Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-3-2022.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: N.. N. J., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. V. XX, XXX XX V., v konaní zastúpený: AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti manželke navrhovateľa: N.. K. J., B.. X., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. V. XX, XXX XX V., v konaní zastúpená: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa - manžela N.. N. J., Y.. XX. XX. XXXX, A. N.H. N.. K. J., B.. X., Y.. XX. XX. XXXX, M. Z. XX. XX. XXXX G. P., P. G. R. N. N. Ú. P., G. P. XX, B. XXXX, C. XXX, I. I.. Č.. XX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu dňa 01. 03. 2022, žiadal navrhovateľ - manžel prostredníctvom právneho zástupcu o rozvod manželstva s manželkou, ktoré bolo uzatvorené dňa 21. 03. 1998 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo Zvolene, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX. U obidvoch manželov ide o prvé manželstvo. Manželia nemajú deti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s manželkou sa zoznámil počas vysokoškolského štúdia a po 8 rokoch známosti uzatvorili manželstvo. Ich vzájomný vzťah bol dlho harmonický. V priebehu spoločných rokov však napriek spoločnej snahe o udržanie vzťahu postupne dochádzalo k odcudzeniu, ktoré sa prehlbovalo a viedlo k ochladnutiu vzájomných citov. Následne si navrhovateľ našiel vážnu známosť, ku ktorej sa vo februári 2021 zo spoločnej domácnosti odsťahoval a dňa 04. 05. 2021 sa im narodil syn Jakub, ktorému túži poskytnúť zázemie plnohodnotnej rodiny. S manželkou od februára 2021 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne nežijú spolu už niekoľko rokov. Navrhovateľ vníma svoje manželstvo ako výlučne formálny zväzok, ktorý dlhodobo neplní svoj účel, na ktorý je určené.
2. Manželka prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu na rozvod uviedla, že zásadným spôsobom nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v návrhu na rozvod manželstva a podrobne sa k jednotlivým tvrdeniam navrhovateľa vyjadrí na pojednávaní.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca rizikovým tehotenstvom jeho partnerky v pokročilom štádiu, ktorú navrhovateľ nemôže s ročným dieťaťom nechať bez dozoru a prípadnej pomoci.
4. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu, rovnako tak zotrváva na skutkových okolnostiach, ktoré v návrhu uviedol a ktoré viedli
k rozpadu manželstva. Na začiatku bol vzťah harmonický, avšak postupne každý z manželov mal svoje vlastné záujmy, voľnočasové aktivity, ktorým sa venoval, postupne došlo aj k vzájomnému odcudzeniu a ochladeniu citov s tým, že navrhovateľ si následne našiel už trvalejší vzťah a novú partnerku, a to bol hlavný dôvod rozpadu manželstva. Vzhľadom na tieto okolnosti má za to, že sú splnené zákonné dôvody na rozvod manželstva aj vzhľadom na to, že doterajšie manželstvo bolo bezdetné. Rozvrat bol dlhodobejší, niekoľkoročne sa už spolu intímne ani nestýkali, približne ohraničiť to nevie, predpokladá, že zásadný rozvrat nastal okolo roku 2020, 2021, možno aj dlhšie. V spoločnej domácnosti sa nezdržiava od februára 2021. Pokiaľ vie, vzťah s manželkou zostal dobrý, skôr na priateľskej úrovni. Hlavnou príčinou odcudzenia bolo, že si našiel dlhodobejšiu partnerku.
5. Právny zástupca manželky navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že manželka súhlasí s rozvodom manželstva, nakoľko manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nežijú spolu intímne, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, nepomáhajú si, nedôverujú si. Žiaden z manželov nechce manželstvo obnoviť a z toho dôvodu si myslí, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky § 23 zákona o rodine na rozvod manželstva. Dôvodom rozpadu tohto manželstva je zjavne dlhoročná nevera navrhovateľa, ktorý opustil spoločnú domácnosť v čase, keď už bola jeho nová partnerka tehotná v siedmom mesiaci tehotenstva. Manželka spôsob ukončenia vzťahu nepovažuje za korektný a slušný a taktiež ani jeho následné správanie sa ohľadom snahy manželky dohodnúť sa na finančnom vysporiadaní, kedy jej zablokoval účty a spotreboval všetky spoločné financie. Z uvedeného dôvodu má za to, že sú splnené všetky podmienky pre rozvod.
6. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že manžel v návrhu na rozvod uviedol ako dôvod, že v priebehu rokov sa vzájomne odcudzili, city ochladli, lenže ona ten pocit nemala. O tom, že niečo nie je v poriadku, sa dozvedela v ten deň, keď jej zatelefonoval, že už domov nepríde. Volal jej z práce s tým, že vtedy to odôvodnil tým, že potrebuje zmenu. V tom čase už mal známosť a čakali dieťatko. Bolo to 16. 02. 2021, keď bol poslednýkrát doma. Ona bola doma, mala home office, on išiel do práce a zavolal jej na obed, že domov už nepríde, že sa tak rozhodol s tým, že to odôvodnil, že potrebuje zmenu, nepoprel, že dôvodom je niekto iný. O nejakom dlhodobom odcudzení alebo ochladení vzťahov ona nevie. Ako sa postupne dozvedá, ten vzťah trval už dlho, pravdepodobne niekoľko rokov, ona nemala vedomosť o tom, že udržiava aj iný vzťah okrem ich manželstva. Podľa nej do toho dňa, kedy z domu odišiel, tak manželstvo bolo úplne normálne, nebol to formálny zväzok, spoločne o všetkom rozhodovali, plánovali si veci, starali sa o domácnosť, nakupovali, trávili spoločne voľný čas, chodili na dovolenky, navštevovali rodinu z jednej, z druhej strany, organizovali sa rodinné oslavy, trebárs záhradné, pretože tie mal manžel radšej ako formálne, vo všetkom si pomáhali aj pracovne, pretože pracujú v tej istej oblasti, čiže ani tu nejaký rozpor nebol, že by sa nechápali v tom čo robí jeden a čo robí druhý. Denne do práce aj z práce chodili jedným autom, každé ráno, keď vystupovala z auta, sa pobozkali, tak isto aj keď ju čakal z práce, tak to isté. Manžel nechodil na nejaké služobné cesty, že by mala nejaké podozrenie, že niečo nie je v poriadku. On jej stále tvrdil, že ju miluje, kupoval jej darčeky pri rôznych príležitostiach, nikdy nezabudol na meniny, narodeniny, na výročie sobáša, dokonca keď odišiel 16. 02., tak dva dni predtým bolo Valentína a ona dostala valentínsky darček, čiže ona nevedela, že niečo nie je v poriadku. Ak mal pocit, že niečo nefunguje, tak to nedal najavo, nikdy sa nesťažoval, ani nepovedal, že by chcel niečo zmeniť na spoločnom živote alebo, že by bol s niečím nespokojný. Nič jej nevyčítal, mali rovnaké názory na všetko, od bežných vecí cez politiku, prácu, málokedy sa im názory rozišli, aj to nie diametrálne, nehádali sa, nepamätá si, že by niekedy mali tichú domácnosť, vždy si vydiskutovali veci, väčšinou išlo len o maličkosti, pretože si naozaj veľmi sadli vo všetkých oblastiach. Dokonca aj okolie ich považovalo za bezproblémový dokonalý pár s harmonickým manželstvom. Nebudili dojem, že majú nejaké spory. Záujmy mali spoločné, trávili spoločne voľný čas. Čítajú rovnaké filmy, majú radi rovnaké filmy, hudbu, netvrdí, že sú rovnakí, ale vzájomne sa dopĺňali a každý od toho druhého niečo dostal, ona si napríklad počas života s ním obľúbila športové programy, ktoré spolu pozerali, on zase pri nej začal pozerať kriminálky, presťahovali sa na dedinu, lebo on žil v meste, zvykol si aj na ten dedinský život, na prírodu. Mala pocit, že manžel je hrdý na to, že má fungujúcu rodinu, aj keď len dvojčlennú. Nikdy sa za ňu nemusel hanbiť alebo riešiť nejaké problémy, ktoré by spôsobila. Vždy mala prácu, nemala žiaden problém starať sa o neho, o domácnosť. Keď mal zdravotné problémy, bola mu oporou v práci, keď mal nejaké problémy, tak aj vtedy. Takže ona nevie, čo viedlo k ochladnutiu jeho vzťahov a ani nevie, kedy k tomu došlo, a ani prečo k tomu došlo. O dva mesiace na to ako odišiel sa mu narodil synček, tak prečo neodišiel skôr, ak ona nebola už tá, ktorá spĺňala jeho predstavy o partnerskom živote a mal niekoho iného, ktorý ich spĺňal a s ktorým ešte čakal dieťatko. Intímne sme spolu nežili približne dva roky z dôvodov zdravotných problémov, ktoré on uvádzal. Problém nie je ani to, že si založil novú
rodinu, dalo sa to možno ešte riešiť, možno by sa cez to preniesla, ale skôr je problém ten spôsob, akým to spravil, do dnešného dňa jej nepovedal pravdu, ani jej to nevysvetlil. Zavolať, že končí spoločný 27 ročný život, ako manželia 24, poznajú sa viac ako 30-31 rokov, zdalo sa jej to nefér, je to možno slabé slovo, nerozumie tomu, nevie prečo sa to stalo, kde spravila chybu. Ako odišiel, tak ju ani nekontaktoval, prišla jej možno dva alebo trikrát sms-ka alebo email, čo si má platiť. Väčšinou ho kontaktovala ona, keď potrebovala, aby sa vykonali prepisy pevnej linky, satelitu alebo niečo také. Tam bol ochotný, nemôže povedať, že by jej robil problémy, ale ten vzťah by určite nenazvala priateľský po februári, skôr neutrálny, správa sa ku nej ako k cudziemu človeku. Osobne komunikovali spolu len trikrát, keď si prišiel domov po veci, väčšinou komunikujú len cez sms, keď niečo potrebovala. V ten deň, keď odišiel, tak jej zablokoval prístupy k účtom. Všetky účty mali spoločné, ona nemala vlastný, či on mal, to nevie. Nechal jej voľný len jeden, kde nechal takú výšku, akú on uznal za vhodné. Manžel bude vždy pre ňu niečo znamenať, prežila s ním viac ako polovicu jej života. Väčšinou pociťuje bezmocnosť.
