Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-31-2022.pdf
PDF · 155.91 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 194,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 194,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 194,77 eur od 17.06.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 194,77 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 194,77 Eur od 17.06.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 13.12.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky C. E., EČV: D ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému V., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla B. B., EVČ: D ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo bol poškodený nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 14.12.2020 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. Škoda Superb. Nájom trval od 14.12.2020 do 08.01.2021, po dobu zotrvania vozidla v servise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 26 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 40,- eur bez DPH/deň za obdobie od 14.12.2020 do 08.01.2021 spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie, predstavovalo spolu 1.065,- eur bez DPH. Poškodený postúpil svoju pohľadávku na žalobcu dňa 08.01.2021. Žalovaný listom zo dňa 02.06.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 01.06.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal sumu 870,23 eur, nakoľko zapožičanie vozidla bolo priznané iba do ukončenia opravy 05.01.2021, t.j. 23 dní a z poistného plnenia odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla predstavujúce čiastku 51,58 eur a prevádzkové náklady v sume 8,15 eur a z plnenia bol krátený aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalovaný poskytol plnenie vo výške 870,23 eur žalobcovi dňa 04.06.2021.
2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že plnenie priznal iba do ukončenia opravy s poukazom na stanovisko NBS v Odpovedi a poskytnutí informácií z 11.03.2019, podľa ktorého výška nároku na náhradu nákladov
za zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, pričom NBS zastáva názor, že poškodený má nárok na zapožičanie vozidla od poškodenia do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla. Žalobca vraj nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie, t.j. dobu po ukončení opravy. Zároveň namietal aj úroky z omeškania s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Poškodený si uplatnil svoj nárok dňa 18.01.2021 a žalovaný poskytol vysvetlenie dňa 15.04.2021, teda žalovaný si svoju povinnosť v zmysle § 11 ods.6 zákona o PZP splnil. (l.č. 50 obsahu spisu)
3. Žalobca podaním zo dňa 11.03.2022 navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Žilina a zároveň sa v danom podaní vyjadril k podanému odporu tak, že je nedôvodný. Čo sa týka nutnosti a účelnosti doby prenájmu, k tomu uviedol, že je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v servise a tiež z jeho reálnej možnosti poškodeného užívať svoje vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo poškodený využíval na ten istý účel ako svoje vlastné, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie plnenia odôvodnil vlastným určením doby trvania nájmu je neoprávnené a svojvoľné. Z faktúry síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle dňa 05.01.2021, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto vzťahu je oprava v širšom zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej stany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu a nemožno to akceptovať. Až poskytnutím plnenia, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla, poškodený ešte nemá okamžite možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Poškodený nemohol ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v servise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané servisom. V danom prípade je relevantné, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, pričom prenájom bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený požiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Čo sa týka poplatku za pristavanie a prevzatie, ide o náklady spojené s prenájmom. Dojednanie poplatku bolo súčasťou zmluvy. Poplatok tvorí súčasť škody a predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a nebyť jej, tak by nevznikli. Čo sa týka odpočtu prevádzkových nákladov, uviedol, že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy k takému odpočtu a nie je ani zrejmé, ako žalovaný dospel k takej sume. Poukázal, že poškodenému by mohli vzniknúť len náklady na PHM, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. K úrokom z omeškania uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť podľa § 11 ods.6 zák. o PZP, keďže nevyrozumel žalobcu o skončení prešetrovania a o dôvodoch, pre ktoré znížil plnenie, a to v stanovenej lehote.
4. V rámci repliky a dupliky žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 21.04.2022 tak, že dôvodné zapožičanie vozidla je iba do skončenia opravy, teda do 05.01.2021 a nemôže byť na ťarchu žalovaného, že poškodený prevzal vozidlo neskôr. Poškodený sa rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu, aby nemusel hradiť za opravu z vlastných zdrojov a bolo to výlučne rozhodnutím poškodeného. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie iného okresného súdu s obdobným názorom. Teda žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť trvania nájmu až do plnenia zo strany žalovaného.
