefa Karpinského, psychiatra, bola obžalovaná prvýkrát vyšetrená až 06.09.2013 z dôvodu zlého psychického stavu v dôsledku stresovej situácie, ktorú zažila po prepade v predajni. Obžalovaná bola liečená medikamentózne i psychoterapiou a až po štvrtej návšteve 18.10.2013 sa stav obžalovanej začal pomaly zlepšovať. Dĺžka liečby sa však nedala jednoznačne odhadnúť, pričom môže trvať týždne, mesiace, roky podľa hĺbky stresujúceho zážitku, spôsobu jeho spracovania a vyrovnania sa s ním. Podľa prepúšťacej správy MUDr. Radoslava Hamara zo dňa 01.12.2013 boli u obžalovanej konštatované úplné fyziologické výsledky bez najmenších laboratórnych známok poškodenia zdravia. Obžalovaná nepodstúpila žiadne toxikologické vyšetrenie ohľadom eventuálneho nadýchania sa splodín, keďže takého vyšetrenie sa v NsP Revúca nevyšetruje. Klinický stav obžalovanej bol hodnotený ako nezávažný, preto sa neiniciovalo žiadne špecializované vyšetrenie. Obžalovaná bola po nekomplikovanom priebehu prepustená v horizonte 24 hodín, čo nepriamo svedčí o "závažnosti" jej zdravotného postihnutia. Obžalovaná neabsolvovala na oddelení žiadne kontroly. Podľa správy neurológa MUDr. Zuzany Šmotkovej sa obžalovaná od 22.08.2013 v NsP nezastavila. Podľa výpisu z LV č. 2450 sú vlastníkmi stavby súpisné č. 96 postavenej na parcele číslo 1725/2 v katastrálnom území Revúca Ľubomír Kováč a Kvetoslava rodená Hricovinyová. Podľa správy zamestnávateľa obžalovanej DELIA PARTNER, s.r.o. obžalovaná bola zamestnaná od 28.10.2013 do 28.02.2014 zamestnaná na Dohodu o vykonaní práce a od 01. 03.2014 pracovala v pracovnom pomere na dobu určitú do 31.08.2014. Obžalovaná bola hodnotená pozitívne, bola dôsledná a svedomitá, zodpovedná. Z fotografie predajne z vonkajšej strany (č.l. 1622) je zrejmé, že prvé okno napravo od výkladu pri vchodových dverách je pootvorené, pričom samotné okno aj omietka múru nad oknom sú začiernené od dymu, horenia. Mesto Revúca obžalovanú bližšie nehodnotilo. Obžalovaná nemá záznam v registri priestupkov, register trestov je taktiež bez záznamu. Poškodená strana ADAM Slovakia, s.r.o. si podaním o dňa 29.05.2014 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 149 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30. 05.2014 do zaplatenia. Škoda pozostáva z 148 000 eur na tovare a 1000 eur na zariadení. Znalecký posudok a doplnenie č. 1 znaleckého posudku Ing. Andrey Tánczosovej obsahovali rovnaké fakty a skutočnosti, ktoré znalkyňa uviedla pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Z listinných dôkazov predložených poškodeným je zrejmá inventarizácia zásob na predajni Revúca zo dňa 09.11.2012 a súpisy dodacích listov predajne Revúca, sumarizácie dodacích listov za tovar dodaný na predajňu a vydaný z predajne Revúca, výpisy z ERP na predajni Revúca a dodacie listy predajne Revúca, všetko za mesiace november 2012 až august 2013. Podľa záverov znaleckého posudku prof. Ďaďa, PhD. znalca z odboru Ekónomia a manažment, odvetvie Účtovníctvo zo dňa 11.10.2014 predloženého poškodeným vyplýva, že výška priamej škody na tovare na predajni v dôsledku požiaru dňa 12.08.2013 predstavuje hodnotu obstarávacej ceny 35 954 eur. Ušlým ziskom je nerealizovaná marža, ktorá mohla byť získaná predajom tovaru poškodeného požiarom, teda suma 83 991,48 eur. Znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jaroslav Zorvan v znaleckom posudku zo dňa 10.10.2014 predloženom poškodeným určil skutočnú škodu na nehnuteľnosti na sumu 12 654,32 eur s DPH (9 587,23 eur bez DPH). Z fotodokumentácie predloženej na hlavnom pojednávaní bol zachytený stav niektorého nešpecifikovaného tovaru nachádzajúceho sa na prevádzke. V doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 30/2014 zo dňa 02.02.2016 znalkyňa Ing. Andrea Tánczosová z odboru Ekonómia a manažment odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo uviedla: - že v prípade, že bol požiarom zničený alebo nezvratne poškodený všetok tovar nachádzajúci sa v prevádzke ADAM Slovakia, s.r.o. pred požiarom /tvrdenie poškodeného/, potom hodnota všetkého tovaru nachádzajúceho sa v predajni v čase požiaru predstavuje predajnú cenu bez DPH 119 945,48 eur; - na základe fyzickej inventúry zásob na prevádzke spoločnosti ADAM Slovakia, s.r.o. vykonanej dňa 14. 