Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_1Co-298-2017.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Subarea
1Co/298/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore navrhovateľov X/ Ľ. P., F.. XX.X.XXXX I. X/ E. P., F.. XX.X.XXXX, Z. T. T. XXX/XXG, zastúpených Mgr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom, Štefánikova 17, proti veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 a dražobníkovi DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova č. 6, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní Slovenskej sporiteľne a.s. a DRAŽOBNÍKA, s.r.o., proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.7.2017 č.k. 16C/42/2017-52 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil Slovenskej sporiteľni a.s. a DRAŽOBNÍKOVI, s.r.o., ako žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností spojeného s ich nakladaním, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam:
a)byt č. X F. X. p. bytového domu so súp. č. XXX, R. T., K. T. R. H. F. K., postavený na pozemku ako parcely registra evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXX. Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape: pare. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX E., H.. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX;
b) byt č. X F. X. p. bytového domu so súp. č. XXX, R. T., K. T. R. H. F. K., postavený na pozemku ako parcely registra evidovaný na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XXXX/XXXXX. Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX E., H.. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Okresného úradu E., katastrálny odbor LV č. XXXX, Z. E., obec H. F. K., katastrálne územie H. F. K. a to až do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva.
2. Navrhovateľom zároveň uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva. Úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Týmto uznesením súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovatelia domáhali na základe tvrdenia, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa XX.X.XXXX č. XXXXXXXXXX bol im poskytnutý úver vo výške 13.610,- eur (410.000,- Sk). Z dôvodu prestania splácania tohto úveru, pristúpila Slovenská sporiteľňa a.s. k výkonu záložného práva, ktoré malo byť zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Uviedli, že uvedenú zmluvu nemajú k dispozícii a táto ani nebola uvedená v Zmluve o splátkovom úvere. Konštatovali, že realizácia záložného práva sa vykonáva podľa Zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkom DRAŽOBNÍK, s.r.o. Košice. Uviedli, že táto spoločnosť dala vypracovať znalecký posudok č. 65/2017 zo dňa 6.4.2017, za účelom stanovenia hodnoty dražených nehnuteľností, proti ktorému navrhovateľka v 1. rade podala námietky majúc za to, že cena v tomto znaleckom posudku bola účelovo stanovená a nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností. Dražobník na základe toho dal vypracovať nový znalecký posudok, v ktorom však bola cena ešte nižšia. Proti tomuto znaleckému posudku už navrhovatelia námietky nepodali. Domáhajú sa vypracovania znaleckého posudku nezávislým súdnym znalcom, ktorý určí skutočnú hodnotu dražených nehnuteľností. Konštatovali, že dňa XX.X.XXXX bolo vykonané prvé kolo dobrovoľnej dražby, na ktorej však predmet dražby nebol vydražený. Poukázali na to, že v dražených nehnuteľnostiach bývajú spolu so svojimi dvoma deťmi Róbertom a Miriam, žiadne iné bývanie nemajú a nemajú ani možnosť si ho nejakým spôsobom zabezpečiť. K nesplácaniu dlhov, ktoré viedlo až k výkonu záložného práva došlo nedopatrením, pretože navrhovatelia majú so Slovenskou sporiteľňou a.s. a inými inštitúciami uzavretých viacero úverových vzťahov a pri splácaní jednotlivých dlhov pozabudli na ten, ktorý je predmetom tohto konania. Majú snahu vyplatiť svoj dlh a vynaložia maximálne úsilie, aby neprišli o strechu nad hlavou.
4. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že pri nariadení neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil že jeho nárok je ohrozený. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili, že ich vlastnícke právo je ohrozené, nakoľko vydražením nehnuteľnosti by došlo k nezvratnému zbaveniu vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti, čím by sa značným spôsobom oslabilo ich postavenie ako vlastníkov a takto im je potrebné poskytnúť ochranu. Konštatoval, že cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľov v tomto prípade je dosiahnuť stav, aby nemuseli opustiť nehnuteľnosť v ktorej bývajú spolu so svojimi deťmi a aby iné osoby nemali právo dočasne do nehnuteľnosti vstupovať a s touto nehnuteľnosťou disponovať s tým, že navrhovateľov bude možné do rozhodnutia vo veci samej považovať za oprávnených držiteľov veci v súlade s § 129 Občianskeho zákonníka. Na základe toho súd prvej inštancie vyhodnotil ich návrh ako dôvodný a preto mu vyhovel.
