Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3C-269-2014.pdf
PDF · 132.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ Ľ. B. K.. XX.XX.XXXX, I. O. Č. XXX 2/ P. B.Ž., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Č. XXX o návrhu žalovaného o povolenie obnovy konania pôvodne vedeného pod sp.zn. 3Ro/437/2011 v konaní o povolenie obnovy konania zastúpeného JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, AK Námestie slobody 6, Vranov n/T, IČO: 47 100 885, t a k t o
rozhodol:
Návrh žalovaného na povolenie obnovy konania zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalovaný v 1.rade vo veci sp.zn. 3Ro/437/2011 dňa 22.12.2014 podal na tunajšom súde návrh na obnovu konania, ktoré bolo vedené na tunajšom súdu pod sp.zn. 3Ro/437/2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že uvedené rozhodnutie je nezákonné, pretože bolo vydané v rozpore s § 172 ods. 9 OSP, v zmysle ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Taktiež má za to, že súd nezohľadnil a neaplikoval vo svojom rozhodnutí ustanovenia § 52 a nasl. OZ týkajúce sa spotrebiteľského práva. Takýto platobný rozkaz nemal byť vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve nikdy vydaný a jeho vydaním súd porušil európske právo na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Až dňa 19.12.2014 sa dozvedel, že v uvedenej veci súd mal preskúmať návrh v intenciách hore uvedených ustanovení OZ a platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože v uvedenom konaní bol v pozícii spotrebiteľa. Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Poukázal na to, že podľa § 228 ods. 2 OSP návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Podľa § 230 ods. 1, ods. 2 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
2. Žalobca s návrhom žalovaného na obnovu konania nesúhlasil. Poukázal na to, že nebola dodržaná zákonná lehota a na to, že všetko prebehlo v súlade s platným právom pri zohľadnení európskeho práva a na to, že právna dovolenosť a či rozpor s dobrými mravmi môže byť posudzovaná len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
3. Uznesením zo dňa 7.10.2015 súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel a obnovu konania povolil. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Na základe podaného Krajskú súd v Prešove uznesením zo dňa 15.02.2017 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. V odôvodnení uviedol, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v rozhodnutiach o návrhu na obnovu konania je treba označovať účastníkov podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní, avšak s uvedením toho, kto z nich podal návrh na obnovu („k návrhu žalovaného na obnovu konania“). Ďalej je treba zdôrazniť to, že pri rozhodovaní o obnove konania je súd viazaný rozsahom, v akom ten kto navrhuje obnovu konania právoplatné rozhodnutie svojim návrhom napadol. Z návrhu na povolenie obnovy konania, a to čl. 4 je evidentné, že žalobca dôvod obnovy konania odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p. Až následne vo vyjadrení zo dňa 3. 9. 2015 uvádza dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. a) a písm. e) O.s.p.. Táto skutočnosť je významná najmä z hľadiska toho, či návrh na povolenie obnovy konania bol podaný včas pokiaľ ide o dôvod uvádzaný v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p., tu je treba uviesť, že podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1 vzťahovať na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Pretože sa v skrátenom konaní podľa § 172 až § 175 O.s.p. nevykonáva dokazovanie, neprichádza do úvahy použitie dôvodu uvedeného v ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. a poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Vzhľadom na to, že obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a pretože o nedostatku tohto procesného zavinenia nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor (námietka), bude zrejme možné povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak tu sú nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ nemohol použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k podaniu odporu, rieši inak predbežnú otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo v ktorej bol povinný vychádzať z rozhodnutia iného orgánu. Keďže sa týmito úvahami súd prvej inštancie neriadil, jeho rozhodnutie bolo treba podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude riadiť právnym názorom vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení a v zmysle tohto potom o návrhu žalobcu rozhodne