08. 2013 bol zistený skutočný stav tovaru nachádzajúceho sa na prevádzke spoločnosti ADAM Slovakia, s.r.o. po požiari v
sume 114 105,78 eur v predajnej cene s DPH, pri porovnaní tohto stavu po požiari so stavom tovaru pred požiarom v sume 143 934,58 eur v predajnej cene s DPH (k 12. 08. 2013) bol zistený rozdiel vo výške 29 828,80 eur s DPH (24 857,33 eur bez DPH); - pokiaľ by bolo preukázané, že poškodenie tovaru, ktorý ostal po požiari na prevádzke bolo neodstrániteľné, znamenalo by to, že bol zničený všetok tovar, ktorý sa nachádzal na prevádzke pred požiarom. Skutočnú škodu by potom predstavovala hodnota všetkého zničeného tovaru v nákupnej cene bez DPH vo výške približne 45 352,86 eur /skutočná škoda je nákupná cena bez DPH stav po požiari + nákupná cena bez DPH/; - pokiaľ exituje možnosť, že poškodenie tovaru je odstrániteľné, potom je možné považovať za škodu iba hodnotu tovaru, ktorý bol úplne zničený (zhorel) v nákupnej cene bez DPH /nákupná cena bez DPH stav pred požiarom 45 352,86 eur - nákupná cena bez DPH stav po požiari 35 954 eur = skutočná škoda 9 398,86 eur v cene obstarávacej/; - ušlý zisk / pokiaľ by nebol požiar zničený požiarom je dôvodne očakávať zväčšenie majetku, pri pravidelnom behu vecí sa však vôbec nie je isté a ani pravdepodobné, že by zničený tovar bol predaný v celom objeme, že by zničený tovar bol predaný presne v tých predajných cenách s DPH ako bol vykázaný pri inventarizácií (bez zliav a precenenia, bez reklamácií a pod.) a nie je tiež zjavné v akom časovom rozmedzí by bol tovar predávaný, možno použiť len predpokladanú obchodnú maržu 164,50%. Znalecký posudok predložený obžalovanou vypracovaný PhDr. Evou Kitkovou zo dňa 23.05.2016 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia bol zhodný s výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní predseda senátu zamietol návrh obhajoby na vypočutie svedka Jakuba Krokavca z dôvodu, že je preukázané, že obžalovaná zapaľovač v kabelke mala a nie je dôležité odkiaľ ho mala. V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru senátu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, senát dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Žiadny z vykonaných dôkazov nevylúčil možnosť, že obžalovaná mohla spáchať skutok a naopak obžalovanú zo spáchania trestného činu, pri neexistencii žiadneho priameho dôkazu, usvedčujú hlavne výpovede svedkov Miroslava Kováča, Hlatkého, Tóthovej, Slovákovej, posudky znalcov PhDr Navrátilovej, Ing. Pánika, MUDr. Hrubalu, svedkov Petra Simana, Ľubomíra Simana, Mitra, Repáka, Slováka, Machalu, Mečiara, Dobrotu, Virguľu, Tomaľu, Dubaja, ktoré pri ich hodnotení v súhrne spolu s listinnými dôkazmi tvoria nepretržitú, logickú a navzájom sa doplňujúcu reťaz nepriamych dôkazov, ktorých sled vylučuje, že by sa skutok mohol stať inak ako je uvedené v obžalobe. Svedkovia Miroslav Kováč, Hlatký, Tóthová a Slováková bez významných rozdielov vypovedali v konaní pred súdom zhodne ako v prípravnom konaní. Senát považoval posúdenie motívu pri posudzovaní viny alebo neviny obžalovanej ako prvok pre rozhodnutie nie nevýznamný, avšak odsúdenie obžalovanej na jej prípadnom motíve nezaložil. Z