Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Cb-109-2006.pdf
PDF · 83.01 KB
Case nature
Subarea
11Cb/109/2006
Uznesenie
Okresný súd v Dunajskej Strede v právnej veci žalobcu: KLEMBER, spol. s r. o., IČO: 30 997 283, Topoľnianska 1, 930 10 Dolný Štál proti žalovanému: O.. H. T., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, konateľ spoločnosti KLEMBER, spol. s r.o., naposledy bytom P., T. XX, o náhradu škody 39.066.000,- Sk takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde prebieha konanie žalobcu o náhradu škody voči žalovanému - konateľovi spoločnosti žalobcu, ktorý mal nepostupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, v nesúlade so záujmami spoločnosti žalobcu, v nesúlade so záujmami všetkých spoločníkov (v čase podania žaloby na súd boli spoločníkmi spoločnosti - žalovaný a Ing. Miloš Klement), tak ako to má na mysli ust. § 135a Obchodného zákonníka ( ďalej ObZ ).
2. Žalovaný v priebehu súdneho konania dňa 03.01.2012 zomrel, dedičské konanie sp. zn. 7D/12/2012 bolo právoplatne skončené dňa 26.01.2017.
3. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 63 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
4. Keďže v priebehu konania žalovaný stratil procesnú subjektivitu (dňa 03.01.2012), súd musel vyhodnotiť podmienky pre ďalšie konanie. Súd uvádza, že predmetom posúdenia splnenia podmienok pre zastavenie, prerušenie alebo pokračovanie v konaní bolo rozhodujúce, vzhľadom na tento prípad posúdiť, či ide o majetkový spor žalobcu a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného a ak áno, či majetkové právo či povinnosť sú viazané výlučne na osobu žalovaného v postavení konateľa spoločnosti žalobcu.
5. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Podľa § 135a ods. 4 ObZ, dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.
6. Podľa názoru súdu, skutkové opísanie pravdivých a rozhodujúcich skutočností v žalobe a v priebehu konania, poukazujú na to, že žalobca uplatňuje nárok vyplývajúci zo zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú mu mal žalovaný ako konateľ spôsobiť, nepôsobiac s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti žalobcu a oboch jej spoločníkov, avšak uprednostňujúc záujem inej obchodnej spoločnosti, v ktorej tiež pôsobil (KLEMBER a SPOL, s.r.o., IČO: 36 619 418 ). Žalobca teda svojou žalobou na plnenie požaduje, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona ( § 137 písm. a/ CSP - procesnoprávne ust., § 135a ObZ - hmotnoprávne ust.). Svojou podstatou ide o peňažné plnenie, ktoré uplatňuje žalobca, proti žalovanému, ako osobe so špecifickým postavením, postavením konateľa (§ 133 ObZ). Z pohľadu charakteru v najširšom zmysle slova možno uviesť, že plnenie, ktoré žalobca žiada, a na ktorého plnenie v prípade úspechu žalobcu, by bol žalovaný povinný, je majetkovým sporom. Je majetkovým právom, resp. povinnosťou (ďalej len majetkové právo). Uvedené majetkové právo je podľa názoru súdu ale hmotnoprávne viazané výlučne k osobe konateľa. Pokiaľ ide o osobnú viazanosť majetkovým právom, podľa názoru súdu, v tomto prípade smrťou žalovaného zanikol špecifický subjekt- žalovaný, ktorý bol zákonom označený ako konkrétny subjekt (konateľ podľa § 133 a § 135a ObZ, ). Predmetná povinnosť, pokiaľ nebola právoplatne súdnym rozhodnutím doposiaľ priznaná, podľa názoru súdu, nemôže byť predmetom dedičskej postupnosti pri prechode dlhov. Uvedený názor súd opiera o nižšie uvedené.
7. Porušením právnych povinností (ust. § 135a ObZ) zo strany konateľa vzniká obchodnoprávna zodpovednosť, vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla a nastupuje ako nepriaznivý dôsledok vzniku sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej
povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak napr. preukáže liberačné dôvody v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, liberačné dôvody v zmysle § 374 Obchodného zákonníka.
8. Ustanovenie § 135a ods. 1 ObZ vymedzuje základné povinnosti konateľov voči spoločností tak, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svoj j pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv .generálneho deliktu. keď každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom (uznesenie NS SR, sp.zn. 5Obdo/3/2009 zo dňa 27.2.2009).
9. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Žalovaný konateľ sa môže zbaviť povinnosti na náhradu škody, ak preukáže, že k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 373 Obchodného zákonníka), alebo, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). Konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, len, keď preukáže vyššie uvedené liberačné dôvody a dôkazné bremeno, že za škodu spôsobenú spoločnosti nezodpovedá prislúcha konateľovi (uznesenie NS SR, sp.zn. 5Obdo/3/2009 zo dňa 27.2.2009).
10. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 Ústavy SR). Uvedené je okrem iného výrazom (pokiaľ ide o súdy a sporové konania) nielen možnosti žalobcu domáhať sa súdnej ochrany uvedeným spôsobom, ale je aj výrazom možnosti tým istým spôsobom (teda zákonom stanoveným spôsobom) domáhať sa súdnej ochrany obranou alebo námietkou proti žalobe iného, tým, voči ktorému žaloba smeruje. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany musí byť umožnené, aby mohol uplatňovať a tiež aby mu bolo umožnené sa brániť v súdnom konaní účinne a rovnocenne( procesný útok, procesná obrana ). Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda naplneniu predpokladu vzniku povinnosti k náhrade škody. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní (uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obo/16/2008 zo dňa 19.02.2009).
11. Súd uvádza, že dobrá viera (vo všeobecnosti) nie je zákonom definovaná, avšak možno povedať, že ide o psychickú kategóriu vyjadrujúcu vzťah subjektu k okolnostiam, za ktorých právne významne koná. Zjednodušene možno povedať, že ide o odôvodnené vnútorné presvedčenie subjektu o tom, že postupuje v súlade so s predmetom ochrany. Predmetom ochrany, v tomto prípade, je samotný „záujem obchodnej spoločnosti“. Dobrá viera uvedená v § 135a ObZ, nie je na tieto účely porovnateľná s napr. s „dobromyseľnosťou so zreteľom na všetky okolnosti“ ako je tomu podľa § 130 OZ, pretože dobrá viera v tomto význame (podľa § 135a) nie je zákonodarcom vyjadrená spôsobom, ktorý ju legálnym znením zákona objektivizuje a teda nie je zákonom vyžadovaná ako dobrá viera so zreteľom na všetky (pozn.: objektívne) okolnosti. Navyše, iba sám subjekt (konateľ) je schopný a spôsobilý účinne predkladať a navrhovať dôkazné prostriedky (čl. 46 Ústavy SR), ktoré preukážu jeho vlastný jedinečný a nenahraditeľný vnútorný subjektívny vzťah k záujmu obchodnej spoločnosti a dodržanie dobrej viery
(§ 135a ObZ) aj keby sa malo preukazovanie dobrej viery v konaní objektivizovať. Právni nástupcovia (dedičia) nebudú spôsobilí kvalifikovane obhajovať dobrú vieru (kategóriu subjektívnej povahy) inej osoby.
12. Aj z tohto dôvodu ma súd za to, že smrťou konateľa zanikol aj zodpovednostný vzťah k spoločnosti, ktorej bol konateľom, resp. likvidátorom, a tento nemôže nahradiť jeho dedič. Pokiaľ teda zákon (§ 135a ods. 3 ObZ) stanovuje, že konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže (pozn.: najpravidelnejšie v súdnom konaní), že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, potom je potrebné poukázať na fakt, že predmetom dokazovania v konaní pred súdom a obsahom dôkazného bremena (konateľa) nie je len objektívne hľadisko dodržania, alebo naplnenia výkonu funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou, ale predmetom je aj subjektívna kategória- dobrá viera, že konal v záujme spoločnosti. Obrana, v podobe unesenia dôkazného bremena, že konateľ (žalovaný) konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti znamená zbavenie sa zodpovednosti, ktorá mu je alebo bola v konaní preukazovaná. Z uvedeného, podľa názoru súdu možno vyvodiť, že povinnosť (zodpovednosť), na ktorú je v tomto konaní žalovaný volaný, nemôže byť predmetom dedičskej postupnosti, pretože je viazaná na jeho jedinečné postavenie konateľa, preto má za to, že konanie je potrebné pre smrť žalovaného a zánik jeho procesnej subjektivity zastaviť, pretože nemožno pokračovať v konaní, a tiež nemožno pokračovať s dedičmi žalovaného. Tento svoj nezmenený názor súd stranám sporu predložil už dňa 23.01.2012 nasledovne:“... Odporcu definujete ako konateľa, preto Vás súd vyzýva na oznámenie, či na návrhu aj naďalej trváte, nakoľko spoločenská zmluva upravuje postavenie konateľa len všeobecne v čl. 7.2., preto platí ust. § 133 ObZ a komentár : výkon funkcie konateľa zaniká smrťou. Ak teda nie sú interné pravidlá o výkone presne určených úkonov konateľa, platí ustanovenia § 566 - 576 ObZ o mandátnej zmluve, najmä § 575 ods. 3 o zániku záväzku mandatára smrťou. Z uvedených ust. by potom malo plynúť, že zodpovednosť konateľa za škodu jeho smrťou na dedičov neprechádza“. Konanie spoločnosti s ručením obmedzeným sa uskutočňuje prostredníctvom štatutárneho orgánu - konateľa; ide tak o konanie právnickej osoby s ručením obmedzeným - nie o konanie fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, prípadný nárok žalovaného na náhradu doterajších trov konania zanikol jeho smrťou. K zastaveniu konania nedošlo procesným zavinením strán.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.