5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
6. Podľa článku 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 13.12.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky C. E., EČV: D ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému V., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla B. B., EVČ: D ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo bol poškodený nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 14.12.2020 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. Škoda Superb. Nájom trval od 14.12.2020 do 08.01.2021, po dobu zotrvania vozidla v servise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 26 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 40,- eur bez DPH/deň za obdobie od 14.12.2020 do 08.01.2021 spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie, predstavovalo spolu 1.065,- eur bez DPH. Poškodený postúpil svoju pohľadávku na žalobcu dňa 08.01.2021. Žalovaný listom zo dňa 02.06.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 01.06.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal sumu 870,23 eur, nakoľko zapožičanie vozidla bolo priznané iba do ukončenia opravy 05.01.2021, t.j. 23 dní a z poistného plnenia odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla predstavujúce čiastku 51,58 eur a prevádzkové náklady v sume 8,15 eur a z plnenia bol krátený aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalovaný poskytol plnenie vo výške 870,23 eur žalobcovi dňa 04.06.2021.
15. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
16. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.01.2021 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 08.01.2021. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 08.01.2021 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.065,- eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.065,-eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 9) Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.
17. Z listu zo dňa 08.01.2021 vyplýva, že poškodený ako postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu s tým, že aby ďalej komunikoval so žalobcom.
- Súd síce nemal preukázanú doručenku, avšak medzi stranami bolo nesporné, že dané oznámenie bolo žalovanému doručené. Žalovaný potvrdil doručenie daného Oznámenia. Preto doručenie bolo medzi stranami nesporné.
18. Zároveň súd mal preukázané, že poškodený dňa 14.12.2020 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. Škoda Superb na obdobie od 14.12.2020 do 08.01.2021, čo vyplýva aj z Protokolu o prenájme vozidla. V rámci zmluvy si zmluvné strany dohodli aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 26 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 40 eur za vozidlo Škoda Superb od 14.12.2020 do 08.01.2021 spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.278,- eur. (l.č. 9, 11 obsahu spisu)
19. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 08.01.2021 vyplýva, že mal zapožičané vozidlo od žalobcu z dôvodu, že vozidlo bolo z dôvodu poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, pričom prenájom vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. (l.č. 10)
20. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu vystaveného dňa 2.02.2021 servisom, v ktorom bolo poškodené vozidlo opravované, vyplýva, že vozidlo bolo prevzaté do daného servisu za účelom opravy dňa 15.12.2020 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného bolo dňa 08.01.2021 bezodkladne odovzdané držiteľovi. (l.č. 10)
21. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky voči žalovanému listom z 08.01.2021, čo vyplýva aj z daného listu. (l.č. 13 obsahu spisu)
22. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.06.2021 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 01.06.2021, na základe čoho poskytuje poistné plnenie vo výške 870,23 eur, nakoľko priznal dĺžku prenájmu vozidla v trvaní 23 dní za zapožičanie vozidla do ukončenia opravy vozidla a zároveň bolo odpočítané opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla v závislosti od počtu najazdených km. Z výpočtu výšky poistného plnenia vyplývajú náklady za prenájom 1.278,- eur, neprimerané náklady na náhradné vozidlo -174,- eur, zmena technickej hodnoty vozidla -51,58 eur, pevné prevádzkoví náklady -8,15 eur, spolu priznané 1.044,27 eur, výška škody 870,23 eur bez DPH. /odpočet DPH 174,04 eur/. (l.č. 14)
23. Z uvedeného oznámenia žalovaného vyplýva, že akceptoval dĺžku prenájmu iba do ukončenia opravy, t.j. za 23 dní. Zároveň akceptoval dennú sadzbu nájomného, ako aj porovnateľnosť náhradného vozidla s poškodeným. Teda nerozporoval poškodenie vozidla, nerozporoval nutnosť nájmu, avšak iba za 23 dní, nerozporoval ani postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže dokonca aj dané oznámenie doručoval a adresoval priamo žalobcovi.