výpovedí svedkov Miroslava Kováča (spoločníka spoločnosti Adam Slovensko, s.r.o. ako zamestnávateľa obžalovanej), Hlatkého ako aj svedkýň Tóthovej (bývalej kolegyne obžalovanej) a Slovákovej (účtovníčky v spoločnosti Adam Slovakia, s.r.o.) zhodne vyplynulo, že od poslednej vykonanej inventúry v novembri 2012 sa pracovná morálka obžalovanej zhoršila, začala nedodržiavať pracovný čas, nedostatočne si plnila pracovné povinnosti, bola nezodpovedná, neochotná a povrchná, čoho následkom bol zjavný pokles tržieb, ale aj menšia starostlivosť o predajňu. V spoločnosti Adam Slovakia, s.r.o. sa od apríla 2013 začalo prechádzať na nové pokladne, s čím bola spojená aj zmena v označení všetkého tovaru za účelom predchádzania praktikám, ktoré mohla vykonávať na predajni aj obžalovaná, a to nepovolená manipulácia s tovarom, prípadne s cenami tovaru, zľavami, či reklamáciami. Preznačovanie tovaru sa začalo vykonávať počas dovolenky obžalovanej, ktorá si všetky doklady potrebné pre vykonanie štatistiky za mesiac júl 2013 zobrala počas dovolenky domov za účelom ich spracovanie pre účtovníčku firmy Adam Slovakia. Teda najskôr v deň, keď si vyzdvihla v predajni doklady pre vykonanie štatistky (nie pred odchodom na dovolenku) a najneskôr v deň požiaru 12.08.2013, keď obžalovaná prišla do predajne, si obžalovaná mohla všimnúť, že tovar má čiarové kódy a s cenou pri inventúre by už nemohla pohnúť, teda už by nemohla zakryť prípadné manko,
keďže vedela, že pri prechode na čiarové kódy bude v predajni robená inventúra. Hoci sa na prospech obžalovanej nepotvrdila existencia závažného manka v minulosti, senát vyhodnotil tieto skutočnosti tak, že obžalovaná mohla mať takýto motív na spáchanie skutku. S určitosťou sa však motív preukázať dokazovaním nedal aj z toho dôvodu, že doklady za mesiac júl 2013, na základe ktorých by sa dala skompletizovať inventúra, mala obžalovaná počas celej dovolenky so sebou doma, pričom tieto mali zrejme zhorieť pri požiari dňa 12.08.2013, čo sa však po požiari zistiť nedalo, ale v každom prípade ich obžalovaná zamestnávateľovi neodovzdala. Ohľadne prípadného zhorenia týchto dokumentov dáva senát do pozornosti, že obžalovaná manželovi povedala, že po príchode do predajne v deň požiaru uvidela v predajni „cigáňa“, a tak sa hneď otočila a chcela odísť, avšak tento ju udrel po hlave a ona spadla a prebrala sa až potom, keď sa dusila dymom z požiaru. Z tohto senátu vyplýva skutočnosť, že obžalovaná podľa jej slov nemohla mať dostatok času na to, aby predmetné dokumenty položila na pult alebo iné miesto v predajni, kde by mohli tieto dokumenty zhorieť. Keďže ich však nemala ani v kabelke, ktorá bola po skutku zabezpečená, môžu byť len 2 verzie toho, čo sa s týmito dokumentmi stalo, a to buď že obžalovaná ohľadne „cigáňa“ v predajni klamala (čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že na jej oblečení znalec nenašiel stopy po dyme alebo spalinách, pričom ona uviedla, že sa mala dusiť), požiar založila sama a dokumenty zhoreli spolu s ďalšími vecami, alebo tie dokumenty vôbec nemala v pláne do práce už priniesť, zahodila ich alebo predtým inak zničila, čo nevylučuje domnienku, že obžalovaná mohla mať motív zmariť akýmkoľvek spôsobom inventúru. Obžalovaná v priebehu tohto trestného konania v procesnom postavení obvineného síce nikdy nevypovedala a jej výpoveď urobená ihneď po skutku preto ani nemohla byť na hlavnom pojednávaní prečítaná, avšak jej obhajca na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná mala byť v priestoroch predmetnej predajne údajne napadnutá rómskym občanom, pričom túto skutočnosť mu mohla povedať iba samotná obžalovaná. Z tohto dôvodu sa senát musel zaoberať aj touto skutočnosťou, ktorú vyhodnotil ako súčasť obhajoby obžalovanej. Skutočnosť, že obžalovaná si príbeh s „cigáňom“ v predajni vymyslela, okrem iného podporuje ako dôkaz aj znalecký posudok PhDr. Navrátilovej, ktorá sa podrobne venovala osobe obžalovanej a hlavne jej prerozprávaniu zážitku z predmetného dňa požiaru. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že obžalovaná má vysoké lži skóre vo všeobecných veciach a čo sa týka konkrétnych udalostí z predmetného času pred požiarom, jej výpovedi chýbala autenticita. Rozpor v znaleckých posudkoch psychológov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, senát vyhodnotil tak, že argumenty PhDr. Navrátilovej oproti PhDr. Kitkovej posúdil ako silnejšie, jednoznačne relevantnejšie a presnejšie, a to nielen z dôvodu, že PhDr. Navrátilová robila znalecký posudok na obžalovanú pár mesiacov po skutku, pričom PhDr. Kitková robila znalecký posudok takmer 3 roky po skutku, ale aj z toho dôvodu, že znalkyňa PhDr. Navrátilová vypovedala v prítomnosti obžalovanej na hlavnom pojednávaní v máji 2015, pričom senát nenechal bez významu ani skutočnosť, že detailný podrobný znalecký posudok PhDr. Navrátilovej obsahujúci konkrétne s obžalovanou už vykonané testy sa nachádzali v spise a ako uviedla znalkyňa Navrátilová, obžalovaná mala dostatok času sa na základe jej znaleckého posudku lepšie pripraviť na rovnaké alebo podobné testovanie znalkyňou PhDr. Kitkovou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že požiar v predajni nevznikol náhodne, ale že bol založený. Spôsob založenia požiaru (na dvoch rôznych miestach v predajni), zaistené zhodné stopy na kartónovej krabici zo spodku predajného pultu, kde sa nachádzalo jedno z ohnísk a na obuvi obžalovanej, avšak nie na zvyšnom oblečení obžalovanej, ako aj negatívny nález u obžalovanej na prítomnosť splodín dymu potvrdzujú, že obžalovaná založila požiar spôsobom ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby použijúc zapaľovač, ktorý sa našiel skrytý v obale od ženskej vložky v kabelke obžalovanej. Po založení požiaru sa obžalovaná vedome ukryla v uzavretej miestnosti (skutočnosť, že pri požiari sa nachádzala v miestnosti, kde nehorelo vyplýva z negatívneho nálezu splodín horenia v dýchacích cestách obžalovanej, vylučuje možnosť, že sa obžalovaná nadýchala dymu z horenia), ktorá sa v priestoroch predajne nachádzala, čo potvrdili svedok Štefan Mitro, aj svedkyňa Tóthová a rovnako existencia uzatvárateľnej miestnosti v predajni bola preukázaná aj obhliadkou miesta činu. Znalec Ing. Pánik potvrdil, že ak by sa obžalovaná dusila dymom zo splodín, muselo by od dymu zapáchať aj jej oblečenie, znalecké dokazovanie to však nepreukázalo. Znalec Pánik uviedol, že vzhľadom k tomu, že obžalovaná nemala na oblečení stopy po sadzi a zápachu je pravdepodobné, že obžalovaná na zemi neležala, ale miestnosť hneď opustila. Keďže, ako vypovedal, nie je možné, aby osoba, ktorá leží na zemi a precitne na splodiny horenia, nemala znečistené oblečenie. V tejto súvislosti považoval senát výpoveď svedka Krokavca k tomu, že splodiny horenia sa na obuvi obžalovanej nachádzali z dôvodu, že obžalovaná počas niekoľko dní pred skutkom vystúpila na benzínovej pumpe, kde on tankoval do ich auta benzín, za irelevantné a rovnako ako aj obranu obžalovanej podloženú fotodokumentáciou z čerpacej stanice za účelové. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by iniciátorom horenia bol
