Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-109-2017.pdf
PDF · 60.92 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/109/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. septembra 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného
F. L.,
nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom L. nad V., X. O. č. XXXX/XX-X,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Nt/121/2017 zo dňa 25. mája 2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/39/2008 zo dňa 25.09.2009, bol F. L. podľa ustanovení §§ 189 ods.2, 41 ods.2, 39 ods.1, 3 písm. b), 38 ods.2,3, a 36 písm. j), l), Tr.zák. odsúdený k trestu odňatia slobody na 44 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 470 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté tak, že sa žiadosť odsúdeného F. L. o zahladenie odsúdenia zamieta.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 05.04.2012, a skúšobná doba mu podľa ustanovenia § 92 ods.1 písm. b ) Tr.zák. plynula do 05.04.2017, pričom dňa 05.09.2014 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy fyzicky napadol iného, a bol za to potrestaný pokutou.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. Svoju sťažnosť aj písomne zdôvodnil. Poukázal na to, že zahladenie odsúdenia potrebuje k práci. Navyše má maloleté deti, musí platiť hypotéku, potrebuje zamestnanie. Má za to, že priestupok nevyvolal a mrzí ho to.
Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o tom, či odsúdenému zahladí odsúdenie rozhodoval po oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj so správami na odsúdeného. Z týchto jednoznačne vyplynulo, že odsúdený žiadal o zahladenie odsúdenia v čase keď mu ešte neuplynula
zákonom vyžadovaná lehota na vedenie riadneho života vo výmere troch rokov v zmysle § 92 ods.1 písm. b) Tr.zák.
Aj spáchanie priestupku má za následok prerušenie lehoty na zahladenie odsúdenia a to vtedy, ak ide o závažný priestupok. Niet pochýb o tom, že fyzické napadnutie inej osoby takýmto závažným priestupkom je.
Preto správne prvostupňový súd žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia zamietol, nakoľko odsúdený doposiaľ nesplnil zákonom vyžadovanú podmienku vedenia riadneho života v trvaní troch rokov nepretržite.
Záverom len krajský súd poznamenáva, že hoci prvostupňový súd rozhodol správne podľa § 470 ods. 1 Tr.por., mal použiť aj vo výrokovej časti uznesenia ustanovenie § 92 ods.1 písm. b) Tr. zák. V odôvodnení uznesenia toto síce správne odcitoval aj aplikoval, pričom uvedené však nijakým spôsobom nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia, pretože prvostupňový súd v odôvodnení hovorí o trojročnej lehote, teda je zrejmé, že túto bral do úvahy.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.