Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/57/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: N.. Y. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. X. X, XXX XX P. Š., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou so sídlom Krátka 840, 093 02 Vranov nad Topľou p r o t i žalovanému: Slovenská republika

- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti intervenienta Mesta Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba č.1, 082 21 Veľký Šariš, v konaní o náhradu škody vo výške 40.000 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a ,

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Intervenient m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2015 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu škodu vo výške 40.000 Eur, ako aj trovy konania. Zároveň požiadal o úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.5.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie P.Ý. Š., Obec P. Š. a to parcely č. XXXX o výmere 9530 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty. Mesto Veľký Šariš ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 17.2.2012 rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým bola povolená stavba: stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu umiestnená na parcele č. XXXX/X, XXXX/X, kat. územie P. Š. pre stavebníka U. X.. Dňa 5.11.2012 vydal Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutie č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-J., ktorým zrušil uvedené rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie. Dňa 17.1.2013 sa uskutočnilo stretnutie vo P. Š., ktoré zvolala Slovenská stavebná inšpekcia. Z tohto stretnutia okrem iného vyplynulo, že v spise ohľadne vyššie uvedenej stavby sa nachádzalo ohlásenie zahájenia stavebných úprav na stavbe rodinného domu dňa 28.11.2012 podpísané stavebníkom. Žalobca na základe oznámenia Krajskej prokuratúry v Prešove zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 24. mája 2013 protest prokurátora proti Opatreniu- oznámeniu Mesta Veľký Šariš č. XXXX/ XXXX zo dňa 12. decembra 2012 z dôvodu porušenia stavebného zákona a konštatoval, že na realizáciu prác stavebníka U. X. nepostačuje ohlásenie stavebníka stavebnému úradu, ale je potrebné stavebné povolenie. Na základe oznámenia žalobcu o pokračovaní v stavebných prácach, Obvodný úrad Prešov listom zo dňa 17.9.2013 s označením ako postúpenie podania konštatuje, že upozornením - urgenciou zo dňa 26.3.2013 upozornil stavebný úrad na dodržanie zákonnej lehoty pre rozhodnutie. Mesto Veľký Šariš ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 15.10.2013 rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým povolilo stavbu. Dňa 17.2.2014 vydal Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby rozhodnutie, ktorým zrušil uvedené

rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie. Žalobca mal za to, že v tomto prípade došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, preto žiadal o jej zaplatenie v rozsahu vyčíslenom v žalobe.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20.4.2015 v ktorom uviedol, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka právoplatnosti rozhodnutia je nevyhnutým predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu nezákonného rozhodnutia. Žiadne z rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úrad, ktoré žalobca v žalobe označuje, nenadobudlo právoplatnosť a nebolo zrušené nadriadeným správnym orgánom po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Tým nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za protiprávne konanie jednotlivca, v tomto prípade stavebníka pána X.. Náhradu škody je možné uplatniť voči konkrétnemu subjektu, ktorý je odlišným subjektom od žalovaného. Žalovaný mal za to, že v tomto konaní nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a svedkov a ďalej listinnými dôkazmi: žalobou zo dňa 13.2.2015, pripojeným správnym spisom Mesta Veľký Šariš, Listom vlastníctva č. XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca sa žalobou o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu domáha náhrady škody voči štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. o náhrade za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca mal za to, že nezákonnými rozhodnutiami vydanými stavebným úradom, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu došlo k spôsobeniu škody, za ktorú zodpovedá štát.

6. Súd si za účelom zistenia skutkového stavu vyžiadal spis Stavebného úradu Mesta Veľký Šariš, z ktorého zistil nasledujúce skutočnosti:

Dňa 15.10.2013 vydalo Mesto Veľký Šariš Rozhodnutie č. P.. XXX/XXXX, ktorým povolilo dodatočne bytovú stavbu a to stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu kat. územie Veľký Šariš, parcela č. XXXX/X, XXXX/X W.-S..

Dňa 17.7.2012 vydalo Mesto Veľký Šariš pod č. Výst. XXXX/XXXX stavebné povolenie účel stavby: stavba na bývanie, popis stavby: stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu pre kat. úz. Veľký Šariš na parcele č. XXXX/X, XXXX/X W.-S..

Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-J. zo dňa 5.11.2012 Krajský stavebný úrad v Prešove zrušil rozhodnutie Mesta Veľký Šariš č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 6.5.2014 bolo vydané oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby pod č. Výst. XXXX/XXXX a to modernizácia rodinného domu, žumpa s kanalizačnou prípojkou, nádrž na zachytávanie dažďovej vody, studňa s vodovodnou prípojkou a elektrická NN prípojka na parcele č. W. XXXX/X H. XXXX/X kat. územie Veľký Šariš.

Dňa 5.8.2015 vydalo Mesto Veľký Šariš oznámenie k ohláseniu drobnej stavby pre uskutočnenie stavebných prác tam popísaných na kombinovanú plotovú zábranu na parcele č. XXXX/X kat. úz. Veľký Šariš.

Dňa 3.12.2015 bolo vydané upozornenie prokurátora ohľadne stavby: kombinovaná plotová zábrana realizovanej stavebníkom U. X. na pozemku parcela registra ,,C“ č. XXXX/X kat. územie Veľký Šariš. Prokurátor konštatoval, že stavebný úrad mal po zistení, že predmetný oporný múr podlieha povoleniu stavebného úradu, ktoré však vydané nebolo, postupovať v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Stavebný úrad však do dnešného dňa konanie nezačal. Prokurátor konštatoval nečinnosť stavebného úradu, ktorý mal z úradnej povinnosti v súlade s § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch:

1) začať priestupkové konanie voči stavebníkovi za spáchanie priestupku, keď pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavebník v skutočnosti uskutočňuje jednoduchú stavbu bez potrebného stavebného povolenia. Prokurátor navrhol prijať opatrenia potrebné prerokovať upozornenie prokurátora na pracovnom stretnutí a prijať príslušné opatrenie na predchádzanie obdobným nedostatkom v budúcnosti, 2) začať konanie o dodatočnom povolení stavby oporného múra podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, 3) začať priestupkové konanie voči stavebníkovi oporného múra za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona o priestupkoch.