- Súd zdôrazňuje, že z daného oznámenia vyplýva iba to, že žalovaný nepriznal tzv. neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške 174,- eur, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vysvetlenia okrem vyššie uvedeného, taktiež z uplatneného nájomného odpočítal sumu 51,58 eur s uvedením „zmena technickej hodnoty vozidla“ a sumu 8,15 eur ako pevné prevádzkové náklady. V danom oznámení uviedol, že odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla v závislosti od
počtu najazdených kilometrov, avšak z ničoho nevyplýva postup, ako aj správnosť a opodstatnenosť určenia takej sumy, ktorú odpočítal. Žalovaný neuviedol, ani nepredložil žiadny výpočet a nie je zrejmé, ako dospel k danej výške.
- Žalovaný ničím riadne neodôvodnil tieto jeho odpočty. Nepostačuje iba uviesť, že odpočítal za opotrebenie, ktoré by poškodenému vzniklo prevádzkou jeho vozidla, bez riadneho výpočtu. Z uvedeného nie je zrejmé, na základe čoho a akým spôsobom žalovaný dospel k takej sume, ktorú odpočítal.
- Dokonca žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil nepriznanie poplatku za pristavenie a prevzatie, dokonca ani to výslovne nevyplýva z jeho oznámenia. Uvedené vyplýva až zo samostatného vypočítania súdom, že žalovaný priznal iba nájomné v dohodnutej sadzbe za 23 dní a ostatné nepriznal a dokonca odpočítal ešte aj ďalšie ním uvedené položky, ktorých opodstatnenosť odpočtu však z ničoho riadne nevyplýva, nie je zrejmé ani to, ako dospel žalovaný k takej sume. Nepostačuje iba uviesť, že ide o neprimerané náklady bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia. Takýto postup je nutné hodnotiť ako svojvoľný, svojvoľné posúdenie zo strany žalovaného.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaplatil priznané plnenie vo výške 870,23 eur.
25. Je nesporné, že žalobca si uplatnil náhradu nájmu 48,- eur/deň za 26 dní, t.j. 1.248,- eur a jednorazový poplatok vo výške 30,- eur. Teda spolu 1.278,- eur s DPH (1.065 eur bez DPH). Z výpočtu výšky plnenia, ktorý je obsiahnutý v oznámení žalovaného zo dňa 02.06.2021, vyplýva, že žalovaný z uplatnenej sumy priznal iba 870,23 eur po jeho odpočtoch a po odpočte DPH. Z Oznámenia nesporne vyplýva, že žalovaný priznal plnenie iba za 23 dní, t.j. 23 dní x 40,- eur bez DPH/deň = 920,- eur bez DPH, teda nepriznal nájomné za 3 dni, ako ani jednorazový poplatok 30,- eur a zároveň odpočítal aj náklady za pevné prevádzkové náklady a zmenu technickej hodnoty vozidla, avšak toto zníženie ničím riadne neodôvodnil.
26. Súd v tejto súvislosti v zmysle čl. 2 CSP poukazuje na konštatovanie NS SR, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Zároveň je potrebné stanoviť výšku škody vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, výška náhrady je daná vo výške účelne vynaloženej. (R7/1992, 3MCdo/3/2015)
27. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného, a to s poukazom na § 4 ods.2 zákona o PZP. Tieto náklady musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmluve.
28. Čo sa týka dennej sadzby, tá bola riadne dohodnutá poškodeným so žalobcom v Zmluve o nájme. Žalovaný nenamietal primeranosť prenajatého vozidla, ani dennú sadzbu. Žalovaný však namietal dobu trvania nájmu, nakoľko mal za to, že nájom mohol trvať maximálne do opravy poškodeného vozidla, t.j. do 05.01.2021.
29. Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že bola vystavená za opravu poškodeného vozidla dňa 05.01.2021. Avšak z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že vozidlo bolo servisom odovzdané poškodenému až dňa 08.01.2021, a to z dôvodu až doručením krycieho listu zo strany žalovaného. Žalovaný nerozporoval dátum doručenia krycieho listu, ale mal za to, že náklady nájmu sú opodstatnené do vykonania opravy, nie do doručenia krycieho listu a v danom prípade bolo rozhodnutím poškodeného, že sa bude čakať na doručenie krycieho listu a nebude teda on platiť opravu z vlastných prostriedkov.
- V danom prípade súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený bol obmedzovaný v užívaní svojho vozidla nie vlastnou vinou, ale zavinením klienta žalovaného. Napriek tomu žalovaný vyžadoval aj to, aby si poškodený zaplatil faktúru z vlastných prostriedkov. Avšak je nesporné, že žalovaný doručoval krycí list servisu, nie poškodenému a súd nezistil dôvod, aby pri všetkých daných okolnostiach poškodený uhradil faktúru a nečakal na doručenie krycieho listu. Bolo v záujme žalovaného doručiť a vyplatiť opravu čo najskôr a nie požadovať ešte od poškodeného ďalšie obmedzovania.
- Súd má za to, že nejde o svojvoľné rozhodnutie poškodeného čakať na krycí list. Je síce pravdou, že nemusel čakať na krycí list, ale v takom prípade s veľkou pravdepodobnosťou by opravu svojho vozidla musel zaplatiť on, čo nemožno od neho spravodlivo žiadať.
30. Súd skonštatoval, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo poškodený využíval na ten istý účel ako svoje vlastné, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie plnenia odôvodnil vlastným určením doby trvania nájmu, čo je z jeho strany neoprávnené a svojvoľné. Z faktúry síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle dňa 05.01.2021, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto vzťahu je oprava v širšom zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej stany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu a nemožno to akceptovať. Až poskytnutím plnenia, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla, poškodený ešte nemá okamžite možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Poškodený nemohol ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v servise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si ho vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané servisom. V danom prípade je relevantné, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise bez vplyvu poškodeného, pričom prenájom bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. aj so súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodu je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo a to bolo do vydania vozidla servisom.
- Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutia iných súdov za účelom preukázania jeho tvrdenia o neúčelovosti nájmu do doručenia krycieho listu, jednak súd takými rozhodnutiami nie je viazaný, jednak neboli ani predložené, iba odkazoval na ne a jednak z ničoho nevyplýva, že nadobudli právoplatnosť, avšak súd posúdil, že nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby popri obmedzení užívať svoje vozidlo nie vlastnou vinou, zaplatil aj faktúru za opravu po skončení opravy bez čakania na krycí list. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na rozsiahle množstvo rozhodnutí, kde bol vyslovený obdobný názor ohľadom trvania nájmu do doručenia krycieho listu.
- Pokiaľ žalovaný poukazoval na nejaký vyslovený názor NBS ohľadom nákladov, podľa ktorého náklady nájmu sú opodstatnené do ukončenia opravy, tak súd opätovne zdôrazňuje, že bolo nesporne preukázané, že vozidlo síce bolo opravené dňa 05.01.2021, avšak krycí list bol doručený servisu až dňa 08.01.2021 a keďže išlo o odplatný vzťah, servis vydal vozidlo až po zaplatení, resp. po doručení krycieho listu a nebol dôvod požadovať vyplatenie tej faktúry od poškodeného. Takže vozidlo bolo opodstatnene v servise do 08.01.2021 a teda aj nájom opodstatnene trval do 08.01.2021. Zároveň súd uvádza, že aj napriek uvedenému, súd nie je viazaný názorom NBS.
- Súd zdôrazňuje, že podstatné je to, že poškodené vozidlo bolo v servise do 08.01.2021 bez zavinenia poškodeného a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov s tým spojených a na ktoré bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného.
31. S poukazom na uvedené, žalovaný nesprávne posúdil dobu trvania nájmu, a bol povinný akceptovať dobu trvania nájmu v rozsahu, v akom poškodený dôvodne nemohol užívať svoje vozidlo. Keďže vozidlo bolo v servise do 08.01.2021 nie zavinením poškodeného a bez jeho ovplyvnenia, doba trvania nájmu do 08.01.2021, teda 26 dní, bola opodstatnená. Teda postup žalovaného, v rámci ktorého priznal nájomné iba za 23 dní a za 3 dni nepriznal, je nesprávny.
