Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/213/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: ROVS JANEX, s.r.o., so sídlom v Ružomberku, Karola Salvu 2043, IČO: 36 384 976, právne zastúpený JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom so sídlom v P., Z. M. X, proti žalovanej: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., R. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v V. C., P. XXXX, o zaplatenie sumy 16.599,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 17. augusta 2016, sp. zn. 5C/30/2016-79, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 16.599,99 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej na plnenie je dôvodný v zmysle podmienok uzavretej Dohody z 15.04.2013 (ďalej len „Dohody“) na základe ktorej žalovaná ako účastníčka Dohody pristúpila k záväzku dlžníkov - jej maloletých synov Z. Z. a B. Z. k existujúcemu záväzku veriteľa - žalobcu na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí úveru Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) č. 508/731/1996 zo dňa 5. marca 1997 a zároveň na základe uzatvorenej Dohody o urovnaní uzatvorenej v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ a nový dlžník súčasne dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi sumu 16.950 Eur. Pristúpenie k záväzku žalovanou ako aj uzatvorenie Dohody o urovnaní považoval za platný právny úkon. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej o neexistencii žalovanej pohľadávky. Už v dedičskom konaní po poručiteľovi B. L. boli v dedičskom rozhodnutí na strane 6 pod položkou 15 a na strane 12 pod položkou 15 uvedené pasíva - pohľadávka žalobcu. Túto pohľadávku, resp. jej časť vymáhal ŠFRB v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003. Daná pohľadávka bola postúpená na žalobcu, čo ŠFRB oznámil jednotlivým dedičom poručiteľa ako aj konajúcemu notárovi a Okresnému súdu Ružomberok v príslušnej dedičskej veci. V konaní pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003 vystupoval ako žalobca ŠFRB, ale tento konal ako nepriamy zástupca ROVS JANEX, s.r.o., keďže vymáhal pohľadávku vo svojom mene, ale na účet ROVS JANEX, s.r.o.. Dôvodom zamietnutia žaloby veriteľa ŠFRB bola vznesená námietka premlčania ako aj skutočnosť, že dedičia zodpovedali za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva a že ich plneniami za záväzky poručiteľa už bola vyčerpaná celá hodnota dedičstva. Nepovažoval taktiež za dôvodnú námietku žalovanej, že dohodu z 15.04.2013 uzatvárala žalovaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a že Dohoda z uvedených dôvodov je neplatným právnym úkonom. Nesporným medzi stranami bolo, že k uzavretiu dohody z 15.04.2013 došlo v advokátskej kancelárii súčasného právneho zástupcu žalovanej - JUDr. Jozefa Poláka v V. C.. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede žalovanej vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/26/2015. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27.04.2015, č. k. 5C/26/2015-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27.01.2016, č. k. 7Co/463/2015-91 o určenie splatnosti dlhu, bolo konštatované, že z okolností za ktorých došlo k uzatvoreniu Dohody, nevyplývajú skutočnosti

preukazujúce existenciu tiesne alebo nápadne nevýhodných podmienok na strane žalovanej, keďže takýmito okolnosťami žalovaná odôvodnila svoje odstúpenie od Dohody učinené počas uvedeného konania listom zo dňa 02.02.2015. Okrem uvedeného, žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/26/2015 vo svojej výpovedi dňa 27.04.2015 uviedla, že k tomuto konaniu (rozumej uzavretiu Dohody) mal žalobcovi dopomôcť jeho terajší zástupca, „lebo mu prezradil tajomstvo, že existuje náhradné dedičské konanie“. Z tohto bolo možné vyvodiť, že práve aktivita vyvíjaná žalobcom za účelom preukázania existencie dodatočného majetku poručiteľa spôsobilého docieliť uspokojenie záväzkov poručiteľa B. L., ktoré jeho smrťou prešli na jeho deti, bola tou rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú došlo k uzavretiu Dohody, ktorou sa žalovaná za svoje maloleté deti, ako za dvoch z dedičov po uvedenom poručiteľovi, zaviazala uspokojiť žalobcu v rozsahu podstatne nižšom, než v akom bola táto pohľadávka uplatnená v uvedenom konaní. V tomto kontexte možno chápať bod 6 Dohody z 15.04.2013 ako odkladaciu podmienku, a to vzhľadom k ďalšiemu sledu udalostí, keď po podpísaní Dohody dňa 15.04.2013 žalobca ako vedľajší účastník v konaní na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003 vystúpil z konania. V danej súvislosti nepovažoval za potrebné vykonať výsluch JUDr. O., keďže nie je až tak podstatné, kto akou mierou prispel ku koncipovaniu definitívneho znenia Dohody (súdu sa javí v existujúcich súvislostiach verzia uvádzaná žalujúcou stranou kto ako prvý oslovil a kto pripravoval text Dohody za vierohodnú), ale podstatnou bola skutočnosť podpisovania uvedenej Dohody na pôde advokátskej kancelárie JUDr. Jozefa Poláka za jeho prítomnosti. Predmetnú Dohodu z 15.04.2013 považoval za platný právny úkon v zmysle podmienok § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná podpísala Dohodu výlučne ako nový dlžník a nie ako zástupca maloletých detí. Hoci v uvedenej časti Dohody sú uvádzaní ako pôvodní dlžníci deti žalovanej, zastúpené žalovanou ako ich zákonným zástupcom, takého ich označenie má predovšetkým súvis s bodom 1 Dohody obsahujúcim špecifikáciu dlhu, ktorý sa žalovaná zaviazala splniť za pôvodných dlžníkov a pre spornosť výšky sa žalovaná ako nový dlžník urovnala so žalobcom spôsobom vyplývajúcim z bodu 3 Dohody. V danom prípade sa teda jednalo o pristúpenie k záväzku žalovanou podľa § 533 Občianskeho zákonníka, k čomu nebol potrebný súhlas pôvodných dlžníkov. V takom prípade nebol potrebný ani súhlas súdu s poukazom na ust. § 28 Občianskeho zákonníka v spojení s § 176 O.s.p. z dôvodu, že by touto Dohodou šlo o nakladanie s majetkom maloletých dlžníkov nie v bežnej veci. Z Dohody totiž nevyplývajú žiadne povinnosti pre pôvodných dlžníkov, ale povinnosť žalovanej ako nového veriteľa zaplatiť žalobcovi sumu 16.950 Eur. Keďže nedošlo k žiadnemu nakladaniu s majetkom maloletých dlžníkov, nebol potrebný súhlas súdu na schválenie tohto právneho úkonu. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 tak, že zaviazal neúspešnú žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Žalobca do konania nepredložil žiadny dôkaz (napr. zmluvu o postúpení pohľadávky medzi ním a ŠFRB) o tom, že by na základe ním tvrdenej zmluvy nadobudol časť pohľadávky od ŠFRB a tiež nepreukázal, že by mal jeho údajnú pohľadávku v jeho mene v konaní vedenom na OS Ružomberok pod sp. zn. 3C/40/2003 vymáhať práve ŠFRB. Z tohto dôvodu považuje uzavretú zmluvu za absolútne neplatnú. Je potrebné vychádzať z ustanovenia § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Dôkaznú povinnosť v tomto smere mal jednoznačne žalobca, ktorý si ju nesplnil a jeho nečinnosť suploval súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu v uvedenej časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny. Opätovne dáva do pozornosti, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003 vystupoval ako žalobca ŠFRB a predmetom tohto konania bola žaloba o zaplatenie sumy 1.158.809,50 Eur s príslušenstvom. V uvedenom konaní teda spoločnosť ROVS JANEX, s.r.o. nevystupoval ako žalobca, ktorým by určitým spôsobom vymedzil svoju údajnú pohľadávku ako veriteľa. Dohoda z 15.04.2013 je v zmysle § 37 ods. 1 absolútne neplatná, pretože je neurčitá z dôvodu, že z nej žiadnym spôsobom nevyplýva, ku akému záväzku a hlavne ku akej presnej výške mala podľa tejto Dohody pristúpiť. V zmysle § 533 Občianskeho zákonníka tretia osoba môže platne a účinne pristúpiť iba k už existujúcemu záväzku, pričom k Dohode o pristúpení k takémuto záväzku musí byť záväzok jasne a presne špecifikovaný, okrem iného, aj čo do jeho výšky. Takéto náležitosti Dohoda z 15.04.2013 neobsahuje, keďže výška záväzku nie je vôbec vyjadrená a ako fyzická osoba nikdy nebola účastníkom tak dedičského konania ako aj ani konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003. Dohoda z 15.04.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže bola uzavretá v rozpore s podmienkami uvedenými v § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj

keď urovnaním vzniká nový záväzok, tento záväzok nezakladá samotné urovnanie, ale nový záväzok vzniká tým, že nahrádza záväzok pôvodný, teda k urovnaniu môže dôjsť len vtedy, ak medzi určitými subjektmi už predtým existoval záväzok, ktorý sa stal medzi nimi sporným alebo pochybným. Dohodou o urovnaní môžu uzavrieť „účastníci“ medzi ktorými existuje určitý právny vzťah. V danom prípade však medzi žalobcom a medzi ňou neexistoval žiadny právny vzťah, z ktorej by vo vzťahu k žalobcovi vznikol záväzok, ktorý by bol pochybný alebo sporný a ktorý mal byť upravený a nahradený novým záväzkom. Tvrdenia žalobcu, s ktorým sa stotožnil súdu prvej inštancie o tom, že obsah dohody zo dňa 15.04.2013 formuloval JUDr. B. O., je nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Obsah Dohody formuloval a pripravoval žalobca, pričom ona samotná nemala akúkoľvek možnosť podieľať sa na jeho obsahu. V tejto súvislosti poukazuje na osobnú iniciatívu konateľa žalobcu p. Jankyho. Z tohto dôvodu výpoveď jej právneho zástupcu Jozefa Poláka k uvedeným okolnostiam tvorenia obsahu Dohody z 15.04.2013 považovala za dôležitú pre riadne zistenie skutkového stavu. V tejto súvislosti potom súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj otázku odstúpenia od Dohody zo dňa 15.04.2013 za účelom preukázania existencie nátlaku zo strany žalobcu a tiesne na jej strane pri uzatváraní predmetnej Dohody. Žiadala preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Tvrdenie žalovanej o tom, že nie žalovaná iniciovala stretnutie, ale bolo iniciované z jeho strany pred nariadením pojednávania vo veci OS Ružomberok 3C/40/2003 a že mal žalovanej hroziť, že predloží dôkazy v neprospech jej synov, možno podriadiť pod odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Uvedené tvrdenie žalovanej nezodpovedá vykonaným dôkazom. V podaní zo dňa 06.03.2013 doručeného súdu podľa prezenčnej pečiatky dňa 07.03.2013 oznámil Okresnému súdu Ružomberok v konaní 3C/40/2003, že bolo vykonané aj dodatočné konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa B. L. V čase uzatvárania Dohody so žalovanou dňa 15.04.2013 nemohol jej ani jej zástupcovi hroziť, že túto skutočnosť súdu oznámi, keďže táto skutočnosť bola súdu oznámená a právny zástupca žalovanej o nej vedel. Preukázaná časová postupnosť vylučuje nátlak z jeho strany a konečne skutočnosť, že Dohoda so žalovanou bola uzatvorená a podpísaná dňa 15.04.2013 v kancelárii právneho zástupcu žalovanej v jeho prítomnosti, akíkoľvek nátlak či hrozby vylučuje. Skutočnosť, že poručiteľ bol vlastníkom ďalšieho, v pôvodnom konaní neprejednaného nehnuteľného majetku, bola všeobecne známa z verejného katastrálneho portálu na internete, keď v roku 2012 bolo katastru doručené rozhodnutie o zmene zapísaných údajov k tomuto nehnuteľnému majetku poručiteľa pod položkou výkazu zmien - uznesenie 5D/13/2010. V čase podpísania Dohody so žalovanou dňa 15.04.2013 nevedel, že motívom konania žalovanej a jej zástupcu bolo ukryť pred veriteľmi a súdom tento nehnuteľný majetok, ale najmä veľmi vysokú sumu peňažných prostriedkov na bankových účtoch poručiteľa. Táto skutočnosť vyšla najavo až neskôr. Záväzok detí žalovanej zaplatiť mu sumu 67.800 Eur (každý po 33.900 Eur) vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2003, Oznámenia ŠFRB Bratislava o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2003 adresovaného OS Ružomberok, konajúcej notárke, dedičom poručiteľa ako aj zákonnej zástupkyni maloletých detí poručiteľa, ďalej zo správy o výkone záložného práva a konečne aj z uznesenia OS Ružomberok D 742/97, právoplatne vykonateľného a skončeného dňom 30.06.2007, v ktorom je (jeho výroku) uvedená pohľadávka uvedená na strane 6, položka 15. Záväzok detí žalovanej voči nemu existoval a bol určitý, tento aj čiastočne splnili, žalovaná teda mohla k tomuto záväzku pristúpiť a s ním sa urovnať. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považuje nevykonanie dôkazu - výsluch právneho zástupcu žalovanej ako svedka. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Co/3341/2006, z ktorého vyplýva, že pokiaľ vypovedá advokát, zástupca strany konania v tom istom konaní ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb tomuto účastníkovi konania, je vierohodnosť jeho výpovede z dôvodu existencie zmluvného vzťahu medzi advokátom a klientom výrazne zoslabená a súd musí k tejto okolnosti prihliadať. Z tohto dôvodu nebola výpoveď zástupcu odvolateľa pre rozhodnutie súdu prvého stupňa potrebná. Naviac touto výpoveďou nedôjde k zmene skutkového stavu na základe výpovede žalovanej, ktorá potvrdila, že zmluvu podpísala a že k podpísaniu zmluvy došlo v kancelárii jej právneho zástupcu.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Záver súdu prvej inštancie, že v konaní na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca je veriteľom uplatnenej pohľadávky ( že je vecne aktívne legitimovaný) a že sú dané podmienky v zmysle § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, je predčasný.

6. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohreby a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

7. Prechod poručiteľových dlhov na dediča je dôsledkom univerzálnej sukcesie, o akú ide pri dedení. S dedičstvom neprechádzajú na dediča len poručiteľove aktíva, ale i jeho pasíva. Určité zvýhodnenie dediča v porovnaní s poručiteľom spočíva v tom, že jeho povinnosť uhradiť poručiteľove dlhy je obmedzená cenou zanechaného majetku. Ak pripadne dedičstvo viacerých dedičom, má každý z nich za povinnosť uhradiť každý z dlhov ťažiacich dedičstvo, ako i primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, podľa pomeru ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva, a to do výšky tejto ceny.

8. V danom prípade nezodpovedá skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, že v čase vyhlásenia rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalovanú pohľadávku, bola naplnená existencia podmienok uvedených v § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Už zo záverov rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 18.07.2013 sp. zn. 3C/40/2003-470, ktorý je súčasťou spisu Okresného súdu Dolný Kubín 5C/26/2015, vyplýva, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby ŠFRB vo vzťahu k žalovaným - dedičom nebohého B. L. (M. L., maloletému Z. Z. a maloletému B. Z. ako žalovaným v rade 1-3) bola práve tá skutočnosť, že vzhľadom na poručiteľove dlhy a výšky nadobudnutého dedičstva, títo (dedičia) nezodpovedajú už za ďalšie dlhy poručiteľa nad rozsah podmienok § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozsudku bolo ďalej konštatované, že zákonná zodpovednosť dedičov bola limitovaná sumou 19.343.640,17,- Sk, avšak dedičia už plnili na dlhy poručiteľa sumou 22.423.089,- Sk a preto ich zodpovednosť ako dedičov sa dlhy poručiteľa zanikla, keďže čistý výnos z dražieb bol 22,423.089,- Sk. Na č.l. 5 spisu 5C/30/2016 sa nachádza uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 07.06.2007 sp.zn. D742/97/1499 Dnot 282/97, v ktorom bolo prejednané dedičstvo po nebohom B. L. ktorý zomrel XX.XX.XXXX tak, že podľa čl. II súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 19.343.640,17,- Sk, výšku pasív sumou 10.330.111,96,- Sk a čistú hodnotu dedičstva sumou 9.013.528, 21,- Sk. Na č.l. 68 sa nachádza listinný dôkaz - správa o výkone záložného práva zo 14.10.2004, ktorú adresoval žalobca správcovi dedičstva Ing. M. L., v ktorom mu oznamoval výsledok vykonanej dražby majetku poručiteľa B. L., z ktorého vyplýva, že len vo vzťahu k pohľadávke k spoločnosti ROVS JANEX, s.r.o. bolo plnené v celkovej výške 22.471.708,50,- Sk. Súd v rozsudku z 18.07.2013 