Mesto Veľký Šariš v písomnom podaní zo dňa 14.12..2015 upovedomilo prokurátora, že:

1) upozornenie prokurátora prerokovali pracovníci Mesta Veľký Šariš, Stavebného úradu na pracovnom stretnutí dňa 14.12.2015, 2) konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté dňa 14.12.2015, 3) priestupkové konanie bolo začaté dňa 14.12.2015.

Dňa 12.12.2012 vydalo Mesto Veľký Šariš oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, v ktorom uviedlo, že stavebník dňa 28.11.2012 ohlásil stavebné úpravy na rodinnom dom súp. číslo XXX vo P. Š., pričom Mesto Veľký Šariš nemá námietky k uskutočneniu stavebných úprav v rozsahu:

- výmena strešnej krytiny a odkvapových žľabov,

- oprava a výmena vnútorných priečok, podláh a dlažby, okien a dverí,

- oprava fasády,

- uloženie zámkovej dlažby cca 50 m2 pri vstupe do rodinného domu a garáže.

Voči uvedenému oznámeniu Mesta Veľký Šariš bol podaný protest prokurátora a to podaním zo dňa 24.5.2013, v ktorom prokurátor konštatoval, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov. Vydaním tohto oznámenia porušil § 55 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, keďže pre realizáciu prác na predmetnej stavbe nepostačuje ohlásenie udržiavacích prác. Prokurátor konštatoval, že takisto sa nejedná ani o stavebné úpravy podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, pre ktoré by podľa stavebného zákona postačovalo len ohlásenie. Prokurátor konštatoval nezákonnosť oznámenia k ohláseniu stavebných úprav č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012.

Následne Mesto Veľký Šariš rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 18.6.2013 zrušilo oznámenie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012.

Dňa 15.10.2013 vydalo Mesto Veľký Šariš Rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým dodatočne povolilo stavebné úpravy a prístavbu k rodinnému domu v kat. území Veľký Šariš parcela č. XXXX/X, XXXX/ X W.-S..

Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 17.2.2014 č. C.-L.-C.-XXXX/ XXX/XXXX/ŠSS-W. zrušil rozhodnutie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 15.10. 2013 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 30.3.2016 bolo vydané rozhodnutie č. XXXX/XXXX, ktorým stavebníkovi U.G. X. príslušný stavebný úrad rozhodol o odstránení stavby: pivnica na pozemku parcela registra C č. XXXX/X, kat. úz. Veľký Šariš.

7. Žalobca je vedený ako výlučný vlastník parcely č. XXXX o výmere 9530 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty v podiele 1/1, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Veľký Šariš.

8. Výzvou na náhradu škody zo dňa 28.4.2014 vyzval žalobca Mesto Veľký Šariš na zaplatenie náhrady škody. Mesto Veľký Šariš odpovedalo, že má za to, že nie sú splnené predpoklady na postup podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a v prípade, ak žalobca má za to, že mu bola spôsobená škoda, má si ju uplatniť v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka voči konkrétnemu stavebníkovi.

9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 6.8.2014 požiadal žalovaného o náhradu škody, pričom poukázal na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 5.11.2012, ako aj rozhodnutie zo dňa 17.1.2013, ktoré považoval za nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda. Žalovaný listom zo dňa 29.10.2014 odpovedal žalobcovi, že neboli splnené predpoklady na postup podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. V návrhu neboli uvedené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že nie je splnený postup podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.

10. Žalobca spolu so žalobou predložil správu spoločnosti GEOTON, s.r.o. Košice, z ktorej vyplýva, že pri skúmaní príčin poškodenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, požiadal žalobca ich spoločnosť o geologický prieskum. V záverečnej správe sa konštatuje, že v dôsledku zásahu na parcele č. XXXX/ X dochádza v súčasnosti k progresívnemu rozpadu sedimentov s rozvojom smerom do parcely č. XXXX. Odkrytím čela svahu na pomedzi parciel č. XXXX/X, XXXX došlo k umožneniu komunikácie vsakovaných povrchových vôd s podložím lôžka vysokotlakového vodovodu a k jeho následnému vyplaveniu. Takto vzniknutý stav v súčasnosti ohrozuje ako územie nad hranou stĺpcového rozpadu tak aj pod ňou. Je ohrozená stavba na parcele č. XXXX/X. Ohrozením je v danom prípade aj vyplavovanie pieskového podlôžka vysokotlakového vodovodu, v dôsledku ktorého dochádza na parcele č. XXXX k tvorbe výrazných prepadlín na povrchu terénu, navyše je tu ohrozené aj samotné potrubie, pri ktorého deštrukcii môže dôjsť k ďalšiemu progresívnemu rozvoju uvedených geodynamických mechanizmov.

11. Z odpovede Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 23.7.2012 vyplýva, že po prešetrení zistili, že došlo k sadnutiu ryhy v celej dĺžke areálu a vplyvom zrážok dochádza k odplavovaniu pieskového lôžka a ryhy a hrozí nebezpečie vytvárania prehĺbenín. Odplavovaná zemina je nanášaná nad prestavbu rodinného domu U. X.. V časti vykonávania odkopávania svahu nad svojím objektom stavebníkom U. X. je sťažnosť neopodstatnená, nakoľko stavebník odkopáva naplavenú zeminu a neznižuje tým krytie vodovodného potrubia. Z vyjadrenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Košice vyplýva, že došlo k sadaniu zásypu nad výkopom vodovodného potrubia a z tohto dôvodu projektanti potvrdili, že sadanie zeminy zásypu vzniklo v dôsledku neodborného zásahu do päty svahu pri výstavbe rodinného domu.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX o výmere 9530 m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty. Tento pozemok slúžil na poľnohospodárske účely na výbeh koní. Susediacu parcelu má vo vlastníctve U. X.. Ten začal stavať v roku 2009. Nebol ani vlastníkom pozemku, nakoľko predtým bol vlastníkom pozemku pán T.. Stavebný úrad vydal dňa 17.7.2012 stavebníkovi stavebné povolenie. Na danej parcele v zmysle územného plánu Mesta Veľký Šariš vôbec nemala byť povolená výstavba. V stavebnom povolení boli porušené jeho subjektívne práva ako vlastníka susediacej parcely, strecha domu presahovala na jeho pozemok. Zároveň nebolo dodržané ochranné hygienické pásmo, ktoré je nevyhnutné pri chove zvierat. Rovnako nebola dodržaná hranica nehnuteľnosti, ktorá bola určená 1,5 m od hranice, nakoľko U. X. odkopal časť kolmého svahu, čím zasiahol na jeho pozemok. Práve týmto odkopaním zo strany U. X. sa všetko spustilo. Za týmto účelom si dal urobiť aj geologický prieskum príslušnej firme, ktorá preskúmala stav pozemku a zistila, že týmto konaním a odkopaním svahu stavebníkom U. X.Ý. ten uvoľnil lôžko vysokotlakového potrubia, čím spadol celý povrch nad potrubím. Príslušný krajský stavebný úrad svojím rozhodnutím zrušil rozhodnutie stavebného úradu pre jeho nezákonnosť. Rovnako podal aj stavebnej inšpekcii podnet, ktorá konštatovala nezákonnosť vydaného stavebného povolenia. Následne v roku 2013 bolo vydané ďalšie stavebné povolenie, ktoré neskôr bolo v roku 2014 zrušené. Nadriadený stavebný úrad upozornil stavebný úrad, aby konal, pričom poukázal na to, že stavebník ďalej pokračoval vo vykonávaní stavebných prác. Všetkými troma vydanými rozhodnutiami mu bola spôsobená škoda. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, niekoľkokrát písomne, ako aj ústne upozorňoval stavebné úrady na nezákonnosť rozhodnutí, ako aj na nesprávny úradný postup. Písal na prokuratúru, pričom stále tieto práce zo strany stavebníka pokračovali. Z tohto dôvodu podal žalobu na súd o náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. U. X. nezažaloval a to z toho dôvodu, že mu je ho ľúto, nakoľko ten konal na základe písomného súhlasu Mesta Veľký Šariš a uskutočňoval stavebné práce. Stavebný úrad ho zavádzal. V rámci správneho konania namietal postupy stavebného úradu. Krajský stavebný úrad konštatoval protizákonnosť konania, a to potom viedlo k zrušeniu rozhodnutí stavebného úradu. Stavebné konanie toho času ešte stále nie je ukončené.

13. Právna zástupkyňa žalobcu súdu špecifikovala právny dôvod žaloby a uviedla, že za nezákonné rozhodnutie považujú oznámenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámili stavebníkovi

U. X., že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Toto oznámenie považujú za nezákonné rozhodnutie. Zároveň voči nemu bol podaný protest prokurátora zo dňa 24.5.2013, kde prokurátor konštatoval jeho nezákonnosť. Za nesprávny úradný postup právna zástupkyňa žalobcu považovala nečinnosť správneho orgánu, ale aj iný nezákonný zásah do práv žalobcu.

14. Žalovaný vo svojich písomných, ako aj ústnych prednesoch mal za to, že nie sú splnené podmienky na postup podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o opatrenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012, to bolo zrušené. Pokiaľ ide o opätovné stavebné povolenie č. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013, stavebné úpravy a prístavba k rodinnému domu bolo nadriadeným orgánom zrušené v odvolacom konaní. Stavebný úrad vydal opätovne oznámenie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX z 5.8.2015 k ohláseniu drobnej stavby, proti ktorému bolo podané upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove. Pokiaľ ide o rozhodnutia zo dňa 17.7.2012 a 15.10.2013, žalovaný mal za to, že v obidvoch prípadoch nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko v prípade obidvoch žalobcom uvádzaných rozhodnutí, tieto nenadobudli právoplatnosť, obe boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Preto na základe citovaného právneho predpisu § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nie je možné si na základe týchto rozhodnutí uplatňovať nárok na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o oznámenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012, boli povolené stavebníkovi práce iba v rozsahu tam presne špecifikovanom. Žiadne z týchto rozhodnutí nezakladalo stavebníkovi oprávnenie, ani súhlas na žalobcom namietané odkopávanie svahu. Sám stavebník U. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že neuskutočňoval žiadne odkopávanie svahu na strane žalobcu. Rovnako pokiaľ by sme mali hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej zo strany žalobcu žalovanému, žalovaný nenamietal žiaden nesprávny úradný postup. Žalobca môže podať žalobu iba v rozsahu nároku a z titulu, ktorý si uplatnil v konaní pred príslušným orgánom. Táto podmienka nebola zo strany žalobcu splnená.

15. Do konania vstúpil aj intervenient Mesto Veľký Šariš, ktoré malo za to, že žalobu žalobcu je rovnako potrebné zamietnuť, nakoľko podľa názoru intervenienta Mesta Veľký Šariš, žalobca v žalobe zo dňa 12.2.2015 určil, že sa domáha náhrady škody z titulu rozhodnutia mesta ako stavebného úradu č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ktoré bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie, ako aj č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013, ktoré bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Žiadne z týchto rozhodnutí nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ ide o špecifikáciu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 1.3.2017, táto na otázku súdu, ktoré z rozhodnutí je potrebné považovať za nezákonné, uviedla, že za nezákonné rozhodnutie považujú oznámenie Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012, ktorým Mesto Veľký Šariš oznámilo stavebníkovi, že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Pokiaľ ide o toto oznámenie, stavebný úrad povolil stavebníkovi výkon stavebných prác iba v úzkom rozsahu, ktorý je presne špecifikovaný v uvedenom oznámení. Žiadne z uvedených činností nezakladalo stavebníkovi oprávnenie, ani súhlas na odkopávanie svahu vo vonkajšom prostredí. Navyše stavebník, ktorý bol vypočutý ako svedok jednoznačne uviedol, že sa necíti byť zo strany stavebného úradu zavádzaný, pričom žiadne odkopávanie svahu nevykonal. Zároveň mal intervenient za to, že v žalobe absentuje príčinná súvislosť. Aj samotný žalobca poukázal na to, že podľa realizácie vodohospodárskych prác Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou nebol vykonaný geologický prieskum, čo malo vplyv na zvolený technologický postup pri realizácii týchto prác, čo v súvislosti s činnosťou stavebníka viedlo k vzniku spôsobenej škody, neodborne zvolený technologický postup bez nevyhnutného geologického prieskumu v spojení s neopodstatnene vydaným súhlasom na realizáciu stavby pre stavebníka, je preto potrebné vyhodnotiť ako protiprávne konanie, ktoré v príčinnej súvislosti s realizovanými vodohospodárskymi prácami a činnosťou stavebníka viedlo k vzniku škody. Intervenient mal za to, že zo strany VVS, a.s. ako stavebníka vodovodného potrubia bol neodborne zvolený technologický postup bez nevyhnutného geologického prieskumu v spojení so zmenou trasy, bez súhlasu stavebného úradu, t.j. bez vydania právoplatného stavebného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením príslušným stavebným úradom, ktorý bol v tomto prípade Krajský úrad životného prostredia. Aj táto skutočnosť mohla viesť k sadaniu ryhy zeminy nad vodovodom. Taktiež stavebník uviedol, že nedošlo z jeho strany k odkopávaniu svahu. Ďalej mal za to, že počas súdneho sporu bol žalobcom označený nesprávny úradný postup, ktorý však v zmysle § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu nebol prerokovaný pred príslušným orgánom a že náhradu škody je potrebné zo strany žalobcu uplatniť voči vlastníkovi stavby - vodovodu a to Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá je oprávnená využiť svoje právo na reklamáciu diela, ako aj právo na náhradu škody voči stavebníkovi. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. je ďalej oprávnená využiť svoje právo na náhradu

škody voči zhotoviteľovi projektovej dokumentácie, prípadne iným odborne spôsobilým osobám, ktoré sa podieľali na realizácii vzhľadom na neodborne zvolený technologický postup bez nevyhnutného geologického prieskumu v spojení so zmenou trasy, bez súhlasu stavebného úradu.

16. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v čase vydania oznámenia stavebného úradu zo dňa 12.12.2012, ktoré spĺňa náležitosti nezákonného rozhodnutia, ani územné rozhodnutie mesta nebolo vydané, pretože sa viedlo zlúčené územné a stavebné konanie. Stavebný úrad postupoval v rozpore s územným plánom a v rozpore so stavebným zákonom, chýbalo právoplatné územné rozhodnutie pred ohlásením jednoduchej stavby. Stavebný úrad uviedol, že nemá námietky pri prácach, ktoré stavebný úrad riešil vlastne sám v predchádzajúcom konaní o vydaní stavebného povolenia, a keď toto rozhodnutie napadol prokurátor protestom zo dňa 24.5.2013, stavebný úrad nevykonal nápravu, čo patrí pod rozhodovaciu činnosť stavebného úradu. Stavebník U. X. konal v rámci princípu dobrej viery. Všetky svoje rozhodnutia vydal stavebný úrad v rozpore s platným územným plánom Mesta Veľký Šariš, čo potvrdili v konaní aj vypočutí svedkovia. Mesto Veľký Šariš vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.5.2013 pre Okresnú prokuratúrou Prešov priznalo porušenie svojich povinností. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že správny orgán nekonal v stavebnom konaní, naopak po zrušení jeho prvého rozhodnutia vydal vo veci súhlas pre práce, na ktoré bolo nevyhnutné stavebné povolenie, v dôsledku čoho meritórne rozhodnutie vydal v rozpore s § 49 ods. 2 správneho poriadku po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty, v danom prípade po takmer roku od vrátenia spisu odvolacím orgánom. Novým rozhodnutím opätovne porušil zákonné ustanovenia a rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Od vrátenia spisu vo februári 2014 doposiaľ vo veci dodatočného povolenia stavby rozhodnuté nebolo. Ak by stavebný úrad konal podľa zákonných ustanovení a ohlásenie nevydal, v zákonnej lehote rozhodol a určil podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadil úpravy už realizovanej stavby, nebolo by k vzniku škody na pozemku žalobcu došlo. Zabránilo by sa napr. sadaniu stavby vodovodu, či už uložením povinnosti stavby oporného múra alebo povinnosti úprav vlastníka stavby Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.

17. Svedok U. X. súdu uviedol, že stavbu v kat. území Veľký Šariš začal realizovať niekedy v roku 2010. Jednalo sa najprv o opravu starej stavby a neskôr uskutočňoval aj prístavbu. Najprv začal uskutočňovať drobné práce okolo existujúcej stavby, to mu bolo zamietnuté, preto požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Bolo to niekedy v roku 2010 až 2011. Mesto mu dalo súhlas a pokiaľ ide stavebné povolanie, tak nikdy nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko ak bolo mestom vydané nejaké rozhodnutie, žalobca sa odvolal. Na drobnú stavbu čo sa týka oplotenia, mu stavebné povolenie bolo vydané a čo sa týka stavby, na to mu vydané nebolo. Pokiaľ ide o naplaveniny z kopca, v čase keď robili vodovod, stekali mu na pozemok a tieto naplaveniny sa odkopali z jeho pozemku. Pokiaľ ide o skutočnosť či odkopával z kopca aj mimo jeho pozemku tieto naplaveniny, svedok jednoznačne uviedol, že neodkopával. Odkopával presne po hranici pozemku a v tom čase žalobca ani nebol vlastníkom susediaceho pozemku. V stavbe v súčasnosti nepokračuje, nakoľko prebieha konanie. Mesto mu oznámilo, že nemôže stavať, lebo ide o verejnú zeleň. Následne podal návrh na zmenu územného plánu a požiadal mesto o drobnú stavbu, táto mu bola z mesta povolená čo sa týka oplotenia. Zo strany stavebného úradu sa necíti byť zavádzaný, postupoval v súlade s vydanými rozhodnutiami stavebného úradu. Pokiaľ ide o stavbu, tak táto sa nachádza iba na jeho pozemku a nepresahuje na pozemok žalobcu. Existujú konflikty medzi ním a žalobcom, stačí že zájde na svoj pozemok pokosiť a už žalobca na neho pošle inšpekciu. Má vedomosť o tom, že žalobca na svojom pozemku chce robiť parkovisko. Stavbu postavil na čierno. Žalobca na neho zavolal inšpekciu a z tohto dôvodu zaplatil aj pokuty. Stavba vodovodu mala vplyv aj na jeho pozemok, nakoľko tento vodovod urobili vedľa jeho pozemku a začalo zároveň zaplavovať aj jeho pozemok. Vyrastal tam, čiže si to dobre pamätá, nikdy na jeho pozemku pred tým záplavy neboli, až touto stavbou vodovodu začalo zaplavovať aj jeho pozemok. Sám postavil plotovú zábranu preto, aby tieto naplaveniny neprechádzali aj na jeho pozemok.

18. Svedok N.. H.. Y. T. súdu uviedol, že je zamestnancom Mestského úradu, pôsobil v pozícii vedúceho oddelenia výstavby, pričom tam pracuje od 1.8.2015. Územný plán Mesta Veľký Šariš bol spracovaný v roku 2010, uznesením bol aj schválený. Pokiaľ ide o konkrétnu lokalitu, kde stojí dom pána X.É., tá bola definovaná ako verejná zeleň. V roku 2016 boli vykonané nejaké zmeny a doplnky, kde mestské zastupiteľstvo tento územný plán neschválilo a kde bola predložená vlastne zmena definície tohto pozemku z verejnej zelene na individuálnu bytovú zástavbu. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva táto navrhovaná zmena územného plánu nebola schválená. Mal by sa dodržiavať vždy územný plán, v ktorom tento pozemok pána X. bol definovaný ako verejná zeleň. Podľa jeho názoru tak nastala chyba

ešte v roku 2010, nakoľko dom pána X. tam už predtým stál a pozemok bol definovaný ako verejná zeleň. Samotnému stavebnému konaniu predchádza územné konanie. V tomto prípade bolo stavebné konanie zlúčené s územným konaním. V roku 2010 dom stavebníka už zakreslený bol. Nikdy na tento dom nebolo vydané búracie povolenie, resp. iné rozhodnutia, aby tento dom prestal existovať, dom bol postavený pred rokom 1976 a konanie o dodatočnom povolení stavby je pozastavené. Stavebný úrad nekonal z tohto dôvodu, že boli upovedomení žalobcom o tomto súdnom konaní, preto čakali na vyjadrenie súdu. Stavebník požiadal o drobnú stavbu, resp. o plotovú zábranu, ktorou by si chránil svoj pozemok pred zosuvom. Ťažko povedať či oplotením zapríčinil zosuv, resp. stabilizáciu svahu. Podľa názoru svedka stavebník spôsobil stabilizáciu daného svahu. Tento vodovod sa nachádza mimo pozemku pána X.. Z ohliadky, keďže sa uskutočnila aj ohliadka na mieste samom, vôbec nebolo zrejmé, že stavebník odkopáva svah. Činnosť pána X. ako stavebníka susediaceho pozemku spočívala v ochrane jeho pozemku. Stavba stavebníka je postavená na rozmedzí svahu, ktorý vykazuje znaky deštrukcie, v budúcnosti tento svah môže aj spadnúť. Druhá časť tohto pozemku je územie, kde je potrubie vodovodu, počas dažďov sa táto povrchová voda dostáva do podložia vodovodného potrubia a vyplavuje sa lôžko na pozemok pána X.. Pokiaľ ide o posudok spoločnosti GEOTON, ten sa zameral na zosuvný svah, ktorý je narušovaný vplyvom počasia, dažďom, snehom a mrazom. V prípade, že by tento svah spadol, spôsobí škodu obidvom tak žalobcovi, ako aj stavebníkovi pánovi X.. Druhá časť tohto posudku sa týka vodovodu. Osobne vidí pokles pozemku nad vodovodným potrubím, ale je ďaleko až 100 m od pána X. pokles deštrukcie, ktorá sa udiala ďaleko od pozemku samotného stavebníka. Ak by tam vodovod nebol, tak nedošlo by k vzniku naplavenín na pozemku pána X..

19. Svedok N.. H.. T. Y. R. uviedol, že vykonával činnosť stavebného dozoru na všetkých vodovodoch rieky Torysa, konkrétne aj na vodovode v časti Malý Šariš, ktorý trasoval a prechádzal cez pozemky žalobcu. Stavba začala v roku 2007 a zdá sa mu, že v roku 2009 aj skončila, presne si nepamätá. Stavba bola odovzdaná bez závad vodohospodárskemu podniku, ktorý ju prevzal ako investor tejto stavby. Nemá vedomosť o tom, aby v tom čase tam stál nejaký rodinný dom pri pozemku žalobcu. V prípade, ak by bol nejaký problém s vodohospodárskou stavbou, tak pani X., ktorá v tom čase vykonávala dohľad, by ho o tom upovedomila. Sám zakreslil parcely, cez ktoré prechádza vodovodné potrubie, rovnako zakreslil priestor, ktorý bol znehodnotený výstavbou tohto vodovodu z dôvodu usadzovania zeminy pozdĺž celého potrubia. Tak pozemok žalobcu, ako aj pozemok pána X. má šikmý ráz a tým, že pán X. ako stavebník začal stavať a vykonával rovinu, zasiahol do pozemku pána J. a začala sa zosúvať časť pôdy z pozemku pána J. na pozemok pána X.. Tým, že začalo dochádzať k zosuvu pôdy, mohlo to mať vplyv na funkčnosť samotného vodovodného potrubia. Na danom mieste sa jedná o prevýšenie 3 - 4 metre, v niektorých miestach až 5 metrov. Nie je si vedomý, aby bolo niečo podané na stavebnom úrade, a preto konštatoval, že nie je takýto betónový múrik postačujúci. Ak by nedošlo k odkopaniu svahu, takýto stav by nenastal, nemali by byť ďalšie následky, aj keď voda je tam nasmerovaná, je tam stále a rozoberá tento svah. Svedok nevidel aké mechanizmy tam išli, čo robil pán X.I., ma len vedomosť o tom, aký tam bol svah a aký je tam teraz. Vykonával stavebný dohľad nad vodovodným potrubím, ktoré bolo ukončené v roku 2009, dohľad nad stavbou pána X. nevykonával. V tomto prípade sa jedná o pokles zeminy nad potrubím v dôsledku vyplavovania piesku. Pri takýchto prácach je bežné, že k poklesu zeminy dôjde až v 95 %. Celé vodovodné potrubie je vedené pod svahom a to je práve problém, pretože tam môže dôjsť k poklesu zeminy a aj to, že voda vyplavuje piesok, a preto zemina sadá. S problémom sadania zeminy sa stretol až pri začatí výstavby pána X., presný rok si nepamätá.

20. Svedok N.. Y. X. súdu uviedol, že vybavoval reklamácie z podkladov, ktoré mu boli predložené. Na mieste činu však nebol. Pán z vodohospodárskej spoločnosti, ako aj pán N.. O. zbieral všetky reklamácie cez vodárenskú spoločnosť, nikdy nebol osobne prítomný na riešení na mieste samom. Písal a odovzdával dokumentáciu zhotoviteľovi stavby a myslí si, že sa robili aj stretnutia, ktoré riešili konkrétne problémy pri vybavovaní reklamácií so zhotoviteľom stavby a tiež za vodohospodársku spoločnosť zastrešovala stavbu Ing. X.. Ak si dobre spomína, prišla k ním sťažnosť pána N.. J., tak písali list na zhotoviteľa spoločnosť Chemkostav, ktorá bola zároveň garantom tejto stavby. Následne mal zhotoviteľ stavby 30 dní na reakciu. Zväčša tam aj volali, aby sa do 15 dní ozvali. Ak sa neozvali, tak písali ešte raz. Má vedomosť o tom, že spoločnosť Chemkostav uznala reklamáciu, mali tam navoziť hlinu, ale žalobca to zakázal práve pre vedenie tohto súdneho sporu.

21. Svedok N.. Y. X. uviedol, že má vedomosť o tom, že v tom čase boli vydané dve alebo tri rozhodnutia. Na stavebný úrad nastúpil 1.1.2012 a v tom čase už stavebné konanie bolo začaté. Prebehli všetky právne procesy, stavebný úrad rozhodnutie vydal na opravu - rekonštrukciu rodinného domu, ako aj

prípojky. Žalobca podal odvolanie, vec išla na Krajský stavebný úrad, ktorý rozhodnutie stavebného úradu zrušil pre procesné chyby a začalo sa celé konanie znova. Stavebník predložil stavebnému úradu podklady a žiadosti, následne oni vydali stavebné povolenie. Mesto Veľký Šariš ako stavebný úrad nikdy písomne alebo ústne nedalo súhlas stavebníkovi U. X. na odkopávanie daného svahu. Vždy, keď išli na tvár miesta, bolo to niekoľkokrát, nikdy nebol zaznamenaný žiadny zásah mechanizmami na tomto pozemku. Svah od jeho nástupu do funkcie až po poslednýkrát, keď bol na ohliadke na mieste samom, nijakým spôsobom zmenený nebol. Sadanie zeminy je úplne normálna vec, keď sa vykonávajú prekopávky, každý stavebný úrad v rámci celého Slovenska uloží povinnosť sledovať tieto prekopávky každé dva roky či zemina nesadá, nakoľko tá je organického pôvodu a je to prirodzená vec. V čase, keď prokurátor podal protest, zrušili ohlásenie, avšak podotkol, že toto ohlásenie sa týkalo výmeny strešnej krytiny, klampiarskych konštrukcií a výmenných fólií a bolo zrušené formou rozhodnutia zo strany Mesta Veľký Šariš. Pozemok, na ktorom začal stavať pán X. bola verejná zeleň. Pokiaľ ide o prvé stavebné rozhodnutie, ktoré vydalo Mesto Veľký Šariš, vydali ho zo strany nadriadeného orgánu a bolo zrušené pre tri alebo štyri procesné chyby, ako aj preto, že nebolo doručené projektantovi. Tieto chyby odstránili a následne vydali druhé stavebné rozhodnutie, ktoré opätovne bolo zrušené, kde už nadriadený orgán túto chybu vytkol, a potom už nezačínali nové konanie.

22. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len Zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 písm. a) a d) Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 517/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a d) Ústavy Slovenskej republiky <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

23. Súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na postup podľa Zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca na pojednávaní, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach za nezákonné rozhodnutie považoval Oznámenie Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, ktorým Mesto Veľký Šariš oznámilo, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav na rodinnom dome súp. č. XXX vo P. Š. na ulici L. X. Č.. X pre stavebníka U. X.. Za ďalšie nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda uviedol Rozhodnutia stavebného úradu č. Výst. XXXX/ XXXX zo dňa 17.7.2012 a rozhodnutie č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013.

24. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú:

1) subjekt - orgán štátu,

2) predmet (nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávnym úradným postupom porušený právny vzťah), 3) výsledok spočívajúci v škode, 4) príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom subjektu) a spôsobenou škodou, 5) protiprávnosť - nezákonnosť.

Tieto podmienky musia byť splnené všetky kumulatívne. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť.

25. Zodpovednosť štátu vzniká len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Zákon č. 514/2013 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - pojem nezákonné rozhodnutie nedefinuje. Možno konštatovať, že zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd otázku nezákonnosti nemôže riešiť ako otázku predbežnú, lebo už ju vyriešil orgán v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať súd, príslušný orgán, ako aj súd rozhodujúci o náhrade škody. V zmysle súdnej praxe, zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, teda môže založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť.

26. Súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku nezákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 16/2005, všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom.

27 . Súd sa pri svojom rozhodovaní riadil nasledujúcimi úvahami:

V Oznámení Mesta Veľký Šariš č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, Mesto Veľký Šariš ako stavebný úrad uviedlo stavebníkovi U. X., že nemá námietky voči ohláseniu stavebných úprav na rodinnom dome so súp. č. XXX vo P. Š. na ulici L. X. Č.. X v rozsahu:

- výmena strešnej krytiny a odkvapových žľabov,

- oprava a výmena vnútorných priečok, podláh a dlažby, okien a dverí,

- oprava fasády

- uloženie zámkovej dlažby cca 50 m2 pri vstupe do rodinného domu a garáže.

Voči uvedenému oznámeniu Mesta Veľký Šariš zo dňa 12.12.2012 bol dňa 30.5.2013 podaný protest prokurátora č. L. XX/XX-XX zo dňa 24.5.2013, v ktorom prokurátor uviedol a konštatoval nezákonnosť oznámenia k ohláseniu stavebných úprav č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, nakoľko mal za to, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokurátor mal za to, že vydaním tohto oznámenia stavebný úrad porušil § 55 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, keďže pre realizáciu prác na predmetnej stavbe nepostačovalo ohlásenie udržiavacích prác. Zároveň prokurátor konštatoval, že sa nejedná ani o stavebné úpravy v zmysle ustanovenia § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

28. Podľa názoru súdu uvedené Oznámenie Mesta Veľký Šariš k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 12.12. 2012 nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, ktorým žalobcovi bola spôsobená škoda. Z obsahovej stránky tohto oznámenia vyplýva, že stavebný úrad jednoznačne špecifikoval rozsah stavebných úprav pre stavebníka U. X. ako je výmena strešnej krytiny a odkvapových žľabov, oprava a výmena vnútorných priečok, podláh, dlažby, okien a dverí, oprava fasády, ako aj uloženie zámkovej dlažby. Podľa názoru súdu ani jedna z týchto činností nezakladala stavebníkovi U. X. na príslušnej stavbe rodinného domu so súp. č. XXX oprávnenie ani súhlas na odkopávanie svahu vo vonkajšom prostredí, tak ako to tvrdil žalobca. Napriek tomu súd konštatuje, že aj samotný stavebník, ktorého súd v konaní vypočul ako svedka, súdu uviedol, že sa necíti zo strany stavebného úradu byť zavádzaný a rovnako uviedol, že žiadne odkopávanie svahu na strane žalobcu neuskutočňoval, chránil len svoj pozemok, vyvážal z neho naplavenú zeminu. Zároveň konštatoval, že tá začala padať až výstavbou vodovodného potrubia, keďže si spomína ako tento pozemok vyzeral pred uskutočnením stavby vodovodného potrubia. Samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2017

uvádza, že odkopávanie svahu sa pre obyčajného človeka viaže k bežným činnostiam na teréne okolo stavby, čiže podľa názoru súdu aj samotný žalobca si je vedomý toho, že stavebník nemal súhlas, resp. rozhodnutie, ani akékoľvek vyjadrenie stavebného úradu, ktoré by ho oprávňovalo vykonávať práce spočívajúce v odkopávaní svahu, a teda opätovne je potrebné zdôrazniť, že tu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek rozhodnutím stavebného úradu a vznikom škody, o ktorej žalobca tvrdí, že mu týmto konaním vznikla. Svedok U. X. súdu uviedol, že jeho činnosť na pozemku nespočívala v odkopávaní svahu mimo jeho pozemku, ale v odnášaní, resp. odkopávaní naplavenej zeminy z jeho pozemku, resp. po hranici pozemku za účelom ochrany svojej nehnuteľnosti. To v konečnom dôsledku konštatovala aj samotná Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. a to vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2012, v ktorej práve žalobca sa sťažoval Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Prešov na sadanie vodovodu. V samotnom vyjadrení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 23.7.2012, ktoré je súčasťou súdneho spisu sa uvádza: ,,v časti vykonávania odkopávania svahu nad svojím objektom stavebníkom U. X. je sťažnosť neopodstatnená, nakoľko stavebník odkopáva naplavenú zeminu a neznižuje tým krytie vodovodného potrubia.“ Aj vypočutý svedok N.. H.. Y. T. uviedol, že samotný stavebník požiadal o drobnú stavbu, resp. o plotovú zábranu, ktorou by si ochránil svoj pozemok pred zosuvom. Touto svojou činnosťou spôsobil stabilizáciu svahu a činnosť stavebníka spočívala v ochrane svojho majetku. Zároveň uviedol, že ak by tam nebol vodovod, nedošlo by k vzniku naplavenín na pozemku pána X.. Svedok T. Y. R. uviedol, že je bežné, že pri takýchto stavbách vodovodu dochádza k poklesu zeminy a to až v 95%. Zároveň uviedol, že celé vodovodné potrubie je vedené pod svahom, a práve to je problém, pretože tam môže dôjsť k poklesu zeminy, voda vyplavuje piesok, a preto celá zemina sadá. Vypočutý svedok N.. Y. X. uviedol, že spoločnosť Chemkostav ako zhotoviteľ stavby vodovodného potrubia chcela doviesť zeminu, avšak žalobca ich práve kvôli vedeniu tohto súdneho sporu na pozemok nepustil. N.. Y. X. zároveň uviedol, že sadanie zeminy nad potrubím je úplne bežným javom, keďže sa vykonávajú prekopávky a tieto sa potom sledujú. Mesto ako stavebný úrad nikdy nedalo písomný, ani ústny súhlas stavebníkovi U.G. X. na odkopávanie svahu. Zároveň pri ohliadke nikdy nezistil zásah mechanizmov na tomto pozemku.

29. Pokiaľ by súd mal za nezákonné rozhodnutie považovať rozhodnutia Mesta Veľký Šariš ako stavebného úradu č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 17.7.2012, ako aj rozhodnutie č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013 súd konštatuje, že tieto boli zo strany Krajského stavebného úradu ako nadriadeného orgánu zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové konanie. Žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí stavebného úradu tak nenadobudli právoplatnosť, preto súd môže konštatovať, že stavebník nebol za žiadnych okolností oprávnený vykonávať akékoľvek činnosti, na ktoré sa vyžadovalo povolenia stavebného úradu. Pri týchto rozhodnutiach absentuje podmienka uvedená v zákonnom ustanovení § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, nakoľko tieto rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť. Podľa názoru súdu tak preto nie je možné na základe týchto rozhodnutí si uplatňovať nárok na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

30. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v tomto prípade sa jedná aj o nesprávny úradný postup spočívajúci v činnosti stavebného úradu, ktorý postupoval v rozpore s územným plánom, resp. v rozpore so stavebným zákonom, nedodržal lehoty na vydanie rozhodnutia v konaní, keď stavebný úrad nekonal v stavebnom konaní, naopak, po zrušení jeho prvého rozhodnutia vydal vo veci súhlas pre práce, na ktoré bolo nevyhnutné stavebné povolenie, v dôsledku čoho meritórne rozhodnutie vydal v rozpore s § 49 ods. 2 správneho poriadku po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty, v danom prípade takmer po roku od vrátenia spisu odvolacím orgánom, pričom novým rozhodnutím opätovne porušil zákonné ustanovenia a rozhodnutie bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie, čo je možné definovať za nesprávny úradný postup. Ak by stavebný úrad konal podľa zákonných ustanovení, ohlásenie nevydal, v zákonnej lehote rozhodol a určil podmienky na dokončenie stavby alebo nariadil úpravy už realizovanej stavby, nebolo by k vzniku škody na pozemku žalobcu došlo, zabránilo by sa sadaniu stavby vodovodu či už uložením povinnosti stavby oporného múra, alebo povinnosti úprav vlastníka stavby Východoslovenskej vodárenskej spoločností, a.s. a práve takéto konanie stavebného úradu je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup, k tomu súd uvádza:

31. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. V prípade, ak v konaní správneho orgánu bolo vydané

rozhodnutie v rozpore so zákonom, má žalobca možnosť využiť opravné prostriedky, na základe ktorých bude konštatované, že dané rozhodnutie je nezákonné a až v prípade konštatovania jeho nezákonnosti sa podľa názoru súdu môže žalobca domáhať náhrady škody z nezákonného rozhodnutia a nie z nesprávneho úradného postupu.

32. Je potrebné zdôrazniť, že zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Je možné konštatovať, že úradný postup je postup orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov konania. Pokiaľ štátny orgán zisťuje podklady a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady, dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za takéto rozhodnutie je možné považovať aj pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti.

33. Hoci nie je vylúčené, aby škoda bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vydaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť štátu za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závisle od posúdenia príčinnej súvislosti medzi postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

34. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, to znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri nesprávnom úradnom postupe nevznikla, musí ísť teda o priamu nielen sprostredkovanú príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázku právnou, pretože súd tak urobí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejmé závislý na skutkovom zistení.

35. Súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek rozhodnutím mesta a jemu spôsobenou škodou. Stavebník podľa názoru súdu nedisponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým by boli povolené stavebné práce spočívajúce v odkopávaní svahu. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 292/2006 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod poradovým číslom 2/2008, podľa ktorého pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť. Príčinná súvislosť musí byť s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Štát nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére fyzickej alebo právnickej osobe po vydaní nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

36. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal základné predpoklady pre absolútnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup môžu mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve iba nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť totiž podľa súdnej praxe nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priame spôsobenie príčiny a následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku a vyvolá ho.

37. Súd konštatuje, že aj samotný žalobca vo svojej žalobe, keď predložil záverečnú správu spoločnosti GEOTON, s.r.o. Košice uvádza a pripúšťa, že podľa realizácie vodohospodárskych prác

Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. nebol vykonaný geologický prieskum, čo malo vplyv na zvolený technologický postup pri realizácii týchto prác, čo v súvislosti s činnosťou stavebníka viedlo k vzniku spôsobenej škody. Zároveň uvádza, že neodborne zvolený technologický postup bez nevyhnutného geologického prieskumu v spojení s neopodstatnene vydaným súhlasom na realizáciu stavby pre stavebníka je preto potrebné vyhodnotiť ako protiprávne konanie, ktoré v príčinnej súvislosti s realizovanými vodohospodárskymi prácami a činnosťou stavebníka viedlo k vzniku škody. Zároveň v poslednom svojom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že k poklesu a následne zosuvu zeminy na predmetnú trasu nebol vyhotovený inžiniersko geologický prieskum, pričom trasa vodovodného potrubia bola zmenená z dôvodu majetkového vysporiadania sa pozemkov. Žalobca predložil list spoločnosti Stavoprojekt, s.r.o. Prešov zo dňa 29.11.2012, z ktorého vyplýva táto skutočnosť. Rovnako predložil list spoločnosti Hydroarch, s.r.o., list vystavený N.. H.. R. z 28.5.2013, z ktorého vyplýva, že trasa vodovodu bola realizovaná v odchýlke tak, ako to uvádza v priloženej situácii, nakoľko kvôli terénnym podmienkam šikmý svah, projektovaná trasa nebola možná. Zo strany Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. ako vlastníka vodovodného potrubia bol neodborne zvolený technologický postup bez nevyhnutného geologického prieskumu v spojení so zmenou trasy, bez súhlasu stavebného úradu, t.j. bez vydania právoplatného stavebného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením príslušným stavebným úradom. Podľa názoru súdu práve tento postup mohol mať za následok taktiež sadanie zeminy nad vodovodným potrubím. Podľa výsluchu stavebníka jeho činnosti nespočívali v odkopávaní svahu, ale tak ako uviedol v odnášaní odplavovanej zeminy, ktorá je nanášaná nad dom, čo je spôsobené sadaním výkopu nad prívodným potrubím stavby vodovodu za účelom ochrany svojej nehnuteľnosti. Súd vypočul svedka N.. X., avšak aj z listiny ním podpísanej dňa 23.7.2012 vyplýva, že reklamáciu považujú za opodstatnenú v časti sadania ryhy, keďže v zmysle platnej zmluvy na túto stavbu sa vzťahujú ešte záručné podmienky. Po prešetrení v teréne bol dňa 16.7.2012 zaslaný reklamačný list dodávateľovi stavby na urýchlené odstránenie závady. V časti vykonávania odkopávania svahu nad svojím objektom stavebníkom U. X. bolo konštatované, že sťažnosť je neopodstatnená, nakoľko stavebník odkopáva naplavenú zeminu a neznižuje tým krytie vodovodného potrubia. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede tohto vypočutého svedka. Zároveň tento svedok súdu uviedol, že požiadali zhotoviteľa stavby spoločnosť Chemkostav, a.s. o odstránenie závad v rámci reklamačného konania. Zhotoviteľ stavby chcel v rámci reklamácie túto vadu odstrániť, uznať reklamáciu, avšak zo strany žalobcu nebol zhotoviteľ spoločnosť Chemkostav, a.s. pustený na pozemok žalobcu s odôvodnením, že na súde prebieha tento súdny spor.

38. Súd v neposlednom rade poukazuje na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že pri stavbe vodovodného potrubia je bežným javom sadanie zeminy, hliny nad vodovodom po jeho výstavbe. Zároveň z výpovede svedkov vyplynulo, že sadanie zeminy hliny bolo zaznamenané aj vedľa stavby pána X., čiže nielen nad jeho pozemkom, a teda v lokalite ktorá nebola dotknutá namietanými stavebnými aktivitami, ktoré mal vykonávať stavebník za svojím domom do svahu. Je preto možné jednoznačne skonštatovať, že v tomto prípade absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu a vznikom škody na strane žalobcu.

39. Ešte na doplnenie odôvodnenia svojho rozhodnutia súd uvádza a poukazuje na zákonné ustanovenia § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca vo svojich žiadostiach o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.4.2014 vôbec nešpecifikoval a neoznačil nesprávny úradný postup. Ten špecifikoval iba vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní spolu so svojou právnou zástupkyňou, ako aj v neskorších písomných podaniach. Súd má tak za to, že nebola splnená podmienka uvedená v paragrafe 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

40. Z dôvodu, že súd mal za to, že neboli splnené kumulatívne hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania. Naopak, trovy konania si uplatnil žalovaný, ako aj intervenient, z tohto dôvodu súd rozhodol o tom, že majú nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným postupom podľa § 262 vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.