7. Právny zástupca navrhovateľa vo vzťahu k vyjadreniu manželky uviedol, že samotná manželka potvrdila, že ich dlhoročný vzťah bol skôr na priateľskej báze ako na manželskom spolužití, nakoľko to, že majú manželia nejaké spoločné záujmy a podobne neznamená, že je to naplnenie manželského vzťahu. Vzhľadom na to, že medzi manželmi zostalo zjavne veľa vecí nevykomunikovaných, tak došlo aj k ochladnutiu citov. Prikláňa sa k tomu, že manželstvo neplní účel. Zároveň uviedol, že tak navrhovateľ ako aj manželka boli finančne vždy nezávislí, čo znamená, že potom čo došlo k zablokovaniu účtu, mala manželka svoje vlastné finančné prostriedky, s ktorými mohla naďalej disponovať.
8. Právny zástupca manželky navrhovateľa v reakcii na prednes právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že manželka fungovala ďalej, čo jej iné ostávalo, keď jej zablokoval finančné prostriedky, tak pracovala, živila sa ďalej a určite po tomto konaní bude potrebné vysporiadať ešte bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nakoľko komunikácia s navrhovateľom nie je možná. Nesúhlasí s tvrdeniami právneho zástupcu navrhovateľa, že išlo o nejaký priateľský vzťah, podľa jeho názoru, tak ako to opisovala manželka, tak má vyzerať vzorové manželstvo, kedy si obaja pomáhajú, dôverujú si. To „b“, ktoré z toho vyplynulo, že viedol dvojitý život, to je dôvod rozpadu vzťahu, ktorý viedol aj k tomuto konaniu.
9. Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečného návrhu uviedol, že má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 23 na rozvod manželstva a na tomto návrhu trvá. Rovnako právny zástupca manželky navrhovateľa v rámci záverečného návrhu poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rozpad manželstva nastal, a že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky § 23 na rozvod tohto manželstva.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom z listinných dôkazov ako aj z obsahu celého súdneho spisu zistil nasledujúci skutkový stav veci.
11. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX vo P., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, I. I.. Č.. XX. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Posledným spoločným bydliskom manželov je V. XX, V., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Zákon o rodine v § 22 uvádza, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch; tieto dôvody na zánik manželstva rozvodom upravuje § 23 ods. 1 zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod má byť teda prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu manželstva, že tento stav možno charakterizovať ako vážne narušenie a trvalé rozvrátenie manželských vzťahov. V takom prípade manželstvo nemôže plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené. Stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť.
18. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k právnemu záveru, že v manželstve účastníkov konania nastal objektívny, trvalý a vážny rozvrat a manželstvo účastníkov neplní svoj účel, nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo a v súčasnosti je len formálnym zväzkom, keď manželia od 16. 02. 2021 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, netrávia spolu voľný čas, nepomáhajú si, približne dva roky spolu intímne nežijú, komunikujú spoločne len v nevyhnutnej miere, aj to prevažne len formou textových správ. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje súd dlhodobé udržiavanie mimomanželského vzťahu zo strany navrhovateľa, keď zároveň z tohto mimomanželského vzťahu sa mu dňa 04. 05. 2021 narodil syn Jakub, ktorému navrhovateľ túži poskytnúť zázemie plnohodnotnej rodiny a v súčasnej dobe so svojou partnerkou čakajú ďalšie dieťa. Uvedenú skutočnosť potvrdil na pojednávaní aj jeho právny zástupca, keď uviedol, že hlavným dôvodom rozpadu manželstva bola skutočnosť, že navrhovateľ si našiel trvalejší vzťah a novú partnerku, resp. že hlavnou príčinou odcudzenia bolo, že si našiel dlhodobejšiu partnerku.
19. Súd na základe týchto okolností konštatuje, že nie je možné od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navyše manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý nielen vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine, ale dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie sú charakteristické aj pre jeho ďalšie trvanie. V danom konaní tak z návrhu navrhovateľa ako aj z vyjadrenia jeho manželky na pojednávaní vyplynulo, že ani jeden z nich už nemá záujem obnoviť vzájomné manželské spolužitie.
20. Za stavu, keď manželstvo už neplní dlhú dobu žiadnu zo svojich funkcií a s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o nenapraviteľný stav, t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov, súd na návrh navrhovateľa manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine rozviedol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.