sp. zn. 3C/40/2003 ďalej konštatoval, že zánik zodpovednosti odporcov za dlhy poručiteľa vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/132/2010-197 zo dňa 12.04.2011, v ktorom bolo rovnako konštatované, že zodpovednosť odporcov (dedičov) za dlhy poručiteľa bola naplnená do výšky nadobudnutého dedičstva. Za daného stavu v rozsudku súdu prvej inštancie teda absentuje skutkové zistenie, do akej výšky v čase vyhlásenia rozsudku dedičia zodpovedali za dlhy poručiteľa, ak už v uvádzaných konaniach vedených na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/132/2010 zo dňa 12.04.2011 a 3C/40/2003 zo dňa 18.07.2013 bolo konštatované, že z poručiteľovho majetku bolo plnené viac, než v akom rozsahu dedičia majetok poručiteľa na základe dedičstva nadobudli. Nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania záver súdu prvej inštancie konštatovaný v bode 9 rozsudku, o „prezradení tajomstva a existencii náhradného dedičského konania“, a v bode 11 rozsudku o existencii ďalšieho majetku poručiteľa, ktorý má tvoriť predmet dodatočného dedičského konania, čo mala potvrdiť žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín 5C/26/2015. K týmto okolnostiam žalovaná v tomto konaní nebola bližšie vypočutá a nie je teda zrejmé, či po ukončení základného dedičského konania po poručiteľovi B. L. na základe uznesenie č.k. D742/97-1499 zo dňa 07.06.2007 bolo vedené dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi B. L., na základe ktorého dedičia po uvedenom poručiteľovi sa stali nadobúdateľmi ďalšieho majetku. Záver súdu prvej inštancie v bode 11 rozsudku nebol preto podložený žiadnymi výsledkami vykonaného dokazovania, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že v zmysle podmienok uvedených v § 470 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa aj v rozsahu žalobou uplatnenej pohľadávky.

9. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, že doposiaľ sa dôsledne nezaoberal existenciou žalovanej pohľadávky žalobcu, a to vo vzťahu k posúdeniu jeho vecnej aktívnej legitimácie. Z obsahu bodu 1 Dohody z 15.04.2013 vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp.zn. 3C/40/2003 vymáha v prospech veriteľa ako žalobca ŠFRB pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. 508/731/1996 uzatvorenej dňa 05.03.1997. zároveň z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Ružomberok (str. 6) z 18.07.2013 sp. zn. 3C/40/2003 vyplýva, že ŠFRB ako navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na tom skutkovom tvrdení, že poručiteľ B. L. uzavrel počas svojho aktívneho života celkom 6 zmlúv so ŠFRB, a to zmluvu zo dňa 12.08.1997 č. 506/1775/1997 vo výške 5,329.000,- Sk, zo dňa 29.05.1997 č. 508/1305/1996 vo výške 115.800,- Sk a zo dňa 12.08.1997 č. 508/1774/1997 na sumu 1.020.000,- Sk, zo dňa 20.01.1997 č. 508/1295/1996 vo výške 3.180.000,- Sk a zo dňa 05.03.1997 č. 508/731/1996 vo výške 20.453.000,- Sk (ktorá je predmetom tohto sporu) a z 18.07.1997 č. 508/698/1997 vo výške 7.962.000,- Sk. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku ďalej vyplýva, že dedičia dlhovali navrhovateľovi čiastku vo výške 34.910.195,02,- Sk, z toho na istine 20.973.728,18,- Sk a na úroku, avšak uznesením zo dňa 25.08.2008 konanie v časti o zaplatenie sumy 18.605.496,87,- Sk zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti. Podľa dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v bode 11, žalobca sa stal veriteľom pohľadávky už na základe tzv. základného dedičského konania po poručiteľovi B. L., citujúc žalovanú pohľadávku žalobcu uvedenú na str. 6 a 12 pod položkou 15 uznesenia Okresného súdu Ružomberok č.k. D 742/97-1499 zo dňa 07.06.2007. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že spis Okresného súdu Ružomberok 3C/40/2003, ako aj spis po nebohom B. L. sp. zn. D 742/97, nebol súčasťou spisového materiálu súdu prvej inštancie a nebol predložený ani pre potreby odvolacieho konania, takže závery súdu prvej inštancie o preukázaní nadobudnutia pohľadávky žalobcom od ŠFRB vo vzťahu k uzavretej zmluve o úvere zo dňa 05.03.1997 č. 508/731/1996 vo výške 20.453.000,- Sk, nebolo možné v odvolacom konaní posúdiť. Fotokópia predmetného uznesenia o dedičstve z 07.06.2007 sa však nachádza ako listinný dôkaz (vo fotokópii) na č.l. 5 spisu. Z obsahu predmetného rozhodnutia je zrejmé, že v časti pasíva pod bodom 15 je uvedená pohľadávka spoločnosti ROVS JANEX vo výške 6.127.591,16,- Sk (strana 6) a na str. 12 pod bodom 15 je opätovne uvedená tá istá pohľadávka, avšak po bode 17 je zmienka, že „pohľadávky ŠFRB, ktoré boli uplatnené v tomto dedičskom konaní, berú dedičia na vedomie, avšak prenechávajú celé vyriešenie veci na súdne konanie 3C/40/2003 OS Ružomberok, pretože jej vyčíslenie vzhľadom na časový posun, ako aj prevzatie časti pohľadávky spoločnosťou ROVS JANEX, s.r.o., nie je v tomto konaní možné vyčísliť“. Z uvedeného odvolací súd nemohol zhodne so záverom súdu prvej inštancie vyvodiť, že pod bodom 15 na str. 6 a na str. 12 v časti pasíva je pohľadávka, ktorá vyplýva zo Zmluvy o úvere č. 508/731/1996 zo dňa 05.03.1997 uzavretá medzi ŠFRB a poručiteľom B. L.. Ani z textu po bode 17 nemožno vyvodiť, aká časť pohľadávky ŠFRB, inak vymáhaná v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 3C/40/2003, „bola prevzatá“ spoločnosťou ROVS JANEX, s.r.o. - žalobcom. Nie je preto ďalej zrejmá logičnosť záveru súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu uvádzaná v Dohode z 15.04.2013 bola pre neho (na jeho účet) vymáhaná v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp.zn. 3C/40/2003 spoločnosťou ŠFRB (ktorého podmienky takéhoto postupu v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka neboli vyhodnocované), ak súčasne vzal na zreteľ aj záver, že žalobca sa stal nadobúdateľom uvedenej pohľadávky už na základe uznesenia Okresného súdu Ružomberok zo 07.06.2007 sp. zn. D742/97. Súd prvej inštancie v posúdení, či žalobca je veriteľom pohľadávky nadobudnutej od ŠFRB, vychádzal tak z konštatácie dedičského rozhodnutia „o prevzatí časti pohľadávky“, ako aj z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 65 a 67 spisu, v ktorých ŠFRB oznamoval Notárskemu úradu JUDr. Macháčkovej, Okresnému súdu Ružomberok, ako aj správcovi dedičstva o prenechaní „časti našich práv z dedičstva po nebohom poručiteľovi B. L. v rozsahu pohľadávky zo zmluvy 508/731/1996 vo výške 18.605.496,87,- Sk“ žalobcovi. Doposiaľ na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, na základe akého právneho úkonu došlo k prechodu pohľadávky veriteľa ŠFRB vo vzťahu k dlžníkovi B. L. na žalobcu. Až v odvolacom konaní - vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej žalobca uvádza, že k prechodu tejto pohľadávky malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2003, ktorá však v konaní predložená nebola a podmienkami ktorej sa súd prvej inštancie nezaoberal.

10. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmysle dohody z 15.04.2013 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako novým dlžníkom k uzavretiu právneho úkonu - pristúpenie k záväzku. Je zrejmé, že v tomto písomne vyhotovenom úkone nie je citácia na konkrétne ustanovenie Občianskeho zákonníka - v danom prípade, že sa jedná o pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka (tak, ako je to napr. konštatované v dohode o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a Ing. M. L.

zo 16.04.2013 - súčasť spisu 5C/26/2015). V takom prípade je potrebné potom vychádzať z výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam sa javí zamietnutie návrhu žalovanej na výsluch JUDr. B. O., na okolnosti uzavretia právneho úkonu a jeho obsahu za nesprávne, v dôsledku čoho skutkový stav súdom prvej inštancie bol zistený nedostatočne.

11. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd dospel k skutkovým zisteniam, ktoré z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú, v dôsledku čoho dospel k predčasnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430