4. Na základe uvedeného súd opätovne vec prejednal v zmysle pokynu Krajského súdu.
5. Z dokazovania zistil nasledujú skutkový stav:
6. Zo súdneho spisu sp. zn. 3Ro/437/2011 má súd za preukázané, že dňa 28.09.2011 bol podaný návrh na vydanie platobného návrhu zo strany spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. voči Ľ. B. a P. B.. Podanie návrhu spoločnosť odôvodnila tým, že dňa 21.06.2004 uzavrel postupca s odporcami v 1/, v 2/rade Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru zo strany postupcu odporcom v 1/, v 2/rade. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca odporcom v 1/, v 2/rade peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 100.000,- Sk. Podmienkou poskytnutia mimoriadneho medziúveru je uhradenie poplatku za správu vkladového účtu za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia vo výške 2.400,- Sk. Po splnení podmienok uvedených v čl. I. bod 3 Zmluvy sa postupca zaviazal poskytnúť odporcom v 1/, v 2/rade stavebný úver vo výške rovnajúcej sa rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri prideľovaní cieľovej sumy. Podľa čl. IV Zmluvy sa odporcovia v 1/, v 2/rade zaviazali po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 725,- Sk a po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 974,- Sk. Z dôvodu, že odporcovia boli v omeškaní s platením dojednaných splátok úveru podľa čl. IV zmluvy, čím porušili podmienky zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 17.10.2007. Postupca ku dňu 30.11.2007 vyčíslil pohľadávku vo výške 115.668,79 Sk (3.839,50 eur), z čoho istina je vo výške 3.565,26 eur, zmluvný úrok vo výške 35,42 eur, sankčný úrok vo výške 238,81 eur. Odporcovia v 1/, v 2/rade do dňa podania tohto návrhu dlžnú sumu neuhradili. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. S účinnosťou novely 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. ako o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Z dokladov nachádzajúcich sa v spise sp. zn. súd zistil, že medzi pôvodným veriteľom Č. W. W., U..W.. a Ľ. B. a P. B. bola dňa 21.06.2004 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXX. Predmetom bol medziúver vo výške 100.000,-Sk, ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť za podmienok dohodnutých v zmluve.
8. Zo zistení súdu vyplýva, že vo veci sp.zn. č. k. 3Ro/437/2011, vydal Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 30.11.2011 platobný rozkaz, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 22.12.2011 proti ktorému nepodal odpor. Žalovaní boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 3.839 € s prísl.
9. Žalovaný v 1/rade vo veci obnovy konania vo vyjadrení doručenom súdu až dňa 07.09.2015 uviedol, že právnym titulom pre uplatnenie nárokov žalobcu bola Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 21.06.2004 uzatvorená medzi Č. W. W.U., U.. W.. a žalovaným a jeho manželkou P. B.S.. Žalovaný však nemá vedomosť o tom, že by podpísal uvedenú zmluvu, ako aj to, že podpis na zmluve je jeho. V uvedenom období mali s manželkou (v platobnom rozkaze uvedená ako odporca 2) vzťahové problémy a v roku 2005 sa rozviedli. Finančné otázky v rodine riešila prevažne manželka, ktorá určitý čas aj pracovala v tejto oblasti. Dokonca ani nemá vedomosť, že by prevzal do vlastných rúk platobný rozkaz.
10. Uvedený spor súd takto právne posúdil.
11. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) a e) O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
12. Podľa § 228 ods. 2 O. s. p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa
dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá tri mesiace. Začiatok tejto lehoty plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá tri roky a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Lehoty /subjektívna i objektívna/ na podanie návrhu na obnovu konania sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. (rozhodnutie NS SR zo dňa 26. novembra 2007, sp. zn. 1 Obdo 34/2006). Platobný rozkaz č. k. 3Ro/437/2011 sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 22.12.2011 a návrh na obnovu konania bol podaný emailom 22. decembra 2014 a osobne podaný v zákonnej lehote troch pracovných dní, z čoho je zrejmé, že bol podaný v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel dňa 19.12.2014, kedy za účelom poskytnutia právnych služieb navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Martiny Fabianovej. Žalovaný bol informovaný o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v znení § 53 ods. 4 OZ (platného v čase uzatvorenia zmluvy) neplatné a na základe ktorých si žalobca uplatňoval svoje nároky, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný uvádza, že sám seba považuje sa priemerný subjekt práva a ak by bol vedel o týchto skutočnostiach, určite by sa bránil a vyhľadal skôr právne služby. Návrh na obnovu konania bol podaný dňa 22.12.2014, teda v rámci subjektívnej a objektívnej lehote. Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Subjektívny prvok každej lehoty je daný tým, že počítanie sa odvíja od subjektívne daného momentu zistenia. Taktiež má za to, že súd nezohľadnil a neaplikoval vo svojom rozhodnutí ustanovenia § 52 a nasl. OZ, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch a iné týkajúce sa spotrebiteľského práva, pretože žalobcovi boli priznané nároky z neprijateľných zmluvných podmienok ako napr. poplatok za správu vkladového účtu vo výške 2.400,- Sk, sankčné úroky vo výške 238,81 €, poplatok za spracovanie a schválenie úverového prípadu vo výške 3.000,- Sk, ktorý v zmysle článku VII. bod 2 zmluvy mal veriteľ inkasovať pri prvom čerpaní úveru zo sumy úverových prostriedkov a pod.. Uvedené poplatky a sankcie boli judikované slovenskými súdmi ako neprijateľné, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech veriteľa. V uvedenej veci platobný rozkaz nemal byť vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve nikdy vydaný. Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka aj vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. V neprospech žalovaného ako spotrebiteľa došlo k dojednaniu neprimeraných sankcií, a to zmluvných pokút, sankčného úroku a poplatkov, k dojednaniu nejasných a pre spotrebiteľa nezrozumiteľných podmienok zmluvy, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia sankcie. Tak ako bolo uvedené vyššie, podmienky zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach nemôžu obstáť už len so zreteľom na ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nejakých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania okresného súdu. Poukazujeme aj na to, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s rozhodnutiami ESD a to Rozsudkom Súdu z 27.06.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21.11.2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA. V prípade konania vo veci Oceáno Gruppo Editorial, Európsky súdny dvor rozhodol, že: „Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EEC z 5.4.1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.“ V prípade D. W., Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky, možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Vzhľadom na vyššie
uvedené poukazujme na to, že napádané rozhodnutie je v priamom rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami ESD, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd porušil komunitárne právo zamerané na ochranu spotrebiteľa. Dal do pozornosti aj rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko (č.1) zo dňa 06.12.2007 v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1. Je toho názoru, že v pôvodnom konaní súd pri svojom rozhodovaní nebral zreteľ na judikatúru slovenských súdov a Európskeho súdneho dvora ohľadom ochrany spotrebiteľa, t.j. nebral v úvahu skutočnosti a dôvody, ktoré v konečnom dôsledku by mohli privodiť pre navrhovateľov priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluvu a súd sa v pôvodnom konaní v tomto smere nezaoberal jednotlivými dojednanými zmluvnými podmienkami z hľadiska ich primeranosti a to čoho, či takýmto dojednaním nebola spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
13. Návrh na obnovu konania bol podaný v čase platnosti OSP, a preto súd dôvody posudzoval podľa toho zákonného predpisu účinného v čase jeho podania.
14. Konanie o obnovu konania sa však riadi procesným predpisom účinným v čase rozhodovania, teda už CSP.
15. Podľa ust. § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
16. Podľa ust. § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
17. Podľa ust. § 411 ods. 1,2 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
18. Podľa ust. § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a)bola podaná oneskorene, b)bola podaná neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d)ide o dôvod uvedený v § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> alebo e)je zjavne nedôvodná.
19. Podľa ust. § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
20. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.), právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak a) môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
21. Podľa § 230 ods.1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
22. Podľa § 230 ods.2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. c), c) § 228 ods. 1 písm. d), d) § 228 ods. 1 písm. e).
23. Podľa. § 231 O.s.p., návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.
24. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
25. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
26. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
28. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
30. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
32. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
36. Súd v danej súvislosti uvádza, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
37. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli preskúmané a eventuálne i zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je tradičným druhom mimoriadneho opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov. Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je možné napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná.
38. Právna úprava účinná v čase podania návrhu na obnovu konania definuje päť dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania - § 228 ods. 1 písm. a) až e). Pokiaľ sa jedná o dôvod obnovy konania uvedený v písm. e), je nepochybné, že ide o vyjadrenie nadradenosti komunitárneho práva právu vnútroštátnemu (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako je zrejmé, že rozhodnutie Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev (na rozdiel od dôvodu pod písm. d)) nemusí byť vydané bezprostredne v súvislosti s pôvodným konaním. Nadväzne je teda možné vyvodiť záver, že súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania prejudiciálne posúdi súlad pôvodného meritórneho rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
39. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, po preskúmaní veci, a to návrhu na obnovu konania, ako aj pripojeného spisu sp.zn. 3Ro/437/2011 s prihliadnutím na právny názor Krajského súdu je súd toho názoru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný.
40. Pri rozhodovaní o obnove konania je súd viazaný rozsahom, v akom ten kto navrhuje obnovu konania právoplatné rozhodnutie svojim návrhom napadol.
41. Z návrhu na povolenie obnovy konania, a to čl. 4 je zrejmé, že žalobca návrh na obnovu konania odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p. Až následne vo vyjadrení zo dňa 3. 9. 2015 uvádza dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. a) a písm. e) O.s.p.. To je zrejmé z obsahu návrhu a jeho časti IV kde špecifikoval podľa ktorého ustanovenia podal návrh. To, že všeobecne v texte v čl. III svojho návrhu poukázal aj na ust. § 228 ods. 1 písm. e) OSP nemôže mať význam pre posúdenie toho podľa akého
zákonného ustanovenia bol podaný návrh na obnovu konania. Súd je viazaný návrhom a zdôvodnením návrhu, ktorý sa nachádza v časti IV.