32. Žalovaný z uplatneného nároku odpočítal aj prevádzkové náklady vo výške 51,58 eur a 8,15 eur, ktoré predstavujú podľa žalovaného zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady. Podľa žalovaného, tieto náklady by poškodenému vznikli prevádzkou svojho vozidla.
- Žalovaný k uvedenému nepodal žiadne ďalšie vysvetlenie, neodôvodnil danú výšku, nie je zrejmé, ako dospel k takej konkrétnej výške. Žalovaný napriek námietkam žalobcu, neprodukoval žiadne dôkazy, neuvádzal k tomu žiadne skutočnosti a teda ničím nepreukázal dôvodnosť a správnosť jeho postupu a záveru.
- Žalobca zároveň správne poukázal na to, že čo sa týka nákladov na PHM, tie si poškodený hradil sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného.
33. V tejto časti súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v súlade s úpravou § 220 ods. 2 CSP poukazuje vo vzťahu k otázke posudzovania amortizácie pri likvidácii poistných udalostí na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013, podľa ktorých: V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z citovaných záverov označeného rozsudku NS SR vyplýva v pomeroch tejto prejednávanej veci záver, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu, či zmenu hodnoty vozidla. Zároveň súd zdôrazňuje, že k tomuto postupu žalovaného pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaný v tomto konaní ani neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany /skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy/, ktorými by preukázal dôvodnosť takéhoto postupu. V nadväznosti na to mala byť predmetná poistná udalosť žalovaným likvidovaná pri ustálení plnenia žalovaného vo výške zodpovedajúcej rozdielu celkových nákladov na použitie náhradného vozidla v dôvodnej výške žalovanej istiny.
34. Z ničoho nevyplýva správnosť postupu žalovaného, teda žalovaný nedôvodne odpočítal dané náklady a nedôvodne priznal iba sumu 870,23 eur.
35. Čo sa týka poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur, žalovaný ho žalobcovi nepriznal, avšak bez riadneho vysvetlenia. Nestačí daný poplatok žalovaným zahrnúť medzi neprimerané náklady na náhradné vozidlo bez ďalšieho zdôvodnenia. Z uvedeného nie je zrejmý dôvod takého posúdenia žalovaným. Také uvedenie nie je vysvetlením podľa § 11 ods.6 zákona č. 381/2001 Z.z. Bol by neprofesionálny a lacný výklad ustanovenia § 11 ods.6 cit.zák., ak by malo postačovať zo strany žalovaného iba také vysvetlenie nepriznania časti plnenia a to označenie - neprimerané náklady. Predsa sa očakáva, že poisťovňa riadne zdôvodní nepriznanie plnenia tak, aby bolo zrejmé a zrozumiteľné a aby bolo aj zrejmé, že nejde iba o nejaké svojvoľné, či neodborné posúdenie a aby bolo zrejmé, že nepriznanie plnenia je skutočne dôvodné. To však zo strany žalovaného v danom prípade absentuje. Žalovaný až následne, a to v písomnom podaním adresovanom súdu, uvádza, že nejde o náklady v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
- Súd sa s názorom žalovaného nestotožňuje, má za to, že ide o náklady spojené s prenájmom. Dojednanie poplatku bolo súčasťou zmluvy, pričom súd má zo svojej praxe vedomosť, že taký poplatok je bežne súčasťou zmluvných dojednaní, teda nejde o výnimočný poplatok. Súd má za to, že poplatok tvorí súčasť škody a predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a nebyť jej, tak by nevznikli.
- V zmysle súdnej praxe za skutočnú škode sa považujú nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek účelne vynaložených nákladov so vznikom alebo o zabezpečením škody. Poškodený predsa prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil a teda v dôsledku toho bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné vozidlo po dobu opravy svojho vozidla riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom vozidla, ktorú vyplatil, by vôbec nevznikla, keby k tomu nedošlo. Skutočnou škodu je aj majetková ujma reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. (obdobný názor v rozsudku KS v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017,...) Cenu nájmu bol poškodený povinný zaplatiť spolu s daným poplatkom tak, ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní a ktorý prenajímateľ požadoval v rámci nájomných podmienok.
36. Čo sa teda týka poplatku za pristavenie a odovzdanie, tak daný poplatok bol dohodnutý v Zmluve o nájme a následne bol riadne účtovaný vo faktúre a z faktúry táto položka nepochybne vyplýva. Súd skonštatoval, že ide o paušalizovaný jednorazový poplatok spočívajúci v nákladoch spojených s prenájmom vozidla. Dojednanie poplatku bolo súčasťou zmluvy. Je nepochybné, že žalobca poskytuje komplexné služby zahrňujúce administratívu a pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, kedy musí vynaložiť aj náklady na pohonné hmoty a pod. Súd skonštatoval, že predmetný poplatok je súčasťou skutočnej škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Daný poplatok je paušalizovaným poplatkom zahrňujúcim služby: pristavenie vozidla a pod. Súd skonštatoval, že daný poplatok je opodstatnený, bol riadne dojednaný v zmluve a nie je dôvod ho nepriznať, či posúdiť zmluvu v tej časti za neplatnú. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na zaplatenie daného poplatku žalobcovi.
37. Z predložených listín vyplynulo, že prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy, resp. do doručenia krycieho listu, vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania poisteného u žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvhodnejšiu požičovňu vozidiel, resp. servis, ktorý vozidlo odovzdá aj bez krycieho listu a pod., čo je však v bežnej praxi nepravdepodobné. Nájomný vzťah bol ukončený dňom vrátenia vozidla zo servisu po doručení krycieho listu.
38. Taktiež je nutné zdôrazniť, že poškodený je právnickou osobou, podnikateľským subjektom, takže je prirodzené a bežné, že potreboval vozidlo na plnenie svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyplýva aj z jeho čestného prehlásenia, pričom súd má za to, že uvedené nie je potrebné ďalej preukazovať, keďže ide o podnikateľský subjekt a v dnešnej dobe je nevyhnutné disponovať s vozidlom, avšak poškodený bol v tomto obmedzený v dôsledku škodovej udalosti.
39. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)
40. Pri zohľadnení všetkých skutočnosti toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
41. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozila v
servise za účelom opravy (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného a zmluvný podmienok u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi, náklady nájmu v plnej výške. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku plnenia na základe svojvoľného určenia doby trvania nájmu, hoci je nesporné, že vozidlo bolo v servise do 08.01.2021 z dôvodu, že krycí list bol doručený až 08.01.2021, čo žalovaný nerozporoval a nemožno predsa poškodenému v jeho situácii zaťažovať tým, aby vystavenú faktúru sám uhradil, keď bol na to povinný žalovaný. Pokiaľ žalovaný odpočítal aj sumy za opotrebenie, ťči pevné prevádzkové náklady, žalovaný nepreukázal opodstatnenosť takého jeho postupu a ani ničím nepreukázal dôvodnosť toho, pričom nepreukázal ani samotnú výšku odpočtu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takého určenia a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nepreukázaný, nesprávny a neopodstatnený.
42. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.
43. Podľa § 11 ods.6 zák.č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
44. Podľa § 11 ods.7 zák.č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
45. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
47. Je nesporné, že žalovaný listom z 02.06.2021 žalobcovi oznámil o poistnom plnení, že ukončil šetrenie 01.06.2021, pričom v danom oznámení uviedol, v akej sume nepriznal plnenie, avšak z uvedeného listu nie je zrejmý, na základe čoho žalovaný dospel k takej sume odpočtu a na základe čoho nepriznal plnenie jednotlivými položkami. Nepostačuje pre naplnenie povinnosti pre riadne zdôvodnenie iba uviesť všeobecné pojmy, či bez žiadneho odôvodnenia výpočtu nepriznaných položiek.
48. Zároveň žalovaný predložil list z 15.04.2021 označený ako „Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku“ (l.č. 57, rub), v ktorom uviedol, že nemôže k tomu dňu zatiaľ poskytnúť plnenie, nakoľko nebol preukázaný nárok, resp. rozsah povinností žalovaného a k skončeniu prešetrenia je potrebné doložiť dotazník k zapožičaniu náhradného vozidla a v prípade, ak nebol doložený, tak nech ho bezodkladne doručí.
- Z uvedeného listu vyplýva zmätočnosť, nakoľko žalovaný tvrdí, že potrebuje dotazník, preto nebolo možné poskytnúť plnenie a zároveň uvádza, že pokiaľ nebol ten dotazník doručený, tak nech ho bezodkladne doručí. Teda žalovaný podľa daného listu ani sám nemá vedomosť, či ten dotazník, „akože potrebný a nevyhnutný“ pre poistné plnenie, má k dispozícii alebo nie.
- Zároveň je nutné zdôrazniť, že daný list žalovaný datoval k 15.04.2021, ale nepreukázal, či skutočne bol doručený alebo nie a kedy bol doručený. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému listom z 08.01.2021 doručeným podľa uvedenia žalovaného dňa 18.01.2021. Podľa § 11 cit.zák. žalovaný je povinný do 3 mesiacov od oznámenia o škodovej udalosti poskytnúť vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nemohol poskytnúť šetrenie. Teda je zrejmé, že žalovaný 3 dni pred uplynutím zákonom stanovenej 3-mesačnej lehoty vyhotovil list označený ako písomné vysvetlenie dôvodov s tým, že vyzýva na predloženie dotazníka, pokiaľ nebol ešte doručený, čo navodzuje dojem, ako keby žalovaný nemal prehľad a vedomosť, či ním požadovaný dotazník bol už doručený alebo nie, no napriek tomu uvádza, že preto nemohol poskytnúť poistné plnenie.
- Zároveň žalovaný nepreukázal, či daný list skutočne aj doručil, resp. doručoval. Pokiaľ žalovaný uviedol, že to môže doplniť, jednak súdu na nariadenom pojednávaní nič také nepredložil, ani nepreukázal a jednak súd v tejto súvislosti poukazuje na § 153 CSP, v zmysle ktorého súd návrh na vykonanie dokazovanie nevykonal, nakoľko zo strany žalovaného daný prostriedok nebol uplatnený včas, hoci mohol ho predložiť skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keďže nejde o novú skutočnosť, žalobca totiž namietal splnenie danej povinnosti a zároveň vykonanie takého dôkazu by bolo aj neefektívne a nehospodárne, keďže z listu je zrejmé, že bol adresovaný poškodenému v čase, keď svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu a žalovaný v tom čase mal o tom vedomosť, keďže mu to bolo oznámené listom z 08.01.2021.
- Teda žalovaný nepreukázal skutočné doručenie takého vysvetlenia v zmysle § 11 ods.6 cit.zák. Taktiež nepreukázal ani to, či ho doručil v 3-measčnej lehote, keďže nepreukázal, že bol doručený do 18.04.2021 a dátum uvedený na liste je irelevantný a nepreukazuje dátum doručenia, avšak podstatné je aj to, že z ničoho nevyplýva, že by bolo doručené žalobcovi. Žalobca bol ten, ktorý si uplatnil voči žalovanému daný nárok a teda vystupoval v pozícii poškodeného na základe Zmluvy o postúpení z 08.01.2021, preto žalovaný mal komunikovať výlučne so žalobcom. Sám žalovaný pred súdom uviedol, že dané vysvetlenie/výzvu na dotazník adresoval iba poškodenému. Iné písomné vysvetlenie nebolo preukázané. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom takom vysvetlení, či výzve.
49. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd posúdil, že žalovaný si nesplnil všetky povinnosti ohľadom nepeňažného plnenia, a to z viacerých dôvodov:
- V oznámení zo dňa 02.06.2021 žalovaný riadne neuviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. Nestačí totiž pre riadne zdôvodnenie iba uviesť, že ide o neprimerané náklady. Taktiež nestačí iba uviesť sumu odpočtu za pevné prevádzkové náklady, či zmenu hodnoty vozidla. Z uvedeného nie je zrejmý dôvod a ani nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalovaný k takej sume odpočtu. Žalovaný v danom oznámení iba konštatoval nepriznanie časti plnenia, bez vysvetlenia riadnych dôvodov, bez odôvodnenia určenia výšky jednotlivých odpočtov.