zapaľovač. Podľa svedkyne Tóthovej sa zapaľovač v predajni nachádzal, sviečky počas dvojtýždňovej dovolenky obžalovanej svedkyňa nezapaľovala. Celkom nelogicky sa javí verzia vzniku požiaru prezentovaná obžalovanou, hoci obžalovaná v prípravnom konaní, ani v na hlavnom pojednávaní nevypovedala, jej verzie skutku boli zrejmé z výpovede svedka Krokavca, ako aj z lekárskych správ, kde sa obžalovaná vyjadrovala, že bola udretá, a že sa nadýchala dymu. Obžalovanú po vstupe do predajne mal napadnúť róm, ktorý sa mal v predajni už pred príchodom obžalovanej nachádzať, obžalovanú mal udrieť, následne založiť požiar na dvoch rôznych miestach, pričom obžalovaná po údere mala precitnúť, až keď sa dusila dymom. Senát mal výsluchmi osôb, ktoré sa nachádzali v blízkosti predajne v predmetný deň, a to svedkov Jána Maťúcha, Jozefa Bebjaka a Alžbety Belányiovej preukázané, že okrem obžalovanej sa v predajni nikto nenachádzal, resp. z nej nik iný ako obžalovaná do predajne nevošiel, ani nevyšiel, čo preukazuje aj skutočnosť, že zadné dvere na predajni boli zamknuté, predný vchod odomkla obžalovaná a cez okno, ktoré aj keby bolo v predmetný deň odklopené na vetranie, by nemohla žiadna osoba vniknúť do predajne, čo okrem iného potvrdili aj hasiči, ktorý nenašli na parapete pod oknom žiadne stopy po topánkach, pretože tam bola súvislá vrstva prachu, pričom dostať sa cez okno dovnútra mohol niekto teoreticky iba tak, že by stál na parapete. Svedkovia Maťúch a Bebjak pred obžalovanou nevideli nikoho do predajne vojsť ani z predajne vyjsť a ak aj mali títo svedkovia vidieť určité osoby v okolí predajne, senát túto skutočnosť zobral na vedomie, ale nepovažoval to za zvlášť významné, keďže každý z nich mal vidieť iné osoby. Svedok Maťúch videl jedného pána nastupujúceho do terénneho vozidla a svedok Bebjak troch nižších rómov nastupujúcich do Škody Favorit. Z výpovedí zasahujúcich hasičov Simanovcov a Mitra, ako aj policajtov Repáka, Slováka a Machalu mal senát za preukázané, že zadné dvere miestnosti boli zamknuté, všetky okná boli zatvorené, okrem okna nachádzajúceho sa vedľa výkladu pri vchodových dverách z Jilemnického ulice, ktoré bolo pootvorené v dôsledku požiaru. Z výpovedí policajtov vyplynulo, po vykonanej previerke, že nebolo možné, aby sa cez pootvorené okno, ktoré sa malo pootvoriť až v dôsledku požiaru, niekto dostal do predajne predtým ako tam vošla obžalovaná. Všetky okná boli pred príchodom obžalovanej zatvorené, čo potvrdila svedkyňa Tóthová, že v piatok pred víkendom všetky okná pozatvárala. V rozpore s výpoveďou svedkyne Tóthovej vypovedali svedkovia Bátoriovci, podľa ktorých bolo okno otvorené na vetračku. Týchto svedkov však senát vyhodnotil ako nepodstatných pre posúdenie viny obžalovanej, a to jednak vzhľadom na ich priateľský vzťah s obžalovanou a možnú snahu vypovedať v prospech obžalovanej a zároveň z dôvodu, že k predmetnej predajni nemali žiadny osobný, pracovný a ani obchodný vzťah, tak prečo by si mali pamätať ohľadne predajne taký detail, ako je fakt, či bolo alebo nebolo otvorené jedno z okien na vetračku. Zároveň však senát opätovne dáva do pozornosti, že aj keby bolo jedno z okien predajne otvorené na vetračku, fyzicky nebolo možné, aby sa cez taký malý otvor dostala osoba do predajne. Pokusom na mieste činu bolo zistené, že okno sa pri vetraní dalo otvoriť vo vrchnej časti najviac na desať centimetrov, takýto rozmer otvoru vylučuje, aby dovnútra predajne cez tento otvor vošla alebo vyšla nejaká osoba a ako už bolo vyššie spomenuté, pokiaľ by sa aj osoba do predajne dostala, na parapete okna by nevyhnutne zostala porušená prachová vrstva. Taktiež je vylúčené, aby sa do predajne dostala osoba z miestnosti číslo 03 (na č.l. 984 spisu) do miestnosti predajne číslo 02 (na č.l. 984 spisu). Miestnosti označené číslami 03, 09, 10, 11, 12 (na č.l. 984 spisu) neboli súčasťou predajne, čo potvrdili svedkovia Kováčovci a svedkyňa Tóthová. Z výpovede týchto svedkov ako aj z výpovedí policajtov vyplynulo, že miestnosti 02 (predajňa) a 03 (samostatná miestnosť) neboli oddelené múrom, ale otvor medzi miestnosťami bol vyplnený pevne zošróbovanými skriňami zo zadnej strany (od miestnosti 03) zakrytými sololitom. Hoci z vyšetrovacieho pokusu vyplynulo, že svedkovi Krokavcovi sa podarilo skrine z miestnosti 02 odtlačiť a prejsť do miestnosti číslo 03, uvedený záver vyšetrovacieho pokusu je pre rozhodnutie senátu bezvýznamný, a to z dôvodu, že nie je možné, aby sa osoba v miestnosti 03 nachádzala, keďže všetky okná v celej budove boli zatvorené zvnútra na kľučku a obžalovaná nemala od miestnosti 03 kľúče. Pokiaľ by sa aj nejaká osoba z miestnosti 03 do miestnosti 02 dostala posunutím zošróbovaných skríň do miestnosti 02, takýto pohyb by zanechal na podlahe v značnej miere porušenú vrstvu prachu ako stopu, ktorú by policajti pri obhliadke zaznamenali. Takáto stopa však neexistovala. Svedkyňa Tóthová vypovedala, že kľúče od predajne boli tri, pričom tretí sa nachádzal v predajni, jeden mala ona a druhý obžalovaná. Taktiež svedok Miroslav Kováč potvrdil, že kľúče od predajne nemal (ani nevedel, že kľúč od zadného vchodu predajne sa nachádzal v predajni). Senát nemal dôvod nedôverovať svedeckej výpovedi svedkyne Tóthovej, ktorá dlhoročnou kolegyňou obžalovanej, dobre spolu vychádzali, vzájomne si dôverovali (keďže sa nevykonávala ani inventúra pri odchode obžalovanej na dovolenku napriek tomu, že Tóthová ju iba zastupovala a nemala ani podpísanú dohodu o hmotnej
zodpovednosti na predajňu v Revúcej), a nemala dôvod svedčiť v neprospech obžalovanej. V prípade, že by sa nejaká osoba aj v predajni pred príchodom obžalovanej nachádzala, ako sa bránila obžalovaná, možno len ťažko uveriť nelogickosti nielen konania, ale predovšetkým motívu konania takejto osoby, ktorá by vošla do uzamknutej predajne cez desaťcentimetrový otvor pootvoreného okna, bez zanechania akýchkoľvek stôp na súvislej vrstve prachu na parapete okna, počkala na obžalovanú, ktorú by udrela do hlavy, založila požiar oddelene na dvoch rôznych miestach, nič neukradla, hoci svedok Miroslav Kováč a svedok Slovák zhodne uviedli, že v predajni sa nachádzal okrem iného aj napr. voľne položený mobilný telefón a odišla preč. Svedok Siman bezprostredne po požiari nezaznamenal u obžalovanej známky poranenia. Vykonaným röntgenom lebky v deň požiaru, ako aj CT vyšetrením mozgu MUDr. Gajanom neskôr neboli zistené žiadne patomorfologické zmeny, lebka obžalovanej bola bez traumatickej zmeny vo vlasatej časti hlavy, obžalovaná nemala v záhlaví žiadny opuch ani vonkajšie poranenie. Obžalovaná nemala žiadne závažné zdravotné postihnutie, ktoré by bolo následkom úderu do hlavy. Tieto skutočnosti vylučujú skutočnosť, že obžalovaná mohla byť udretá cudzou osobou do hlavy takým spôsobom, že by stratila vedomie. Znalec Hrubala sa k diagnóze stanovenej na JIS v Revúcej: nadýchanie sa splodín a napadnutie inou osobou vyjadril, že nejde o medicínske diagnózy, ale o diagnózu, ktorá vznikla z anamnézy, že obžalovaná povedala, že bola udretá, a že sa nadýchala. Pričom ako znalec Hrubala uviedol, toxikologické vyšetrenia u obžalovanej robené neboli, táto nemala otravu krvi, okysličovanie krvi mala v normále. Podľa znalca Hrubalu objektívne nálezy u obžalovanej neboli v zhode s jej subjektívnymi ťažkosťami. Diagnózu stanovenú neurologičkou MUDr. Šmotkovou - tupá bolesť zmiešanej etiológie označil ako alibistickú diagnózu. Znalec zároveň vylúčil, že by obžalovaná mohla mať 105 dní pretrvávajúce ťažkosti, keďže v takomto časovom rozsahu sa zahoja aj ťažké zranenia, nie to „tupá bolesť“. Znalec MUDr. Hrubala nevylúčil, že obžalovaná mohla trpieť prípadnou bolesťou hlavy aj pred skutkom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do budovy nebolo možné dostať