42. Je zrejmé, že ak sa návrhom na obnovu domáhal aj podľa ust. § 228 ods. 1 písm. e) OSP domáhal sa ho až v zmysle podania zo dňa 03.09.2015 doručeného súdu dňa 07.09.2015 na pojednávaní. V tomto smere je návrh podaný oneskorene. Navyše je súd tohto názoru, že nie sú splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia pretože toto ustanovenia predpokladá, že súdne rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Túto skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. V pôvodnom návrhu na obnovu konania nepomenoval v rozpore s ktorým konkrétnym rozhodnutím Súdneho dvora je uvedené rozhodnutie, ktoré napáda návrhom na obnovu konania v rozpore. V návrhu len všeobecne konštatuje rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS, čo nie je súdne rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
43. Pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) a písm. b) O.s.p., je potrebné poukázať na to, že podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1 vzťahovať na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
44. V skrátenom konaní podľa § 172 až § 175 O.s.p. nevykonáva dokazovanie, neprichádza do úvahy podľa názoru Krajského súdu použitie dôvodu uvedeného v ust. § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. a poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Vzhľadom na to, že obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a pretože o nedostatku tohto procesného zavinenia nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor (námietka), bude zrejme možné povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak tu sú nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ nemohol použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k podaniu odporu, rieši inak predbežnú otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo v ktorej bol povinný vychádzať z rozhodnutia iného orgánu. Z návrhu na obnovu konania a pripojeného spisu 3Ro /437/2011 je zrejmé, že žalovaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu nepodal.
45. Aplikácia ust. § 228 ods. 1 písm. b) podľa právneho názoru Krajského súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, neprichádza, tak ako je to uvedené do úvahy. Preto je návrh v zmysle tohto ustanovenia nedôvodný.
46. Pokiaľ ide o ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP je možné povoliť obnovu len vtedy, ak tu sú nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ nemohol použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k podaniu odporu, rieši inak predbežnú otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo v ktorej bol povinný vychádzať z rozhodnutia iného orgánu. Z návrhu na obnovu konania a pripojeného spisu 3Ro/437/2011 je zrejmé, že žalovaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu nepodal. Ani sa ničím v konaní nebránil. Preto ani v tomto prípade neprichádza aplikácia tohto ustanovenia pre povolenie obnovy, pretože neboli splnené zákonne podmienky citované v ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP.
47. Na základe uvedeného preto súd po opätovnom prejednaní veci návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol.
48. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že návrh ohľadom dôvodov uvedených v ust. § 228 ods. 1 písm. a, b) OSP bol podaný včas ( s výnimkou dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e) ako je to už vyššie uvedené) nakoľko súd zistil, že pôvodne, vzhľadom na obsah vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa (pôvodného žalovaného), súd zistil, že na tunajšom súde bol zapísaný návrh na obnovu konania ešte v jednej veci 11C 205/2014. Tam bol podaný návrh mailom bez zaručeného elektronického podpisu dňa 22.12.2014, tak ako uviedol zástupca navrhovateľa (pôvodného žalovaného) s tým, že následne bol zapísaný ako nový návrh originál ďalší pod sp. zn. 3C 269/2014 pričom sa malo jednať o doručenie originálu podania, ktoré bolo pôvodne podané len mailom. Súd v tomto spise 11C 205/2014 na podanie, ktoré bolo doručené neprihliadal nakoľko v tomto čase vlastne nemal vedomosť o tom, že bol podaný nejaký ďalší návrh a bol zapísaný následne nový návrh. Avšak z obsahu spisu vyplýva, že
podanie vo veci 3C 269/2014 je vlastne len spresnením podania vo veci 11C 205/2014, ktoré bolo podané v zákonnej lehote pretože uznesenie - platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2011, teda podľa zákona objektívna lehota na podanie návrhu uplynula dňa 22.12.2014. Dňa 22.12.2014 bol návrh na obnovu podaný s tým, že bol v lehote do 3 dní doplnení pretože aj napriek tomu, že ďalšie podanie bolo doplnené dňa 29.12.2014 bolo doplnené včas vzhľadom na to, že posledný deň na ktorý vlastne pripadá lehota 26.12.2014 bolo voľno a teda z uvedeného vyplýva, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. Preto sa ním súd zaoberal.
49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Keďže súd návrh žalovaného na obnovu konania zamietol, úspešný bol žalobca v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere 100% O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.