- Žalovaný v zákonnej lehote neukončil šetrenie, ani neposkytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol, resp. znížil plnenie, ani neposkytol vysvetlenie, prečo nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa. Pokiaľ predložil písomné vysvetlenie z 15.06.2021, nepreukázal doručenie do 18.06.2021, dokonca nepreukázal ani to, či skutočne doručoval dané podanie, a to ani žalobcovi, ani postupcovi a nepreukázal. Súd však zdôrazňuje, že prípadné doručenie daného listu postupcovi, je však irelevantné a nemá vplyv pre posúdenie splnenia zákonnej povinnosti podľa § 11 ods.6 cit.zák. vzhľadom k tomu, že pohľadávka poškodeného bola postúpená na žalobcu a žalovanému to bolo riadne oznámené.
50. Žalovaný si teda nesplnil povinnosti v zmysle § 11 ods.6 cit.zák., preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Z toho dôvodu súd žalobcovi úroky z omeškania priznal a to tak, ako si uplatnil, a to od nasledujúceho dňa po uplynutí 15 dní od skončenia šetrenia, pričom výšku úrokovej sadzby súd osobitne nedokazoval s poukazom na ustanovenia CSP a posúdil ju ako primeranú.
51. Pokiaľ bol vyslovený názor NS SR ohľadom úrokov z omeškania v obdobných prípadoch, a to v rozhodnutí NS SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017, súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. III.ÚS 309/23020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým uvedené rozhodnutie NS SR bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie s tým, že ÚS SR vyslovil záver, že právny názor v napadnutom rozhodnutí je postavený na zjavnej chybe v právnom posúdení, pričom poukázal na smernicu č. 200/26/ES, ktorá výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo , že poškodenej strane budú vyplatené aj úroky. V opačnom prípade každý škodca by mohol tak logicky oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky.
- S poukazom na vyslovený názor ÚS SR v danom rozhodnutí, súd si neosvojil názor NS SR uvedenom v jeho rozhodnutí zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017, pričom toto rozhodnutie bolo aj zrušené a preto sa súd odklonil od jeho záverov.
- Zároveň však je nutné zdôrazniť, že v danom prípade je nesporné, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods.6 cit.zák., keďže jednak neodôvodnil zníženie plnenia, a uvedenie iba, že ide o neprimerané náklady, avšak bez ďalšieho zdôvodnenia, nepostačuje pre naplnenie daného zákonného ustanovenia, a jednak nepreukázal doručenie vysvetlenia žalobcovi v 3-mesačnej lehote odo dňa oznámenia škodovej udalosti /ani žalobcovi nič nedoručil, ani v 3-mesačnej lehote/, a preto teda nesplnil svoju povinnosť pre absenciu riadneho zdôvodnenia neposkytnutia časti plnenia a pre nezaslanie vysvetlenia v 3-mesačnej lehote žalobcovi, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Hoci žalovaný predložil vysvetlenie z 15.06.2021 adresované postupcovi, jednak nepreukázal, že to bolo skutočne doručené v 3-mesačnej lehote, teda do 18.06.2021 a jednak sám žalovaný uviedol súdu, že žalobcovi nič také nezasielal, hoci žalobca mal postúpenú pohľadávku a žalovaný mal komunikovať so žalobcom, teda žalovaný si nesplnil vôbec danú povinnosť, keďže žiadne vysvetlenie v danej lehote nedoručil žalobcovi a to bez ohľadu na to, že nepreukázal také doručenie v stanovenej lehote ani postupcovi. List z 15.06.2021 adresovaný postupcovi nepreukazuje splnenie povinnosti - doručenie do 18.06.2021 a zároveň daný list nebol doručený oprávnenému subjektu.
52. S poukazom na uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko žalobca preukázal svoj nárok. Žalovaný svoje tvrdenia ničím relevantným nepreukázal.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu, v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).