5. Proti uzneseniu podali včas odvolanie tak dražobník ako aj veriteľ. Obaja žiadali napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Dražobník vo svojom odvolaní vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce majúc za to, že miestnu príslušnosť v tomto prípade je potrebné posudzovať podľa § 15 ods. 1 C.s.p. a všeobecným súdom v danom prípade je súd v obvode ktorého majú sídlo. Teda buď Okresný súd Bratislava III alebo Okresný súd Košice I. Je toho názoru, že v danom prípade nie je dôvod pre posúdenie miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a/ C.s.p., keďže predmetom sporu nie sú práva a povinnosti, resp. výkon práv, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou.
6. Svoje odvolanie zakladá na dôvode uvedenom v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ a písm. h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že zo strany navrhovateľov neboli preukázané zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia a to z dôvodu, že títo svojím podaním neosvedčili naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, či akúkoľvek hroziacu bezprostrednú ujmu. Dôvody návrhu považuje za zmätočné a navzájom si odporujúce s poukazom na to, že súdne rozhodnutie ukladá navrhovateľom povinnosť podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva, pričom v podaní samotných navrhovateľov nie sú uvádzané skutočnosti, ktoré by možnosť neexistencie záložného práva (hoc aj teoreticky) umožňovali, resp. nasvedčovali. Je toho názoru, že práve navrhovatelia svojimi tvrdeniami legitimujú a osvedčujú nárok na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dôvod uvádzaný v návrhu spočívajúci v tvrdení, že cena nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby bola neprimerane nízka nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 3.10.2013 podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Poukazuje na to, že dražba
je vykonávaná v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom tento v § 12 ods. 1 ukladá dražobníkovi zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Má za to, že podkladom pre stanovenie najnižšieho podania na dražbe môže byť výlučne znalecký posudok, ktorého objektívne vypracovanie zabezpečí dražobník. Na určenie ceny nehnuteľnosti zákon autorizuje znalca, teda osobu ktorej činnosť je špeciálna a odborná, vykonávaná za podmienok ustanovených v zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. Má teda za to, že svoju povinnosť dražobníka si splnil tým, že zabezpečil ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom.
7. Veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. svoje odvolanie zakladala na tvrdení, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že neboli preukázané základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým v tom, že zo strany navrhovateľov nebola ani osvedčená danosť práva. Považuje za zarážajúce, že súd dospel k záveru o údajnom pravdepodobnom práve navrhovateľov bez toho, aby títo predniesli akékoľvek skutkové tvrdenie, ktoré by tomu zodpovedalo. Práve naopak, títo výslovne potvrdili, že porušili svoje zmluvné povinnosti zo Zmluvy o splátkovom úvere, v dôsledku čoho banka pristúpila k začatiu výkonu záložného práva. Súd teda úplne ignoroval, že bola splnená jediná relevantná zákonná podmienka na začatie výkonu záložného práva a to existencia splatnej zabezpečenej pohľadávky, tak ako to vyplýva z ust. § 151j ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie bolo vydané výlučne na základe vyhlásení žalobcov (neosvedčených), ktoré postrádajú akúkoľvek právnu relevanciu a nie sú prípustným dôvodom pre priznanie odkladu výkonu záložného práva alebo dobrovoľnej dražby, ktorý bol iniciovaný po omeškaní žalobcov, pričom títo nevyužili ani príležitosť na nápravu protiprávneho stavu. Má za to, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva osvedčenie akejkoľvek konkrétnej skutočnosti pre ktorú by mal byť výkon záložného práva neprípustný a výroku súdu nezodpovedá žiadna právna úprava. Skutočnosť, že sa jedná o obydlie niektorého z navrhovateľov nemôže sama o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva, ani jeho následného výkonu. Navyše súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na okolnosti týkajúcej sa obydlia navrhovateľov bez toho, aby títo akokoľvek procesne relevantne osvedčili, že byty, ktorých sa týka nariadenie neodkladného opatrenia sú ich skutočným obydlím.