sa predtým, ako obžalovaná otvorila hlavný vchod z Jilemnického ulice, taktiež nebolo možné z budovy inak odísť, keďže všetky dvere a okná boli zatvorené na kľučku, boli uzamknuté, čiže ak by aj niekto opustil budovu, nevedel by dvere alebo okná za sebou zatvoriť na kľučku. Z vykonaného dokazovania senát usúdil, že iná osoba v predajni nebola. Znalec Pánik potvrdil, že je pravdepodobné, že obžalovaná prišla do kontaktu s akcelerátorom horenia, neboli na jej oblečení sadze, lekárskymi vyšetreniami nebolo preukázané, že by boli dýchacie cesty obžalovanej znečistené, takisto, že by mala byť udretá do hlavy (ako vypovedal svedok Krokavec, a ako to vyplýva z listinných dôkazov - lekárskych správ). Vykonané dokazovanie vylúčilo všetky možnosti ako ku skutku mohlo dôjsť, okrem tej, že oheň založila obžalovaná. Ostatné možnosti sú v rozpore aj s tým, čo uviedla obžalovaná pri prvotnej výpovedi (pred vznesením obvinenia) ako aj pri lekárskych vyšetreniach. Všetky nepriame dôkazy vytvárajú logickú reťaz, že skutok spáchala obžalovaná. Prokurátor podal na obžalovanú obžalobu pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 Tr. zákona. Pri tejto právnej kvalifikácii skutku je nevyhnutnou súčasťou výška spôsobenej škoda, ktorá musí vzniknúť minimálne vo výške 133.000 eur. Výška takejto škody však dokazovaním nebola preukázaná, pretože poškodená spoločnosť Adam Slovakia s.r.o. škodu vypočítala v predajných sumách a vrátane DPH, čo znalkyňa Ing. Tanczošová jednoznačne považovala na účely škody v tomto konaní za nesprávne. Senát v zmysle vykonaného dokazovania považoval za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázaný vznik škody na nehnuteľnosti 4 200 eur preukázaný znaleckým posudkom Ing. Hladovca, škody na nábytku a svietidlách v nehnuteľnosti - predajne odevov ADAM Slovakia, s.r.o. vo výške 354,18 eur posudkom Ing. Barošovej, skutočnú škodu na tovare, ktorý bol požiarom úplne zničený 9 398,86 eur posudkom Ing. Tanczošovej a odbornými vyjadreniami Slovenskej sporiteľne, a.s. k cene POS terminálu 350 eur, A JE TO! Házy Štefan REVÚCA k cene termostatu 20 eur, Renáty Kuchtovej MAJSTER A-0 TEAM k hodnote kovovej pokladničky 12,50 eur (pokiaľ obžalovaná tvrdila, že pokladnička patrí jej, uvedenú skutočnosť bola povinná aj preukázať), Štefana Mráza - CANEA servis k cene registračnej pokladnice 400 eur. Celková škoda, ktorá preukázateľne a bez akýchkoľvek pochybností konaním obžalovanej vznikla, bola senátom ustálená na 735,04 eur. Po takto ustálenej výške škody musel senát, pri uznaní viny obžalovanej za skutok uvedený v obžalobe, právne prekvalifikovať konanie obžalovanej zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 Tr. Zákona na prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaná svojím konaní poškodila cudzie veci a spôsobila značnú škodu, teda škodu prevyšujúcu 2660 eur. Senát nemohol pripočítať na ťarchu obžalovanej škodu za tovar iný, ako ten, ktorý bol jednoznačne požiarom zničený, keďže nebolo znaleckým dokazovaním jednoznačne preukázané, či tovar, ktorý nebol požiarom úplne zničený (aj keď podľa vyjadrenia poškodenej spoločnosti Adam Slovakia s.r.o. bol všetok tovar nachádzajúci sa v priestoroch predajne úplne znehodnotení ), bol znehodnotený a
