Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/230/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: L. L., bytom Z. XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s návrhom na odklad vykonateľnosti, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. decembra 2016, č.k. 11C/230/2013-34, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnute časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 a § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 07.08.2012. Pred začatím pojednávania žalobca zobral písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2016 žalobu späť v celom jej rozsahu. V súlade s § 256 ods. 1 CSP, by súd zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovanému, keďže svojim procesným úkonom, a to späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania. Sú tu však dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, spočívajúce v zmene právnej úpravy, ktorú nemohol ovplyvniť žiaden z účastníkov. V dôsledku tejto zmeny ustanovenej v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, prestal byť rozhodcovský rozsudok záväzný medzi účastníkmi a preto odpadol zmysel tohto konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z dôvodu, že vedenie konania stratilo ďalší zmysel a to z dôvodu, na ktorý žalobca nemal vplyv, súd žalovanému náhradu trov nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uznesenie vnímal ako nesprávne právne posúdené a na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa náhrady trov konania poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, avšak nesprávne ho aplikoval. Podľa žalovaného predmetné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. zavinila že sa konanie muselo zastaviť, k čomu došlo späťvzatím žaloby žalobcom. Na základe uvedeného tak žalovanému prináležal nárok na náhradu trov konania za účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli z procesnej obrany v konaní. Zmena právnej úpravy je pre posúdenie nároku na náhradu trov irelevantná, keďže nemala vplyv na výsledok sporu, bolo to práve späťvzatie žalobcu, ktoré tento výsledok určilo. Nič nebránilo súdu, aby rozhodol o náhrade trov konania tak, že prizná nárok na ich náhradu úspešnej strane sporu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím okresného súdu, ktorým sa konanie zastavilo a rozhodlo, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Nesúhlasí s trovami odvolacieho konania, nakoľko sú nezákonné.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1,2 ako vecne správne potvrdiť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania, odvolaním napadnuté nebolo a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s. r. o., zo dňa 07.08.2012. Pred začatím pojednávania zobral žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2016 žalobu späť v celom jej rozsahu. Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu, za situácie, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného, súd konanie v celom rozsahu zastavil.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v súlade s § 256 ods. 1 CSP, by súd zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovanému, keďže tento svojim procesným úkonom, a to späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, avšak aj podľa odvolacieho súdu s prihliadnutím na § 257 CSP, v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v zmene právnej úpravy, ktorú nemohol ovplyvniť žiaden z účastníkov. Vzhľadom k tomu, že podľa § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, prestal byť rozhodcovský rozsudok záväzný medzi účastníkmi, čím odpadol zmysel konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a predmetné konanie stratilo tento zmysel z dôvodu, na ktorý žalobca nemal vplyv, odvolací súd považuje výrok, ktorým súd žalovanému náhradu trov nepriznal, za správny.

11. Argument žalovaného, že ustanovenie § 256 ods. 1 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. zavinila že sa konanie muselo zastaviť, je vo všeobecnosti správny. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a žalovanému tak prináležal nárok na náhradu trov konania za účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli z procesnej obrany, odvolací súd dodáva, že zavinenie podľa § 256 ods. 1 nemožno vykladať izolovane v rámci zákonnej dikcie, ale treba prihliadať aj na § 257 CSP, ktorého použitie je v danom prípade plne odôvodnené zmenou právnej úpravy, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že zmena právnej úpravy, ktorá má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre posúdenie nároku na náhradu trov konania žalovaného, je irelevantná a zastáva názor, že odpadnutím zmyslu pôvodného konania spočívajúceho v zmene právneho predpisu v danom prípade odôvodňuje použitie § 257 CSP.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .