Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Nt-9-2017.pdf
PDF · 71.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-9Nt/9/2017
Uznesenie
Okresný súd Svidník v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Matúša Tarcalu a prísediacich S.. S. Z. O. O. J. na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2017 o návrhu odsúdeného A. F. R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, I., T..Č.. C. Ú. D. D. - J., na povolenie obnovy konania proti rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2T/60/2013 zo dňa 12.06.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh odsúdeného A. F., R.. XX.XX.XXXX, T..Č.. C. Ú. R. C. T. V.O. I. D. D. - J. na povolenie obnovy konania, proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2T/60/2013 zo dňa 12.06.2013 z a m i e t a, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený A. F. podal dňa 25.07.2017 na tunajšom súde návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2T/60/2013. Návrh odôvodnil tým, že v konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože keď pri výsluchu žiadal obhajcu, bolo mu povedané, že stačí policajt z kriminálky ako nezávislá osoba. Keď policajtom hovoril, že si nič nepamätá, tak mu povedali, že si to musí pamätať. Taktiež žiada, aby boli vypracované nové znalecké posudky iných znalcov.
Súd na prejednanie návrhu na povolenie obnovy konania nariadil verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie a to výsluchom odsúdeného a oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/60/2013, z čoho zistil nasledovné:
Rozsudkom sp. zn. 2T/60/2013 zo dňa 12.06.2013 Okresný súd Svidník schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi odsúdeným a prokurátorom Okresnej prokuratúry vo Svidníku dňa 15.05.2013 a súčasne potvrdil, že odsúdený A. F. je vinný zo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 07.12.2012 v čase medzi 14.45 hod. až 15.04 hod. v detskej izbe na prvom podlaží rodinného domu č. XX v obci Kečkovce, v stave po požití alkoholických nápojov kuchynským nožom, ktorý zobral z pracovnej dosky kuchynskej linky z vedľajšej miestnosti fyzicky napadol O. N., R.. XX.XX.XXXX tak, že jej slabšou až strednou intenzitou spôsobil bodnorené rany tváre, krku, trupu a rezné rany na dlaniach oboch rúk a prstoch ľavej ruky s obvyklou dobou liečenia 26 až 28 dní, ako aj dve bodnorezné rany brušnej dutiny s obvyklou dobou liečenia 14-16 týždňov, následkom ktorých došlo k vzniku infekcie, ako priamej poúrazovej komplikácie s následným vznikom septického šoku v dôsledku čoho poškodená dňa 23.01.2013 zomrela z dôvodu zlyhania srdcovo-cievnej a dýchacej činnosti.
Za to mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Taktiež mu uložil povinnosť nahradiť poškodeným I. N. škodu vo výške 399,96 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 4.707,91 eur, pričom poškodeného I. N. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Na verejnom zasadnutí odsúdený trval na svojom návrhu, pričom navyše konštatoval, že znalci boli u neho krátko, že obhajca nebol pri jeho výsluchu a že tieto skutočnosti neuvádzal skôr preto, lebo sa bál, že dostane vyšší trest.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Obnova konania je teda mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, ak dodatočne vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu alebo prokuratúre neboli známe a sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia.
Súd pri posudzovaní skutočností a dôkazov, ktoré predložil odsúdený, sa riadil zásadami prijatými súdnou praxou a teda, že v konaní o obnove konania súd nie je oprávnený preskúmať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, že či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásahu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod.(R 33/1998).
Preto sa súd ďalej sústredil na posúdenie otázky, či nové skutočnosti resp. dôkazy, ktoré boli predtým súdu, ktorý vo veci rozhodoval, neznáme, by mohli odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine, treste, či priznanom nároku na náhradu škody.
Odsúdený za „nové skutočnosti“ odôvodňujúce povolenie obnovy konania označil to, že malo byť porušené jeho právo na obhajobu, keď sa jeho obhajca nezúčastnil jeho výsluchu a aj to, že znalci „boli u neho krátko“. Z obsahu spisu ale súd zistil, že odsúdený v pozícii obvineného v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 08.12.2012 vyhlásil, že si obhajcu v trestnej veci nevolí a bude sa obhajovať sám a že pri jeho výsluchu dňa 04.04.2013 bol prítomný aj jeho obhajca. Odsúdený potvrdil, že zápisnice podpísal. Odsúdený taktiež potvrdil, že sa dobrovoľne zúčastnil rekonštrukcie skutku a že na fotodokumentácii z rekonštrukcie je on sám. Fotodokumentácia zachytáva rekonštrukciu priebehu spáchania skutku odsúdeným. Napokon odsúdený sám uviedol, že nepopiera spáchanie skutku.
Súd ďalej zistil, že odsúdený uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, v rámci ktorej okrem iného uviedol, že porozumel a rozumie podstate konania o dohode o vine a treste, rozumie podstate skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a jeho právnej kvalifikácii ako zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., porozumel trestnej sadzbe, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý je mu kladený za vinu, dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok a svoju vinu priznáva. Odsúdený taktiež vyhlásil, že navrhnutý trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou prijíma. Odsúdený bol pritom riadne zastúpený obhajcom a taktiež potvrdil, že dohodu o vine a treste podpísal. Odsúdený taktiež na verejnom zasadnutí, kedy súd rozhodoval o schválení dohody o vine a treste na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. a/ - j/ Tr. por. odpovedal „áno“ a súhlasil so schválením dohody o vine a treste a to taktiež za prítomnosti obhajcu.
Odsúdený sa teda opakovane priznal k spáchaniu zločinu, za ktorý bol odsúdený, dobrovoľne sa zúčastnil rekonštrukcie skutku, kde opísal priebeh skutku a nakoniec jeho spáchanie ani v súčasnosti nepopiera. Za tento zločin (zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.) bolo možné odsúdenému uložiť trest odňatia slobody od 9 do 12 rokov, pričom vychádzajúc zo zápisnice z konania o dohode o vine a treste, ktorú odsúdený podpísal, bol o tejto trestnej sadzbe ako aj právnej kvalifikácii riadne poučený. Odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, tzn. pod dolnou hranicou trestnej sadzby a to s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ ods. 4 Tr. zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú spôsobilé sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine (odsúdený svoju vinu opakovane priznal a spáchanie skutku nepopiera ani teraz a taktiež súhlasil aj s právnou kvalifikáciou skutku), alebo že by vzhľadom na ne bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa (odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby). Odsúdenému pritom musel byť uložený trest odňatia slobody s poukazom na druhú vetu § 34 ods. 6 Tr. zákona. Navyše sa nejedná ani o skutočnosti nové, pretože odsúdený sám uviedol, že o nich vedel (aj spolu s obhajcom) už v priebehu trestného konania, ktoré skončilo schválením dohody o vine a treste. Konštatoval, že ich neuvádzal preto, lebo sa bál vyššieho trestu.
S poukazom na to, že najavo nevyšli žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mali odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste, súd postupujúc podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného A. F. na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú je možné podať na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Sťažnosť má odkladný účinok.