ak áno, do akej miery bol znehodnotení.. Pokiaľ na preukázanie znehodnotenia (zničenia) ostatného tovaru poškodená spoločnosť Adam Slovakia, s.r.o. predložila odborné vyjadrenie, podľa ktorého dala 52 ks odevov do čistiarne, ktorá ich nevedela vyčistiť, avšak nebolo presne špecifikované, aké kusy odevov to boli a nebolo ani znalecky preukázaná miera ich poškodenia. Pre senát nepochopiteľne sa zachovala poškodená spoločnosť v tom, že veci, ktoré boli požiarom zničené, resp. poškodené dymom a prachom, zničila, čím vylúčila možnosť ich bližšie skúmať resp. hodnotiť ich mieru poškodenia. Senát na základe vyššie uvedeného ako aj v zmysle tvrdení znalkyne Ing. Tanczošovej za priamu škodu považoval len škodu na veciach, ktoré pri inventúre, ktorá sa urobila po požiari, boli evidované ako zničené požiarom, prípadne úplne chýbajúce. Počínanie poškodenej spoločnosti nevyznačujúce sa nijakou opatrnosťou, starostlivosťou, či bdelosťou k svojim právam, ktorá sama svojím konaním spôsobila, že nebolo možné zistiť znaleckým skúmaním ihneď, prípadne bez zbytočného odkladu, po požiari aká škoda bola poškodenej spoločnosti požiarom spôsobená, nemôže byť pripočítané na ťarchu obžalovanej (posudzujúc aj právnu kvalifikáciu skutku). Taktiež nemohol senát v neprospech obžalovanej vyhodnotiť skutočnosť, že poškodená strana neposkytla znalkyni Ing. Tanczošovej dokumenty, ktoré si znalkyňa žiadala za účelom presnejšieho vyčíslenia škody na tovare v nákupných cenách, pričom ako uviedla znalkyňa, žiadala len doklady, ktoré spoločnosť Adam Slovakia musela mať k dispozícii, pretože inak by za rok 2013 nevedela urobiť riadne daňové priznanie. Tieto skutočnosti senát musel vyhodnotiť v prospech obžalovanej, pretože znalkyňa jednoznačne ako priamu škodu, ktorá vznikla spoločnosti Adam Slovakia v tomto prípade, určila tovar (oblečenie a obuv), ktoré pri inventúre vykonanej zamestnancami Adam Slovakia boli uvedené ako chýbajúce, resp. úplne požiarom zničené, a to v nákupných cenách. Mieru poškodenia na ostatných veci, ktoré mali byť podľa spoločnosti Adam Slovakia dymom a prachom poškodené, senát nemal za jednoznačne preukázanú. Senát sa taktiež stotožnil s tvrdením znalkyne Ing. Tanczošovej ohľadne toho, čo je možné na účely tohto trestného konania považovať za škodu priamu. Takouto škodou je škoda, ktorá vznikla poškodenému na veciach, ktoré boli znehodnotené v nákupných cenách, pričom zvyšná časť uplatnenej výšky škody je vo forme prípadného ušlého zisku, na ktorého výšku však má vplyv niekoľko faktorov a na výpočet ktorého nebol v tomto trestnom konaní priestor. Pri ukladaní trestu vychádzal senát pri prevahe poľahčujúcich okolností hlavne z toho, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život, bez záznamu v registri priestupkov, ako aj v registri trestov. Trest odňatia slobody uložený pri spodnej hranici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou je vzhľadom na doterajší život obžalovanej adekvátny. Napriek doterajšiemu bezúhonnému spôsobu života obžalovanej však senát musí spomenúť, že neuložil obžalovanej trest na úplne spodnej hranici trestnej sadzby z dôvodu spôsobu, akým obžalovaná poškodila inému cudziu vec, teda založením požiaru, počas ktorého je oveľa vyššie riziko poškodenia zdravia osôb alebo rizika rozsiahlejšieho poškodenia majetku ako pri bežnejšom spôsobe poškodenia cudzej veci. Poškodené strany si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Senát zaviazal obžalovanú na náhradu škody poškodeným Ľubomírovi Kováčovi a Kvetoslave Kováčovej v zmysle znaleckého posudku Ing. Hladovca za škodu spôsobenú na budove, v ktorej bola predmetná predajňa, a taktiež ju zaviazal na náhradu škody poškodenej spoločnosti Adam Slovakia, s. r. o. v zmysle znaleckého posudku Ing. Tanczošovej ako aj odborných vyjadrení na výšku škody na nábytku a svietidlách v nehnuteľnosti
- predajne odevov ADAM Slovakia, POS terminálu, termostatu, kovovej pokladničky a registračnej pokladnice tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nakoľko obidve poškodené strany si uplatnili vyššiu náhradu škody ako im senát priznal, so zvyškom nároku na náhradu škody ich odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.