8. Navrhovatelia sa k odvolaniam nevyjadrili.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie dražobníka obsahuje aj námietku miestnej príslušnosti súdu odvolací súd sa prioritne vyporiadával s jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Miestne príslušným súdom na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej.
10. Podľa ust. § 20 písm. a/ C.s.p. namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.
11. Citované ustanovenie upravuje výlučnú miestnu príslušnosť. Jej podstatou je, že v prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 20 neprichádza do úvahy ani všeobecný súd žalobcu ani súd daný na výber. To znamená, že na konanie a rozhodnutie vo veci nebude príslušný iný súd ako ten, ktorý je taxatívne vymenovaný v komentovanom ustanovení. Medzi takto taxatívne vymedzenými prípadmi výlučnej miestnej príslušnosti je aj miestna príslušnosť súdu v obvode, ktorého je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Táto výlučná príslušnosť sa aplikuje na spory o existencii práv k nehnuteľnosti, vlastníckeho práva, spoluvlastníckeho práva, záložného práva, vecného bremena, nie však iných práv odvodených od práva k veci.
12. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zo samotného výroku prvoinštančného uznesenia vyplýva, že predmetom konania vo veci samej má byť určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam (bytom). Ide teda o predmet konania, na ktorý sa vzťahuje citované ustanovenie o výlučnej miestnej príslušnosti a táto sa rovnako vzťahuje aj na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci H. F. K., teda v obvode Okresného súdu
Michalovce, ktorý je takto miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie tak vo veci samej ako aj ohľadne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Na základe toho odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie tak veriteľa, ako aj dražobníka sú dôvodné.
14. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napriek tomu, že k tomu neboli splnené zákonné podmienky.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd o tomto návrhu rozhoduje v krátkej dobe podľa § 328 ods. 2 C.s.p. spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje § 326 C.s.p.. Zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
19. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj dražobník realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a veriteľom a to postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že navrhovatelia v uvedených bytoch bývajú spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť im totiž bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali svoje plnenie zmluvného záväzku. Realizáciou dražby bytov sa navyše nerieši otázka bývania navrhovateľov v nich. Za postup v rozpore s právnou úpravou nemožno považovať skutočnosť, že navrhovatelia ako vlastníci draženej nehnuteľnosti nesúhlasia s výškou ceny, na ktorú bola táto ocenená znaleckým posudkom. Z ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. totiž pre dražobníka vyplýva iba povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a v čase konania dražby. Keďže v danom prípade ide o nehnuteľnosť, môže byť toto ocenenie vykonané iba za pomoci znaleckého posudku. Pokiaľ si teda dražobník uvedenú povinnosť splní a zabezpečí ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom nenesie už zodpovednosť za výšku ceny ohodnotenej znalcom. Za výsledky znaleckého dokazovania totiž nesie zodpovednosť výlučne konkrétny znalec. Súdna prax sa dlhodobo ustálila na závere, že samotné určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.
20. S poukazom na tieto dôvody mal dovolací súd za to, že navrhovateľmi udávané dôvody nepreukazujú zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže títo neosvedčili právo, ktorému má
byť poskytnutá dočasná ochrana prostredníctvom tohto procesného inštitútu. Ich vlastnícke právo k bytom je síce nespochybňované, avšak zásah do neho je v danom prípade realizovaný na základe ich vlastnej dispozície, ktorú poskytli v zmluve o zriadení záložného práva a z ich návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktorými by spochybňovali platnosť tejto zmluvy.
21. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
22. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p.. Veriteľ ako aj dražobník boli v konaní úspešní, preto im v súlade s ust. § 255 C.s.p. patrí nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd však prihliadol v súlade s ust. § 257 C.s.p. na dôvody, ktoré sú na strane navrhovateľov a spočívajú v ich nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Túto skutočnosť potvrdzujú rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorými im bol priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Tieto nepriaznivé pomery ako aj hrozba straty vlastníckeho práva k bytu sú na ich strane dôvodmi hodnými osobného zreteľa, ktoré odôvodňujú záver, že od veriteľa ako aj dražobníka, ktorí boli v konaní úspešní možno žiadať, aby si títo svoje trovy konania znášali sami.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.